Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-3P/2/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, vo veci starostlivosti súdu o malol. dieťa: V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov matky: J.. M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX/ B, S. a otca: Y. N., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom K. X, S., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou pre konanie Q.. Z. F., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trnava, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, takto

rozhodol:

Súd z v e r u j e maloletého V. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého v sume 60 eur mesačne s účinnosťou od 17.01.2011, ktoré je splatné vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 17.01.2011 do 30.04.2012 v sume 929,03 eur súd otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.01.2011 sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a otcovi určené výživné v sume 150 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2005, kedy opustil domácnosť z dôvodu názorových nezhôd týkajúcich sa rodinného spolužitia. Od augusta 2008 s ním nie je v žiadnom kontakte a ani nevie kde sa otec nachádza. O maloletého sa stará výlučne ona a otec na jeho výživu ničím neprispieva. Súčasný pobyt otca sa súdu napriek vykonanému šetreniu zistiť nebolo, preto mu pre konanie ustanovil opatrovníčku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka ako i oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpovede matky a dokladov ňou predložených súd zistil, že s otcom maloletého neboli manželia a práva a povinnosti rodičov k maloletému doposiaľ neboli upravené súdnym rozhodnutím. Matka uviedla, že od roku 2007 o otcovi maloletého nemá žiadne informácie. Podľa niektorých správ by sa mal nachádzať v zahraničí, pravdepodobne v Í., avšak nevie to s určitosťou, nakoľko od uvedeného obdobia sa jej neozval, nekontaktoval ani maloletého a na jeho výživu od uvedenej doby žiadnym spôsobom neprispel. Matka žije s maloletým v byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Za plyn, rozhlas a TV platí

mesačne sumu 25,42 eur, do fondu opráv platí sumu 19,75 eur mesačne, za elektrinu 29,58 eur, za satelitnú televíziu 16,70 eur mesačne, za mobilný telefón 34,26 eur mesačne. Maloletý sa stravuje v školskej jedálni, kde v apríli zaplatila matka sumu 17,17 eur, pričom táto závisí od počtu dní, ktoré sa maloletý v školskej jedálni stravuje. Za byt platí matka poistku v sume 20,79 eur mesačne, za návštevu školského klubu maloletým do minulého roka platila poplatok 5 eur mesačne, v súčasnosti sa tento poplatok zvýšil na 8 eur mesačne. Maloletý má predpísané okuliare a ortopedickú obuv s čím sú spojené ďalšie výdavky matky. Za rok 2012 zaplatila daň z nehnuteľnosti v sume 12,19 eur mestu S.. Matka ďalej platí povinné zmluvné poistenie k motorovému vozidlu v sume 89,50 eur ročne, synovi platí poistku po 25,26 eur mesačne. Okrem maloletého iné vyživovacie povinnosti matka nemá. Je zamestnaná s priemerným čistým mesačným zárobkom 608,39 eur a poberá prídavok na dieťa v sume 22,54 eur mesačne, iný príjem matka nemá.

Z potvrdenia ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec súd zistil, že otec nie je evidovaný v evidencii tohto úradu a nie sú mu vyplácané ani žiadne dávky. Naposledy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedený do 31.03.1997, kedy bol vyradený z dôvodu začatia SZČO. Podľa oznámenia poštového doručovateľa na nedoručenej súdnej zásielke, sa otec dlhodobo nachádza v zahraničí.

Z oznámenia Q. N. (brat otca) a Z. Š.P. (sestra otca) súd zistil, že títo o otcovi maloletého nemajú žiadne informácie, nie sú s ním v kontakte, nepoznajú ani jeho súčasné bydlisko.

Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že otec má živnostenské oprávnenie od 01.04.1997 s predmetmi podnikania: výškové práce pomocou horolezeckej techniky a práce s tým súvisiace, maloobchod, veľkoobchod a sprostredkovanie obchodu. Kolízny opatrovník odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné primerané odôvodneným potrebám maloletého.

Podľa v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej; právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením ( § 7 ods. 1 Obč. zákonníka). Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov, pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch.

S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd zveril maloletého Mareka do osobnej starostlivosti matky, nakoľko maloletý sa v jej starostlivosti aj fakticky od narodenia nachádza, matka mu poskytuje potrebnú starostlivosť a opateru. Súčasne súd určil, že matka je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, nakoľko otec sa už dlhší čas zdržuje na neznámom mieste pravdepodobne v zahraničí, matke ani maloletému sa vôbec neozval, nekontaktuje ich na výživu maloletého neprispieva.

Pri určení výšky výživného súd zohľadnil schopnosti a možnosti rodičov riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť a s poukazom na vykonané dokazovanie uložil otcovi povinnosť platiť výživné v sume 60 eur mesačne, ktorú sumu súd považuje za primeranú tak odôvodneným potrebám maloletého V. ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, keď tento sa pravdepodobne zdržuje v zahraničí, pričom naposledy na území SR pracoval ako SZČO - vykonával živnosť, nepoberá

žiadne sociálne dávky, možno teda predpokladať, že si vlastnou činnosťou dokáže zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré mu umožňujú platiť výživné v stanovenej výške.

Keďže súd s poukazom na § 77 ods. 1 Zákona o rodine určil otcovi povinnosť platiť výživné od 17.01.2011 t.j. od podania návrhu, vznikol otcovi za obdobie od 17.01.2011 do 30.04.2012 dlh na zročnom výživnom v sume 929,03 eur, (15 mesiacov x 60 eur + alikvótna časť za mesiac január 2011 v sume 29,03 eur ) ktorý dlh, mu súd v zmysle povolil splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Po vyhlásení a odôvodnení rozsudku sa matka maloletej a kolízny opatrovník vzdali práva na podanie odvolania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na pojednávaní. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( -f) ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.