Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-196-2009.pdf
PDF · 84.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/196/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Evou Szárazovou právnej veci navrhovateľky : T. F., nar. XX.X.XXXX, bytom P., č. XXX, zastúpená advokátom U.. B. W., so sídlom A. N., ul. W. č. X ,proti odporkyni: B. U. , nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N., J. M. M. č. XX , zastúpená advokátom U.. P. L., so sídlom A. N., C. bašta číslo 7, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva , takto
rozhodol:
X. z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam ktoré sú zapísané v O. úrade A. , X. katastra A. N. na L.V. číslo XXX, pre kat. územie P. ako parcela číslo XXXX/XX záhrady o výmere XXX mX a parcela číslo XXXX/XXX zastavené plochy a nádvoria spolu s nadstavbou rodinného domu so súpisným číslom XXX o výmere XXX mX s tým, že predmetné nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva T. F., rodenej X., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX v celosti.
A. je p o v i n n á zaplatiť odporkyni titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu X.XXX,-€ do XX dní po právoplatnosti rozsudku.
E. je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke trovy konania do rúk U.. B. W. v sume X.XXX,XX € do X dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
A. návrhom ktorý podala tunajšiemu súdu dňa 19.8.2009 sa voči odporcovi domáhala zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúci sa v katastrálnom území Mojzesovo vedenej na L.V. číslo 413 ako parcela číslo 1283/49 záhrady o výmere 547 m2 a parcela číslo 1283/116 zastavané plochy a nádvoria spolu s nadstavbou rodinného domu so súpisným číslom 350 o výmere 457 m2 s tým, aby sporná nehnuteľnosť bola celá prikázaná do jej výlučného vlastníctva, pričom za odporcov spoluvlastnícky podiel je mu ochotná zaplatiť sumu 2.500,-€.
V návrhu navrhovateľka poukázala na skutočnosti v zmysle ktorých sa sporná nehnuteľnosť nachádza v podielovom spoluvlastníctve jej v 3 k celku a odporcu v podiele 1 k celku.
Súd uznesením zo dňa 14.5.2010 vyhovel návrhu pôvodného odporcu zo dňa 29.4.2010 ktorým žiadal aby namiesto neho vstúpila do konania Edita Jelšicová na ktorú prešli všetky práva a povinnosti z predmetnej nehnuteľnosti a je zároveň je vedená ako vlastníčka na liste vlastníctva.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlatníctva predmetnej nehnuteľnosti tak, že podľa nej je možné jej podiel reálne rozdeliť a to takým spôsobom, že domová nehnuteľnosť by zostala navrhovateľka aj spred záhradou a jej vyčlenil znalec časť záhrady ktorý predstavuje jej spoluvlastnícky podiel, pretože na predmetnú nehnuteľnosť má citovú väzbu, keďže sa jedná o rodičovský dom jej manžela. Predložila ďalej vyjadrenie zo dňa 11.5.2012 o rozdelení predmetnej nehnuteľnosti a majetkové rozdelenie ktoré vypracoval geodet Michal Bencze.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vo veci nariadil znalecké dokazovanie a oboznámil sa znaleckým posudkom Ing. Tokára číslo 81/2011, listom vlastníctva, rozsudok 5T 72/2007 Okresného súdu Nitra a zistil tento skutkový a právny stav:
Z podaného návrhu na zrušenie podielového spoluvlatníctva a pripojeného listu vlastníctva súd zistil, že účastníci teda navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v troch štvrtinách k celku a odporkyňa v podiele jednej štvrtiny k celku. Navrhovateľka predmet sporu tvoriacu nehnuteľnosť pôvodne odkúpila v celosti na základe kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 27.5.2003 medzi predávajúcimi Jozefom Jelšicom a Annou Hentekovou , Helenou Vačkovou a starším Petrom Jelšicom ktorí v tom čase boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Navrhovateľka vyplatila podielovým spoluvlastníkom kúpnu cenu vo výške 450 tisíc Sk , takže každý zo spoluvlastníkov obrdžal sumu 112.500,-Sk. V čase uzatvárania kúpnopredajnej zmluvy st. Peter Jelšic zatajil, že na jeho spoluvlastnícky podiel sa vedie exekučné konanie a že jeho podiel bol založený viacerými veriteľmi. Napokon spoluvlastnícky podiel staršieho Petra Jelšica nebol na navrhovateľku zavkladovaný a preto sa v konečnom dôsledku stala navrhovateľka spoluvlastníčkou v 3. V rámci dražby spoluvlastnícky podiel staršieho Petra Jelšica vydražil jeho syn Peter Jelšic ml. pôvodný odporca. Tento následne darovacou zmluvou N827/2009 zo dňa 9.1.2009 daroval svoj 1/4podiel terajšej odporkyni teda matke Edite Jelšicovej. Starší Peter Jelšic jej však protihodnotu vyplateného spoluvlastníckeho podielu v sume 112.500,-Sk nevrátil a preto podala voči nemu trestné stíhanie, že bol Peter Jelšic straší uznaný zo spáchania trestného činu podvodu na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Nitra 5T72/2007. Keďže spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti sa nevedeli dohodnúť, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie.
Posudkom Ing. Miroslava Tokára číslo 81/2011 súd zistil, aktuálnu trhovú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území Mojzesovo v hodnote 13.600,-€ z toho vo vlastníctve navrhovateľky podiel 3 predstavuje hodnotu 10.200,-€ a vo vlastníctve odporkyne hodnotu 3.400,-€. Zároveň znalec v posudku uviedol, že predmetná nehnuteľnosť vedená na L.V.číslo 413 vzhľadom na spoluvlastnícke podiely účastníkov konania nie je reálne deliteľná.
Podľa § 142 Odsek 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a výkoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva, zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, n i e j e v i a z a n ý návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň z á v ä z n é .
Najprirodzenejším spôsobom zrušenia spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec, a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu ( záujmu ). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností ( § 34 a nasledovné Zákona číslo 162/1995 Z.z.). V prípade , reálne rozdelenia nehnuteľnosti by účastníci zotrvali v susedskom vzťahu, čo vzhľadom na prípadnú narušenosť a vyhrotenosť ich vzťahov by mohlo viesť k problémom a negatívne ovplyvnilo susedské spolužitie a nemožnosť riadneho užívania nehnuteľnosti.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 odsek 1 druhá a tretia veta Občianskeho zákonníka sú zakotvené tri kritériá : a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Vychádzajúc z dikcie zákona najmä zo slov prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci, možno vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Možno však prihliadnuť aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone ( napríklad na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci kto ju zveľaďoval, solventnosť účastníkov a podobne).
Kritériá týkajúce sa veľkosti spoluvlastníckych podielov a účelného využitia veci sú teda kritériami, ktoré zákon výslovne uvádza, pričom súd musí na ne prihliadať v takom poradí v akom sú uvedené. Kritérium účelného využitia veci sa uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporných strán. Kritérium rozhodovania súdu týkajúci sa veľkosti spoluvlastníckych podielov a účelného využitia veci prichádzajú do úvahy iba vtedy ak predmet podielového spoluvlastníctva nie je reálne deliteľný , pričom predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva musí byť celá vec.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie skutkové a právne zistenie súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území Mojzesovo. Ako už súd uviedol, v časti svojho odôvodnenia rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva z dôvodov, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Navrhovateľka je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti - 3 z celku ktorú zároveň dlhodobo výlučne užíva sama od roku 2003, pričom odporkyňa ani jej právny predchodcovia spornú nehnuteľnosť neužívajú. Navrhovateľka ktorá si predmetnú nehnuteľnosť v roku 2003 odkúpila túto aj užíva zároveň ju zveľadila v dobrej viere, že celá nehnuteľnosť je jej, keďže si ju riadne kúpila a spoluvlastníkom vyplatila. Z tohto pohľadu je potom logické, že navrhovateľka i napriek tomu, že v roku 2003 sa stala vlastníčkou celej nehnuteľnosti pre právanie sa jedného z odpredávajúcich vlastníkov sa opäť dostala do podielového spoluvlastníctva a samozrejme má eminentný záujem na zrušení takéhoto spoluvlastníctva.
Spôsob vyporiadania ktoré súd určil v predmetnom rozsudku je však až v poradí druhým, pretože prvý spôsob reálneho rozdelenia spornej nehnuteľnosti v danom prípade neprichádza do úvahy, keďže znalec jednoznačne v posudku uviedol, že predmetná celá nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná. Preto sa súd následne zaoberal druhým spôsobom vyporiadania , ktorým je prikázanie spornej nehnuteľnosti do vlastníctva jedného z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Prihliadol pritom na hľadiská stanovené zákonom , ktorými sú veľkosť spoluvlastníckeho podielu a účelné využitie veci. Obe tieto hľadiská sú v prospech navrhovateľky, pretože navrhovateľka je väčšinovou podielovou
spoluvlastníčkou k spornej nehnuteľnosti v podiele 3 z celku , zároveň ju dlhodobe užíva v čom mieni aj naďalej pokračovať a preto jej ju súd prikázal do výlučného užívania a zároveň v zmysle znaleckého posudku ju zaviazal zaplatiť odporkyni za jej spoluvlastnícky podiel sumu 3.400,-€.
V konaní úspešnej navrhovateľke súd podľa § 142 odsek 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 150,-€ a trov právneho zastúpenia takto: prevzatie, príprava, 123,58 € plus 6,95 € RP, 19 % DPH - 24,80 €, podanie žaloby 123,58 € , RP- 6,95 € 19 % DPH - 24,80 €, 10.6.2010 nemeritórne pojednávanie 30,90 € RP- 7,21 € , 19 % DPH - 7,24 €, 15.10.2010 nemeritórne pojednávanie 30,90 € RP- 7,21 € , 19 % DPH - 7,24 €, 15.10.2010 , 4.1.2011 pojednávanie 123,58 € RP-7,41 €, 20 % DPH - 26,20 €, 21.2.2010 pojednávanie 123,58 € RP-7,41 €, 20 % DPH - 26,20 €, 16.11.2010 vyjadrenie na znalecký posudok 123,58 € m RP-7,41 €, 20 % DPH - 26,20 €, 9.2.2012 nemeritórne pojednávanie 30,90 €, RP-7,63 a 20 % DPH - 7,70 €, 19.3.2012 pojednávanie 123,58 € , RP- 7,63 € a 20 % DPH - 26,24 € 14.5.2012 pojednávanie 123,58 € RP- 7,63 € a 20 % DPH . 26,24 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.) Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.