Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16P-310-2011.pdf
PDF · 68.41 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/310/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Miroslavom Krištofíkom, v právnej veci navrhovateľky: M. I., A.. X.XX.XXXX, bytom Š., Š. Č.. XXX, proti odporcovi: U. Q., A.. XX.XX.XXXX, bytom Š., Š. Č.. XXX, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podľa ustanovenia § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Navrhovateľka svojím návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.12.2011, žiadala, aby súd rozhodol o povinnosti odporcu prispievať na jej výživu, pričom výšku výživného, na ktorého plnenie mal byť odporca zaviazaný, navrhovateľka v návrhu na začatie konania ani v jeho doplnení neuviedla. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že je toho času nezamestnaná, prácu si nájsť nevie a podľa zákona o rodine má právo na príspevok na výživu od bývalého manžela. Z návrhu zároveň vyplýva, že manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 5C/6/2007-24 zo dňa 7.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 30.11.2007.
Na pojednávaní, ktoré sa dňa 14.5.2012 konalo na Okresnom súde Galanta, navrhovateľka v rámci svojej výpovede uviedla, že ponecháva na úvahe súdu, či jej príspevok na výživu od bývalého manžela prizná alebo nie. Návrh vraj podala z toho dôvodu, že sa jej v novembri tohto roku končí 5-ročná lehota na podanie návrhu o určenie príspevku na rozvedeného manžela.
Odporca sa na pojednávaní vo veci, ktoré sa dňa 14.5.2012 konalo na Okresnom súde Galanta, k návrhu vyjadril v tom zmysle, že s ním nesúhlasí. Podľa neho by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keby bolo návrhu navrhovateľky vyhovené, nakoľko jeho bývalá manželka žila v spoločnej domácnosti s iným mužom, s ktorým má aj dieťa a je tiež toho názoru, že navrhovateľka si stav svojej hmotnej núdze zavinila sama.
Podľa ustanovenia § 72 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ustanovenia § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa ustanovenia § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa ustanovenia § 73 Zákona o rodine, právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá a druhá, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa ustanovenia § 207 ods. 1 O. s. p., vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Na základe citovaných ustanovení Zákona o rodine, ako aj na základe vykonaného dokazovania, súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku, a to tak, že návrh zamietol, nakoľko navrhovateľka ponechala na úvahe súdu, či mu vyhovie, a odporca s ním nesúhlasil z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi, pričom s týmto tvrdením sa stotožnil aj súd.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., a to tak, že účastníkom konania náhradu trov nepriznal, nakoľko si ich neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, nakoľko účastníci konania sa tohto svojho práva po vyhlásení rozsudku výslovne vzdali podľa ustanovenia § 207 ods. 1 O.s.p.