Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7C-157-2009.pdf
PDF · 122.32 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/157/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne: Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanej: J. Q., Z.. XX. X. XXXX, trvale bytom O. Č.. XXX, t. č. bytom E. XXXX, X., Č. J., právne zastúpená JUDr. Blaženou Vindtovou, Advokátska kancelária Prakovce, sídl. SNP 295/21, o zaplatenie sumy 384,92 Eur, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 655,57 Eur na účet č. ú.: 146 849-592/0200 JUDr. Blažene Vindtovej, advokátke so sídlom v Prakovciach, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 4. 8. 2009 domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým súd určí povinnosť žalovanej zaplatiť jej dlžnú sumu vo výške 384,92 Eur (11.596,- Sk) s prísl. a nahradiť trovy konania. V odôvodnení žaloby uviedla, že žalovaná si za obdobie od 17. 3. 2003 do 30. 4. 2004 a od 1. 5. 2004 do 9. 10. 2004 uplatnila vyňatie z povinného zdravotného poistenia v SR ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR, je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR, a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má jej zamestnávateľ sídlo. Žalovaná si zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobkyni splnila oneskorene, a to až dňom 9. 1. 2008. Napriek tomu zdravotnú starostlivosť na území SR, hradenú žalobkyňou z prostriedkov zdravotného poistenia čerpala v období po vyňatí, resp. zániku jej verejného zdravotného poistenia v SR, hoci už naň nemala nárok. Tým vznikla žalobkyni škoda vo výške žalovanej sumy. K návrhu priloženom účte poistenca žalobkyňa preukázala rozpis poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovanej, ktorá bola poisťovňou hradená v období po zániku verejného zdravotného poistenia v SR. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou zo dňa 31. 3. 2008, ktorú výzvu žalovaná prevzala dňa 10. 4. 2008, pričom lehota na splnenie si povinnosti uplynula dňom 25. 4. 2008, preto od 26. 4. 2008 je žalovaná s plnením v omeškaní. Vzhľadom na vyššie popísané a z dôvodu, že žalovaná z dovolanej sumy nič nezaplatila, domáha sa žalobkyňa jej uhradenia predmetnou žalobou.
Súd vydal dňa 4. 8. 2009 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor. V odôvodnení odporu uviedla, že ako samoplatca odišla pracovať od 1. 3. 2003 do Českej republiky. U žalobkyne sa odhlásila osobne dňa 1. 7. 2003, k čomu predložila aj orazítkovaný doklad z pobočky Gelnica, kde aj odovzdala preukaz poistenca. Žalovaná má zato, že nebolo jej chybou, že pri odhlasovaní nepostupovala správne, ale že pochybila pracovníčka poisťovne, keď ju na to neupozornila. Navrhovala, aby súd pojednávanie odročil z dôvodu, že momentálne je vo vysokom štádiu tehotenstva
a predovšetkým z toho dôvodu, že vec je šetrená aj na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Bratislave.
K uvedenému odôvodneniu odporu žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 21. 9. 2009 uviedla, že aj napriek argumentácii žalovanej na podanom návrhu trvá z dôvodu, že v danom prípade ide o vymáhanie náhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré VšZp uhradila poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v období od 17. 3. 2003 do 9. 10. 2004, kedy žalovaná nemala nárok na úhradu vecných dávok z toho dôvodu, že podľa vtedy platnej právnej úpravy - zákona č. 273/94 Z. z. v znení neskorších predpisov, nebola povinne zdravotne poistená na území Slovenskej republiky. Žalovaná bola v predmetnom období vyňatá z povinného zdravotného poistenia na území SR, kedy bola zamestnaná u zamestnávateľa so sídlom na území Českej republiky, kde bola aj zdravotne poistená. Túto skutočnosť sa žalobkyňa dozvedela až 9. 1. 2008, kedy boli dodatočne doručené príslušné doklady, ktorými žalovaná preukázala vyňatie z povinného zdravotného poistenia na území SR. Poisťovňa tieto doklady akceptovala ako dodatočné splnenie oznamovacej povinnosti. Postup poisťovne bol štandardný a nesplnením si oznamovacej povinnosti v zákonnej lehote zo strany žalovanej došlo k situácii, že predmetný poistný vzťah sa vysporiadal spätne, z čoho vyplýva aj následné uplatňovanie predmetnej pohľadávky.
Súd po vykonanom dokazovaní a po zistení, že žalovaná v období od 9. 4. 2003 do 16. 5. 2003 pri lekárskom ošetrení u F.. V. C. na základe ňou vystaveného lekárskeho predpisu si v lekárni vybrala lieky spolu v sume 384,92 Eur (11.596,- Sk spolu s kapitačnou platbou vo výške 494,- Sk a nákladmi konania vo výške 34,- Sk), ktorá predmetná suma bola poisťovňou uhradená, po výsluchu svedkyne F.. H. P., manažérky oddelenia zdravotného poistenia, dňa 27. 1. 2010 žalobe v celom rozsahu vyhovel. Okrem povinnosti žalovanej zaplatiť dlžnú sumu priznal žalobcovi ročný úrok z omeškania vo výške 8,5 % z dlžnej sumy od 26. 4. 2008 a zaplatiť trovy konania vo výške 1,46 Eur.
Proti tomuto rozsudku sa žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne odvolala, pričom v odvolaní vzniesla námietku premlčania voči nároku na vymáhanie náhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, k čomu uviedla, že podľa § 57 Zákona č. 580/2004 Z. z. je evidentné, že predmetné znenie sa týka práva voči tretím osobám v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči poistencom. V ustanovení § 59 citovaného zákona sú taxatívne uvedené aj pohľadávky podľa tohto zákona. Náhrada za vynaloženú starostlivosť, resp. náhrada škody vzniknutá z tohto titulu tam uvedená nie je a z uvedeného teda vyplýva, že túto náhradu je možné uplatňovať iba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sa premlčí do 3 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť úhradu za zdravotnú starostlivosť. Nakoľko v danom prípade takéto rozhodnutie za zdravotnú starostlivosť nikdy vydané nebolo, je právo podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 580/2004 Z. z. premlčané, teda právo na náhradu sa nepremlčuje v 5-ročnej premlčacej lehote.
V odôvodnení ďalej uviedla, že od 1. 6. 2001 bola samoplatiteľkou zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky, čo listom z 25. 5. 2009 aj žalobkyňa potvrdila. Dňa 1. 7. 2003 predložila poisťovni tlačivo, ktorým požiadala o ukončenie poistenia a vrátila preukaz poistenca, zároveň predložila pracovnú zmluvu o výkone práce v zahraničí, čím si splnila svoju oznamovaciu povinnosť. Týmto poverila svoju matku L. Q., ktorú navrhla vypočuť ako svedkyňu a zároveň pri tomto úkone bola prítomná aj T. L.. Aj túto navrhla žalovaná v ďalšom konaní po rozhodnutí o odvolaní vypočuť ako svedkyňu. Napriek tomu, že žalovaná sa podľa ňou predložených dôkazov mienila odhlásiť, resp. ukončiť poistenie u žalobkyni dňom 1. 7. 2003, žalobkyňa bez jej súhlasu ju vyňala z povinného zdravotného poistenia spätne dňom začatia pracovného pomeru v Českej republike, teda dňom 17. 3. 2003. Žalovaná však v tom čase bola ešte samoplatiteľkou poistného a povinné poistné skutočne aj uhrádzala. Žalovaná v odôvodnení, tak ako aj v pôvodnom konaní trvala na tom, že k ukončeniu poistenia pristúpila dňom 1. 7. 2003 a nie je teda pravdivé tvrdenie, že dňom 9. 1. 2008 pristúpila k spätnému odhláseniu. Na základe uvedeného žalovaná navrhovala, aby odvolací súd rozhodnutie prvého stupňa zmenil, a to tak, že návrh žalobcu zamietne a prizná žalovanej náhradu vzniknutých trov konania, prípadne, aby vec zrušil a vrátil ju na ďalšie konanie.
Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 5. 5. 2011 bol rozsudok tunajšieho súdu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia poukázal na závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý vo svojej správe zo dňa 8. 12. 2009 okrem iného konštatoval, že žalobkyňa nemôže vymáhať úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a vydané lieky za obdobie, kedy žalovaná prejavila vôľu byť ešte poistená na území Slovenskej republiky ako samoplatiteľ. Ďalej konštatoval, že predmetom úspešného vymáhania môže byť iba výška uhradených kapitačných platieb vykázaných poskytovateľom zdravotnej starostlivosti - gynekológom, ktoré boli uhradené do septembra 2004, čo spolu s nákladmi konania predstavuje sumu 11,70 Eur. Odvolací súd nárok žalobkyne posudzoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a podľa rovnakého právneho predpisu je preto potrebné posudzovať aj otázku premlčania tohto nároku.
V intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd v ďalšom konaní sa opakovane oboznámil so správou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 8. 12. 2009 a vo veci vykonal ďalšie dokazovanie, a to výsluchom žalovanou navrhnutých svedkov - jej matky L. Q. a ďalšej svedkyni pani T. L., ktoré mali byť prítomné pri realizovaní prejavu vôle žalovanej - odhláseniu, resp. ukončeniu poistenia na území Slovenskej republiky prostredníctvom poverenej osoby.
Svedkyňa L. Q. - matka žalovanej, vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 12. 12. 2011 uviedla, že žalovaná, teda jej dcéra v minulosti vykonávala prácu operky vo Veľkej Británii a v Holandsku, pričom za celé to obdobie bola poistená u žalobkyni ako samoplatca a sprostredkovane cez ňu pravidelne platila poistné. V roku 2003 sa vrátila z cudziny a následne odišla za prácou do Čiech, do Prahy, kde podpísala pracovnú zmluvu dňa 17. 3. 2003 s 3-mesačnou skúšobnou dobou. Naďalej však bola poistená u žalobkyni, pričom ona za ňu sprostredkovane platila poistné až do 30. 6. 2003. Poistné platila formou poštových poukážok, ktoré vypisovala ona, lebo takto boli s dcérou dohodnuté. Niekedy v máji, alebo v júni 2003 žalovaná bola za svojou ošetrujúcou lekárkou F.. C., ktorá mala ambulanciu v Prakovciach, od ktorej si vyzdvihla kartu a ktorej oznámila, že ďalej už nebude u nej ošetrovaná. Osobne bola aj na pobočke poisťovne v Gelnici, kde sa však ešte neodhlásila, nakoľko nebol ešte koniec júna 2003, tam však si vyzdvihla tlačivo o odhláške, ktoré vypísala, aj podpísala. S týmto tlačivom jej odovzdala aj kópiu pracovnej zmluvy a preukaz poistenca. Dňa 1. 7. 2003 svedkyňa osobne prišla na pobočku VšZP v Gelnici, pričom bola tam vtedy prítomná aj jej bývalá kolegyňa pani T. L.. Za jej prítomnosti svedkyňa odovzdala pracovníčke pobočky v Gelnici dcérou vypísanú odhlášku, kópiu pracovnej zmluvy a preukaz poistenca, ktoré všetky tri doklady pracovníčka poisťovne prevzala. Svedkyňa ďalej požiadala aj o pečiatku o prevzatí odhlášky a predložila súdu originál tlačiva Všeobecnej zdravotnej poisťovne - Hromadného oznámenia o poistencoch, kde je pečiatka s dátumom 1. 7. 2003, pobočky v Spišskej Novej Vsi. Svedkyňa uviedla, že nevie prečo je na pečiatke pobočka Spišská Nová Ves a nie Gelnica, keď ona toto tlačivo odovzdávala na pobočke v Gelnici. Neskôr prišla dcére výzva na uhradenie nedoplatkov na poistnom od žalobkyne, a to od 8. 7. 2003 do 8. 11. 2004, a preto po telefonickej konzultácii s dcérou opäť zaslali kópiu predmetnej odhlášky z 1. 7. 2003 a sprievodný list s dátumom 7. 1. 2008, kde poisťovni vysvetľovali, že žalovaná je už riadne odhlásená. Všeobecná zdravotná poisťovňa však napriek tomuto vysvetleniu spätne odhlásila žalovanú dňom 17. 3. 2003. Svedkyňa však s takýmto postupom nesúhlasí, nakoľko ona osobne odhlásila žalovanú dňom 1. 7. 2003. Na otázku súdu, či pracovníčka poisťovne, pobočky v Gelnici ju pri predkladaní nesprávneho tlačiva - Hromadného oznámenia o poistencoch, ktoré jej dcéra vyplnila a ktoré poisťovni ona sprostredkovane predložila dňa 1. 7. 2003, nepoučila, že pri takomto postupe odhlasovania nie je niečo v poriadku, svedkyňa vypovedala, že nič také, resp. žiadne poučenie zo strany pracovníčky poisťovne jej nebolo vtedy dané. Bola jej daná pečiatka na originál tohto tlačiva, pričom opakovane uvádzala, že s určitosťou pečiatku na odhlasovacie tlačivo jej dávala pracovníčka pobočky v Gelnici. V závere súdu predložila originál výmenného listu - poukaz o odbornom vyšetrení F.. V. C. - všeobecného lekára pre dospelých v Helcmanovciach, podľa ktorého súd zistil, že J. Q. bola vyradená z evidencie pacientov u menovanej lekárky k 1. 7. 2003. Posledné ošetrenie bolo predpis liekov TOPAMAX 25a 60 tabliet a LAMICTAL 100 mg - 100 tabliet dňa 16. 5. 2003.
Svedkyňa T. L. potvrdila, že L. Q. v roku 2003, kedy ešte s ňou pracovala vo firme X. - M. s. r. o. so sídlom v X. spolu s ňou na služobnom aute v rámci vybavovania pracovných vecí cestovali do Gelnice. Pani Q. v rámci tejto cesty bola vybavovať dcére odhlášku vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočke v Gelnici. Spolu s ňou stála pri okienku menovanej pobočky, kedy jej kolegyňa odovzdávala odhlášku aj s ďalšími materiálmi a práve ona ju vtedy upozornila, aby žiadala pečiatku o odovzdaní dokladov.
Potvrdila, že pracovníčka pobočky poisťovne jej odhlášku opečiatkovala. Všimla si však, že pri pečiatke nebol podpis a nebolo zapísané, ako sprievodné dokumenty boli s odhláškou odovzdané, na čo aj pani Q. upozornila. Táto si potom rukou dopísala, aké dokumenty spolu s odhláškou boli odovzdané. Dodala, že pracovníčka poisťovne nepotvrdila pani Q.Á. prevzatie preukazu poistenca a pracovnej zmluvy jej dcéry J. Q., čo ona nepovažovala za správny postup.
Súd ďalej vypočul svedkyňu navrhnutú žalobkyňou Q. O., ktorá vykonáva od roku 1998 funkciu poradcu klienta Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., expozitúry v Gelnici. Svedkyňa po nahliadnutí do kópie tlačiva - Hromadného oznámenia o poistencoch, kde je uvedená pečiatka Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočky v Spišskej Novej Vsi zo dňa 1. 7. 2003, ktorým tlačivom sa žalovaná J. Q.Č. mienila dňom 1. 7. 2003 odhlásiť, uviedla, že nevie zdôvodniť, prečo na predmetnom tlačive je pečiatka pobočky v Spišskej Novej Vsi a nie v Gelnici. K tomu vysvetlila, že na ich expozitúre sa nenachádza pečiatka pobočky poisťovne v Spišskej Novej Vsi. Vždy pracujú iba s pečiatkou ich pobočky. Takže vylučuje, aby v tom čase na ich expozitúre mohol niekto svedkyni L. Q. na uvedené tlačivo dať pečiatku pobočky v Spišskej Novej Vsi. Ďalej vypovedala, že pokiaľ by predmetné tlačivo bolo na ich pobočke niekým predložené, určite by klienta poučili o tom, že používa nesprávne tlačivo a že správne má použiť tlačivo s názvom - Oznámenie poistenca. Svedkyňa ďalej popísala postup, aký sa vykonáva pri prebratí oznámenia poistenca o odhlásení, k čomu uviedla, že takéto doklady, ako aj oznámenie sa uvádzajú do počítača a následne sa potom doklady odovzdávajú pracovníčke pobočky zo Spišskej Novej Vsi, ktorá pre ne pravidelne prichádza ich prevziať. V závere uviedla, že k 1. 7. 2003 na predmetnej pobočke pracovala iba ona.
Poverená zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 12. 12. 2011 uviedla, že žalobkyňa sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej, žeby sprostredkovane prostredníctvom svojej matky L. Q. mala si splniť svoju odhlasovaciu povinnosť dňa 1. 7. 2003, kedy jej matka mala priniesť na pobočku v Spišskej Novej Vsi, alebo na pobočku v Gelnici, potrebné materiály, ktorými by si odhlasovaciu povinnosť zákonným spôsobom splnila. Poukázala na fotokópie originálu tlačiva, ktorý je súčasťou spisu týkajúceho sa žalovanej, ktorý je evidovaný u Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočky v Spišskej Novej Vsi, kde na pečiatke je dátum 1. 7. 2003, z ktorého sa dá dedukovať, že žalovaná sa zrejme mala snahu k tomuto dátumu odhlásiť z poistenia v ich poisťovni. Dodala, že takéto tlačivá s názvom - Hromadné oznámenia o poistencoch, sú na ich pobočkách voľne k dispozícií na chodbách, resp. majú ich k dispozícií ich referenti. Žalobkyňa dedukuje, že predmetné tlačivo bolo žalovanou, alebo inou osobou dané na podateľňu pobočky v Spišskej Novej Vsi. Takýto postup však nie je zákonným odhlásením poistenca a je teda nedostatočný. Poistenec musí predložiť relevantný dôkaz o tom, že je poistený niekde inde, teda mimo územia Slovenskej republiky a musí vyplniť odhlášku poistenca, ktoré ako vzor predložila súdu ako dôkaz. Bez takéhoto dokladu nie je možné, aby poisťovňa uznala odhlásenie poistenca a nakoľko žalovaná takýto postup k 1. 7. 2003 nedodržala, nebolo možné ju zákonne odhlásiť. Dodala, že dodnes poisťovňa nemá vedomosť, kde sa nachádza kartička poistenca žalovanej a pracovnú zmluvu, ktorú uzatvorila žalovaná dňom 17. 3. 2003, poisťovňa obdržala až dňa 9. 1. 2008, kedy žalovaná dodatočne požiadala o odhlásenie. Poverená zástupkyňa žalobcu súdu vysvetlila, že poisťovňa spätne odhlásila žalovanú dňom 17. 3. 2003, teda odkedy podľa pracovnej zmluvy začala pracovať v Českej republike, aj keď preukázateľne žalovaná platila pravidelné poistné až do 1. 7. 2003.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov povinne zdravotne poistené sú osoby, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, a ďalšie osoby uvedené v odseku 2 (ďalej len "poistenec").
Podľa § 3 ods. 3 písm. c/ Zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov z povinného zdravotného poistenia sú vyňaté osoby, ktoré sa dlhodobe zdržiavajú v cudzine a sú v cudzine zdravotne poistené. Za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť mesiacov.
Podľa § 15 ods. 2 písm. c/ Zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov povinnosť platiť poistné nie je po dobu, po ktorú osoby uvedené v § 10 ods. 1 písm. a) a b) sa dlhodobo najmenej po dobu šiestich mesiacov zdržiavajú v cudzine, kde sú zdravotne poistené. V takomto prípade
nemá poistenec nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti. Túto skutočnosť je poistenec povinný oznámiť príslušnej poisťovni.
Podľa § 27 písm. e/ Zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je povinný oznámiť príslušnej poisťovni skutočnosť, že je zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území Slovenskej republiky, a je zdravotne poistený na území štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo, do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, a vrátiť preukaz poistenca.
Z dokazovania vyplynulo, že žalovaná bola od 1. 6. 2011 vedená v kategórii platiteľa Q - samoplatiteľ a z predloženého „Náhľadu na výpis z účtu poistenca“ za obdobie od 17. 3. 2003 do 30. 4. 2004 vyplýva, že si riadne platila preddavky na poistné, a to až do júna 2003 vrátane. V čase prejavu vôle odhlásenia sa z poistenia, teda ku dňu 1. 7. 2003, mala žalovaná platnú kategóriu Q - samoplatiteľ. Chybné tlačivo podávala na zmenu dovtedy platnej kategórie ku dňu 30. 6. 2003. Žalobkyňa neakceptovaním nesprávneho tlačiva rešpektovala vtedy platnú právnu úpravu, teda umožnila žalovanej, aby bola poistená na území Slovenskej republiky, a to z titulu kategórie Samoplatca, ako aj na území Českej republiky z titulu existujúceho pracovného pomeru. Teda od 17. 3. 2003 bola žalovaná poistená v Českej republike ako zamestnanec a súčasne v Slovenskej republike ako samoplatiteľ. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by preukázala, kedy v neskoršom období predložila žalovaná im preukaz poistenca. Zotrvávala na tom, že predmetný preukaz sa v ich spisovej evidencii nenachádza. Žalovaná zase zotrvávala na svojom tvrdení, že preukaz poistenca odovzdala sprostredkovane dňom 1. 7. 2003. Z dokazovania vyplynulo, že posledná kapitačná platba podľa výpisu z účtu poistenca bola evidovaná u Všeobecnej zdravotnej poisťovne za obdobie apríl 2003, pričom od 1. 7. 2003 vo výpise z účtu poistenca nie je okrem kapitačných platieb gynekológovi evidovaná žiadna iná poskytnutá zdravotná starostlivosť, alebo výdaj liekov, teda konanie, ktoré by bolo viazané na predloženie preukazu poistenca, a preto súd uveril tvrdeniu žalovanej, že tento preukaz poistenca bol ku dňu 1. 7. 2003 poisťovni odovzdaný.
Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ako vyplynulo z dokazovania, nárok žalobkyne vznikol za účinnosti Zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, pričom vtedy platná právna úprava nepoznala osobitný nárok poisťovne voči poistencovi tak, ako bolo neskôr upravené v § 9 ods. 7 písm. a/ Zákona č. 580/2004 Z. z. platného a účinného od 1. 1. 2005. Preto súd posudzoval nárok žalobkyne podľa ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a podľa tohto predpisu aj posudzoval otázku premlčania. Právna zástupkyňa žalovanej do zápisnice dňa 13. 1. 2010 vzniesla námietku premlčania, kedy tvrdila, že podľa vyjadrenia žalobkyne k obohateniu zo strany žalovanej malo dôjsť v máji 2003, aj keby sa tento nárok posudzoval ako náhrada škody, tento nárok podaním žaloby v auguste 2009 je už dávno premlčaný. Nárok žalobkyne súd posudzuje podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko poisťovňa poskytla plnenie, resp. hradenie nákladov za zdravotnú starostlivosť žalovanej plnením z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol a o tejto skutočnosti sa poisťovňa dozvedela až dňom 9. 1. 2008, keď zrealizovala spätné vyňatie z poistenia žalovanej. Tento dátum súd považuje za začiatok plynutia premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia a nakoľko žaloba bola podaná dňa 4. 8. 2009, nárok žalobkyne je takto uplatnený v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote.
Dlh vznikol k mesiacu máj 2003, takže žalobkyňa sa mohla najneskôr práva na vydanie bezdôvodného obohatenia domáhať v trojročnej objektívnej premlčacej lehote, a iba ak by išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, kedy k nemu došlo. V danom prípade však úmysel preukázaný nebol, a preto súd žalobu zamietol aj z dôvodu nedodržania trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, teda z dôvodu premlčania nároku.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene, alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním, alebo opomenutím, môže sa stať výslovne, alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Ako následne vyplynulo z ďalšej písomnej korešpondencie medzi žalobkyňou a žalovanou, ktorá na základe výzvy táto opätovne predložila doklady potrebné k vyňatiu zo zdravotného poistenia dňa 9. 1. 2008 a aj keď žalovaná nežiadala o vyňatie spätne odo dňa uzavretia pracovného pomeru v Českej republike, žalobkyňa pristúpila k vyňatiu týmto dňom, teda dňom 17. 3. 2003, čo však nebolo vôľou žalovanej. Takýto postup žalobkyne súd považuje za nezákonný, teda je v rozpore s ustanovením § 34 a § 35 Občianskeho zákonníka.
Prevedeným dokazovaním, ktoré súd vykonal pred vyhlásením potvrdzujúceho rozsudku, a predovšetkým vychádzajúc z dôkazov, ktoré boli vykonané v konaní potom, čo krajský súd rozsudok tunajšieho súdu zrušil, súd zistil, že nárok žalobkyne nie je dôvodný, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. K takémuto záveru dospel potom, čo zistil z výpovede svedkýň L. Q. a T. L., že žalovaná prostredníctvom svojej matky mala v úmysle ukončiť svoje zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky ku dňu 1. 7. 2003. Súd vychádzal z písomného dokladu, a to z kópie Hromadného oznámenia o poistencoch, ktoré tlačivo bolo ošetrené pečiatkou Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočky v Spišskej Novej Vsi, na ktorej však už nebola viditeľná ďalšia časť pečiatky - expozitúra Gelnica. Súd nemal dôvod neuveriť vypočúvaným svedkyniam už aj z toho dôvodu, že predmetné tlačivo, resp. jeho kópia je aj súčasťou spisu, ktorý je vedený u žalobkyne ohľadom žalovanej. Argument žalobkyne, že táto nemohla predmetné tlačivo odovzdať na expozitúre v Gelnici, lebo pečiatka tento údaj neobsahuje a že doklad musel byť prinesený na pobočku do Spišskej Novej Vsi, vlastne len potvrdzuje tú skutočnosť, že žalovaná skutočne odovzdala poisťovni tlačivo, aj keď nesprávne, ktorým prejavila vôľu svoje zdravotné poistenie ku dňu 1. 7. 2003 ukončiť. V danom prípade sa javila nepravdivá argumentácia svedkýň, že skutočne odovzdávali predmetné tlačivo na expozitúre v Gelnici, avšak súd potom, čo na ďalšom tlačive s názvom Oznámenie poistenca, ktoré dodatočne vyplnila žalovaná a zaslala poisťovni spolu s odpoveďou na výzvu na úhradu poistného dňa 7. 1. 2008, zistil, že na predmetnom oznámení je odtlačok pečiatky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, kde pod označením dátumu, kedy vec došla, je na spodnej časti pečiatky uvedené „expozitúra Gelnica“ Na základe takéhoto dôkazu súd má zato, že pri odovzdávaní tlačiva na predmetnej expozitúre dňa 1. 7. 2003, táto časť pečiatky chýba. Súd teda v závere pri posudzovaní prejavu vôle žalovanej - odhlasovania poistenca na území Slovenskej republiky, sa stotožňuje so závermi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a so závermi, ktoré sú vyjadrené v odôvodnení zrušujúceho uznesenia, z ktorých vyplýva, že žalovaná skutočne dňa 1. 7. 2003 mala vôľu sa z poistenia odhlásiť, avšak z dokazovania vyplynulo, že došlo k chybnému postupu pri technike odhlasovania, čo žalobkyňa vlastne v dokazovaní aj potvrdila, a to dokladom v spise evidovanom na príslušnej poisťovni. Z takto vykonaného dokazovania súd v závere vzal za preukázané, že ku skutočnému odhláseniu žalovanej z predmetného poistenia u žalobkyni, k odovzdaniu preukazu poistenca a pracovnej zmluvy došlo dňa 1. 7. 2003 a k bezdôvodnému obohateniu tak, ako ho vyčíslila žalobkyňa došlo ešte pred týmto dátumom. Ďalším dôvodom, prečo súd návrhu nevyhovel, bola tá skutočnosť, že žalovaná podľa lekárskeho dokladu vystaveného F.. V. C. bola u ošetrujúcej lekárky na území Slovenskej republiky vyradená z jej evidencie ku dňu 1. 7. 2003, pričom posledné ošetrenie a predpis liekov boli u menovanej lekárky vykonané dňa 16. 5. 2003, teda ešte v čase, keď žalovaná uhrádzala pravidelné poistné, a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi a žalobkyňa by sa bezdôvodne obohatila, keby súd k hradeniu platieb za poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalovanú
duplicitne zaviazal. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne v písomnom vyjadrení zo dňa 3. 4. 2012, kde okrem iného uvádza, že žalovaná čerpala zdravotnú starostlivosť, keď už na jej náhradu nemala nárok a dokonca, že to robila vedome a s úmyslom vyhnúť sa platbe za poskytnuté služby. Takéto tvrdenie žalobkyne sa súdu javí pre daný prípad len ako za účelové a tendenčné, nakoľko z tlačiva, ktoré obdržala aj samotná žalobkyňa je zrejmé, že žalovaná mala vôľu sa z poistenia odhlásiť dňom 1. 7. 2003, z čoho vyplýva, že v čase ošetrenia, teda k 16. 5. 2003 ešte nemohla predpokladať, kedy dôjde k odhláseniu a že dôjde k technickému pochybeniu pri odhlasovaní. Samotná žalobkyňa v čase preplácania nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť nemala vedomosť o tom, žeby žalovaná sa úmyselne chcela vyhýbať platbe za poskytnuté služby. Takýto názor si žalobkyňa vybudovala až po podaní žaloby ako reakciu na obranu žalovanej. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení, predovšetkým s poukazom na ustanovenie § 34 a § 35 Občianskeho zákonníka, po zistení, že žalobkyňa si vyložila prejav vôle žalovanej v liste zo dňa 9. 1. 2008 nesprávne, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozhodol tak aj z toho dôvodu, že žalobkyňa nepovažovala za potrebné vrátiť poistné, ktoré žalovaná uhradila za obdobie do konca júna 2003 a uvedené úhrady ani nezapočítala ako pohľadávku žalovanej voči nej, z čoho vyplýva, že rešpektovala existenciu poistenia do konca júna 2003.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, ich náhradu. Určil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Blaženy Vindtovej, advokátky so sídlom v Prakovciach podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy pozostávajú zo 7 úkonov po 28,22 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 13. 1. 2010, spísanie a podanie odvolania, písomné stanovisko zo dňa 1. 8. 2011, 3x účasť na pojednávaniach v dňoch 12. 12. 2011, 13. 2. 2012 a 16. 4. 2012), 2 x 6,95 Eur - režijný paušál, 3 x 7,21 Eur - režijný paušál, 2 x 7,63 Eur - režijný paušál. Spolu trovy za 7 úkonov + režijný paušál vo výške 248,33 Eur. Ďalej náklady cestovného pri štyroch pojednávaniach za cesty z Prakoviec do Spišskej Novej Vsi pri použití osobného motorového vozidla BMW X3xDrive 20D, EČ: GL 558 AM pri spotrebe 5,61/100 km, nafta 1 l za 1,345 Eur, t. j. spolu 31,64 Eur amort. 0,183 x 420 km = 76,86 Eur, spolu 108,50 Eur. Plus náhrada za stratu času za 6 polhodín na cestách Prakovce - Spišská Nová Ves a späť - 298,74 Eur. Trovy právneho zastúpenia sú teda spolu podľa vyčíslenia právnej zástupkyne vo výške 655,57 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.