Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5C/30/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Ing. Martin Kovalčík - MARCOMP, s miestom podnikania v Novoti 171, IČO: 41354303, zastúpený spoločnosťou Wilson/Hullford, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Miletičova 1, IČO: 36862134, proti žalovanej: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K. - K., V. XXX/X, v konaní o zaplatenie sumy 388,77 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 370,86 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 62,46 eura za obdobie od 10.10.2009 až do jej zaplatenia, zo sumy 38,40 eura za obdobie od 30.12.2009 až do jej zaplatenia, zo sumy 38,40 eura za obdobie od 28.04.2010 až do jej zaplatenia, zo sumy 38,40 eura za obdobie od 19.07.2010 až do jej zaplatenia, zo sumy 38,40 eura za obdobie od 19.10.2010 až do jej zaplatenia, zo sumy 38,70 eura za obdobie od 09.04.2011 až do jej zaplatenia, s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,70 eura za obdobie od 16.11.2011 až do jej zaplatenia, zo sumy 38,70 eura za obdobie od 14.11.2011 až do jej zaplatenia a s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,70 eura za obdobie od 01.03.2012 až do jej zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej náhradu pomernej časti trov právneho zastúpenia vo výške 66,36 eura a ďalších trov vo výške 9,20 eura, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá vo Všeobecných a zmluvných podmienkach používania dátovej siete ORANET účinných od 01.08.2006, ktoré sú súčasťou Zmluvy o využívaní dátovej siete ORANET č. 23092009/01 uzavretej medzi účastníkmi 23.09.2009 uvedená v § 10 bod 3 upravujúca oprávnenie prevádzkovateľa pri nedodržaní termínu splatnosti faktúry požadovať za každý deň omeškania penále vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky, je pre jej neprijateľnosť neplatná.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou na tunajší súd 15.03.2012 sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 388,77 eura spolu s 0,1 %-ným denným úrokom z omeškania zo sumy 62,46 eura za obdobie od 10.10.2009 až do jej zaplatenia, zo sumy 45,84 eura za obdobie od 30.12.2009 až do jej zaplatenia, zo sumy 39,84 eura za obdobie od 28.04.2010 až do jej zaplatenia, zo sumy 39,83 eura za obdobie od 19.07.2010 až do jej zaplatenia, zo sumy 39,60 eura za obdobie od 19.10.2010 až do jej zaplatenia, zo sumy 40,30 eura za obdobie od 09.04.2011 až do jej zaplatenia, zo sumy 40,30 eura za obdobie od 16.11.2011 až do jej zaplatenia, zo sumy 40,30 eura za obdobie

od 14.11.2011 až do jej zaplatenia zo sumy 40,30 eura za obdobie od 01.03.2012 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Odôvodnil ju tým, že dňa 23.09.2009 uzavrel so žalovanou Zmluvu o využívaní siete pre služby prístupu k internetu (ďalej len „zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné a zmluvné podmienky používania dátovej siete ORANET (ďalej len „VP“). Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu ako poskytovateľa poskytovať žalovanej možnosť využívať práva účastníka dátovej siete po dobu platnosti a účinnosti zmluvy. V zmysle zmluvy žalobca vystavil žalovanej faktúry: č. 93307 na sumu 62,46 eura s dátumom splatnosti 09.10.2009, č. 95327 na sumu 45,84 eura s dátumom splatnosti 29.12.2009, č. 101439 na sumu 39,84 eura s dátumom splatnosti 27.04.2010, č. 102950 na sumu 39,83 eura s dátumom splatnosti 18.07.2010, č. 104508 na sumu 39,60 eura s dátumom splatnosti 18.10.2010, č. 111153 na sumu 40,30 eura s dátumom splatnosti 08.04.2011, č. 112420 na sumu 40,30 eura s dátumom splatnosti 15.11.2011, č. 113585 na sumu 40,30 eura s dátumom splatnosti 13.11.2011 a č. 114683 na sumu 40,30 eura s dátumom splatnosti 29.02.2011 (správne 29.02.2012). Žalobca zasielal žalovanej spolu s vyššie uvedenými faktúrami aj upomienky o nezaplatení faktúr. Právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú výzvou z 17.01.2011 na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaná dlžnú sumu nenamietala, prejavila ochotu dlžnú sumu zaplatiť, avšak doposiaľ sa tak nestalo. Preto je žalovaná povinná zaplatiť v zmysle VP úroky z omeškania vo výške 0,1 % za každý deň omeškania z dlžnej čiastky a v takejto výške si ich žalobca voči nej uplatňuje z titulu neuhradených faktúr.

Žalobca prostredníctvom zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení danom na pojednávaní 14.05.2012 a aj ústne doplnil, že žalovaná záväzok plynúci v zmysle zmluvy neuhrádzala žalobcovi vôbec, čím porušila povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy. Omeškaním žalovanej došlo k zmene v obsahu záväzku, t.j. k zmene práv a povinností, keď k doterajším právam žalobcu a povinnostiam žalovanej pristupujú nové práva žalobcu vo forme práva požadovať úroky z omeškania vo výške uvedenej v zmluve. Poukázal na to, že žalovanej poskytol niekoľko možností plniť istinu bez úroku z omeškania. Od poslednej výzvy, ktorú právny zástupca žalobcu adresoval žalovanej do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu uplynulo viac ako 13 mesiacov. K otázke prijateľnosti výšky uplatňovaných úrokov z omeškania sa zástupca žalobcu nechcel bližšie vyjadriť a v tejto súvislosti poukazoval len na VP. K fakturovaným položkám - spoplatneniam upomienok v jednotlivých faktúrach na 1,43 eura vrátane DPH za 1 upomienku uviedol, že výška tohto poplatku nie je nikde bližšie upravená, ale táto suma predstavuje skutočné poštovné náklady žalobcu so zasielaním jednotlivých faktúr. Všetky faktúry boli zasielané žalovanej poštou, nie však doporučene.

Na uvedené pojednávanie sa žalovaná napriek riadne vykázanému dourčeniu, bez ospravedlnenia nedostavila a v priebehu konania zostala nečinnou. Preto súd s poukazom na ust. konal a na základe vykonaného dokazovania rozhodol v jej neprítomnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako prevádzkovateľom a žalovanou ako užívateľom bola uzavretá dňa 23.09.2009 Zmluva o využívaní siete ORANET č. 23092009/01, na dobu neurčitú, s viazanosťou minimálne 24 mesiacov, ktorej predmetom bolo využívanie služieb dátovej siete ORANET žalovanou za účelom prístupu k internetu a iným dátovým službám. Neoddeliteľnou súčasťou danej zmluvy boli VP (Všeobecné a zmluvné podmienky používania dátovej siete ORANET, vydané v súlade so zákonom č. 610 z 03.12.2003 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, platné od 01.08.2006). Z objednávky žalovanej z 23.09.2009 na pevné pripojenie do internetu vyplýva, že táto si zvolila program SG Internet FLAT 1024/384, za mesačný poplatok 12,80 eura s DPH a zriaďovací poplatok bol dohodnutý vo výške 59,- eur s DPH. Z § 10 VP vyplýva, že žalovaná ako užívateľ sa zaviazala vykonávať úhradu za poskytované služby prevádzkovateľa v objednanom rozsahu, ktoré jej bude účtovať prevádzkovateľ tak, že zúčtovacie obdobie sú 3 kalendárne mesiace, poplatky za prevádzku budú účtované v priebehu štvrťroku, v ktorom je služba poskytnutá a jednorazové zriaďovacie poplatky sú splatné zálohovou faktúrou a sú vyúčtované v najbližšom zúčtovacom období.

Podľa § 10 bod 3 VP úhrady fakturovanej čiastky vykoná užívateľ najneskôr do 14. dňa od dátumu vystavenia faktúry. Pri nedodržaní termínu splatnosti faktúry prináleží prevádzkovateľovi za každý deň omeškania penále vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky.

Podľa § 10 bod 4 VP pri nedodržaní termínu splatnosti faktúry dlhšom ako jeden mesiac, vyhradzuje si prevádzkovateľ právo pozastaviť poskytovanie prác a služieb až do doby splatenia pohľadávky.

Žalobca vyúčtoval žalovanej dohodnuté úhrady v zmysle vyššie uvedenej zmluvy nasledovnými faktúrami: 1/ č. 93907 z 23.09.2009 na sumu 62,46 eura s dátumom splatnosti 09.10.2009 (ňou bol vyúčtovaný inštalačný poplatok 59,- eur a pomerná časť mesačného poplatku za september 2009 - od 23.09.2009 do 30.09.2009 vo výške 3,46 eura), 2/ č. 95327 z 30.11.2009 na sumu 45,84 eura s dátumom splatnosti 29.12.2009 (ňou boli vyúčtované položky - servisné služby 31.10.2009 - 6,- eur, spoplatnenie upomienky 09.12.2009 - 1,43 eura a mesačné poplatky za obdobie 10-12.2009 - 38,41 eura), 3/ č. 101439 z 28.02.2010 na sumu 39,84 eura s dátumom splatnosti 27.04.2010 (ňou bolo vyúčtované spoplatnenie upomienky 07.04.2010 - 1,43 eura a mesačné poplatky za obdobie 01-03.2010

- 38,41 eura), 4/ č. 102950 z 31.05.2010 na sumu 39,83 eura s dátumom splatnosti 18.07.2010 (ňou bolo vyúčtované spoplatnenie upomienky 01.06.2010 - 1,43 eura a mesačné poplatky za obdobie 04-06.2010

- 38,40 eura), 5/ č. 104508 z 31.08.2010 na sumu 39,60 eura s dátumom splatnosti 18.10.2010 (ňou bolo vyúčtované spoplatnenie upomienky 31.08.2010 - 1,20 eura a mesačné poplatky za obdobie 07-09.2010

- 38,40 eura), 6/ č. 111153 z 28.02.2011 na sumu 40,30 eura s dátumom splatnosti 08.04.2011 (ňou bolo vyúčtované spoplatnenie upomienky 17.03.2011 - 1,60 eura a mesačné poplatky za obdobie 01-03.2011

- 38,70 eura), 7/ č. 112420 z 31.05.2011 na sumu 40,30 eura s dátumom splatnosti 15.11.2011 (ňou bolo vyúčtované spoplatnenie upomienky 01.07.2011 - 1,60 eura a mesačné poplatky za obdobie 04-06.2011

- 38,70 eura), 8/ č. 113585 z 31.08.2011 na sumu 40,30 eura s dátumom splatnosti 13.11.2011 (ňou bolo vyúčtované spoplatnenie upomienky 25.10.2011 - 1,60 eura a mesačné poplatky za obdobie 07-09.2011

- 38,70 eura) a 9/ č. 114683 z 30.11.2011 na sumu 40,30 eura s dátumom splatnosti 29.02.2012 (ňou bolo vyúčtované spoplatnenie upomienky 12.01.2012 - 1,60 eura a mesačné poplatky za obdobie 10-12.2011

- 38,70 eura).

Pokiaľ žalobca vyúčtoval žalovanej uvedenými faktúrami úhradu zriaďovacieho poplatku v dohodnutej výške 59,- eur (označeného vo faktúre 1 ako inštalačného poplatku) a tiež pokiaľ vo faktúrach 2/ až 5/ za v nich vymedzené obdobia vyúčtoval žalovanej mesačné poplatky v každej z nich vo výške 38,40 eura (3x po 12,80 eura), resp. vo faktúre 1/ pomernú časť tohto poplatku pripadajúcu na obdobie od 23.09. do 30.09.2009) a po zmene DPH od 01.01.2011 vo faktúrach 6/ až 9/ v každej z nich vo výške 38,70 eura (3x po 12,90 eura), v tejto časti považoval súd nárok za dôvodný a preukázaný. Žalovaná, ktorá bola v priebehu celého konania nečinná, nepreukázala žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala oprávnenosť fakturovania dohodnutého mesačného poplatku.

Vo zvyšnej časti súd považoval žalovanú istinu za nedôvodnú. V tejto časti šlo prevažne o účtované úhrady za upomienky - označené ako spoplatnenie upomienky vo faktúrach 2/ až 9/, konkrétne v sume 1,43 eura v každej z faktúr 2/ až 4/, 1,20 eura vo faktúre 5/ a 1,60 eura v každej z faktúr 6/ až 9/. Oprávnenosť účtovania takýchto úhrad žalobca ničím nepreukázal. Odhliadnuc od rôznosti výšky tejto úhrady, žalobca nepreukázal ani to, či a ak áno, v akej výške mu v súvislosti so zasielaním jednotlivých výziev vznikli hotové výdavky a ani to, že vôbec takéto upomienky žalovanej zasielal. Ak ich mal zasielať poštou spolu s faktúrami, potom s ich zasielaním nemohli vzniknúť žalobcovi poštové náklady, ktoré by presahovali prípadné poštové náklady žalobcu súvisiace so zasielaním jednotlivých faktúr. Tiež žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal oprávnenosť účtovania úhrady špecifikovanej vo faktúre 2/ ako „servisné služby (31.10.09)“ v sume 6,- eur. Vo zvyšnej časti zamietnutie istiny súviselo s ničím neodôvodnením „zaokrúhľovaním“ výšky mesačných poplatkov (namiesto sumy 38,40 eura - t.j. 3 x 12,80 eura fakturoval žalovanej vo faktúrach 2/ a 3/ 38,41 eura).

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi predstavuje spotrebiteľskú zmluvu ( a nasl. - ďalej len „OZ“), keďže bola uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom konajúcim pri jej uzatváraní a plnení si povinností z nej v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovanou ako spotrebiteľom, nekonajúcim pri jej uzatváraní v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Charakter spotrebiteľskej zmluvy má každá zmluva, ktorá spĺňa kritériá stanovené v . Pritom nie je podstatné, či zmluva bola uzatvorená podľa , iného právneho predpisu.

Avšak aj v prípade, že bola uzavretá podľa iného právneho predpisu (v danom prípade odkazujúc na ), aj v takom prípade je potrebné s poukazom na a ods. 1 aplikovať na takúto zmluvu ustanovenia upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv. Zmluvná voľnosť pri spotrebiteľských zmluvách, pre ktoré bol dojednaný režim iného zákona sa môže pohybovať len v medziach všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v a nasl. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v tom smere, že s poukazom na cit. ust. sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Platí to aj pokiaľ ide o sankciu spojenú s omeškaním spotrebiteľa včasným splnením svojich peňažných záväzkov voči dodávateľovi. Ustanovenia občianskoprávnych predpisov, účinné ako v čase uzavretia zmluvy, tak aj v súčasnosti, neumožňujú dojednať úroky z omeškania vo výške presahujúcej výšku zákonných úrokov z omeškania vyplývajúcich z Nariadenia Vlády SR č.

V súdenom prípade možno konštatovať, že uzavretá zmluva predstavuje štandardnú formulárovú (t.j. vopred predtlačenú) zmluvu vypracovanú žalobcom ako dodávateľom, a teda zmluvné podmienky v nej, resp. vo VP ako jej neoddeliteľnej súčasti nemožno považovať za individuálne dojednané (opak takéhoto záveru žalobca nepreukázal a ani netvrdil).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, ktorých príkladmý výpočet obsahovalo ust. pod písm. a) až r) vo vtedy účinnom znení, sú neplatné ( ).

Jednou z podmienok, výslovne uvedených v ako neprijateľnou, konkrétne pod písm. k), je podmienka požadujúca od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Žalobca si uplatnil ako sankciu v súvislosti s omeškaním žalovanej zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,1 % denne, poukazujúc v tejto súvislosti na veta druhá VP. Dané ustanovenie pritom hovorí nie o úroku z omeškania, ale o „penále“. Takúto sankciou pre prípad omeškania nepozná. ako zákonnú sankciu pre takúto situáciu upravuje zásadne úrok z omeškania a v prípadoch výslovne uvedených v namiesto úroku z omeškania poplatok z omeškania. Tiež je možnosť zabezpečenia povinnosti riadneho a včasného splnenia záväzku dojednaním zmluvnej pokuty. Podľa názoru súdu nemožno vyvodiť, že by ustanovenie veta druhá VP obsahovalo dojednanie výšky úroku z omeškania. Preto už len pre uvedenú skutočnosť a nejednoznačnosť toho, aká zákonom prípustná sankcia mala byť uvedeným ustanovením, koncipovaným dodávateľom, so spotrebiteľom dojednaná, nemá uplatnená výška úroku z omeškania oporu v uzavretej zmluve. Aj v prípade, že mala byť daným ustanovením podľa zhodnej vôle žalobcu a žalovanej v skutočnosti dojednaná výška úroku z omeškania, ide o neplatné ustanovenie, keďže dojednaná výška úroku by odporovala kogentnej úprave výšky úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, keď ich výška cca až štvornásobne prevyšuje výšku zákonných úrokov z omeškania.

Preto podľa názoru súdu dané ustanovenie VP opísané pod bodom IV: výrokovej časti rozsudku (ktoré nepochybne nebolo individuálne zmluvne dojednané a je v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa), pokiaľ toto stanovuje výšku úrokov z omeškania pre prípad omeškania spotrebiteľa so splnením svojho peňažného záväzku nad rámec výšky vyplývajúcej z občianskoprávnych predpisov, neplatným ustanovením pre rozpor takéhoto dojednania s , ako aj s a . Preto súd v zmysle aj bez návrhu uviedol vo výroku rozhodnutia dané ustanovenie VP ako ustanovenie obsahujúce neprijateľnú a z toho dôvodu neplatnú podmienku ( ).

Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej istiny vo výške úrokov z omeškania vyplývajúcej z , v spojení s Nariadenia Vlády SR č. v znení účinnom v čase vzniku omeškania žalovanej, a to za obdobia, kedy bola nesporne žalovaná v omeškaní so zaplatením príslušnej úhrady podľa splatnosti tej ktorej zo žalovaných faktúr, teda tej časti nimi fakturovaných úhrad, ktoré súd považoval z dôvodov uvedených vyššie za dôvodné, a preto ich žalobcovi aj priznal týmto rozsudkom.

V časti, v ktorej si žalobca uplatňoval úroky z omeškania nad priznaný rámec, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal žalobcovi majúcemu prevažný úspech vo veci, proti žalovanej právo na ich náhradu. Žalobca (po vyčíslení uplatnených úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku (takto predmet konania predstavoval 600,65 eura) mal úspech v rozsahu 70 % (ohľadne sumy 420,57 eura vrátane priznaných úrokov z omeškania opäť vyčíslených ku dňu vyhlásenia rozsudku) a vo zvyšnej časti bol neúspešný, teda jeho tzv. čistý úspech činí 40 %. Z uplatnených trov právneho zastúpenia účelne vynaložené trovy žalobcu pozostávajú z tarifnej odmeny za 3 úkony právnej služby (3x 1 úkon á 28,22 eura - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - 16.01.2011, návrh na začatie konania zo 07.03.2012 a účasť na pojednávaní 14.05.2012 počítanej zo základu 388,77 eura + paušálna náhrada hotových výdavkov - režijný paušál 1 x 7,41 eura - k úkonu z r. 2011 a 2x po 7,63 eura k úkonom z r. 2012), čo celkovo predstavuje 107,33 eura (84,66 eura + 22,67 eura), ďalej z náhrady cestovných výdavkov vynaložených v súvislosti s účasťou zástupcu žalobcu na pojednávaní na tunajšom súde dňa 14.05.2012 zohľadnenej len za cestu Novoť - Dolný Kubín a späť - 82 km, pri použití osobného motorového vozidla Škoda Fabia, EČ: NO-116 AJ, pri priemernej spotrebe 7,2 l/100 km, cene 1 l benzínu 1,582 eura a výške sadzby základnej náhrady 0,183 eura/km, ktoré celkovo predstavujú 24,34 eura a tiež z náhrady za stratu času, vyčíslenej zástupcom žalobcu len v sume 6,58 eura + 20 % DPH k odmene a hotovým výdavkom a náhrade za stratu času, čo je 27,65 eura (20 % zo sumy 138,25 eura). Celkovo takto súdom vyčíslené trovy právneho zastúpenia predstavujú 165,90 eura. Pri ich vyčíslení súd postupoval v súlade s ust. , v spojení s , , , , a , , , a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Zo sumy 165,90 eura predstavuje 40 % priznaných 66,36 eura. Ďalšie trovy predstavujú náhradu žalobcom zaplateného súdneho poplatku za návrh, zaplateného vo výške 23,- eur, z čoho 40 % je priznaných 9,20 eura. Žalobcovi priznané trovy je žalovaná povinná s poukazom na zaplatiť zástupcovi žalobcu.

Súd pri vyčísľovaní trov právneho zastúpenia nezohľadnil dva účtované úkony právnej služby. Jednak úkon špecifikovaný ako “vypracovanie pokusu o zmier“, pretože takýto úkon, ak by aj výzva zo 17.01.2011 (č. l. 19 spisu) bola skutočne doručená, resp. doručovaná žalovanej, nepovažuje za taký úkon, ktorý by bol potrebný v súvislosti s uplatnením žalovaného nároku na súde a teda, že by išlo z pohľadu trov konania o účelne vynaložené náklady (trovy právneho zastúpenia) ako to predpokladá ust. Tiež nezohľadnil úkon špecifikovaný ako “prevzatie a príprava zastúpenia a nadväzne porada s klientom“, považujúc ho za duplicitný vo vzťahu k zohľadnenému úkonu prevzatie veci zo 16.01.2011, keď ďalšiu poradu s klientom a jej potrebnosť (opodstatnenosť) zástupca žalobcu nepreukázal. Napokon cestovné náklady boli zohľadňované len vo výške cestovného osobným motorovým vozidlom na trase Novoť - Dolný Kubín a späť, keďže pojednávania sa zúčastnil advokátsky koncipient bývajúci v Novoti, ktorý použil na prepravu vozidlo evidované na vlastníka s bydliskom v Novoti, ktorý nepreukázal a napokon ani netvrdil, že by na pojednávanie na tunajší súd 14.05.2012 mal cestovať zo sídla advokátskej kancelárie zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín ( ), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - v znení neskorších zmien ( ).