Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-96-2023.pdf
PDF · 94.14 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/96/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Petrom Dudičom v spore žalobcu MINIHOTOVOST, SE, so sídlom T. G. Masaryka 2392/17, 690 02, Břeclav, Česká republika, IČO: 04 355 211, zast. Mgr. Zuzanou Bírovou, advokátkou so sídlom Americká 2, 831 02 Bratislava, IČO: 30 849 837 proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 450,00 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 450,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 450,- Eur od 20.06.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 2,31 Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.5.2023, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 450,- Eur, spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 450,- Eur od 20.6.2020 do zaplatenia a úhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 2,31 Eur ako aj trov konania.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že: žalovaný sa prostredníctvom webovskej stránky D. registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 450,00 Eur. Pri registrácii uviedol svoje údaje: A. B., r.č.: XXXXXXXXXX, bytom C. XXX, XXX XX C.. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so Smlouvou o úvěru, ako aj všeobecními podmínkami poskytnutí úvěru (dále jen "VPPÚ") a zároveň potvrdil, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe Smlouvy o úvěru č. 562385 zo dňa 28.6.2019 uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru v znení neskorších predpisov žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 450,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 128,- Eur a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Smlouvy o úvěre č. 562385 sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 578,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Smlouvy o úvěru, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 12.6.2020. V zmysle bodu IV. Smlouvy a čl. 19. VVPÚ je veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 0,77 Eur za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS- správ alebo emailov. Na upomienky nereagoval. Zaslané boli 4 upomienky dňa 15.6.2020, 16.6.2020, 19.4.2023, 27.4.2023
v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým pádom vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 2,31 Eur za zaslané upomienky. Upomienky zaslané e-mailom boli zaslané v súlade s ustanovením čl. 4 zmluvy o úvere v zmysle ktorého „Spotrebiteľ dáva výslovný súhlas k tomu, aby mu Veriteľ zasielal upomienky formou SMS alebo emailovej správy na mobilné telefóny alebo e-mailové adresy. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie nároku dňa 5.4.2023, tento návrh je teda prípustný v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 písm. d) zákona 307/2016 Z.z. zákona o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Dňa 1.3.2023 bola žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalobca si v zmysle nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. v znení neskorších predpisov uplatňuje voči žalovanému zákonný úrok z omeškania. Žalobca je zapísaný do obchodného registra Českej republiky a má registrované sídlo v Českej republike. Žalobca je nositeľom povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov v Českej republike, ktoré mu udelila Česká národná banka, ktorej výlučnému dohľadu podlieha. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere v českom jazyku a podľa právneho poriadku Českej republiky, na ktorý v zmluve o úvere nielen odkázali, ale na použití ktorého sa aj dohodli. Aplikácia českého právneho poriadku v danom prípade nie je a ani nemôže byť pre žalovaného ako spotrebiteľa menej výhodná. Ide totiž o poskytnutie spotrebiteľského úveru, pričom právna úprava poskytovania spotrebiteľských úverov je v EÚ plne harmonizovaná v podobe smernice 2008/48/ES (ďalej len "Smernica"). Podľa recitálu č. 9 Smernice úplná harmonizácia je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila vysoká a rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov a aby sa vytvoril skutočný vnútorný trh. Členské štáty by preto nemali mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice. To teda znamená, že Smernica predstavuje koncept úplného zakomponovania do národných poriadkov členských štátov, a nie akýsi minimálny štandard ochrany. V tomto zmysle teda právna ochrana v prípade zmlúv o spotrebiteľskom úvere musí byť v každom členskom štáte EÚ rovnaká. Dotýka sa to teda celého rozsahu žalovaného nároku, a to vrátane jeho príslušenstva, pretože v zmysle čl. 10 ods. 2 písm. d), f) a l) špecifikácia istiny, úroku a ďalších poplatkov a aj úrokov z omeškania sú povinnou obsahovou náležitosťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe uvedeného je teda súd povinný aplikovať vo veci české právo v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov a podľa neho posúdiť žalovaný nárok.“
3. Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu prostredníctvom výzvy zo dňa 22.5.2023, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy objasnil Okresnému súdu Banská Bystrica, kedy malo dôjsť ku splatnosti úveru a predložil súdu dokumenty preukazujúce jeho tvrdenia a aby v lehote 5 dní do dňa doručenia výzvy oznámil súdu, či trvá na vydaní v časti, ktorej sa rozpor netýka a to v časti istiny vo výške 450,- Eur a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 450,- Eur 20.6.2020 do zaplatenia a v rámci trov konania.
4. Okresný súd Banská Bystrica následne vydal platobný rozkaz sp. zn. 30Up/854/2023 zo dňa 26.5.2023, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 450,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 450,- Eur od 20.6.2020 do zaplatenia, a náhradu trov konania žalobcu vo výške 175,11 Eur. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť priamo do rúk žalovanému prostredníctvom Slovenskej pošty a.s ani prostredníctvom Polície Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu vyzval Okresný súd Banská Bystrica žalobcu, aby súdu uviedol, či súhlasí s pokračovaním na miestne príslušnom súdu žalovaného, ktorým je Okresný súd Rožňava a to podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov( ďalej len zákon ZoUK). Žalobca prejavil svoj súhlas s pokračovaním na miestne príslušnom súde žalovanej a z tohto dôvodu bola vec postúpená Okresnému súdu Rožňava.
5. Žalobu spolu s jej prílohami doručil tunajší súd žalovanému na vyjadrenie a to podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č.160/2015 Z.z Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu z uznesením č.k. 11Csp/96/2023-85 zo dňa 30.8.2023, pričom súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril ku žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia. Uznesenie spolu so žalobou a prílohami bolo žalovanému doručené dňa 14.9.2023. Súd zároveň poučil žalovaného, aby vo svojom vyjadrení k žalobe predložil prostriedok procesnej obrany a zároveň, aby pripojil listiny a hmotné dôkazy preukazujúce pravdivosť svojho tvrdenia. Žalovaný sa v súdom stanovenej lehote nevyjadril ku žalobe ani súdu nepredložil žiadne listiny ani hmotné dôkazy popierajúce nárok žalobcu voči žalovanému.
6. Súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie s poukazom na § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), nakoľko v predmetnom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšovala 1 000 Eur. V nadväznosti na to súd v súlade s § 219 ods. 3 CSP v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu verejné vyhlásenie rozsudku na termín 27.10.2023.
7. Súd preskúmal jednak žalobu postúpenú tunajšiemu súdu ako aj žalobcom predložené dôkazy a to: Výzva na uhradeniu dlžnej sumu zo dňa 01.03.2023, komunikáciu prostredníctvom e-mailovej správy medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 15.06.2020, v ktorej žalobca oznámil žalovanému, že neeviduje platbu vo výške 578,- Eur, ktorá sa stala splatnou dňa 12.06.2020, druhú upomienku žalobcu zo dňa 16.06.2020, ktorú poslal žalobca žalovanému na uhradenie dlžnej sumy vo výške 578,- Eur, tretiu e- mailovú správu zo dňa 19.04.2023, ktorým žalobca vyzýval žalovaného, aby uhradil dlhovanú sumu vo výške 947,24 Eur, štvrtú e-mailovú správu zo dňa 27.04.2023, ktorou žalobca vyzýval žalovaného, aby mu uhradil dlhovanú sumu vo výške 947,24 Eur. Súd takisto preskúmal Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, e-mail ktorým žalobca poslal žalovanému predžalobnú výzvu zo dňa 05.04.2023 ako aj zmluvu o úvere č.562385 zo dňa 28.06.2019.
8. Podľa ust. § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci so spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
9. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia, ktoré protistrana nepoprela sa považujú za nesporné.
10. Ustanovení § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri vyhodnocovaní dôkazov vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania v novej právnej úprave je vybudovaný na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti ako aj koncentračne zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa podľa ovej právnej úpravy presúva výlučne na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazu zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade s pravidlo m formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o procesnom útoku a procesnej obrane s poukazom na usz. § 184 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie svojich povinnosti v súvislosti s vedením súdneho konania. ako je zrejme z ust. §150 ods. 1 CSP podľa ktorého majú strany povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúceho sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.
11. Podľa § 2390 zákona č. 89/2012 Sb. českého Občianskeho zákonníka (ďalej len český Občiansky zákonník) ak prenechá veriteľ dlžníkovi zastupiteľnú vec tak, aby ju užil podľa ľubovôle a po čase vrátil vec rovnakého druhu, vznikne zmluva o pôžičke.
12. Podľa § 1970 českého Občianskeho zákonníka po dlžníkovi, ktorý je v omeškaní so splácaním peňažného dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, s výnimkou ak dlžník nie je za omeškanie zodpovedný. Výšku úroku z omeškania stanoví vláda nariadením.
13. Podľa ust. § 1822 českého Občianskeho zákonníka údaje o obsahu záväzku, ktoré podnikateľ oznámil spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, sa stávajú obsahom zmluvy, ibaže si strany výslovne dojednali určitú náležitosť inak.
14. Podľa § 1824 českého Občianskeho zákonníka ak sa dojednáva zmluva prostredníctvom prostriedku komunikácie na diaľku, oznámi podnikateľ spotrebiteľovi údaje podľa § 1820 ods. 1 alebo mu ich sprístupní vhodným spôsobom vzhľadom na použitý prostriedok komunikácie na diaľku. Údaje poskytované v textovej podobe musia byť čitateľné.
15. Podľa ust. § 1934 českého Občianskeho zákonníka ak je dlžníkom spotrebiteľ, ktorý je v omeškaní s plnením dlhu, započíta sa plnenie najprv na náklady už určené, potom na istinu pohľadávky, potom na úroky a nakoniec na úroky z omeškania.
16. Podľa § 3 Nariadenia vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb., v platnom znení výška úroku z omeškania zodpovedá ročne výške sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.
17. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Dňa 28.6.2019 žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere vo výške 450,- Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť do 26.7.2019. Na daný zmluvný vzťah bolo potrebné aplikovať český právny poriadok, nakoľko zmluva bola uzatvorená na diaľku s dodávateľom podnikajúcim na území Českej republiky a zmluvné strany sa na tom dohodli. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov za odplatu vo výške 128,- Eur, ktorú si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Žalovaný neuhradil istinu včas, čím sa dostal do omeškania s platením dlhu a to v celkovej výške 450,- Eur. Pri skúmaní skutkových tvrdení súd vychádzal z § 151 ods. 1 CSP. Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany žalovaného, súd ho rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej sumy, spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v rozsahu s § 2 Nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb., platného v rozhodnom čase. 18. Podľa § 232 ods. 2 a ods. 3 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
19. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. V konaní bolo nepochybne preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaný si nesplnil svoje zmluvné záväzky tým, že neuhradil dlžnú sumu vo výške 450,00 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil svoju pohľadávku voči žalobcovi riadne a včas, dostal sa tým do omeškania plnenia voči žalobcovi a žalobcovi vznikol nárok domáhať sa nielen náhrady istiny ale takisto aj úroku z omeškania.
20. Na základe vyššie uvedeného rozhodol tunajší súd tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 450,00 Eur spolu s príslušenstvom špecifikovaným v I. výroku rozsudku tunajšieho súdu. Súd nezistil žiadne okolnosti, na základe ktorých by žalovanému umožnil splácať svoj dlh žalobcovi v splátkach.
21. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
22. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo
23. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol súd zároveň aj o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešne strane sporu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom súd v predmetnej veci nevzhliadol a strany ani netvrdili žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP, na základe ktorých by sporovým stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach
V odvolaní má popri všeobecných náležitosti podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa tým sleduje, podpis, spisová značka konania( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolávateľ domáha( odvolací návrh podľa ust. § 363 CSP)
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie voči rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo vo veci samej má uvedenú vadu podľa odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.)