Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/135/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní navrhovateľky – manželky A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XX, G. A. H. a manžela H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XX, G. A. H., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom B.: G., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, takto

rozhodol:

Súd manželstvo A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX a H. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX G. G. A. H., zapísané v knihe manželstiev H. J. G. A. H., vo zväzku V., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.

Súd schvaľuje nasledovnú rodičovskú dohodu:

„Maloleté deti B.: G., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej G. výživným vo výške 150 Eur mesačne a na výživu maloletého I. výživným vo výške 150 Eur mesačne, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode manželstva, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky vždy do 10. dňa v mesiaci vopred.

Styk otca s maloletými deťmi sa ponecháva neupravený.“

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.08.2023 domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, aby súd maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 150 Eur mesačne. Styk žiadala ponechať neupravený.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom uzavreli manželstvo dňa 23.08.2014. U oboch ide o prvé manželstvo. Ich spoločné bydlisko bolo na adrese E. F. XXX/XX , XXX XX G. A. H.. S manželom uzavreli manželstvo po päťročnej známosti. Manželstvo uzatvárali z lásky, spočiatku ho bolo možné označiť za veľmi harmonické. Po piatich rokoch sa im narodila dcéra G. a neskôr syn I.. Za dôvod rozvratu manželstva navrhovateľka považuje časté manželské nezhody, ktoré sa spočiatku začali rôznymi menšími hádkami z dôvodu rozdielnosti názorov na bežné otázky spolužitia partnerov v manželstve. Tieto konflikty prerastali do čoraz častejších nezhôd a hádok, ktoré viedli postupne k tomu, že vzťah manželov ochladol, citovo sa odcudzili a z manželstva sa vytratila láska a vzájomná dôvera. Ako príklad nezhôd uviedla rozdielne názory v oblasti výchovy detí, taktiež rozdielne názory v manželskom a rodinnom spolužití, časté hádky prameniace z obyčajných rozhovorov, nezhody v názoroch, pričom napätie medzi manželmi sa prenášalo aj na deti. Problémy pritom spôsobovala hlavne obojstranná kritika a nespokojnosť vo vzťahu a rozdielnosť pováh. Mnohokrát sa tieto problémy snažili riešiť, rozprávali sa o nich, navštívili aj manželskú poradňu ale neviedlo to k zlepšeniu manželského vzťahu, dokonca sa snažili jeden pre druhého zmeniť, prispôsobiť sa, no nakoniec sa vždy vrátili len na začiatok. Časom si navrhovateľka uvedomila, že pri takých rozdielnostiach, aké medzi nimi sú, nemá zmysel ďalej umelo udržiavať manželstvo. V súčasnosti sú citové väzby medzi manželmi úplne ochladnuté, nevedú intímny život. Navrhovateľka nevidí žiadnu cestu k obnoveniu manželstva, vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené. Manželstvo je v súčasnosti len formálnym záväzkom, keďže už ani nezdieľajú spoločnú domácnosť.

3. Manžel sa k návrhu vyjadril na informatívnom stretnutí rodičov, ktorý prebehol v rámci tzv „Cochemskej praxe“, že s rozvodom nesúhlasí, mal záujem o to, aby manželia navštívili manželskú poradňu. V roku 2022 boli na manželskej poradni, ale len raz. Manželia zhodne na informatívnom výsluchu uviedli, že nežijú v spoločnej domácnosti už 4 mesiace, maloleté deti bývajú s navrhovateľkou, otec sa s nimi stretáva pravidelne každý druhý týždeň od piatka do nedele a prispieva na každé z detí sumou 150 Eur mesačne.

4. Súd sa oboznámil s návrhom a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: sobášny list, rodné listy maloletých detí, lustrácie rodičov v Sociálnej poisťovni, potvrdenie o príjme navrhovateľky, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.

5. Matka (navrhovateľka) sa na pojednávaní vyjadrila, že trvá na rozvode manželstva, odmietla účasť na manželskej poradni alebo mediácii. V rámci výsluchu uviedla, že vzťah manželov bol konfliktný, dochádzalo k častým hádkam, čo viedlo k odcudzeniu. Dlhodobo s manželom intímne nežijú. Viazla medzi nimi komunikácia. Asi 4 mesiace žijú oddelene, manžel sa z domácnosti odsťahoval. Býva s deťmi v rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve. Iného partnera nemá. Na starostlivosti o deti sa vedia s manželom dohodnúť. Ďalej uviedla, že je zamestnaná s príjmom okolo 1000 Eur mesačne v čistom. Deti sú zdravé, ale obe nosia okuliare. Dcéra navštevuje 3. ročník základnej školy a syn materskú školu. Náklady na deti sú bežné.

6. Otec (manžel) na pojednávaní uviedol, že akceptuje odmietavý postoj manželky k účasti na manželskej poradni a i keď má na vec iný pohľad, s ohľadom na postoj manželky s rozvodom súhlasil. V rámci výsluchu uviedol, že vníma odcudzenie manželky voči jeho osobe. Inú partnerku nemá. Býva v Rakúsku, kde aj pracuje. Keď je na Slovensku, tak sa zdržiava v domácnosti u manželky. Matka mu v kontakte s deťmi nebráni. Jeho čistý mesačný príjem je okolo 2000 Eur. Pracuje na trvalý pracovný pomer ako klampiar. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi K., ktorý bude končiť strednú školu.

7. Rodičia maloletých detí počas konania uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorú navrhli súdu schváliť. Obsahom dohody bolo, že maloleté deti sa zverujú do starostlivosti matky, pričom zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia a otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej G. sumou 150 Eur mesačne a na výživu maloletého I. sumou 150 Eur, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode manželstva. Styk otca s maloletými deťmi sa dohodli ponechať neupravený.

8. Kolízny opatrovník navrhol schváliť rodičovskú dohodu, keďže je v záujme maloletých detí.

9. Podľa o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa , účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

11. Podľa , manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa , o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

13. Podľa , k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

14. Podľa , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

15. Podľa , súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

16. Podľa , súd pri posudzovaním miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

17. Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií: funkcie biologickej, spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú, funkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností a možností.

18. Uzavretie manželstva je v zmysle ust. prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny, vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jeho harmonického fungovania. Uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov spôsobí, že dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominulo, je pravdepodobná prítomnosť kvalifikovaného rozvratu manželstva s nemožnosťou obnovenia manželského spolužitia.

19. Čo sa týka rozvodu manželstva, súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa 23.08.2014 a počas ich manželstva sa im narodili dve deti. Manželia však už 4 mesiace nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, manžel sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Manželia sa dlhodobo intímne nestýkajú, manželka nemala záujem na zachovaní manželského zväzku, ktorý je podľa nej trvalo rozvrátený. Manžel sa spočiatku vyjadril, že má záujem na zachovaní manželstva, mal záujem aj o manželskú poradňu, no napokon súhlasil s rozvodom, a to vzhľadom na postoj manželky, ktorá trvala na rozvode manželstva, čo akceptoval.

20. Súd sa na pojednávaní v súlade s ust. pokúsil o zmierenie manželov. Z pohľadu navrhovateľky sa príčiny rozvratu manželstva odstrániť nedajú, manželka na rozvode bezpodmienečne trvala a na rozdiel od jej manžela sa nechcela zúčastniť na manželskej poradni. Vzhľadom na jednoznačný postoj navrhovateľky, súd neuložil manželom účasť na mediácii alebo manželskej poradni, keďže nemá ani možnosť účasť manželov (účastníkov konania) na mediácii či manželskej poradni vynucovať.

21. Súd prihliadal na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi, pričom ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil odcudzenie manželov v každej rovine manželského zväzku spôsobené citovým ochladením zo strany manželky, čo vyústilo až do opustenia spoločnej domácnosti manželom.

22. Súd skúmal či ide medzi manželmi o narušenie vzťahov dočasné, alebo trvalé, pričom dospel k záveru, že ide o dlhodobú záležitosť s nemožnosťou obnovenia harmonického manželského spolužitia. Pokiaľ totiž jeden z manželov nadobudne presvedčenie, že prostriedky na obnovu manželského spolužitia boli vyčerpané a jedinou cestou je rozvod manželstva, v takom prípade prinútenie k zotrvávaniu v tomto zväzku, by bolo v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Ak v priebehu manželstva jeden z manželov je pevne rozhodnutý, že v manželstve naďalej zotrvať nemieni, vytráca sa tu zákonný atribút dobrovoľnosti vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu tohto manželského zväzku. Navrhovateľka svoj postoj počas konania napriek prvotnému nesúhlasu manžela s rozvodom nezmenila, pričom jej rozhodnutie ukončiť manželstvo rozvodom nehodnotí súd ako unáhlené či predčasné. Problémy v manželstve sú dlhodobejšieho charakteru, manželia navštívili ešte pred podaním návrhu na súd manželskú poradňu, napriek tomu manželka pristúpila k podaniu návrhu na rozvod a svoj postoj odmietala prehodnotiť.

23. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva, pretože manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a to tak, že nemôže plniť svoj zákonný účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, neplní svoje funkcie, nenapĺňajú sa v ňom práva a povinnosti v zmysle ust. a a zároveň najmä s ohľadom na postoj navrhovateľky, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Za daného stavu preto nemožno očakávať, že by prípadné zamietnutie návrhu na rozvod manželstva viedlo k obnoveniu manželského spolužitia. Súd preto dospel k záveru, že návrhu na rozvod manželstva je dôvodné vyhovieť, a to napriek počiatočnému nesúhlasu manžela s rozvodom.

24. Rozvod manželstva nebude v tomto prípade ani v rozpore sa záujmom maloletých detí, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s matkou a s otcom trávia každý druhý víkend. Aj keď úplná rodina vytvára vždy najlepší základy pre zdravý fyzický a duševný vývin maloletého dieťaťa, nemožno tento účel dosiahnuť za dlhodobo pretrvávajúceho stavu, keď obaja rodičia už nedokážu vytvárať pre maloleté deti zdravé rodinné prostredie a rozvodom manželstva sa len potvrdí faktický stav odlúčenia manželov. Súd preto dospel k jednoznačnému záveru, že sú splnené podmienky a v časti rozvodu manželstva vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol.

25. Podľa , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

26. Podľa , rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

27. Podľa , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

28. Podľa , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

29. Podľa , ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

30. Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

31. Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

32. Podľa , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

33. Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

34. Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

35. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

36. Podľa , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

37. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je záujem maloletého dieťaťa vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, ).

38. Keďže rodičia dospeli počas konania k rodičovskej dohode, ktorú navrhli súdu schváliť, súd skúmal či schválenie predmetnej rodičovskej dohody je v záujme maloletých detí. Súd sa pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností spravuje vždy tými istými zásadami, ktorými by sa spravoval pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu autoritatívnym rozhodnutím, najmä však záujmom maloletého dieťaťa. Súd má vždy viesť rodičov k uzavretiu rodičovskej dohody, keďže ideálnym stavom je, ak sa rodičia vedia na úprave rodičovských práv a povinností dohodnúť. Rodičovská dohoda je najlepším nástrojom na usporiadanie a stabilizovanie rodinných pomerov vo vzťahu k maloletému dieťaťu, čo je vždy nepochybne v záujme maloletého dieťaťa.

39. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že prvoradou povinnosťou oboch rodičov je venovať dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie výživy svojich maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispieva na jeho výživu výživným, predstavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa.

40. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Cieľom ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb.

41. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného (dieťaťa), jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

42. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je preto vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Pod odôvodnenými (opodstatnenými) potrebami dieťaťa je nutné rozumieť nie len tie najzákladnejšie potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod., ale aj širšie potreby súvisiace s prípravou na budúce povolanie, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, záujmov dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok a podobne. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.

43. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré súd dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami (vek, vzdelanie, kvalifikácia, pracovné skúsenosti, zdravotný stav atď.) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru napr. pracovnými príležitosťami a celkovou situáciou na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Súd prihliada u oboch rodičov tiež na celkový počet a charakter ich prípadných ďalších vyživovacích povinností.

44. Zároveň platí, že súd pri stanovení výšky výživného vychádza z tzv. princípu potencionality príjmu povinnej osoby. Pri uplatnení uvedeného princípu neprihliada súd len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. ). Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. ).

45. Z vykonaného dokazovania súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že schválenie uzatvorenej rodičovskej dohody by nebolo v záujme maloletých detí a bránili by jej schváleniu. Zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, v ktorej faktickej starostlivosti sa maloleté deti nachádzajú, ako aj výšku výživného 150 Eur na každé z detí, na ktorej sa rodičia dohodli, ako aj ponechanie styku bez úpravy, teda jeho ponechanie na dohodu rodičov, považuje súd za súladné s najlepším záujmom maloletých detí. Jej schválenie odporučil aj kolízny opatrovník maloletých detí.

46. Napriek zvereniu maloletých detí do starostlivosti matky, rodičovské práva a povinnosti zostávajú otcovi v plnom rozsahu zachované a je naďalej spolu s matkou zákonným zástupcom maloletých detí. Bežné záležitosti týkajúce sa maloletých detí je oprávnený rozhodovať každý z rodičov samostatne bez potreby žiadania súhlasu druhého rodiča. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí maloletých detí, však musia byť schválené oboma rodičmi, teda rozhodujú o nich spoločne.

47. Matka je zamestnaná a podľa doloženého potvrdenia o príjme dosiahla v období 10/2022-09/2023 hrubý príjem v priemere vo výške 1389,41 Eur mesačne a pri výsluchu uviedla že jej čistý príjem je cca 1000 Eur mesačne. Poberá prídavky na dve deti spolu vo výške 120 Eur. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec je taktiež riadne zamestnaný v Rakúsku a uviedol, že dosahuje čistý príjem cca vo výške 2000 Eur mesačne. Matka má s maloletými deťmi bežné náklady zodpovedajúce ich potrebám a veku, obe deti sú zdravé, nosia okuliare. Viktória navštevuje 3. ročník základnej školy a I. materskú školu. Súd považoval dohodnutú výšku výživného s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov za primeranú. Súd prihliadol na skutočnosť, že otec má okrem maloletých detí ešte jednu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletému synovi, ktorý je študentom strednej školy.

48. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že dohodu rodičov je možné schváliť, táto neodporuje zákonným požiadavkám a je súladná so záujmom maloletých detí. Rodičia by sa mali vždy prioritne na rodičovských právach a povinnostiach k dieťaťu dohodnúť, keďže sú to práve rodičia, ktorí nesú plnú zodpovednosť za zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého dieťaťa. Súd by mal do rodinných vzťahov autoritatívne zasiahnuť naozaj až vtedy, keď je to nevyhnutné. V tomto prípade, keďže rodičia sa na všetkom riadne dohodli a svoju rodičovskú dohodu predložili súdu na schválenie, súd túto ich dohodu rešpektoval a schválil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

49. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V uvedenom prípade nebol daný dôvod rozhodnúť o trovách konania iným spôsobom.

Poučenie:

Rodičia sa voči rozsudku v časti schválenej rodičovskej dohody nemôžu odvolať ( ), inak možno proti rozsudku podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62 a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť uskutočnený spôsobom ust. ( a nasl. C.m.p.).