Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/85/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o v súčasnosti už plnoletú W. P., B.. XX.XX.XXXX, zastúpenej matkou a maloletého R. P., B., XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, mal. dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Dunajská Streda, deti rodičov: matka - H. P., B.. XX.XX.XXXX, X. W. W. XX a otec - R. U. P., B.. XX.XX.XXXX, X. W., T. D.. XX, Maďarská republika, o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd z n i ž u j e výživné otcovi na W. P., B.. XX.XX.XXXX zo sumy 115 eur na sumu 60 eur mesačne, počnúc dňom 01.12.2011 s tým, že výživné je povinný platiť do rúk W. P., vždy do 15. dňa mesiaca vopred.

Súd z n i ž u j e výživné otcovi na maloletého R. P., B.. XX.XX.XXXX zo sumy 85 eur na sumu 40 eur mesačne, počnúc dňom 01.12.2011.

Týmto sa mení v časti úpravy výživného rozsudok tunajšieho súdu č. k. -36 zo dňa 20.09.2010.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 21.11.2011 sa otec domáhal zníženia výživného od nasledujúceho mesiaca voči obom deťom. Návrh odôvodnil tým, že jeho manželstvo s matkou detí bolo v septembri 2010 rozvedené, maloleté deti boli zverené do starostlivosti matke a výživné bolo otcovi určené súdom vo výške spolu 200 eur mesačne. V marci 2011 sa rodičia dohodli na zníženej sume výživného pre maloleté deti v sume spolu 150 eur mesačne. Uviedol, že nezvláda platenie ani dohodnutého výživného, nakoľko je nezamestnaný, má nízky príjem, býva v podnájme. V priebehu konania navrhol znížiť mu výživné na sumu 30 eur mesačne voči každému z detí.

Matka ani kolízny opatrovník s návrhom otca nesúhlasili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, svedka, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, rozhodnutím súdu k predchádzajúcej úprave výživného a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -36 zo dňa 20.09.2010 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke, otec bol zaviazaný k plateniu výživného v sume 115 eur na mal. W. a 85 eur na mal. R. mesačne. Maloleté deti mali v čase úpravy 16 a 12 rokov. Od toho času k zmene úpravy výživného nedošlo. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v čase úpravy výživného bola matka nezamestnaná, predtým dlhší čas od januára 2010 práceneschopná, s vykázaným príjmom v roku 2009 vo výške 539,68 eur mesačne. Finančne jej vypomáhali príbuzní. Otec bol práceneschopný, do apríla 2010 vykázal príjem 563,21 eur mesačne. Rodičia spoločne vlastnili dom, bývala v ňom matka s deťmi. Zvýšené výdavky pre mal. W. (navštevovala 2. triedu strednej školy) uviedla matka na diétnu stravu nariadenú endokrinológom a ďalej 106 eur mesačne a pre mal. R. (navštevoval 7. triedu ZŠ) na okuliare - ročne asi 67 eur a ďalej 55,28 eur mesačne, k tomu spoločne poplatok do ZRŠ pre oboch a školské potreby a pomôcky.

Matka vypovedala, že otec si vyživovaciu povinnosť neplní vôbec, ani v zníženej miere, nijako sa nepodieľa na starostlivosti o deti. Matka poberá náhradné výživné, tvrdeniam otca neverí s poukazom to, že jeho rodičia sú dôchodcovia a na fotografie získané z internetu, podľa ktorých bol otec na dovolenke pri mori. Je zamestnaná, jej zamestnávateľ jej vykázal príjem za november a december 2011 v priemere 281,86 eur mesačne, do novembra pracovala na dohodu s príjmom 32,40 eur mesačne. Za mesiace január až marec 2012 mala príjem po 283,38 eur. Je nemajetná, spoločný dom darovali rodičia v rámci vyporiadania spoločného majetku deťom.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že od novembra 2010 do marca 2011 bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Následne do septembra 2011 bol zamestnaný s príjmom 60 až 70 tisíc HUF (približne 210 až 240 eur) mesačne. Pracovný pomer bol ukončený pre znižovanie stavu zamestnancov vo firme. Opäť bol v evidencii na úrade práce, príjem mal z podpory v nezamestnanosti. Od februára t. r. poberá sociálnu dávku, priznanú vo výške 22.800 HUF (čo pri použití menového kurzu 1 Euro: 290 HUF predstavuje 78,62 eur) mesačne, finančne ho podporujú rodičia. Býva so svojou partnerkou (nezamestnanou) v podnájme, vlastní motorku, nadobudol ju počas manželstva s matkou. K návrhu aj k výpovedi pripojil listiny o jeho príjme od apríla do septembra 2011 - v priemere 63.264,83 HUF (približne 218 eur) mesačne; rozhodnutie o výške príspevku v nezamestnanosti poskytovanej po dobu troch mesiacov - vo výške 2.344 HUF denne (asi 240 eur mesačne); nájomnú zmluvu k bytu - s nájomným 30.000 HUF (asi 100 eur) mesačne, doklady o výške starobného dôchodku jeho rodičov - 86.180 a 43.405 HUF mesačne. K predloženým fotografiám z dovolenky uviedol, že dovolenku trávil na Balatone vo Fonyóde a pozadie na fotografiách je vytvorené fotomontážou prednastavených pozadí vo fotoshope cez internet.

Svedok R. I. P. vypovedal, že s manželkou sú dôchodcovia, bývajú v dome, na ktorom sa podieľa spoluvlastnícky aj syn - v jednej štvrtine, syn zdedil podiel dedením v roku 1992. Finančne vypomohli synovi len asi v 5 až 6 prípadoch na zaplatení nájomného a v dvoch prípadoch mu poskytli pôžičku po 40 tisíc HUF.

Otec je v súčasnosti od apríla 2012 zamestnaný. Podľa predloženej pracovnej zmluvy má dojednanú mzdu 93.000 HUF (320,69 eur) mesačne brutto. V zmluve je dojednaná skúšobná doba, pracovný pomer je dohodnutý na neurčito.

V priebehu konania nadobudla dcéra rodičov W. plnoletosť, vstúpila do prebiehajúceho konania. V súčasnosti navštevuje 3. triedu strednej školy, sústavne pokračuje v príprave na svoje budúce povolanie. Naďalej je v starostlivosti endokrinológa, má predpísanú redukčnú diétu. Matka výdavky na lieky uviedla v sume 2 eurá mesačne. Mal. R. má 14 rokov, navštevuje 8. triedu ZŠ. Má predpísané okuliare, naposledy dala za ne matka pred rokom 63 eur, maloletý je ďalej v starostlivosti neurológa, na odporúčanie ktorého matka mu kupuje potraviny obsahujúce 3-omega kyseliny, má zistenú poruchu sluchu, pre dlhotrvajúcu nádchu bol odporučený na vyšetrenie k alergiológovi, ktoré zatiaľ neabsolvoval.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. ( až 5 o rodine)

Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov

a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 zák. o rodine)

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých

potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 sa rozumie výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre dieťa nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho teba zmeniť aj výšku výživného. Nepostačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané. Účelom výživného je uhradzovanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb maloletého dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj. Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej zmene pomerov na strane otca, ktorý vykazuje príjem o viac ako polovicu menší. Zmenili sa aj zárobkové pomery matky, ktorá už znova pracuje, má stály a pravidelný príjem. Odôvodnené potreby detí sa od poslednej úpravy výživného výrazne nezmenili. Okrem spoločného domu sa majetkové pomery rodičov nezmenili, nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. S prihliadnutím na tieto skutočnosti je tu daný dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti otca, nie však v ním navrhovanej výške. S prihliadnutím na záujem detí súd za primeranú určil sumy 60 a 40 eur, ktoré sumy musí otec zo svojho príjmu zvládať platiť, pričom tu je potrebné poukázať na zákonnú úpravu, podľa ktorej má výživné prednosť pred

inými výdavkami otca, čo musí zvážiť pri výdavkoch na dovolenku, aj výdavkoch na bývanie, keďže má spoluvlastnícky podiel na dome, ktorý sám nevyužíva.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (, ).