Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/103/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v právnej veci navrhovateľa: WRX Slovakia s.r.o., so sídlom Černyševského 31, 851 01 Bratislava, IČO: 35 780 461, v konaní zast. JUDr. Tatianou Ježovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova 6, proti odporcovi: Slovenská republika - v zastúpení Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, IČO: 30 845 572, o zaplatenie 18.193,19 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť doplatok súdneho poplatku vo výške 3.492,93 eur na účet súdu v Štátnej pokladnici č. 7000142246/8180 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 30.6.2008, zmenenou dňa 19.3.2010 a dňa 15.4.2010, sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny vo výške 456.740,- Sk, zvýšenej o 19% daň z pridanej hodnoty (DPH), spolu s 13% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 5.6.2006 do zaplatenia, ako aj zmluvnej sankcie vo výške 1% zo sumy 456.740,- Sk za každý deň omeškania od 5.6.2006 až do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o zapožičaní zo dňa 20.4.2006 poskytol odporcovi technické zariadenie: 2x AW 23554, AD 520-10 Iridium Active Antena, vrátane Split Boxu, SN 0217, 0218, 1x 24V/6A Adaptér, 2x AW24498, AD590-10 Iridium 10 Stage Pass-Band Filter, SN 001, 002, do bezodplatného užívania pre účely aktivácie a uvedenia projektu „Renegat“. Účelom tejto zmluvy bolo zapožičanie predmetného technického zariadenia pre odskúšanie jeho technických parametrov a podporiť odporcu s uvedením tohto projektu do prevádzky. Nakoľko odporca ako štátny orgán v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní potreboval na obstaranie tohto technického zariadenia vypísanie verejnej súťaže, pre časovú tieseň zahájenia projektu sa muselo nájsť promptnejšie riešenie, a to práve uzatvorením vyššie označenej zmluvy. Konečným cieľom obchodného vzťahu účastníkov konania však malo byť odkúpenie predmetného technického zariadenia odporcom za celkovú cenu 456.740,- Sk bez DPH, ktorá bola uvedená priamo v zmluve. Podľa zmluvy bol odporca povinný predmetné zariadenie vrátiť navrhovateľovi v lehote piatich dní od skončenia trvania zmluvy, t.j. najneskôr dňa 5.6.2006. Túto povinnosť si odporca nesplnil, technické zariadenie neodkúpil a neuhradil ani dohodnutú zmluvnú sankciu za užívanie. Navrhovateľ si napokon na základe výziev na vrátenie zariadenia a za asistencie pracovníkov odporcu demontoval časť anténnych prvkov, pričom zistil, že bez jeho vedomia a súhlasu bolo zariadenie odovzdané na testovanie tretej osobe, spoločnosti Softel, s.r.o. Táto skutočnosť nie je v súlade so zmluvou a nastolila nový právny záujem navrhovateľa ohľadne predmetného technického zariadenia. So zreteľom na konečný cieľ obchodného vzťahu (odkúpenie technického zariadenia), navrhovateľ prestal mať záujem na jeho vrátení. Z objektívneho hľadiska je technické zariadenie v stave, v akom sa nachádza, pre navrhovateľa ďalej nepoužiteľné a neobchodovateľné. V rezorte odporcu, pre ktorého bolo toto určené a obstarané, je možné ho aj ďalej využiť v prípadných ďalších projektoch. Z týchto dôvodov žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť s tým, že súčasne s plnením odporcu je pripravený previesť na neho vlastnícke právo k demontovanej časti anténnych prvkov zo zariadenia.

O žalobe súd rozhodol rozsudkom zo dňa 29.6.2010, č. k. -90, tak, že návrh zamietol, odporcovi nepriznal náhradu trov konania a navrhovateľovi uložil doplatiť súdny poplatok vo výške 3.492,93 eur. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že skutočným úmyslom strán a cieľom, ktorý zmluvou chceli dosiahnuť, nebolo bezplatné zapožičanie technického zariadenia, ale jeho predaj. Keďže týmto postupom obišli o verejnom obstarávaní, súd, s odkazom na , v spojení s a , vyhodnotil celú zmluvu o zapožičaní ako neplatný právny úkon, lebo neplatnosť sa týkala samej podstaty (podstatnej náležitosti) zmluvy - nedostatku vôle poskytnúť plnenie bezodplatne. Neplatnosť zmluvy sa teda netýkala len jej časti, článku VII, od ktorého navrhovateľ odvodzoval svoje nároky, a podľa ktorého je odporca povinný zaplatiť úplnú cenu zapožičaného zariadenia vrátane DPH. Pokiaľ ide o dôsledok neplatnosti, t.j. povinnosť strán vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia, súd poukázal na to, že navrhovateľ sa dovolával iného nároku, a to zaplatenia ceny technického zariadenia, vrátane DPH.

Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.3.2011, č. k. -126, napadnutý rozsudok zrušil vo všetkých výrokoch. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z rozhodujúcich skutočností opísaných v návrhu na začatie konania jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia podľa . Prvostupňový súd preto vec nesprávne posudzoval, keď ju neposúdil podľa tohto zákonného ustanovenia. Nie je povinnosťou navrhovateľa uviesť v žalobe právny titul, stačí ak uvedie skutkové okolnosti, od ktorých sa podľa jeho názoru odvíja uplatnený nárok. I v prípade, ak prvostupňový súd zmluvu o zapožičaní posúdil ako absolútne neplatný právny úkon, vznikol dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci sa však v tomto smere nezaoberal zisťovaním skutkového stavu. Odvolací súd preto uložil súdu prvého stupňa posúdiť, či predmet bezdôvodného obohatenia môže odporca vydať navrhovateľovi v stave, v akom bol zapožičaný, resp. v akej sume patrí navrhovateľovi peňažná náhrada z titulu bezdôvodného obohatenia. Pre úplnosť odvolací súd ešte poznamenal, že sa nestotožnil ani s právnym záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti zmluvy o zapožičaní, nakoľko bezplatné požičanie zariadenia nie je v rozpore so žiadnym ustanovením zákona o verejnom obstarávaní. Tiež poukázal na to, že pri hodnotení úmyslu strán mal súd prvého stupňa pri výklade prejavu vôle postupovať podľa .

V súlade so záväzným záverom odvolacieho súdu, súd v ďalšom konaní uplatnený nárok posudzoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia - konkrétne na zaplatenie sumy 18.193,19 eur spolu s 13% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 9.6.2006 až do zaplatenia, nakoľko navrhovateľ po rozhodnutí odvolacieho súdu napokon zmenil svoj návrh tak, že sa domáhal len zaplatenia sumy 15.160,99 eur (456.740,- Sk), zvýšenej o 20% DPH vo výške 3.032,20 eur, t.j. spolu sumy 18.193,19 eur. Navrhovateľ sa už teda nedomáhal zaplatenia zmluvnej sankcie vo výške 1% zo sumy 456.740,- Sk za každý deň omeškania od 5.6.2006 až do zaplatenia, ktorá podľa neho bola vlastne aj nájomným. Taktiež sa nedomáhal 19% DPH, ale 20% DPH, a to v dôsledku zmeny zákonnej sadzby tejto dane. A úrok z omeškania žiadal priznať od 9.6.2006, nie od 5.6.2006. Túto zmenu návrhu súd pripustil uznesením na pojednávaní dňa 4.10.2011.

Vzhľadom na závery odvolacieho súdu bolo doplnené dokazovanie o ďalšie listinné dôkazy, výsluch konateľa navrhovateľa, p. Tomáša Zelema, a o svedecké výpovede príslušníkov Armády Slovenskej republiky, K.. J.. Z. F. a W.. J.. C. B..

Z takto doplneného dokazovania vyplynul tento skutkový stav:

Sporné technické zariadenie odporca prevzal od navrhovateľa dňa 20.4.2006, kedy odporca, v zastúpení W.. J.. C. B., podpísal zmluvu o zapožičaní. Podľa článku II. a III. zmluva bola uzavretá na dobu do 31.5.2006 s tým, že zariadenie sa zapožičiava bezodplatne. V článku IV. zmluvy bolo uvedené, že predĺženie doby zapožičania je možné len dohodou zmluvných strán, a že ukončením doby nájmu je odporca povinný zariadenie vrátiť navrhovateľovi najneskôr do piatich pracovných dní, inak vstupuje v platnosť bod VII. zmluvy. Podľa tohto bodu, ak odporca neodovzdá zariadenie do 31.5.2006, je povinný uhradiť úplnú cenu predmetu zapožičania, plus zodpovedajúcu DPH, ako aj nájomné vo výške 1% z tejto čiastky za každý, aj začatý deň omeškania, plus zodpovedajúcu DPH.

Pri odovzdaní zariadenia bola vykonaná skúška funkčnosti tohto zariadenia nadviazaním telefonického spojenia na mobilný telefón K.. J.. Z. F.. Následne zariadenie nebolo vôbec používané, ani inak využívané pre potreby armády alebo ministerstva.

Na základe výzvy odporcu uverejnenej dňa 17.7.2006, navrhovateľ listom zo dňa 11.8.2006 predložil ponuku pre podprahovú zákazku na nákup bezpečnostného hlasového spojenia pre vládne autority s označením Renegát. Zároveň navrhovateľ vyslovil súhlas s podmienkami výzvy a s návrhom kúpnej zmluvy. Listom zo dňa 28.8.2006 odporca oznámil navrhovateľovi, že síce splnil podmienky súťažných podkladov, došlo však k úprave plánu finančných prostriedkov pre rok 2006, v ktorom bol systém Renegát zaradený. V zmysle sú preto nútení vyhlásenú súťaž zrušiť, a z toho dôvodu s ním nemôžu uzatvoriť zmluvu na nákup systému Renegát.

Dňa 23.3.2007 vydal odporca s odkazom na o verejnom obstarávaní výzvu na predkladanie ponúk na predmet obstarávania „Bezpečnostné hlasové spojenie pre národné vládne autority (Renegát)“. V súťaži uspela spoločnosť Softel, s.r.o.

Listom zo dňa 14.6.2007 právny zástupca navrhovateľa vyzval odporcu, aby najneskôr do 29.6.2007 vrátil navrhovateľovi predmet výpožičky. Súčasne informoval odporcu, že navrhovateľ je pripravený rokovať aj o predaji predmetu výpožičky ako ďalšej alternatíve riešenia tejto veci. Na požiadavku navrhovateľa odpovedal veliteľ vojenského útvaru Zvolen, W.. J.. C. B., listom zo dňa 29.6.2007 tak, že chce zariadenie vrátiť. Nakoľko však dve antény už boli namontované na strechu budovy vojenského útvaru, vyzval navrhovateľa na odbornú demontáž zariadenia, lebo vojenský útvar nemá školený personál a pri neodbornej demontáži by mohlo dôjsť k poškodeniu. V ďalšom liste zo dňa 19.7.2007 právny zástupca navrhovateľa znovu navrhol odkúpenie zariadenia priamo ministerstvom alebo niektorým z jeho súčasných zmluvných partnerov. Odôvodnil to špecifickým charakterom predmetu výpožičky, ktorý po vrátení navrhovateľovi je pre neho nepoužiteľný, lebo bol zostavený podľa osobitných požiadaviek ministerstva a už uplynula dlhšia doba jeho používania.

Dňa 29.8.2007 navrhovateľ odinštaloval a prevzal od odporcu časť zariadení (anténu zo strechy). Zvyšok zariadení neprevzal s odôvodnením, že neoddeliteľná časť zariadení (filtre a adaptér) boli umiestnené v bielej skrinke, ktorú podľa priloženého dokumentu dňa 23.8.2007 prevzala firma Softel s.r.o. na testovanie. Odporca sa k tejto skutočnosti vyjadril tak, že zvyšné zariadenia budú navrhovateľovi dodané do 7.9.2007. V liste zo dňa 31.8.2007 však navrhovateľ oznámil odporcovi, že týmto postupom došlo k odovzdaniu zariadení do rúk tretej osoby bez jeho súhlasu a neautorizovaným použitím a testovaním zariadenia bez koncového stupňa neboli dodržané požadované prevádzkové a útlmové charakteristiky. Z toho dôvodu navrhovateľ žiadal, aby mu odporca zariadenie neodovzdával a navrhol vzniknutú situáciu riešiť po 9.9.2007. Dňa 5.9.2007 bol zvyšok zariadenia (filtre a adaptér) pripravený na odovzdanie, K.. J.. Z. F. pripravil zápis o odovzdaní a prevzatí a chcel zvyšné zariadenia odovzdať Tomášovi Zelemovi na vrátnici Ministerstva obrany SR v Bratislave. Navrhovateľ zvyšné zariadenia odmietol prevziať s odvolaním sa na dôvody uvedené v liste zo dňa 31.8.2007, ktorý odovzdal odporcovi dňa 6.9.2007.

Keďže odvolací súd v zrušovacom uznesení uviedol aj to, že pri výklade vôle mal súd správne postupovať podľa , súd umožnil obom účastníkom vyjadriť sa k tejto otázke a zameral sa na ňu aj pri výsluchoch.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že jeho klient je podnikateľom so špeciálnou technikou, kde je zúžený trh. Hlavnými odberateľmi sú armáda a polícia. Keďže navrhovateľ sa chcel dostať do ich priazne, bol ochotný uzavrieť zmluvu aj o bezodplatnom zapožičaní pri čom predpokladal, že je na tomto trhu najlepší a určite bude nakoniec v súťaži vybraný on.

Z výsluchu Tomáša Zelema vyplynulo, že už v roku 2005 dodával odporcovi rôzne zariadenia pre projekt Renegát. Tieto dodávky sa uskutočnili na základe kúpnej zmluvy č. 25/2341, ktorú s ním uzatvoril odporca priamo, bez výberového konania. Pri rokovaní so zástupcami oddelenia J6 došli k záveru, že v objekte odporcu bude ešte potrebné vybudovať aj aktívnu anténu, ktorá nebola zahrnutá v kúpnej zmluve č. 25/2341. Dňa 20.4.2006 navrhovateľ odovzdal odporcovi, okrem zariadení zakúpených kúpnou zmluvou č. 25/2341, aj zariadenia, o ktorých spísal zmluvu o zapožičaní. Text zmluvy vypracoval on, zmluva bola pripravená narýchlo, lebo v tom čase mal rodinné problémy. V súčasnosti už s odporcom v takýchto prípadoch uzatvára zmluvu o kúpe tovaru na skúšku. Cieľom zmluvy o zapožičaní však bolo neskôr toto zariadenie odpredať odporcovi. S W.. J.. C. B. o zmluve nerokoval, po príchode do vojenského útvaru Zvolen zmluvu prevzal K.. J.. Z. F., ktorý ju odniesol na podpis W.. J.. C. B. a on medzitým pripravil zariadenie na inštaláciu. Potom mu doniesli podpísanú zmluvu. Po inštalácii zariadenia sa uskutočnil testovací hovor, čím sa potvrdila funkčnosť zariadenia. Až následne sa malo uskutočniť výberové konanie.

Zástupca ministerstva k úmyslu odporcu uviedol, že zmluvu uzatváral za toho predpokladu, že sa podaria získať finančné prostriedky na nákup zariadenia. Zmluvu o zapožičaní považovali príslušníci armády za formu potvrdenia o odovzdaní a prevzatí pri prvej montáži.

Zo svedeckej výpovede W.. J.. C. B., vyplynulo, že v čase podpísania zmluvy o zapožičaní vykonával funkciu veliteľa brigády velenia a riadenia prieskumu. Súčas-ťou brigády bol objekt, na ktorý sa zariadenie montovalo, pričom vedel, že takéto zariadenie sa montuje aj u ministra a veliteľa vzdušných síl, lebo malo zabezpečiť špeciálne satelitné spojenie. Zmluvu o zapožičaní podpísal, čítal ju ale iba veľmi povrchne, sústredil sa na to, že ide o bezplatné zapožičanie. Zmluvu uzatváral s tým vedomím, že medzi navrhovateľom a odporcom je uzavretá kúpna zmluva na dodávku týchto zariadení. On sám nebol oprávnený uzatvárať zmluvy na takéto dodávky, ani mu nebolo známe, že táto časť zariadenia nie je finančne krytá. Až neskôr sa dozvedel, že takúto zmluvu navrhovateľ predložil na podpis iba jemu, zatiaľ čo na zariadenie dodané ministrovi obrany a veliteľovi vzdušných síl takáto zmluva predložená nebola. Hodnotil to preto tak, že navrhovateľ ho vedome uviedol do omylu.

Podľa ustanovenia a , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný niektorým z týchto spôsobov - plnením bez právneho dôvodu alebo z dôvodu, ktorý odpadol, plnením z neplatného právneho úkonu alebo majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Povinným subjektom je ten, ktorý sa bezdôvodne obohatil

Z podstaty zmluvy o zapožičaní vyplýva, že len odovzdaním zariadenia nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodné obohatenie tak mohlo vzniknúť len tým, že by odporca zapožičané zariadenie navrhovateľovi nevrátil po tom, čo ho o vrátenie požiadal navrhovateľ.

Z dokazovania ale vyplynulo, že odporca ihneď po tom, čo ho navrhovateľ požiadal o vrátenie zariadení, umožnil navrhovateľovi odmontovať si časť zariadení (antény) zo strechy a bol pripravený odovzdať odporcovi aj zostávajúcu časť zariadení (filtre a adaptér). Tieto zvyšné zariadenia si však navrhovateľ odmietol prevziať a dával opakovane najavo, že nechce, aby mu ich odporca vrátil. Túto vôľu navrhovateľ jasne prejavil v listoch zo dňa 14.6.2007, 19.7.2007 a 31.8.2007, ako aj počas celého súdneho konania. Navrhovateľ nikdy skutočne nechcel, aby mu odporca zariadenie vrátil, ale od začiatku chcel zaplatiť jeho cenu. Tento fakt sa nedal prehliadnuť a súd z neho musel vyvodiť aj príslušné závery.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že navrhovateľ sa domáhal aj zaplatenia DPH. Vydanie bezdôvodného obohatenia však podľa zákona o DPH nie je zdaniteľným plnením. Nevyhnutným predpokladom uplatňovania DPH je vystavenie daňového dokladu - faktúry. Túto skutočnosť súd pripomína nie z toho dôvodu, že navrhovateľ len opomenul vystaviť faktúru, a preto mu patrí cena, resp. bezdôvodné obohatenie, len vo výške bez DPH, ale výlučne len v súvislosti s jeho požiadavkou zaplatiť cenu, nie vrátiť zariadenie.

Bezodplatné zapožičanie nie je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní (ako to uzavrel odvolací súd), ale zaplatenie ceny, bez predchádzajúcej verejnej súťaže a uzatvorenia kúpnej zmluvy, už v rozpore so zákonom je. Navrhovateľ tým, že odmietol prevziať zvyšok zariadení, nemohol dosiahnuť zaplatenie jeho ceny, lebo by išlo o obchádzanie zákona. Na tomto závere súd trvá a nie je to ani v rozpore vyššie uvedeným s právnym názorom odvolacieho súdu. Odporca nikdy nemal voči navrhovateľovi inú povinnosť, než vrátiť zariadenie, a navrhovateľ nemal iné právo, než žiadať vrátenie zariadenia. Nakoniec to vyplývaj aj zo záverov odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že navrhovateľ sa jednoznačne domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Ak sa navrhovateľ tohto práva vzdal tým, že opakovane prejavil svoj nezáujem o vrátenie zariadenia a jeho zvyšnú časť odmietol dňa 5.9.2007 prevziať, nemôže namiesto práva na vydanie veci získať iné právo. Navrhovateľovi z takého správania nemôže vzniknúť výhoda, nemôže tým získať pre neho priaznivejšie právne postavenie.

Súd preto nemohol súhlasiť s názorom navrhovateľa, že odvolací súd jednoznačne preju-dikoval, že navrhovateľovi konaním odporcu vznikol dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uznesenia nič také nevyplýva, odvolací súd nikde nekonštatoval, že by sa odporca bezdôvodne obohatil. Navrhovateľ asi vychádzal zo záverov odvolacieho súdu, že bude vecou súdu prvého stupňa posúdiť, či predmet bezdôvodného obohatenia môže žalovaný žalobcovi vydať v stave, v akom bol zapožičaný, resp. v akej sume patri žalobcovi peňažná náhrada z titulu bezdôvodného obohatenia. Týmto však nie je konštatované alebo prejudikované, že bezdôvodné obohatenie vzniklo. Súd predsa musel vyvodiť právny záver vyplývajúci z faktu, že navrhovateľ zariadenie vrátiť nechcel a odmietol ho prevziať.

Ani tá skutočnosť, že v čase rozhodnutia súdu už odporca nevedel nájsť časť zariadení, nemôže mať vplyv na zamietavé rozhodnutie. Ak navrhovateľ od júna 2007 odporcovi tvrdí, že nechce vrátiť zariadenie, a to isté tvrdí aj v priebehu celého súdneho konania, nie predsa možné od odporcu požadovať, aby po celú túto dobu opatroval a staral sa o veci, o ktoré navrhovateľ nemá záujem. Tieto zariadenia podľa tvrdenia navrhovateľa navyše nemajú ani žiadnu hodnotu a sú pre neho bezcenné. Ak navrhovateľ veci vrátiť nechcel a nechce, ani sa nedomáha ich vydania, je irelevantné, či ich odporca vie alebo nevie vrátiť. Navyše išlo len o časť zariadení, ktoré sa ani nedajú použiť bez tej časti zariadenia, ktorú si navrhovateľ od odporcu prevzal.

Odporca nezískal žiadny majetkový prospech ani tým, že zariadenie v čase od 23.8.2007 do 4.9.2007 poskytol spoločnosti Softel s.r.o. Z tejto skutočnosti nevyplýva ani to, že by došlo k poškodeniu zariadenia, navrhovateľ o tom nepredložil žiadny dôkaz. Prehlásenie výrobcu, že neodborná a neautorizovaná inštalácia alebo manipulácia môže spôsobiť poškodenie zariadenia manipulácii, nie je dôkazom o poškodení zariadenia. V tej súvislosti súd ešte poznamenáva, že v konaní nebolo preukázané ani porušenie zmluvnej alebo inej právnej povinnosti zo strany odporcu. Zmluvu o zapožičaní strany uzavreli ako obchodnú, nepome-novanú zmluvu podľa . Zo zmluvy, ani zo žiadneho ustanovenia , nevyplýva zákaz dočasne odovzdať vec na testovanie inej osobe. Podľa , vypožičiavateľ nesmie prenechať vec na užívanie inému. Odporca však prenechal spoločnosti Softel, s.r.o., iba časť zariadení a navyše len na testovanie, nie na bežné užívanie, ktoré bez antén zrejme ani nie je možné. Okrem toho bolo potrebné prihliadať aj na samotný účel zapožičania zariadenia deklarovaný navrhovateľom, ktorým bolo odskúšanie jeho technických parametrov a podpora s uvedením projektu do prevádzky. Testovanie nakoniec mohlo súvisieť s požiadavkou navrhovateľa, aby odporca zariadenia odkúpil.

Na základe uvedeného možno urobiť záver, že navrhovateľ nemohol voči odporcovi uspieť zo žiadneho právneho dôvodu - ani titulom zaplatenia kúpnej ceny, lebo by tým vedome obchádzal zákon, ani titulom náhrady škody, lebo nebolo preukázané žiadne porušenie povinnosti a vznik škody, a ani titulom vydania bezdôvodného obohatenia, lebo navrhovateľ sa nedomáhal vydania veci a odporca sa na jeho úkor nijako neobohatil.

V čase, keď navrhovateľ zariadenie odporcovi poskytol, bol si plne vedomý toho, že aby dosiahol svoj cieľ (zaplatenie dodaných zariadení), musia byť ešte predtým splnené viaceré predpoklady (úspech v súťaži, uzavretie kúpnej zmluvy). Tento fakt opakovane potvrdili všetci právni zástupcovia navrhovateľa, ako aj sám navrhovateľ. Preto si musel uvedomovať aj riziko, že tieto predpoklady sa nemusia splniť. Ak napokon navrhovateľ v súťaži neuspel a neuzavrel s odporcom kúpnu zmluvu, musí niesť dôsledky vyplývajúce z toho, že zariadenie už pre neho nemá žiadnu hodnotu. Predmetom tohto konania však už nebolo skúmať, z akého dôvodu sa uvedené predpoklady nenaplnili, prečo bola pôvodná súťaž na nákup zariadení zrušená, alebo či druhá súťaž, v ktorej uspela spoločnosť Softel, s.r.o., prebehla naozaj férovo a v súlade so zákonom.

Z uvedených dôvodov bol návrh v celom rozsahu zamietnutý.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa Odporca mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania však nežiadal, preto mu náhrada nebola priznaná.

O povinnosti doplatiť súdny poplatok súd rozhodol podľa a o súdnych poplatkoch a položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, t.j. tak ako v zrušenom rozsudku zo dňa 29.6.2010.

Odvolací súd rozhodnutie o povinnosti doplatiť súdny poplatok zrušil s prihliadnutím na to, že navrhovateľ v podaní zo dňa 16.3.2011 zrejme zobral späť návrh v časti zaplatenia nájomného, pričom túto skutočnosť mal prvostupňový súd opätovne posúdiť po príslušných procesných úkonoch.

Podľa , prvá a tretia veta, ak sa po podaní návrhu rozšíri predmet poplatkového úkonu, poplatok sa doplatí. Ak sa po podaní návrhu obmedzí predmet poplatkového úkonu pred prvým pojednávaním, vráti sa zodpovedajúca časť poplatku.

Podľa tohto ustanovenia sa zodpovedajúca časť poplatku vráti len vtedy, ak sa obmedzí predmet poplatkového úkonu pred prvým pojednávaním. Navrhovateľ však zmenil návrh až po prvom pojednávaní, dokonca o jeho nároku na zaplatenie sankcie (nájomného) súd rozhodol. Preto nie je daný zákonný dôvod na vrátenie súdneho poplatku, z čoho vyplýva, že navrhovateľ je povinný doplatok zaplatiť. V podrobnostiach súd odkazuje na odôvodnenie v zrušenom rozsudku zo dňa 29.6.2010.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, cestou tunajšieho súdu, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) v

konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd

prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrh-

nuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak sa súdny poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.