Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-804-2009.pdf
PDF · 76.14 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/804/2009
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: H. R., nar. X. XX. XXXX, bytom R. I. XXX/XX, T. N., pre vymoženie pohľadávky vo výške 2.133,36 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. Ex 808/2009, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom sa dňa 30. 9. 2009 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 808/2009 na vymoženie pohľadávky vo výške 2.133,36 Eur s príslušenstvom, priznanej rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RK-447/06-MK, ktorý dňa 10. 10. 2006 vydal JUDr. Michal Krnáč, rozhodca so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 022988* zo dňa 26. 10. 2009, ktoré v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2.133,36 Eur a 6% úrok ročne zo sumy 2.354,68 Eur od 9.9.2006 do 19.11.2006, zo sumy 2.299,35 Eur od 20.11.2006 do 16.4.2007, zo sumy 2.244,02 Eur od 17.4.2007 do 16.8.2007, zo sumy 2.188,69 Eur od 17.8.2007 do 17.9.2007, zo sumy 2.133,36 Eur od 18.9.2007 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 7,83 Eur, trovy predchádzajúceho konania 49,79 Eur a trovy exekúcie.
Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 12. 11. 2010 požiadal tunajší súd v zmysle ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku o prešetrenie prípadných dôvodov na zastavenie predmetnej exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa ust. § 25 os.1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 30. 6. 2009 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia.
Podľa ust. § 25 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností.
Podľa § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.
Podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
V každom štádiu konania súd na návrh, alebo aj bez návrhu skúma, či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Formálnou vykonateľnosťou sa rozumie splnenie zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní resp. nepodaní riadneho opravného prostriedku. Nakoľko exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti rozhodnutia, preskúmal správnosť vyznačenia doložky vykonateľnosti. Rozhodca na výzvu súdu predložil fotokópiu spisu RK-447/06-MK, z ktorého bolo zistené pochybenie pri doručovaní rozhodcovského rozsudku.
Preskúmaním súd zistil, že oprávnený sa žalobou zo dňa 13. 9. 2006 voči povinnému domáhal zaplatenia zmenkovej pohľadávky 70.937,-Sk s príslušenstvom z titulu neplnenia si svojich povinností zo Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 44276-43073 zo dňa 8. 12. 2004. Rozhodca návrhu vyhovel v plnom rozsahu a vydal rozhodcovský rozsudok RK-447/06-MK zo dňa 10. 10. 2006. Následne bolo rozhodnutie doručované povinnému do vlastných rúk na vyššie uvedenú adresu. Zásielka sa však rozhodcovskému súdu vrátila s oznámením poštového doručovateľa, že adresát je neznámy. Na základe tejto skutočnosti tak rozhodca vyznačil na rozsudku právoplatnosť dňom 3. 11. 2006 a vykonateľnosť 7. 11. 2006.
Súd preskúmaním listinných dôkazov dospel k názoru, že v rozhodcovskom konaní došlo k pochybeniu pri doručovaní a vyznačení právoplatnosti exekučného titulu. Na základe vyššie citovaných ustanovení a oznámenia poštového doručiteľa o neznámom adresátovi nemohol rozhodcovský súd uplatniť tzv. „fikciu doručenia“ a v zmysle ust. § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, považovať zásielku za doručenú v deň, keď bola vrátená súdu, aj keď sa povinný o tom nedozvedel. K platnému doručeniu písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk preto nedôjde, ak sa adresát písomnosti v mieste doručenia v čase doručovania nezdržiaval. Písomnosť určenú do vlastných rúk možno považovať za náhradne doručenú iba za splnenia podmienok stanovených ust. § 47 ods. 2 O. s. p. Skutočnosť, že povinný sa v čase doručovania rozsudku v mieste doručenia nezdržiaval tak vylučuje možnosť náhradného doručenia a uplatnenia fikcie doručenia.
Zákon o rozhodcovskom konaní ukladá povinnosť doručiť žalobu a rozhodcovský rozsudok účastníkom do vlastných rúk, pričom nevylučuje možnosť náhradného doručovania. Preto možno v rozhodcovskom konaní použiť fikciu, podľa ktorej za splnenia určitých podmienok možno považovať písomnosť za doručenú, hoci sa adresát o zásielke ani nemusel dozvedieť. Zákon o rozhodcovskom konaní bližšie neupravuje doručovanie do vlastných rúk, ale odkazuje na ustanovenia O. s. p. Preto ak pri doručovaní zásielky do vlastných rúk nebol dodržaný postup uvedený v ust. § 47 ods. 2 O. s. p., nemožno považovať rozhodcovský rozsudok za účinne doručený a tým spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť.
Právna fikcia doručenia má byť svojou povahou výnimočným nástrojom doručovania. Aby mohla splniť svoj účel, musia byť rešpektované všetky záležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie je dodržaný zákonom vyžadovaný postup, súd ani rozhodca nie je oprávnený konštatovať naplnenie fikcie vyznačením právoplatnosti.
Preskúmaním súd dospel k záveru, že predmetný exekučný titul ma vadu formálnej vykonateľnosti a teda sa dosiaľ nestal vykonateľným. Na základe uvedeného súd zastavil exekúciu z dôvodu vady vykonateľnosti exekučného titulu.
Ustanovenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku výslovne neurčuje súdu povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie v rozhodnutí, ktorým sa exekúcia zastavuje. Preto nie je v rozpore so zákonom, ak súd rozhodne o trovách exekúcie samostatným uznesením. Bude tomu tak, ak si súdny exekútor uplatní trovy exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.