Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-35Cb/99/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: 12.04.1990, bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpený advokátom JUDr. Jánom Vrbom, Námestie Slobody 2, 066 01 Humenné proti žalovanému: REZA Project spol. s.r.o. so sídlom Gemerská 20, 68/3, 040 01 Košice

- mestská časť Juh, IČO: 48 155 357 v konaní o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e účasť žalobcu A. B., nar.: 12.04.1990, trvale bytom C. XXX, XXX XX D. v spoločnosti REZA project spol. s r.o. so sídlom Gemerská 2068/3, 040 01 Košice – Juh, IČO: 48 155 357 zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Košice, oddiel: s.r.o. vo vložke č. 37342/V.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania pričom o ich výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 29.09.2022 doručil súdu žalobu keď žiadal, aby súd zrušil účasť spoločníka A. B., nar.:12.04.1990, bytom C. XXX, XXX XX D., v spoločnosti REZA Project spol. s.r.o., so sídlom Gemerská 20, 68/3, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 48 155 357zapísanej v obchodnom registri Mestského súdu Košice, oddiel Sro, vložka č. 37342/V. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že je spoločníkom žalovaného. Ďalšími spoločníkmi sú E. F., trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX C. a H. I. J. trvale bytom K. XXXX/X, XXX XX L.. Do 09.03.2020 bol aj konateľom spoločnosti keď na valnom zhromaždení bol dňa 09.03.2020 z funkcie konateľa odvolaný. Spoločnosť po svojom založení vykonávala svoju činnosť v súlade s predmetom podnikania a dosahovala aj dobré ekonomické výsledky. V rokoch 2018 zistil, že zo strany spoločníkov dochádza k transakciám, ktoré sú v neprospech spoločnosti, o činnosti spoločnosti nebol vôbec informovaný a bolo mu úplne zabránené podieľať sa na činnosti spoločnosti. Niekoľkokrát svojich spoločníkov vyzval, aby ho o činnosti spoločnosti informovali, ale títo vôbec nereagovali a neakceptovali jeho zákonné právo ako spoločníka. Dňa 23.01.2020 na valnom zhromaždení písomne vyzval svojich spoločníkov, aby mu poskytli účtovné doklady spoločnosti a všetky údaje ohľadom spoločnosti, na ktoré má zákonné právo. Na tomto valnom zhromaždení spoločnosti konanom dňa 05.02.2020 sa spoločníci zaviazali, že mu tieto podklady poskytnú do 30 dní. Aj napriek následným výzvam tieto do dnešného dňa neposkytli. Spoločnosť od roku 2019 doposiaľ nezvolala ani riadne valné zhromaždenie podľa zákona. Žalobca videl svoje zamedzenie možnosti podieľať sa osobne na podnikaní žalovaného aj v tom, že konatelia žalovaného nezvolávali valné zhromaždenie spoločníkov najmenej jedenkrát ročne, nepredkladali zhromaždeniu spoločníkov návrhy koncepcie podnikateľskej činnosti spoločnosti a zmien, návrhy účtovnej závierky a návrhy na rozdelenie zisku spoločnosti dosiahnutého v uplynulom účtovnom období, návrhy na spôsob krytia

prípadných strát spoločnosti, nedávali pokyny spoločníkom pri ich osobnej účasti na podnikaní ani nepredkladali valnému zhromaždeniu návrhy na stanovenie výšky podnikateľskej odmeny spoločníkov a o týchto skutočnostiach neinformovali žalobcu na základe jeho viacerých žiadostí o obchodných a iných právnych záležitostiach spoločnosti a neumožnili žalobcovi nahliadať do dokladov spoločnosti. Žalobca poukázal na to, že je oprávnený byť riadne informovaný o činnosti spoločnosti, o účtovnej závierke a výročnej správe spoločnosti, osobne alebo v zastúpení zúčastňovať sa na valnom zhromaždení spoločnosti a žiadať potrebné vysvetlenia od konateľa spoločnosti. Nakoľko dlhodobo a aj v súčasnosti zo strany konateľov žalovaného a ďalších spoločníkov dochádza podľa žalobcu k bráneniu možnosti jeho osobného podieľania sa na podnikaní žalovaného a výkonu ostatných práv, ktoré žalobcovi vyplývajú z jeho majetkovej účasti na spoločnosti tak zo Spoločenskej zmluvy ako aj zo zákona podal žalobu na súd..

3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu, aj napriek tomu, že mu bola riadne doručená, nevyjadril a na pojednávanie konané dňa 26.10.2023 sa napriek tomu, že mu toto predvolanie bolo doručované na adresu sídla, neustanovil, svoju neúčasť neospravedlnil riadne a včas, súd preto v súlade s ust. pojednával v neprítomnosti žalovaného.

4. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu sa vyjadril k dôvodom podania žaloby kedy žalobca ako 30 %-ný spoločník v tejto spoločnosti nemá možnosť vykonávať žiadnu činnosť, nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvňovať činnosť spoločnosti. Bol aktívny, žiadal túto spoločnosť alebo štatutárov, aby mu umožnili a rešpektovali jeho práva ako spoločníka, niekoľkonásobne žiadal, aby mu predložili účtovníctvo, aby mu predložili účtovnú závierku, aby zvolali valné zhromaždenie. Posledné valné zhromaždenie bolo zvolané asi pred 4 rokmi, keď ho odvolali z postu konateľa a aj vtedy žiadal, aby mal možnosť skontrolovať účtovníctvo, dopytoval sa či skutočne spoločnosti bude poskytnutý úver, na čo berú úver, čím idú ručiť ten úver. Štatutári sa zaviazali, že v lehote 30 dní mu umožnia, to na čo má právo, skontrolovať účtovníctvo a to bol posledný kontakt, ktorý spolu mali. Takže je preukázateľné, že jeho účasť v tejto spoločnosti je absolútne zbytočná, nemá žiaden vplyv, nevie o tom, čo sa v tejto spoločnosti deje a v konečnom dôsledku aj pri tých pravidlách aké sú dnes, účasť takejto spoločnosti je preňho obmedzujúca aj pri jeho potencionálne ďalších aktivitách. Je spoločníkom vo firme, v ktorej vôbec netuší, čo sa tam deje. Problémy vznikli vtedy, keď spoločnosť začala vykazovať nejaké zisky, obraty a vtedy zistil, že dvaja spoločníci a už aj štatutárni zástupcovia míňali peniaze na nejaké nezmyselné reklamy, na kúpu luxusných áut bez toho, aby on o tom vedel. V spoločnosti začali fungovať všelijaké pochybné pôžičky a návraty pôžičiek a to všetko vyvrcholilo, keď žalobcu ako konateľa odvolali. Pokúšal sa previesť obchodný podiel na niekoho z nich za nejakú finančnú odmenu. Po čase už ich arogancia bola taká, že povedali, že môže previesť obchodný podiel, ale úplne zadarmo v podstate aj s týmto súhlasil, chcel mať od nich pokoj a ani k tomu nedošlo. Žalobca nemá šancu iným spôsobom sa zbaviť účasti v tejto s.r.o. ako požiadať, aby o tom rozhodol súd.

5. Na pojednávaní žalobca uviedol ako vznikla spoločnosť, kto ju zakladal a ako následne a za akých okolností do spoločnosti vstúpili spoločníci E. F. a H. I. J.. Spoločnosť postupne zvyšovala obraty, žalobca sa sám staral o kompletné technické zabezpečenie spoločnosti – bola to stavebná výroba, riadil stavby a pod., spoločnosť sa dostávala aj do ziskov až kým nenastal moment, kedy vstúpili do spoločnosti už oficiálne pán J. a F. už nie ako tichí spoločníci a vymenili štatutárov, ktorý rozhodovali za nich, vymenili ich miesta a stali sa plnohodnotnými spoločníkmi a konateľmi spoločnosti v pomere 33 % každý. Nakoľko bol menšinový, vždy ak chcel prijať nejaké rozhodnutie, tak stále potreboval súhlas aspoň jedného spoločníka, sám v tom čase, keď vstúpili do spoločnosti nevedel o ničom rozhodnúť, začali sa diať čudné veci. Žalobcu začali vynechávať, či už nejakých strategických rozhodnutí v spoločnosti alebo aj tých základných. Začalo to tým, že už bolo nejaké obmedzovanie v podstate už ani na stavbu nemohol a nevedel chodiť i keď prínos žalobcu pre spoločnosť bol podľa neho obrovský, bol ten, ktorý riadil stavby a robil v spoločnosti výkon. Keď situáciu v spoločnosti už nezvládal požiadal spoločníkov o dohodu, že chce zo spoločnosti odísť, kde mu vtedy zrušili e-maily, zamkli kanceláriu, nepustili ho vôbec k ničomu a dokonca mu v banke zrušili prístup k bankovému účtu. Ponúkli mu za jeho obchodný podiel 30.000,- eur, ale to takým neoficiálnym spôsobom, že len tak formou nejakej pôžičky a nejakej takej machinácie, a že ho predá len za základné imanie a pod., čo odmietol. Navrhli, že mu dajú nejakú časť a potom mu to budú nejako splácať postupne. Žalobca takýto návrh odmietol a vtedy sa začali diať čudné veci v spoločnosti. Žalobca podal aj trestné oznámenie na prokuratúru aj na Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, kde došlo k situácii, že sfalšovali jeho podpis na faktúre, keď vykonávali obnovy bytových domov za pomoci Štátneho fondu rozvoja bývania, kde dodatkom k zmluve zmenili číslo účtu spoločnosti

na číslo účtu, ktorý vlastnili ako súkromné osoby Antoňák a Forgáč čiže konatelia a 180.000,- eur za obnovu bytového domu zo štátneho fondu tým dodatkom, kde zmenili vlastne číslo účtu si dali sumu previesť na účet, ktorý bol v ich súkromnom vlastníctve. Podal trestné oznámenie, z toho účtu potom kúpili luxusné mercedesy a rôzne posielanie peňazí manželke a späť, rôzne pôžičky a pod. Je tam sfalšovaný podpis na faktúrach, nie je to jeho podpis, následne prestali s ním komunikovať, nedvíhali mu telefóny, nevedel som sa s nimi nijakým spôsobom spojiť ani dohodnúť. Nakoniec zvolali valné zhromaždenie, pretože keď sa v banke dopytoval, aby sedel sledovať výpisy z účtu, tak im to nejakým spôsobom začalo prekážať, že pozerá do takýchto záležitostí, tak zvolali valné zhromaždenie, aby zrušili jeho účasť ako konateľa v spoločnosti. Ako tretinový spoločník to nijako nevedel ovplyvniť, dvaja J. a F. sa zhodli a zrušili ho ako konateľa. Následne boli donútení zvolať ďalšie valné zhromaždenie a to z dôvodu výmazu predmetov činnosti, ktorý súvisel nejako s pôžičkami, to bolo v rozsahu voľných živností, keď chceli brať úver. Valné zhromaždenie, rozhodlo počtom hlasov vymazali predmet činnosti, ktorý súvisel s poskytovaním pôžičiek. Žalobca sa na tom valnom zhromaždení dopytoval, či chcú brať úver, v akom peňažnom ústave, v akej výške, aké sú výdavky spoločnosti, záväzky, príjmy jednoducho, aby sa dopátral k účtovníctvu. Zaviazali sa, že do 30 dní poskytnú údaje z účtovníctva čo sa však nestalo. Keď sa účtovníčky, ktorá viedla účtovníctvo v spoločnosti dopytoval určitých vecí, že chce údaje o účtovníctve, nejaké transakcie nech mu vysvetlí, čo sa deje v spoločnosti napísala J., že B. nepozná, že v rámci spoločnosti komunikuje iba s J. a že žalobcovi nič nedá. Žiadna komunikácia ani s jedným ani s druhým, totálne arogantné správanie až do tohto momentu, že je ochotný aj bez vyrovnávacieho podielu, na ktorý právo má odísť zo spoločnosti. Všetky tie zisky, čo už mali v spoločnosti nejakým pofidérnym spôsobom zlikvidovali, nevie ako, ale už dospel k záveru, že nechce zostať v spoločnosti pretože sa to podpísalo aj na jeho zdraví, keďže je onkologický pacient, ktorému stres neprospieva, tak sa mu znova choroba vrátila. Snaží sa pokojne vyriešiť situáciu ale všetky tieto veci ho privádzali do stavu, kedy už nevládze s nimi ďalej bojovať. Tak sa rozhodol, že im bez odplaty ten podiel nechá. Ani toto neakceptovali, nekomunikujú, nevie sa s nimi spojiť. Vie o tom, že zobrali úver, na tej strate to je vidno pravdepodobne kvôli tomu spoločnosť držia pri živote, ale čo sa deje so spoločnosťou ako fungujú, posledné valné zhromaždenie bolo v roku 2020 a účtovná závierka sa nevyhotovuje, nevie sa k nej dopátrať. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu listinné dôkazy.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa a výpisom z obchodného registra žalovaného, Žiadosťou zo dňa 23.01.2020, Zápisnicou z mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia z 05.02.2020, Pozvánkou na mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia na 05.02.2020, Oznámením podozrenia z podvodu a sprenevery adresované KR PZ v Prešove a Krajskej prokuratúre Prešov, e-mailovou správou - Žiadosť o vysvetlenie zo dňa 04.10.2018, Podnetom adresovaným Tatrabanke, a.s. vo veci preverenia zadávateľa platieb, Faktúrou č. 17150060 spolu s prílohami a súpisom vykonaných prác, Dodatkom č. 1 k Zmluve o dielo z 08.08.2018, Žiadosťou o poskytnutie zoznamu všetkých aktuálnych záväzkov spoločnosti z 23.01.2020 a podacími lístkami a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný ako obchodná spoločnosti vznikol zápisom do obchodného registra bývalého Okresného súdu Košice I. ku dňu 16.5.2015 s tým, že spoločníkom žalovaného ako aj konateľom bol žalobca s výškou vkladu 5000,- eur a následne sa spoločníkmi stali A. C. F., A. J. L., A. C. C., A. C. M., ktorí počas svojho pôsobenia v spoločnosti sa stali aj konateľmi spoločnosti. V mene spoločnosti tak konali vždy dvaja konatelia spoločne a to od 17.12.2016. Spoločníkom žalovaného zostal od jeho vzniku až doposiaľ žalobca ako aj H. J. I. a F. E. ( títo od 06.11.2018) s vkladom každý po 1.666,- eur. Žalobca bol konateľom spoločnosti v dobe od 16.05.2015do 09.03.2020 keď bol na Valnom zhromaždení odvolaný z funkcie konateľa.

Dňa 24.10.2018 doručil žalobca na KR PZ v Prešove a Krajskú prokuratúru v Prešove ako aj na Štátny fond rozvoja bývania Oznámenie pre podozrenie z podvodu a sprenevery, v ktorom uviedol, že žalovaný v súvislosti s obnovou bytového domu v Humennom, kde bytový dom čerpal finančné prostriedky zo Štátneho fondu rozvoja bývania mal fakturovať za vykonané práce a uvedené prostriedky mali byť pripísané na podnikateľský účet žalovaného pričom však v čase jeho neprítomnosti bol podpísaný Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo, ktorého podstatou bolo to, že firemné číslo účtu spoločnosti v banke sa zmenilo na číslo účtu, ktoré žalobca nepoznal. Takýto účet spoločnosť nemala a zistil, že finančné prostriedky zo ŠFRB boli uhradené na účet, ktorý bol Dodatkom k Zmluve o dielo zmenený a jednalo sa o súkromný účet súvisiaci s osobami pána F. a pána J.. Z firemného účtu odišli následne obrovské sumy,

ktoré podľa žalobcu nemali žiadne opodstatnenie a zoznam týchto transakcií uviedol v predmetnom Oznámení.

Žiadosťou o vysvetlenie zo 04.10.2018 sa žalobca vo vzťahu k ostatným spoločníkom domáhal vysvetlenia ohľadom vystavenia Faktúry č. 17150060 na sumu 178.439,96 eura ako aj na aký bankový účet boli finančné prostriedky pripísané ako aj ďalších platieb či už na podnikateľský účet žalovaného alebo z podnikateľského účtu žalovaného.

Tatrabanka, a.s. informovala na dotaz žalobcu o osobe zadávateľa platieb, ktoré boli realizované z podnikateľského účtu s konkrétnymi údajmi, pričom banka odpovedala, že zadávateľom bol H. I. J..

Z Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo uzatvorenej medzi Spoločenstvom vlastníkov bytov na Dobrianskeho ulici č. 1667 ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom mal súd preukázané, že v čl. I v časti Zhotoviteľ sa menia údaje zhotoviteľa a to konkrétne číslo účtu s uvedením nového IBAN kódu, ako aj inej banky.

Žalovaný doručil žalobcovi Pozvánku na mimoriadne zasadnutie VZ žalovaného, ktoré sa malo konať 05.02.2020. Zo zápisnice z mimoriadneho VZ z 05.02.2020 mal súd preukázané, čo bolo predmetom mimoriadneho zasadnutia VZ ako aj hlasovanie a schválené uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení predmetu činnosti spoločnosti súvisiacich s poskytovaním úverov, alebo pôžičiek a sprostredkovania poskytovania úverov alebo pôžičiek. Na tomto VZ požiadal zástupca spoločníka žalobcu o poskytnutie informácie, o ktoré žalobca žiadal a to zo dňa 23.01.2020, ktorý bol zaslaný spoločníkom ako aj spoločnosti. Spoločníci Forgáč a Antoňák uvedené informácie neposkytli a zaviazali sa v lehote 30 dní po konaní tohto VZ poskytnúť žalobcovi tieto informácie. Z Prezenčnej listiny je zrejmé, že na mimoriadnom zasadnutí VZ 05.02.2020 boli prítomní všetci spoločníci. Žalobca ešte pred konaním mimoriadneho VZ požiadal ďalších spoločníkov podaním doručeným na adresu sídla spoločnosti ako aj konateľov žalovaného o poskytnutie zoznamu všetkých aktuálnych záväzkov spoločnosti.

Právne posúdenie

Podľa spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia , platia obdobne.

7. Zákonným predpokladom zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti podľa § 148 je situácia, ak od spoločníka nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Posúdenie, či nastala uvedená situácia, kedy nie je možné od spoločníka spravodlivo požadovať, aby zotrval v spoločnosti je na rozhodnutí súdu, ktorý posudzuje konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu. Ide najmä o prípady, keď spoločnosť závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti voči spoločníkovi, alebo keď takto porušujú svoje povinnosti ostatní spoločníci na ujmu spoločníka. Musí pritom ísť o konkretizované a dôkazmi preukázané skutočnosti zakladajúce splnenie podmienky existencie nemožnosti spravodlivého požadovania ďalšieho zotrvania v spoločnosti pre konkrétneho spoločníka. Súd by mal preskúmať vnútorné pomery spoločnosti, vzájomné vzťahy spoločníkov, zaužívané a spoločníkmi akceptované zvyklosti pri riadení a činnosti spoločnosti, okolnosti, za akých došlo ku konaniu alebo situácii, ktorá má byť dôvodom pre zrušenie účasti, konanie spoločníka, ktorý o zrušenie svojej účasti žiada. Žalovaný v tomto spore ostal absolútne pasívnym subjektom a k žalobe sa nevyjadril a nenavrhol žiadne dôkazy. Jeho prístup v súvislosti aj s neúčasťou na pojednávaní len potvrdzuje žalobcove slová o absolútnom dešpekte voči nemu. Súd tak pri vyhodnotení skutkových okolností a pri dokazovaní vychádzal z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaným popreté neboli. 8. Na rozdiel od názoru, že jediným dôvodom na zrušenia účasti spoločníka je porušovanie jeho práv spoločníka, je súd toho názoru, že ust. má širší a všeobecnejší skutkový základ dôvodov na základe, ktorých nie je možné spravodlivo požadovať od spoločníka, aby ďalej zotrval v spoločnosti. Častým dôvodom uvádzaným v návrhoch na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti je jeho menšinový podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným. Žalobca je spoločníkom žalovaného a jeho podiel na právach a povinnostiach u žalovaného činí 1/3-inu.Dvaja ďalší vlastnia väčšinu podielov v spoločnosti. Mnohí spoluvlastníci sa cítia ukrivdení pri prijímaní rozhodnutí spoločnosti a tak považujú svoju účasť v spoločnosti za formálnu, zbytočnú a najmä nespravodlivú, keďže nedokážu ovplyvniť rozhodnutia spoločnosti. V súvislosti s menšinovými spoluvlastníkmi

judikatúra celkom správne neprijala zásadu „nároku každého menšinového spoluvlastníka na zrušenie účasti v spoločnosti“. Najvyšší súd Slovenskej republiky k tomu judikoval: „Skutočnosť, že spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným nemá väčšinu hlasov potrebnú na presadenie svojej vôle proti vôli ostatných spoločníkov, sama osebe nemôže byť dôvodom pre zrušenie jeho účasti v spoločnosti.“ ďalej uviedol : „Ak by tomu tak bolo, mohol by každý spoločník, ktorého počet hlasov nestačí na dosiahnutie väčšiny predpísanej na prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia, z tohto dôvodu žiadať o zrušenie svojej účasti v spoločnosti.“ Na druhej strane, ak by konaním väčšinových spoluvlastníkov dochádzalo k poškodzovaniu spoločnosti a ohrozovaniu jej činnosti, v takomto prípade judikatúra nepovažuje za spravodlivé požadovať aby menšinový spoločník v spoločnosti zotrval – „nemohol ovplyvniť činnosť spoločnosti a v dôsledku konania ostatných spoločníkov dochádzalo k nevýhodnému predaju majetku spoločnosti, a tým k ohrozeniu jej riadnej činnosti“ – (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Ďalšími dôvodmi okrem napr. zneužitie práva väčšiny ostatných spoločníkov spoločnosti (nie však samotné minoritné postavenie spoločníka v spoločnosti) môže byť okrem porušovania povinnosti spoločnosti voči spoločníkovi alebo porušovanie povinnosti ostatných spoločníkov vo vzťahu ku ďalšiemu spoločníkovi, pričom k týmto dôvodom kedy nie je možné spravodlivo požadovať, aby spoločník zotrval v spoločnosti môžu pristúpiť aj ďalšie dôvody. Dlhodobá neprítomnosť spoločníka, vnútorné vzájomné rozvrátenie vzťahov a spory medzi spoločníkmi, ktoré dosiahnu takú intenzitu, kedy nie je možné predpokladať zákonom očakávaný výkon práv spoločníka a to podieľanie sa na chode a kontrole spoločnosti prostredníctvom výkonu práv spoločníka na valnom zhromaždení jeho kontrolných a informačných oprávnení. Je nesporné, že jedným z dôvodom zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti je porušovanie povinnosti spoločnosti vo vzťahu k spoločníkovi. Ďalšími dôvodmi na zrušenie účasti spoločníka však môžu byť akékoľvek iné dôvody v zmysle, ktorý nie je možné od spoločníka spravodlivo požadovať, aby zotrval v spoločnosti. Ustanovenie predpokladá len splnenie základnej požiadavky a preukázanie dôvodov nemožnosti spravodlivo požadovať ďalšie zotrvanie spoločníka v spoločnosti. Pokiaľ žalobca tvrdil, že je menšinovým spoločníkom v spoločnosti žalovaného a z toho dôvodu nemôže reálne ovplyvniť chod spoločnosti, samotné minoritné postavenie žalobcu v spoločnosti žalovaného nezakladá dôvod zrušenia jeho účasti spoločnosti žalovaného tak, ako to bolo zverejnené v rozsudku Najvyššie súdu Zbierka súdnych rozhodnutí NS SR č. 110/2001. 9. Dôvodom zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti môže byť aj závažné porušovanie povinností spoločnosťou alebo ostatnými spoločníkmi voči spoločníkovi (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). V predmetnom prípade je irelevantné, či k porušovaniu dochádza voči menšinovým spoločníkom alebo spoločníkom väčšinovým. 10. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. „nezhody medzi spoločníkmi a hospodársky úpadok spoločnosti nie sú postačujúce pre zrušenie účasti spoločníka na spoločnosti. Obdobne Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. konštatoval, že „skutočnosť, že spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným nemá väčšinu hlasov potrebnú na presadenie svojej vôle proti vôli ostatných spoločníkov sama o sebe nemôže byť dôvodom pre zrušenie jeho účasti v spoločnosti.“ Na druhej strane, napriek judikátom Najvyššieho súdu SR nie je vylúčené, že spory spoločníkov budú mať za následok zrušenie účasti spoločníka alebo vylúčenie spoločníka. V rozhodnutí Krajského súdu Nitra, sp. zn. , ako odvolací súd zhodnotil, že v predmetnom konaní boli zistené také závažne spory medzi spoločníkmi, že sú splnené dôvody na zrušenie účasti spoločníka. 11. V danom prípade dôvodom podania žaloby spoločníka na zrušenie jeho je zneužitie práva väčšiny v spoločnosti, keď ostatní dvaja spoločníci konajú súladne pričom žalobcu absolútne neakceptujú a nekomunikujú s ním a z toho plynúce vážne narušenie vzájomnej dôvery medzi spoločníkmi a absencia zhodnej podnikateľskej filozofie. V danom prípade ostatní spoločníci a konatelia porušujú povinnosti spoločnosti a žalobcu ako spoločníka takým závažným spôsobom, že jeho ďalším zotrvávaním v spoločnosti by mohli byť podstatne porušené jeho oprávnené záujmy. Súd z výpovede žalobcu si ozrejmil vnútorné pomery spoločnosti, vzájomné vzťahy spoločníkov, zaužívané a spoločníkmi akceptované zvyklosti pri riadení a činnosti spoločnosti, okolnosti, za akých došlo ku konaniu alebo situácii, ktorá má byť dôvodom pre zrušenie účasti, konanie spoločníka, ktorý o zrušenie svojej účasti žiada. Zo strany spoločníkov mu boli zablokované prístupy do e-mailových schránok spoločnosti ako aj k výpisom z bankového účtu a boli mu obmedzené prístupy k elektronickým službám, k podnikateľskému účtu žalovaného. Zároveň mu bol zamedzený prístup do prenajatých priestorov spoločnosti na adrese v Humennom. Žalobcovi nebolo umožnené nahliadať do účtovných dokladov spoločnosti a zasahovať do chodu spoločnosti a to aj v čase, keď bol v spoločnosti nielen spoločníkom, ale aj konateľom. Vo vzťahu k porušovaniu práv spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti, ktoré žalobcovi ako spoločníkovi priznáva vyplýva, že žalobca požiadal emailom s názvom Žiadosť o

vysvetlenie dňa 04.10.2018 (čl. 56) žalovaného o nahliadnutie do dokladov a o zaslanie listín súvisiacich s podnikaním žalovaného. V tom čase bol žalobca stále konateľom spoločnosti žalovaného. Nahliadnuť do účtovníctva mu odmietali nielen konatelia a spoločníci ale aj pani L. A. ekonómka spoločnosti (viď čl. 57). Dňa 23.01.2020 listom žalobca požiadal žalovaného ako aj ďalších spoločníkov o zoznam všetkých aktuálnych záväzkov spoločnosti po lehote splatnosti ako aj pred splatnosťou a informácie ohľadom potreby úveru, v akej výške, na ký účel a spôsob zabezpečenia. Ani na mimoriadnom Valnom zhromaždení konanom 05.02.2020 a ani v následne v sľubovanej lehote 30 dní od jeho konania tieto informácie poskytnuté neboli. Zároveň konatelia žalovaného, ktorý konajú v mene žalovaného neplnenia si ďalšie povinností vyplývajúce pre nich zo spoločenskej zmluvy a zákona. Podľa názoru súdu tým jednoznačne boli porušené základné práva žalobcu ako spoločníka podľa § 122 ods. 2, a to nielen realizovať svoje informačné oprávnenia vo vzťahu k žalovanému, ale aj zúčastňovať sa v zmysle svojich oprávnení ako spoločníka na chode žalovaného. Na základe uvedeného v tejto časti súd prisvedčil tvrdeniam žalobcu o porušovaní jeho práva spoločníka vo vzťahu k neumožneniu realizovať nielen informačné oprávnenia podľa ale aj iné oprávnenia vyplývajúce mu zo spoločenskej zmluvy ako aj z . 12. Podľa existujúcej judikatúry (napr. rozsudok NS ČR zverejnený v publikácii Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu. Praha: CH Beck str. 17/2001, ako aj v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR zverejneného v publikácii Zbierka súdnych rozhodnutí NS SR pod č. 110/2001), ktorého je jedným z dôvodov na základe, ktorého nie je možné požadovať od spoločníka ďalšie zotrvanie v spoločnosti aj také narušenia rozvrátenie vzťahov, ktoré vyvoláva nedôveru medzi spoločníkmi a z toho vyplývajúcu nemožnosť spravodlivo požadovať, aby spoločník v spoločnosti zotrval. Z uvedeného vyplýva, že aj rozvrat a nedôvera medzi spoločníkmi navzájom môže byť dôvodom na základe, ktorého nie je možné spravodlivo požadovať, aby spoločník ďalej v spoločnosti zotrval. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že medzi žalobcom a žalovaným a medzi žalobcom a ďalšími spoločníkmi žalovaného došlo k závažnému narušeniu a rozvratu vzájomných vzťahov. Tento stav rozvratu vzťahov medzi žalobcom a ďalšími spoločníkmi má súd preukázaný jednak tým, že samotný žalobca podal žalobu voči žalovanému na zrušenie svojej účasti v spoločnosti žalovaného ako aj tým, že súčasný štatutárny zástupcovia a spoločníci nereagujú nielen na písomné žiadosti žalobcu ale ani na jeho neformálne – ústne alebo telefonické žiadosti, ktorými sa domáha naplnenia svojich práv ako spoločníka žalovaného. 13. Pri žalobcovi nastal stav, kedy žalovaná spoločnosť už nie je schopná riadnej obchodno- podnikateľskej činnosti a ako spoločník nemá možnosť riadne realizovať svoje práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z jeho postavenia spoločníka v žalovanej spoločnosti, jeho účasť v spoločnosti sa stala a už možno povedať dlhodobo len formálnou. Je preto zrejmé, že ak spoločnosť neplní svoj zámer, nevykonáva žiadnu činnosť resp. žalobca nemá žiadne informácie o činnosti spoločnosti aj napriek tomu že mal záujem podieľať sa na jej činnosti a byť informovaný, nie je spravodlivé od spoločníka požadovať, aby v takejto spoločnosti zotrval. Súd ďalej v predmetnom konaní uvádza vo vzťahu k nečinnosti orgánov spoločnosti, ktorého dôsledkom je nemožnosť riešenia vzniknutej situácie to, že žalobca je obmedzený v možnosti komunikovať so spoločnosťou, keďže spoločníci ignorujú žalobcu, nemôže riešiť problémy spoločnosti inými zákonnými prostriedkami a taktiež nemôže previesť obchodný podiel na inú osobu. Tu súd poukazuje na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. . Vzhľadom na uvedené, spoločník, ktorý je v spoločnosti, ktorá jednoducho povedané nefunguje má predpoklad úspechu v konaní o zrušení svojej účasti. Ak k tomu pristúpi navyše situácia, kedy ho účasť v spoločnosti obmedzuje v iných činnostiach, ako je napr. registrácia na úrade práce, či vykonávanie podnikateľskej činnosti v inej spoločnosti (sám žalobca uviedol, že si založil spoločnosť, v ktorej vykonáva podnikateľskú činnosť) , dôvod nespravodlivosti jeho zotrvania v spoločnosti bude ešte výraznejší.

14. Súd je preto toho názoru, že intenzita rozvratu vzájomného vzťahu medzi žalobcom ako spoločníkom a ďalšími spoločníkmi a konateľmi žalovaného, ktorý sú pre žalobcu „nezastihnuteľnou osobou“, dosiahla takú mieru, že nie možné v budúcnosti očakávať zhojenie tohto protiprávneho stavu, keď jedným zo základných účelov a dôvodom založenia právnických osôb podnikateľov je výkon podnikateľskej činnosti osôb zúčastnených pri založení a vzniku takýchto obchodných spoločností. Je preto nevyhnutné na tento výkon podnikateľskej činnosti právnickej osoby predpokladať aspoň základy zhody pri smerovaní obchodnej spoločnosti. Ak rozvrat medzi spoločníkmi dosiahne intenzitu, na základe ktorej nie je možné predpokladať základnú lojalitu medzi spoločníkmi navzájom za účelom dosiahnutia zisku, je súd toho názoru, že rozvrat vzťahov medzi spoločníkmi je dôvodom na zrušenie účasti spoločníka súdom. Žalobca dlhodobo a to od roku 2018 nemohol ovplyvniť činnosť spoločnosti a jej riadny chod. Z dokazovania vyplynulo, že nedisponuje žiadnymi informáciami o hospodárení

a výsledkoch spoločnosti. Jeho pokusy o osobný, verbálny aj písomný kontakt s ostatnými dvomi spoločníkmi úspešné neboli. Súd sa snažil vykonať dôkaz výsluchom ostatných spoločníkov, títo sa však na pojednávanie nedostavili a svoju účasť neospravedlnili. Ďalším dôvodom zrušenia účasti žalobcu ako spoločníka v spoločnosti žalovaného je dopad jeho účasti v spoločnosti na jeho zdravotný stav, t.j. situácia kedy stav v spoločnosti sa podpísal aj pod závažný zdravotný stav spoločníka, ku ktorému sa na pojednávaní vyjadril. Nevyjasnená situácia v spoločnosti žalovaného mu spôsobovala stres čo je pre úspešné zvládnutie ochorenia nežiadúce.

15. Na základe vyššie uvedených skutkových okolností, súd dospel k záveru, že vzájomná nedôvera medzi spoločníkmi a medzi žalobcom a konateľmi žalovaného dosiahla takú mieru rozvratu ako aj z dôvodu porušovania práva žalobcu, ako spoločníka na informácie v zmysle tak, ako bolo uvedené vyššie, ako aj z dôvodu nemalého vplyvu na duševnú pohodu žalobcu, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby zotrval v spoločnosti žalovaného a súd preto návrhu žalobcu vyhovel a zrušil jeho účasť v spoločnosti žalovaného.

16. Pri rozhodovaní o návrhu žalobcu sa súd zaoberal aj skutočnosťou, či v prípade vyhovenia návrhu žalobcu nedôjde k neúmernému zásahu do práv spoločnosti žalovaného alebo ďalších spoločníkov. Ochrana poskytovaná súdom sa v tomto zmysle vzťahuje nie len na žalobcov (aby v prípade odopretia uplatňovaného práva nedošlo k neodôvodnenému zásahu do pomerov žalobcu), ale aj na spoločnosť a ostatných spoločníkov. Dôvodom tohto skúmania je tá skutočnosť, aby ujma spôsobená ktorémukoľvek zo zúčastnených osôb v danom prípade pri vyhovení návrhu žalobcu žalovanému a zostávajúcemu spoločníkovi nebola neprimeraná, t.j. aby dôsledky zásahu do pomerov spoločnosti neboli podstatne závažnejšie ako ujma vzniknutá žalobcovi z priznania tohto práva (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zverejneného v publikácii Soudní rozhodnutí Nejvyššího soudu. Praha: CH Beck, str. 17). Súd v rámci tohto konania nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by pri vyhovení žalobe žalobcu spôsobila akúkoľvek ujmu zúčastneným osobám, a to žalovanému, ďalším spoločníkom žalovaného alebo konateľom žalovaného, nakoľko je zrejmé, že žalovaný ako podnikateľský subjekt vykonáva činnosť de facto bez účasti žalobcu na svojom riadení resp. bez akéhokoľvek prispenia žalobcu na tejto podnikateľskej činnosti žalovaného, keď napokon dôvodom pre zrušenie účasti žalobcu u žalovaného bol ten, že žalobcovi je zamedzené či už priamo alebo nepriamo akýmkoľvek spôsobom sa podieľať na podnikaní žalovaného. S poukazom na uvedené preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

17. Spoločníkova účasť v spoločnosti zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu. Rozhodnutie súdu má konštitutívne účinky a výmaz spoločníka z obchodného registra má len deklaratórny charakter. Obchodný podiel spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu. O takomto prevode rozhoduje valné zhromaždenie. Ak sa obchodný podiel takto neprevedie, valné zhromaždenie musí rozhodnúť do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku o znížení základného imania o vklad spoločníka, ktorého účasť zanikla, inak môže súd spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu (, ).

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. V konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa , ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).