Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-89-2011.pdf
PDF · 89.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/89/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci navrhovateľa K. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D., R. XXXX/X, toho času D., H. XXX/XX, proti odporkyni C. R., rod. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D., R. XXXX/X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom R., S., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľa K. R., nar. XX.X.XXXX a odporkyne C. R., rod. W., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 30.10.2004 v Brezne a ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Brezno, vo zväzku 12, ročník 2004, na strane 271, pod poradovým číslom 93, r o z v á d z a.
II. Súd s ch v a ľ u j e rodičovskú dohodu a uveruje maloleté deti R., S., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého S. výživným vo výške 100 Eur mesačne a na maloletého K. výživným vo výške 80 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
III. Styk otca s maloletými s a n e u p r a v u j e, tento sa ponecháva na dohode rodičov.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.12.2011 žiadal, aby súd svojím rozsudkom jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol, maloleté deti pochádzajúce z manželstva zveril do starostlivosti odporkyne a jeho ako navrhovateľa zaviazal povinnosťou platiť výživné vo výške 120 Eur mesačne, z toho na maloletého S. vo výške 70 Eur mesačne a na maloletého K. 50 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzavrel po trojročnej známosti, už pred uzavretím manželstva sa im narodil spoločný syn S.. Pred uzatvorením manželstva s odporkyňou spoločne žili v spoločnej domácnosti; už vtedy sa prejavovala zo strany odporkyne chorobná žiarlivosť a kontrolovanie navrhovateľa. Manželstvo a narodenie dieťaťa situáciu nezmenili. Dôvodom pre rozvod manželstva je podľa navrhovateľa aj nezodpovedné hospodárenie odporkyne. Navrhovateľ medzičasom po citovom odcudzení s odporkyňou nadviazal inú známosť, dovtedy však podozrenia z nevery boli neopodstatnené. S odporkyňou sa už dlhšiu dobu intímne nestýka, pociťuje veľký citový odstup a nemieni v manželstve zotrvať.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení uviedla, že k vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo v roku 2010, navrhovateľ ju sústavne klamal, chodil domov neskoro a pod vplyvom alkoholu a
nadväzoval známosti s inými ženami. Navrhovateľove tvrdenia o tom, že ona ho neustále kontrolovala sa nezakladajú na pravde, ona len chcela aby sa okrem kamarátov venoval aj svojim deťom, o ktoré záujem nejaví. Navrhovateľ sa voči nej správal agresívne, napadol ju, bola hospitalizovaná a podala trestné oznámenie. Odporkyňa uviedla, že manželstvo s prihliadnutím na maloleté deti chcela udržať, avšak po fyzickom napadnutí v manželstve zotrvať nemieni. S navrhovateľom sa ako manželia nestýkajú, jej city k nemu ochladli. Žiadala, aby súd jej manželstvo s navrhovateľom rozviedol, maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti a navrhovateľa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 200 Eur na každé maloleté dieťa zvlášť.
Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania ponechal otázku rozvodu na úvahe súdu, pre prípad rozvodu navrhol maloleté deti zveriť do starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na ich výživu primeraným výživným podľa jeho možností a schopností. Kolízny opatrovník poukázal na to, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od 1.10.2011, kedy otec napadol matku a následne opustil spoločnú domácnosť. Účastníci konania absolvovanie procesu odborného poradenstva odmietli. Obaja poukázali na to, že v ich spolužití vládne citový vzťah, k rozvodu pristúpili po zrelej úvahe a obnovenie spolužitia nepripúšťajú.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.5.2012, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením s listinami obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu, nad rámec dôvodov uvedených v písomnom návrhu ďalšie skutočnosti neuviedol. Manželstvo považuje za trvale rozvrátené, on sa v septembri 2011 odsťahoval zo spoločnej domácnosti, s odporkyňou sa odvtedy nestretol, spoločne nekomunikujú, nadviazal iný vzťah, s novou partnerkou žijú v spoločnej domácnosti. Predniesol návrh rodičovskej dohody vo vzťahu k úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva; vyslovil súhlas s tým, že na maloleté deti bude prispievať výživným vo výške 100 Eur na mal. S. a vo výške 80 Eur mesačne na mal. K.. Výslovne uviedol, že jediný príjem má z výkonu podnikania na základe živnostenského oprávnenia; pokiaľ je konateľom spoločnosti Nosáľ - SHR s.r.o. tam príjem nemá, spoločníkom spoločnosti je jeho otec.
Odporkyňa na pojednávaní zdôraznila, že dôvody pre rozvod manželstva uvádzané navrhovateľom pravdivé nie sú a poukázala na dôvody uvedené ňou v písomnom vyjadrení k návrhu. Od podania návrhu na rozvod manželstva však sama nadviazala iný vzťah, so svojim partnerov však v spoločnej domácnosti nežuje. Pripojila sa k prednesenému návrhu rodičovskej dohody, ktorú žiadala schváliť. Žiada však od navrhovateľa vyššiu aktivitu v smere stretávania sa s maloletými, aby sa otec o deti viac zaujímal.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 30.10.2004 v Brezne z ktorého pochádzajú dve maloleté deti, synovia S., nar. pred uzatvorením manželstva dňa 28.12.2002 a K., nar. 10.8.2005. Z listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise vyplýva, že obaja účastníci konania sú slovenskí občania, národnosť slovenská, u oboch ide o manželstvo prvé, iné vyživovacie povinnosti nemajú. Navrhovateľ podniká na základe živnostenského oprávnenia s príjmom zo živnosti za rok 2011 vo výške 3.400,-Eur, základom dane 2.040,-Eur. Odporkyňa je od novembra 2011 zamestnaná v Železiarňach Podbrezová a.s. s priemernou výškou čistého mesačného príjmu 428,76 Eur. V konaní vedenom na Okresnom súde Brezno pod č.k. 8P/333/2011 o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu súd zveril maloleté deti na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 100 Eur na mal. S. a vo výške 80 Eur na mal. K.. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4T/5/2012 bol navrhovateľ vo vzťahu k odporkyni uznaný za vinného pre prečin nebezpečného vyhrážania a ublíženia na zdravý, za čo bol odsúdený na samostatný peňažný trest so stanovením náhradného trestu odňatia slobody a na povinnosť náhrady škody.
Maloletý syn S. je žiakom tretieho ročníka Základnej školy v Brezne, do školy denne dochádza autobusom, náklady na cestovné predstavujú 20 Eur mesačne. Navštevuje školský klub, stravuje sa v školskej jedálni s mesačnými nákladmi cca 28 Eur. Aktívne sa venuje futbalu, hrá za ŽP Šport s polročným poplatkom 20 Eur. Zvýšené výdavky vznikajú jeho účasťou na víkendových zápasoch. Bolo
potrebné zakúpiť mu futbalovú výstroj. V tomto školskom roku maloletý absolvoval lyžiarsky výcvik (30 Eur) a má absolvovať školu v prírode. Maloletý má v lete možnosť ísť s futbalovým klubom na týždenné sústredenie do Talianska, poplatok predstavuje sumu od 300 do 600 Eur. Maloletý K. je žiakom prvého ročníka Základnej školy v Brezne, rovnako dochádza do školy autobusom, navštevuje školský klub a stravuje sa v školskej jedálni. Rovnako sa aktívne venuje futbalu. Vzhľadom k uvedenému jednotlivé poplatky vo vzťahu k maloletému K. sú identické ako vo vzťahu k mal. S..
Podľa § 22 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, k zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na nich prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem malol. detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1, ods.2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi, z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti.
Pokiaľ ide o rozvod manželstva, súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v minulosti nastal trvalý rozvrat manželských vzťahov; vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvale rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia spolu nežijú, obaja vedú samostatnú domácnosť, k odlúčeniu došlo v októbri 2011, kedy sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Ani v čase pred opustením spoločnej domácnosti vzťahy medzi manželmi neboli harmonické, v priebehu manželstva došlo k citovému
odcudzeniu účastníkov konania, ktoré vyvrcholilo opustením spoločnej domácnosti a následným nadviazaním iného vzťahu navrhovateľom, po podaní návrhu na rozvod manželstva vzťah s iným mužom nadviazala aj odporkyňa. Na základe uvedeného súd konštatuje, že manželia spoločne nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, na nákladoch takejto domácnosti sa spoločne nepodieľajú a spoločne nevychovávajú maloleté deti pochádzajúce z manželstva. Takýmto spôsobom absentuje naplnenie biologickej, hospodárskej i výchovnej funkcie manželstva a ďalšie takéto trvanie manželstva pri účastníkmi konania popisovaných vzťahoch nemôže byť ani v záujme maloletej. Manželský zväzok účastníkov konania je z uvedených dôvodov už len formálnym zväzkom, v ktorom obaja manželia žijú samostatne. Ako dôvod rozvratu manželských vzťahov súd konštatuje nesúlad názorov manželov na partnerstvo a manželstvo, účastníkmi popisované dôvody pre rozvod manželstva (nevera zo strany navrhovateľa, prípadne zlké hospodárenie zo strany odporkyne) v konaní preukázané neboli. S prihliadnutím na konštatovania účastníkov konania vo vzťahu k druhému z manželov je však preukázané, že rozvrat manželských vzťahov je trvalý, niet nádeje na obnovenie manželského spolužitia. Na základe toho manželstvo ako nefunkčné rozviedol.
Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona schválil rodičovskú dohodu, ktorá sa svojim obsahom zákonu neprieči a ani zákon neobchádza. Účastníkmi konania uzavretá rodičovská dohoda je plne v súlade so záujmami maloletých detí. Na základe uvedenej rodičovskej dohody súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti odporkyne a navrhovateľa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 100 Eur na mal. S. a vo výške 80 Eur na mal. K.. K dohode rodičov došlo i v otázke styku navrhovateľa s maloletými deťmi, ktorý rodičia nežiadali upraviť, nakoľko na tomto sa vedia dohodnúť. Je na rodičoch maloletých, aby si dohodou upravili stretávanie sa otca s maloletými deťmi tak, aby sa doterajšie vzťahy medzi nimi zachovali a prehlbovali tak, aby bolo zachované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov.
O trovách konania súd rozhodol § 144 O.s.p., podľa ktorého právo na náhradu trov konania nemajú účastníci konania a rozvod manželstva. Súd nezistil také okolnosti prípadu a pomery účastníkov, ktoré by rozhodnutie o povinnosti náhrady trov konania zo strany odporkyne odôvodňovali.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, má právo do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.