Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36C-1-2021.pdf
PDF · 66.89 KB
Case nature
Subarea
36C/1/2021
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcov v 1. rade: P. žalobcovia v 2. a 3. rade právne zastúpení: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka, Paulínska 17, 917 00 Trnava, proti žalovaným v 1. rade: KB., v 2. rade: C.a, v 3. rade: Q. právne zastúpení: JUDr. Igorom Klamárom, advokátom, Družstevná 5, 831 04 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Konanie sa z a s t a v u j e .
II. Stranám sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
III. Každý z účastníkov je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 319,30 eur, do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1.Žalobcovia sa žalobou domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.
2. Dňa 19.10.2023 bolo súdu doručené písomné podanie žalobcov, ktorým zobrali žalobu v celom rozsahu späť a žiadal z uvedeného dôvodu konanie zastaviť. Späťvzatie žalobcovia odôvodnili tým, že medzičasom všetci účastníci sporu ako podieloví spoluvlastníci uzatvorili písomnú Dohodu o zrušení a vyporiadaní svojho podielového spoluvlastníctva k pozemku. Zároveň požiadali, aby súd postupom podľa § 257 CSP nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania majúc za to, že mimosúdna dohoda ako konečné ukončenie súdneho sporu je dôvodom hodným osobitného zreteľa.
3. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
6. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
7. Použitie ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Súd je povinný skúmať, či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti, na ktoré je potrebné pri uložení povinnosti uhradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (pozri napr. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 401/2006). Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane strán. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich správanie v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom.
8. Na základe späťvzatia žaloby súd konanie v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil.
9. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 257 CSP tak, že stranám náhradu trov konania nepriznal nakoľko súd dospel k záveru, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne v zmysle § 257 CSP náhradu trov konania neprizná. Za dôvody hodné osobitného zreteľa má súd skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo výlučne z dôvodu mimosúdnej dohody strán o predmete sporu, ktorá obsahuje aj dohodu strán o tom, že si žiadna z nich nebude uplatňovať náhradu trov konania.
10. O náhrade trov konania štátu súd rozhodol tak, že uložil každému z účastníkov povinnosť ich štátu pomerne nahradiť. Trovy konania štátu spočívajú v úhrade odmeny znalcom v priebehu celého konania (uznesenia o priznaní znalečného č.l. 194, 277, 384) spolu vo výške 1.915,82 eur v zmysle vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z.z. zo štátnych prostriedkov (1.915,82 eur : 6 účastníkov = 319,30 eur).
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p.. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p.. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).