Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-49-2022.pdf
PDF · 80.84 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/49/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: Mgr. Michal Mihálik, PhD., Zámocká 14, 811 01 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu ECO-PROGRAM, s.r.o., Košická 37, 821 08 Bratislava, IČO: 35 801 255 proti žalovanému: ENELA, s.r.o., Planét 20, 821 02 Bratislava, IČO: 35 933 119, o zaplatenie 601,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II pod č.k. 22Cb/85/2021-54 zo dňa 12.01.2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/85/2021-54 zo dňa 12.01.2022 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v I. výroku žalobu zamietol a v II. výroku žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“), podľa § 255 ods. 1zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou dňa 04.05.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 601,- eur s prísl. titulom nezaplatenia faktúry č. 2017/043 zo dňa 17.05.2017, splatnej dňa 24.05.2017 za servis klimatizácie, pričom ako dôkaz do spisu založil „Inventarizáciu pohľadávok a záväzkov za obdobie od 01.01.2015 do 20.03.2018.“ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, nakoľko žalovanú sumu uhradil riadne a včas 03.08.2017 v súlade s vystavenou faktúrou č. 2017/93 vystavenou dňa 01.08.2017 a splatnou dňa 07.08.2017 v celkovej výške 721,20 eur vrátane DPH (za rovnakú servisnú činnosť). Táto faktúra bola úpadcom vystavená nanovo, nakoľko pôvodná obsahovala nezrovnalosti (nesprávnu adresu sídla žalovaného, chýbajúcu DPH). Žalovaný do spisu založil obe faktúry, ako aj doklad o zaplatení faktúry č. 2017/93 zo dňa 01.08.2017. Žalobca na predbežnom prejednaní sporu dňa 12.01.2022 potvrdil, že existujú dve faktúry, pričom tá novšia obsahuje aj DPH a bola žalovaným uhradená. Dodal, že nemá vedomosť o tom, že by servis klimatizácie bol robený viac ako raz. Pripustil, že došlo k stornovaniu žalovanej faktúry a k vydaniu novej faktúry.
3. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný, preto žalobu zamietol. Žalobca sa na základe žaloby domáhal od žalovaného zaplatenia faktúry č. 2017/043 zo dňa 17.05.2017, splatnej dňa 24.05.2017 za servis klimatizácie, avšak do spisu nezaložil predmetnú faktúru, ani nijak nepreukázal, že servis klimatizácie bol vykonaný zo strany úpadcu. Súd prvej inštancie
sa preto stotožnil s tvrdením žalovaného, ktorý vysvetlil, že žalovaná faktúra bola stornovaná pre jej nezrovnalosti, následne bola zo strany úpadcu vystavená nová faktúra (č. 2017/93 zo dňa 01.08.2017 vo výške 721,20 eur vrátane DPH), a to za rovnakú a tú istú servisnú činnosť vykonanú úpadcom pre žalovaného. Žalovaný založil kópie oboch faktúr do spisu, spolu s dokladom o zaplatení novej faktúry v sume 721,20 eur dňa 03.08.2017. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a tvrdenie žalobcu na pojednávaní, ktorý potvrdil existenciu oboch faktúr a zaplatenie tej novšej, súd prvej inštancie nemal pochybnosti o tom, že žalovaný riadne zaplatil cenu predmetných servisných prác vykonaných úpadcom pre žalovaného, preto žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní mal síce plný úspech, avšak žiadne trovy mu v konaní nevznikli.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie síce iba v časti výroku I. (s ktorým súvisí i výrok o trovách konania – výrok II.) a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, avšak odvolacím návrhom žiadal zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že faktúra č. 2017/043 zo dňa 17.05.2017, znejúca na sumu 601,- eur sa týkala toho istého plnenia, ako faktúra, na základe ktorej bola podaná žaloba. Nie je teda podľa jeho názoru bezpochyby možné uzavrieť, že za plnenie, ktoré si žalobca uplatnil žalovanou faktúrou, bola odplata zo strany žalovaného skutočne uhradená.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 23.02.2022, v ktorom ku námietkam žalovaného uviedol, že faktúra č. 2017/43 objektívne nespĺňala zo zákona o DPH § 74 ods. 1 všetky náležitosti faktúry, z dôvodu ktorého žalovaný požiadal dodávateľa služby – úpadcu, aby túto faktúru prepracoval a aby v prepracovanej faktúre uviedol správne údaje (adresu sídla odberateľa, vypustenie prenesenia daňovej povinnosti a pripočítanie 20% DPH k čiastke 601,- eur). Úpadca pripomienky na opravu údajov akceptoval a vystavil novú, opravenú faktúru č. 2017/93 dňa 01.08.2017 so splatnosťou 07.08.2017 na sumu 601,- eur + DPH 120,20 eur. Novo vystavená faktúra bola uhradená 03.08.2017. Žalovaný preukázal, že obidve faktúry sa týkali toho istého plnenia, čo je zrejmé aj z ich porovnania, kedy ide o identický text predmetu vykonanej služby, rozpis jednotlivých položiek, identické sumy za jednotlivé položky, i identická suma v oboch faktúrach. Žalovaný preukázal i skutočnosť, že opravenú faktúru uhradil. Žalovaný podporil svoju obranu v konaní i tvrdením, že v oboch faktúrach ide o jedno a to isté plnenie, ktoré si žalovaný (servis klimatizačných jednotiek) objednáva maximálne raz za 12 mesiacov (pred začiatkom leta) a nie v intervale 2 mesiacov. Žalobca nikdy nevyzval ani ústne ani písomne, na úhradu akejkoľvek pohľadávky. Prvá faktúra je stále neplatná a mala byť úpadcom stornovaná. Vzhľadom k uvedenému navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril, napriek skutočnosti, že mu bolo spolu s výzvou súdu prvej inštancie doručené dňa 07.03.2022.
7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne a správne ustálil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre meritórne rozhodnutie daného sporu a z takto zisteného skutkového stavu následne po vyhodnotení vykonaných dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.
8. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom odvolania žalobcu a vyjadrenia žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť meritórneho výroku I., ako i výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, pričom sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie obsiahnutou v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorej je nepochybne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku súdom prvej inštancie správne ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým a právnym záverom, ktoré viedli súd prvej inštancie k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby, nakoľko súd prvej inštancie sa logickým, zrozumiteľným a vecne i právne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými medzi stranami v priebehu konania spornými skutočnosťami. Nad rámec odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu uvádza, že je v prvom rade úlohou žalobcu nielen tvrdiť, ale i preukázať svoje skutkové tvrdenia ohľadom poskytnutého plnenia žalovanému, ktoré však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, t.j. nepredložil žiaden doklad preukazujúci dodanie plnenia v zmysle predloženej spornej faktúry č. 2017/043 zo dňa 17.05.2017 a ani vo vzťahu k preukázaniu svojho nároku nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Žalobca dokonca nepreukázal ani vznik akéhokoľvek obchodného vzťahu medzi ním a žalovaným, predmetom ktorého by bol opakovaný servis klimatizácie. Nebolo úlohou žalovaného preukazovať dodanie plnenia zo strany úpadcu. Naproti tomu žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu účinne v zmysle § 151 ods. 2 CSP poprel a poskytol vlastné tvrdenia týkajúce sa predmetu konania, ktoré i náležite, ako vyplynulo z dokazovania pred súdom prevej inštancie, preukázal. Odvolací súd preto zhodne s názorom súdu prvej inštancie nemal žiadne pochybnosti o tom, že žalovaný za poskytnuté služby žalobcovi zaplatil a to na základe v súlade so zákonom opravenej a vystavenej faktúry č. 2017/93 zo dňa 01.08.2017 na sumu 721,20 eur (spolu s DPH), ktorú sumu preukázateľne uhradil dňa 03.08.2017. Žalobca sám na pojednávaní pred súdom prvej inštancie potvrdil, že nemá vedomosť, že by servis klimatizácie poskytol dvakrát. Zároveň nepoprel ani tvrdenia žalovaného o nesprávnej fakturácii úpadcu. Pritom skutočnosť, že pôvodná faktúra č. 2017/43 zo dňa 17.05.2017 bola vystavená nesprávne, potvrdzuje nielen nesprávne označenie odberateľa, ktorý v danom čase mal iné sídlo podnikania, ale i nesprávne účtovanie DPH.
13. Vzhľadom k uvedenému a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné, ako ani právne závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP odvolaním žalobcu dotknutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
15. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).