Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-25-2011.pdf
PDF · 91.63 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/25/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľky: N.. Ľ. S., bytom G. X, N., zast. JUDr. Marian Janota, advokát so sídlom Mokrohájska 6, Bratislava, proti odporcom: 1. L.. F. W., bytom Z. XX, N., zast. JUDr. Vladimír Kán, advokát so sídlom Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, 2. A. F., bytom L. N. XA, N., zast. JUDr. Rastislav Roško, advokát, so sídlom Humenské nám. 4, Bratislava, 3. O.. H. A., bytom M. X, A., zast. JUDr. Rastislav Roško, advokát, so sídlom Humenské nám. 4, Bratislava, o určenie neplatnosti a neúčinnosti právnych úkonov, rozhodol dňa 11. 05. 2012
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi v I. rade náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Kána vo výške 260,16 Eur do 15-tich dní po právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcom v II. a III. rade náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu JUDr. Rastislava Roška vo výške 260,16 Eur do 15-tich dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 17. 02. 2011 domáhala určenia neplatnosti a neúčinnosti právnych úkonov, t. j. Zmluvy o pôžičke s O.. H. A. (odporcom v III. rade) zo dňa 10. 04. 2008 a Zmluvy o pôžičke s A. F. ( odporcom v II. rade) zo dňa 10. 03. 2008.
Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 30. 09. 2000 uzavrela s odporcom v I. rade manželstvo, ktoré bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, právoplatným dňa 09. 12. 2009. Odporca podal návrh na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj len "BSM"), ktoré je vedené Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 11C/167/2010. Z predloženého návrhu sa navrhovateľka dozvedela o uzatvorení údajných pôžičiek počas manželstva s odporcom, v zmysle ktorých si mal odporca požičať finančné prostriedky od svojich obchodných partnerov, resp. priateľov. Ide o zmluvu o pôžičke s odporcom v III. rade na sumu 67.539,57 Eur (2.034.697,- Sk), ktorá suma mala byť poskytnutá k rukám dlžníka resp. na účet dlžníka najneskôr dňa 20. 04. 2008. Druhú pôžičku uzatvoril na základe zmluvy o pôžičke s odporcom v II. rade na sumu 39.832,70 Eur (1.200.000,- Sk), ktorá suma mala byť poskytnutá na účet alebo k rukám dlžníka do 10. 03. 2008. Navrhovateľke sa o týchto zmluvách dozvedela až z citovaného návrhu na vysporiadanie BSM. Má za to, že ak zmluvy skutočne vznikli a ak došlo k skutočnému plneniu, nie sú a nemôžu byť záväzkom voči BSM manželov a nemôžu patriť do BSM, nakoľko chýbal súhlas manželky a finančné prostriedky nikdy neboli použité na tvorenie spoločného vlastníctva manželov. Preto boli splnené všetky podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým chce ukrátiť navrhovateľku v rámci rozdelenia BSM. Má za to, že tieto právne úkony sú voči nej neplatné podľa § 39 a 40a Občianskeho zákonníka a právne neúčinné.
Odporca v I. rade sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 10. 07. 2011, v ktorom uviedol, že na základe zmluvy o pôžičke s odporcom v II. rade prevzal peňažné prostriedky v hotovosti. Na základe zmluvy o pôžičke s odporcom v III. rade obdŕžal peňažné prostriedky bezhotovostne na jeho účet. Obe pôžičky použil na kúpu nehnuteľnosti - bytu na G. X.. X S. N.. Navrhovateľka vedela, že si na byt budú musieť požičať a nijako to nenamietala a ani sa o to nezaujímala. Navrhovateľka v návrhu naliehavý právny záujem na určovacom návrhu neosvedčila. Úspech alebo neúspech navrhovateľky na základe podaného návrhu nespôsobí zmenu jej právneho postavenia, nakoľko na uzavretie zmlúv o pôžičkách nebol v zmysle konštantnej judikatúry potrebný súhlas navrhovateľky. Rozhodné je ako sa peňažné prostriedky použili, čo je však predmetom iného súdneho konania. Navrhovateľka teda nemá žiaden naliehavý právny záujem na výsledku tohto konania. Návrh žiada zamietnuť.
Odporca v II. rade sa k návrhu vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 23. 06. 2011, v ktorom uviedol, že mu manželia W. v začiatkoch jeho podnikania veľmi pomohli. Preto keď potrebovali požičať peniaze na byt, vyhovel im. Peniaze pri podpise zmluvy riadne odovzdal o čom má aj príjmový doklad. Obaja vystupovali tak, že pôžička je pre ich byt, nie iba pre odporcu v I. rade.
Odporca v III. rade sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 26. 07. 2012, v ktorom uviedol, že manželia W. potrebovali požičať peniaze na kúpu bytu. Nakoľko odporca v I. rade dovtedy vždy dodržal slovo, požadovanú sumu mu požičal a previedol na účet odporcu v I. rade. Od začiatku mal odporca v 3. Rade za to, že peniaze požičiava manželom na kúpu bytu, ktorý kupovali ako manželia. Odporca považuje návrh navrhovateľky za účelový ako súčasť vysporiadania BSM. Hoci peniaze požičiaval na základe zmluvy uzavretej s odporcom v I. rade a na jeho účet, avšak na kúpu bytu do BSM, predpokladal, že manželka bola s týmto postupom oboznámená. Má podozrenie, že navrhovateľka nevedomosť len predstiera, aby vysúdila z BSM čo najviac a nemusela sa podieľať na vrátení požičanej sumy. Z právneho hľadiska namieta nesplnenie základných predpokladov na podanie určovacieho návrhu a síce nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľky. Podaný návrh nijako nezmení jej právnu pozíciu a s pôžičkou sa budú musieť navrhovateľka a odporca v I. rade vysporiadať v konaní o vysporiadaní BSM. Dôvody neplatnosti zmluvy o pôžičke však neexistujú. Návrh žiada zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10. 03. 2008 vyplýva, že bola uzatvorená medzi odporcom v II. rade ako veriteľom a odporcom v I. rade ako dlžníkom. Predmetom zmluvy bola pôžička sumy 39.832,70 Eur (1.200.000,- Sk) odporcovi v I. rade.
Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10. 04. 2008 vyplýva, že bola uzatvorená medzi odporcom v III. rade ako veriteľom a odporcom v I. rade ako dlžníkom. Predmetom zmluvy bola pôžička sumy 67.539,57 Eur (2.034.697,- Sk) odporcovi v I. rade.
Účastníci a ich právny zástupcovia v priebehu konania zotrvali na svojich písomných vyjadreniach.
Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo, o určení či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujme.
Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenie občianskeho súdneho poriadku má súd za preukázané, že navrhovateľka neosvedčila ani nepreukázala naliehavý právny záujem na určovacom návrhu proti odporcom, preto jej návrh z uvedeného dôvodu zamietol.
Ako to vyplýva zo žalobného návrhu navrhovateľky, domáha sa určenia neplatnosti a neúčinnosti právnych úkonov, a to zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi odporcom v I. rade a odporcom v II. rade, a tiež zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi odporcom v I. rade a odporcom v III. rade, čo
odôvodňuje skutočnosťou, že navrhovateľka o týchto právnych úkonoch nevedela a nedala na ne súhlas. Z uvedeného dôvodu považuje tieto právne úkony za neplatné a právne neúčinné. Navrhovateľka vo svojom návrhu existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení nijako a ničím neodôvodnila.
Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.) skúma súd zo zákona v každom štádiu konania, a to z úradnej povinnosti. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie bez ďalšieho k zamietnutiu určovacieho návrhu. Naliehavý právny záujem na určovacom návrhu je daný vtedy, ak by bez určenia v tomto prípade neplatnosti a neúčinnosti právnych úkonov bolo právo navrhovateľa ohrozené alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom/odporcami, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý iným právnym prostriedkom nemožno odstrániť. Naliehavý právny záujem teda súvisí s vyriešením otázky, či sa konkrétnou žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom postavení. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom pre zamietnutie žaloby.
S poukazom na skutkové tvrdenia navrhovateľky má súd za to, že na určení neplatnosti sporných právnych úkonov nie je daný ani naliehavý právny záujem. Ani prípadným určením neplatnosti zmlúv o pôžičke sa totiž právne postavenie navrhovateľky, ktorá ani nie je účastníkom týchto zmluvných vzťahov nezmení. Navrhovateľka nie je účastníčkou sporných zmluvných vzťahov, a tieto právne úkony ju nijako a ničím nezaväzujú, nemôžu byť voči nej predmetom súdneho konania a ani prípadného exekučného konania, pričom doposiaľ ani nedošlo k vymáhaniu zmluvných nárokov odporcami v II. a III. rade. Na tomto mieste súd uvádza, že manželia majú aj po uzavretí manželstva spôsobilosť na právne úkony, t. j. spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti a to aj bez súhlasu druhého manžela, ktorý je potrebný len v prípade nakladania so spoločnou vecou (príkladom predaj spoločnej veci a pod). Pokiaľ preto jeden z manželov sám bez druhého manžela uzavrie zmluvu, ktorá sa netýka spoločných vecí, je z tejto zmluvy oprávnený a povinný len on sám a druhý účastník zmluvného vzťahu môže požadovať splnenie zmluvných povinností len voči nemu samotnému (nie aj voči manželovi).
V súčasnosti navyše na tunajšom súde prebieha súdne konanie o vysporiadanie BSM navrhovateľky a odporcu v I. rade (sp. zn. 11C/167/2010), v rámci ktorého budú medzi nimi vyriešené všetky vzájomné vzťahy, práva a povinnosti vyplývajúce z existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozhodnutia súdu o rozvode ich manželstva. V rámci vyporiadania BSM súd určí, ktoré aktíva a pasíva manželov patria do BSM a tieto v zmysle zásad vypriadania BSM vyporiada, pričom v tomto konaní má navrhovateľka možnosť namietať zaradenie tejto pohľadávky do pasív BSM. Skutočnosť, či peňažné prostriedky ktoré boli nadobudnuté na základe sporných zmlúv o pôžičke, patria do BSM resp. boli použité v rámci BSM, bude predmetom dokazovanie v práve v tomto konaní, t. j. v konaní o vysporiadanie BSM. Súdu preto nezostalo iné, ako návrh navrhovateľky z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto určení zamietnuť. Opačný záver by viedol k zbytočnému rozmnožovaniu sporov, nakoľko akékoľvek rozhodnutie by súd v tomto konaní prial, právne postavenie navrhovateľky by sa tým nijako nezmenilo a bolo by predmetom ďalšieho, v tomto čase už vedeného konania o vysporiadanie BSM.
V závere súd pre úplnosť poznamenáva, že pokiaľ ide o navrhovateľkou a jej právnym zástupcom tvrdenú odporovateľnosť sporných právnych úkonov, t. j. ich neúčinnosť (ktorá nemá vplyv na platnosť právneho úkonu a platnosť právneho úkonu je nevyhnutným predpokladom úspešnej odporovateľnosti), navrhovateľka nie je na podanie takejto žaloby ani aktívne vecne legitimovaná, nakoľko nemá voči odporcovi v I. rade právne postavenie veriteľa, ktorému zákon ako jedinému priznáva právo podať žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu. V tomto smere bol však návrh navrhovateľky zmätočný, právne nedôvodný a v rozpore so skutkovým opisom žaloby, keď sa navrhovateľka súčasne domáhala neplatnosti a neúčinnosti sporných právnych úkonov.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešným odporcom priznal plnú náhradu trov konania.
Trovy právneho zastúpenia odporcu v I. rade podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. pozostávajú z:
1/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 57 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky)
- prevzatie a príprava zastúpenia 06. 06. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- vyjadrenie k návrhu 10. 07. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
2/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 14,25 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky)
- účasť na odročenom pojednávaní zo dňa 16. 11. 2011 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky).
3/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 58,69 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky)
- účasť na pojednávaní zo dňa 11. 05. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky)
4/ Režijný paušál - 3 x 7,41 Eur + 1 x 7,63 Eur, spolu 29,86 Eur /bez DPH/ (§16 ods. 3 a § 1 ods. 3 vyhlášky).
Trovy právneho zastúpenia odporcu v I. rade spolu 216,80 Eur + 20 % DPH, spolu 260,16 Eur.
Súd odporcovi v I. rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia jeho právnym zástupcom zo dňa 11. 05. 2012. Súd trovy v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. upravil tak, že za úkony právnej služby priznal právnemu zástupcovi odporcu v I. rade odmenu vo výške 1/13 výpočtového základu za príslušný rok, nakoľko predmetom konania bolo určenie neplatnosti a neúčinnosti právnych úkonov, kedy súd pri výpočte odmeny postupuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky. Suma, na ktorú zneli zmluvy o pôžičke v žiadnom prípade nemôže byť posudzovaná ako hodnota práva v tomto konaní, nakoľko výška sumy, ktorá bola zmluvami o pôžičke poskytnutá, je vo vzťahu k predmetu konania irelevantná. Uplatnenie odmeny vo výške tak, ako to urobil právny zástupca odporcu v I. rade bolo možné len do roku 2005, kedy došlo k zmene právnej úpravy a do účinnosti vstúpila Vyhláška č. 655/2004 Z. z.
Trovy právneho zastúpenia odporcu v II. a III. rade podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. pozostávajú z:
1/ Jeden spoločný úkon právnej služby pri hodnote úkonu 57 Eur (28,50 Eur + 28,50 Eur) /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky)
- prevzatie a príprava zastúpenia 25. 07. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),
2/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 57 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky)
- vyjadrenie odporcu v III. rade k návrhu 26. 07. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
3/ Jeden spoločný úkon právnej služby pri hodnote úkonu 14,25 Eur (7,21 Eur + 7,21 Eur) /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky)
- účasť na odročenom pojednávaní zo dňa 16. 11. 2011 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky).
3/ Jeden spoločný úkon právnej služby pri hodnote úkonu 58,69 Eur (29,34 Eur + 29,34 Eur) /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky)
- účasť na pojednávaní zo dňa 11. 05. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky)
4/ Režijný paušál - 3 x 7,41 Eur + 1 x 7,63 Eur, spolu 29,86 Eur /bez DPH/ (§16 ods. 3 a § 1 ods. 3 vyhlášky).
Trovy právneho zastúpenia odporcov v II. a III. rade spolu 216,80 Eur + 20 % DPH, spolu 260,16 Eur.
Súd odporcom v II. rade a III. rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia ich právnym zástupcom zo dňa 11. 05. 2012. Súd trovy v zmysle § 13 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. upravil tak, že nakoľko právny zástupca zastupoval odporcu v II. aj III. rade spoločne, základnú sadzbu tarifnej odmeny za spoločné úkony znížil o 50 %. Nakoľko právny zástupca zastupoval odporcu v II. a III. rade spoločne, patrí mu za každý úkon len jeden režijný paušál. Súd trovy ďalej upravil tak, že za úkony právnej služby priznal právnemu zástupcovi odporcov v II. a III. rade odmenu vo výške 1/13 výpočtového základu za príslušný rok, nakoľko predmetom konania bolo určenie neplatnosti a neúčinnosti právnych úkonov, kedy súd pri výpočte odmeny postupuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky. Suma, na ktorú zneli zmluvy o pôžičke v žiadnom prípade nemôže byť posudzovaná ako hodnota práva v tomto konaní, nakoľko výška sumy, ktorá bola zmluvami o pôžičke poskytnutá, je vo vzťahu k predmetu konania irelevantná. Uplatnenie odmeny vo výške tak, ako to urobil právny zástupca odporcov v II. a III.
rade bolo možné len do roku 2005, kedy došlo k zmene právnej úpravy a do účinnosti vstúpila Vyhláška č. 655/2004 Z. z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).