Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-7-2009.pdf
PDF · 114.98 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/7/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.05.2012 v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Schmidtovej a prísediacich Lenky Zápotočnej a Viliama Žáka takto
rozhodol:
rozhodol:
Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku súd
obžalovaného Y. V. , nar. XX.XX.XXXX v Novej Bani, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov v inej veci,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
v presne nezistenom čase v období od 12.09.2006 od 13.09.2006 v k.ú. mesta Nemšová, pred železničným mostom cez rieku Váh, v smere od obce Príles sa vyhrážal ujmou na zdraví Pavlovi Balážovi (policajtovi OO PZ Nemšová) a jeho rodine v tom smere, že ak tento bude vypovedať v neprospech obvinených Petra Gazdíka a Stanislava Ševčíka, oboch stíhaných v inej trestnej veci,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku súd
obžalovaného Y. V. , nar. XX.XX.XXXX v Novej Bani, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov v inej veci,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona formou pokusu a spolupáchateľstvom podľa § 14 ods. 1 a § 20 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
následne v presne nezistenom čase po 20.09.2006 kontaktoval Pavla Baláža a tohto dňa 01. októbra 2006 vylákal približne od 00.00 hod. do 01.00 hodine v k.ú. Nemšová pred železničným mostom cez rieku Váh v smere od obce Príles, na odbočke z miestnej komunikácie vedúcej k rieke Váh s úmyslom umožniť, aby Pavla Baláža fyzicky napadli doposiaľ bližšie nezistení páchatelia, a to tak, že po predchádzajúcom dohovore dňa 01. októbra 2006 približne od 00.00 hodiny do 01.00 hodiny poškodený Pavol Baláž prišiel na inkriminované miesto, kde ho už čakali dvaja doposiaľ bližšie nezistení páchatelia a tohto napadli tým spôsobom, že prvý z páchateľom ho opakovane udrel kovovým predmetom, pravdepodobne boxerom do
ľavej oblasti spánku a čela, druhý páchateľ súbežne s konaním páchateľa sa snažil zovrieť poškodeného Pavla Baláža do náručia a tak mu zabrániť v sebaobrane, pričom sa Pavlovi Balážovi podarilo z tohto zovretia vytrhnúť, následne vytiahnuť a nabiť svoju služobnú zbraň vz. 82, v.č. 0287979 z puzdra, ktoré mal na opasku na pravej strane svojho tela, druhý páchateľ ho uchopil za pravú ruku, v ktorej mal pištoľ a následne sa snažil Pavlovi Balážovi stlačiť obe ruky k jeho telu, avšak pri tomto zápase došlo k výstrelu, po ktorom zacítil Pavol Baláž bolesť v oblasti stehna, následne padol na zem, spadol na neho aj druhý páchateľ, ktorý sa mu snažil dotlačiť pištoľ, ktorú držal Pavol Baláž v pravej ruke k jeho hrudi a tam privodiť zo zbrane Pavla Baláža výstrel a napokon pri tomto vzájomnom zápase vyšiel z pištole v miestach medzi ľavou stranou tela poškodeného Pavla Baláža a jeho ľavou rukou výstrel, po ktorom obaja páchatelia z miesta ušli, pričom poškodený Pavol Baláž utrpel pohmoždenie mäkkých tkanív hlavy
- tváre, bez známok otrase mozgu, tržno-zhmoždené rany na tvári, odreniny kože na ľavej strane krku a oboch predlaktiach - strelné poranenie ľavej dolnej končatiny - priestrel, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní od 02.10. - 30.11.2006, pričom tieto zranenia Pavla Baláža obmedzovali v jeho obvyklom spôsobe života po dobu od 02.10. do 02.11.2006, a to tak, že mal fixovanú ľavú dolnú končatinu a tým bol obmedzený jednak v zmysle fyzickej aktivity, psychickej aktivity, prípadne i manuálnej práce, hlavne došlo k obmedzeniu v zmysle pohybu a chôdze, nebol schopný rýchlej chôdze, dlhých peších pochodov, behu a podobne, a preto boli vhodné i palice - barle,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku sa poškodený Pavol Baláž odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní nezistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný Y. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nikdy v živote nestretol poškodeného Pavla Baláža, pričom obžaloba je postavená len na jeho tvrdení, nikdy ho ani nekontaktoval. Stíhaných skutkov sa nedopustil. Poškodený vypovedal, že ho vydierala osoba, ktorá šušlala, resp. sikala, pričom v prípravnom konaní vypracovaný znalecký posudok hovorí, že obžalovaný netrpí rečovými vadami. Poškodený uvádzal, že k nemu stál chrbtom, pričom ak ho mal vydierať, nemohlo to tak byť. Na rekognícii ho poškodený spoznal ako páchateľa na 99 %, pričom mal spoznať jeho tetovanie na pravom ramene, ale on bol na neho otočený ľavým ramenom. Keďže mal vtedy oblečené tielko, musel si všimnúť aj iné jeho tetovania po tele. V živote nenosil bradu, preto nemohol byť páchateľom trestnej činnosti, keďže poškodený vypovedal, že páchateľ bol zarastený v tvári. Ako možného páchateľa ho poškodený uviedol až takmer po 1 roku. Nikdy sa nenachádzal v katastrálnom území mesta Nemšová. V tom čase žil rodinným životom, bol asi doma so ženou a synom. Nemá žiadnu súvislosť s Petrom Gazdíkom a Stanislavom Ševčíkom, nepozná ich, nikdy ich nevidel Obaja boli v tom čase vo väzbe pre inú trestnú činnosť, než pre akú mal poškodeného vydierať.
Poškodený Pavol Baláž na hlavnom pojednávaní dňa 04.01.2012 vypovedal v prípade skutku 1/ tak, že si presne nespomína na inkriminovaný deň, ale bolo to niekedy v septembri, kedy išiel na bicykli smerom od obce Trenčianska Teplá z rodičovskej chaty do Nemšovej, pričom ho na železnom moste nad Váhom zastavila osoba na modrej Škode Oktávia, ktorá mu povedala, že by bolo nerozumné vypovedať v neprospech Petra Gazdíka a Stanislava Ševčíka. Tá osoba, predtým než mu toto povedala, vystúpila z auta ako jeho šofér a prekrížila si ruky, ktoré mala položené na dverách vozidla. Bola približne 180-185 cm vysoká, mala zavalitú mohutnú postavu, brada jej prechádzala do strniska, muž bol červený v tvári po prudkom slnku a mal popraskanú pokožku na tvári. Muž mal ramienkové tričko, on mal krátky rukáv, chladno vtedy nebolo. Pri rozhovore počul mäkké siknutie v jeho reči. Osoba mala arogantný výraz tváre, ktorú nemala zakrytú. Myslí si, že tá osoba sa nachádzala v pojednávacej miestnosti, pričom na 90% je presvedčený, že tou osobou bol obžalovaný Róbert V.. V prípravnom konaní síce uvádzal, že si je istý najskôr na 99%, potom na 98%, ale vzhľadom na odstup času si je teraz istý len na 90%. V prípade tohto skutku bola uskutočnená previerka výpovede na mieste, a to na kanálovom moste, kde sa skutok mal stať. Po tomto stretnutí došlo ešte k ďalšiemu stretnutiu, pri ktorom mu tá istá osoba povedala, aby prišiel v neskorých nočných hodinách na to isté miesto, kde sa stretli po prvýkrát, pričom prejednajú
podrobnosti. Na stretnutie vtedy prišlo tmavšie auto, z ktorého vyskočili 2 muži, ktorí naňho zaútočili, na čo on vyskočil do poľa, kde sa skryl, potom počkal a následne odišiel domov. Na ramene tohto muža videl tetovanie, nevie však na akom a aké tetovanie. Nemohol byť však otočený na pravej strane a tetovanie na ľavej strane si nezapamätal. Zapamätal si len, že na jednej strane mal tetovanie a musel byť naňho otočený ľavou stranou Na predlaktiach muža žiadne tetovanie nezaregistroval, pretože ruky mal preložené do seba a položené na dverách vozidla. V čase spáchania skutku 1/ bol aktívny policajt v službe. ŠPZ motorového vozidla tohto muža si možno aj zapísal, ale už si na to nepamätá. Logiku v jeho vydieraní videl v tom, aby mlčal, pretože Peter Gazdík má povesť strašného táraja. Porozprával mu aj to, čo neurobil.
Potom došlo k samotnému skutku 2/, pričom ho tá istá osoba opätovne skontaktovala, ospravedlnila sa za to, že sa to predtým „potentovalo“, a že má prísť opäť na to isté miesto, že sa mu nič nestane. Preto na to miesto opäť prišiel, čakal hneď za železničným mostom v smere z Nemšovej do Trenčianskej Teplej, pričom v smere od Dubnice nad Váhom alebo Trenčianskej Teplej prišla na miesto aj tmavomodrá Škoda Oktávia kombi, z ktorej vyskočili 2 muži. Auto ho predtým oslnilo diaľkovými svetlami. Muži sa ho spýtali, ako sa rozmyslel, pričom hneď potom to všetko začalo. Jeden z nich ho začal udierať do oblasti hlavy, mal boxer alebo dlažobnú kocku, druhý muž sa ho snažil zozadu zovrieť rukami, išiel do podrepu, vytiahol služobnú zbraň z puzdra, ktoré mal na svojom opasku, a pri vzájomnom pretláčaní zbraň vystrelila, pričom utrpel priestrel stehenného svalu. Potom padli na zem, resp. na val diaľnice. Jeden z mužov sa mu potom snažil natlačiť jeho služobnú zbraň ku hrudi, pričom guľka ho minula. Obaja muži sa potom zľakli, naskočili do auta a z miesta ušli. Pred skutkom 2/ sa stretol s kolegom Michalom Hamajom, ktorému povedal, že ide preveriť jeden objekt. Ako zranený sa potom snažil sám ošetriť a sám prešiel 3 km na Obvodné oddelenie PZ v Nemšovej s tým, že tam kolegovi uviedol, že bol napadnutý. Viac si už nepamätal, ani na oblečenie útočníkov. Na toto stretnutie sa dostavil preto, lebo pociťoval strašnú hanbu, keď v roku 2002 spolu s Petrom Gazdíkom a Stanislavom Ševčíkom spáchal trestný čin. Myslel si, že sa to vyrieši raz a navždy. Obvineným je od roku 2010, vec sa vyšetruje od roku 2008. Spáchal s nimi vydieranie Aleša Vyhnálka, išlo o sumu 2.000.000,- Sk. Svedčil aj v prípade vraždy, pri ktorej Peter Gazdík a Stanislav Ševčík zaškrtili človeka. Celý skutok 2/ prebehol strašne rýchlo. Ak tam bol obžalovaný, tak on sám ho nevidel. Ale mohol tak byť. Po postrelení poskytol jeho manželke a deťom ochranu Ľubomír Kurínsky.
Poškodený Pavol Baláž na hlavnom pojednávaní dňa 24.02.2012, na ktoré sa dostavil a požiadal o svoje dopočutie vo veci z dôvodu, že si na niektoré veci pri predchádzajúcej výpovedi nespomenul a bol v strese, nervózny, vypovedal, že pri jednom stretnutí mu muž zo skutku 1/ povedal, že sa nemá čoho báť, že tam je prokurátor, ktorý bude vo veci pomáhať, nič z toho nebude. Pokiaľ ide o tetovanie na pravom ramene, bolo to nejaké slnko. Videl ho, keď muž vystupoval z auta. Bolo roztečené, v nejakom geometrickom tvare. Myslí si, že na OO PZ uviedol 2 útočníkov. Povedal, že sa pri ňom pristavilo auto, že muži chceli cigaretu. Kolegovi povedal, že tam bol, lebo sa chcel prejsť. Mal pri sebe služobnú zbraň, pretože išiel na to stretnutie. V zmysle zákona ju mohol nosiť kdekoľvek.
Svedok Michal Hamaj na hlavnom pojednávaní vypovedal ku skutku 2/, že v danom čase bol členom hliadky OO PZ Nemšová, pričom poškodeného Pavla Baláža stretol na ulici SNP pri železničnom priecestí. Poškodený mu pri stretnutí povedal, že sa bol pozrieť na jeden objekt, ktorý bol v tej oblasti predtým vykradnutý. Krátko potom bol kontaktovaný kolegom zo stálej služby s tým, že poškodený Pavol Baláž prišiel na OO PZ s postrelenou nohou, bol bledý, zamdlieval. Privolali preto sanitku. O tej veci sa s ním ani vtedy a ani nikdy potom nerozprával, poškodený mu nikdy nepovedal, kvôli čomu sa to stalo. Boli susedmi, stretávali sa, ale nerozprávali sa nikdy o tom, ani o tom, ako sa to stalo, kde sa to stalo. Priebeh skutku naznačil iba na OO PZ po jeho spáchaní s tým, že bol napadnutý 2 alebo viacerými mužmi a pri súboji s nimi malo dôjsť k výstrelu z jeho služobnej zbrane. Poškodený vtedy páchateľa nepopísal a ani spôsob svojej obrany. Poškodený Pavol Baláž bol rodinne založený, o deti sa staral príkladne, v práci bol najlepší čo sa týka výsledkov z hľadiska objasňovania trestných činov, vyhľadávania trestných činov a priestupkov, pracoval s ním v tom čase už asi 1 rok, keď do Policajného zboru nastúpil v roku 2004 a od roku 2005 s ním začal slúžiť. Poškodený mu nepovedal, že by bol v ten večer niekým vydieraný. Na OO PZ sa podľa kolegu dostavil sám.
Svedok Ľubomír Kurínsky na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri jeho návštevách poškodeného Pavla Baláža v nemocnici po skutku 2/ mu tento nepopisoval páchateľa, bál sa mu čokoľvek povedať. Je možné, že v nemocnici bol za ním aj jeden z mužov, ktorý ho zbili a postrelili, ale nepamätal si to.
Povedal mu iba to, že ho zbili 2 alebo 3 muži, ale že to nechce rozoberať. Obžalovaného Róberta V. mu nespomínal. On sám nemal žiadne zdôvodnenie jeho postrelenia. Nevie, či to mohlo súvisieť s Petrom Gazdíkom.
Svedok Peter Gazdík na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nevie, v čom by vedel poškodený Pavol Baláž vypovedať voči nemu a Ľubomírovi Kurínskemu. Poškodený Pavol Baláž síce vypovedal na súde v inej veci, ale z jeho hľadiska to bol nezmysel. S poškodeným je obvinený vo vydieraní, konflikt s ním nemal, neodporoval mu, nebolo nič, v čom by sa s ním nezhodoval. Poškodený dával najavo, aby bol v kľude. Obžalovaného nepozná, v živote sa s ním nestretol. V čase spáchania skutkov bol vo väzbe v inej veci nesúvisiacej s osobou poškodeného.
Svedok Patrik Guniš na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase spáchania skutku 2/ mal nočnú službu, bol veliteľom hliadky stálej služby, jej členom bol Michal Hamaj, ktorý išiel vykonávať od 21.00 hod. alebo od 22.00 hod. hliadkovú službu. On zostal na obvodnom oddelení, pričom počas služby mu zazvonil zvonec pri dverách, kde stál kolega Pavol Baláž, ktorý s nimi v tom čase ešte slúžil na tomto oddelení. Poškodený kríval na jednu nohu, mal ju prestrelenú. Zobral od neho služobnú zbraň, vybil ju, zaistil, posadil ho na stoličku. Strelná rana bola v oblasti kolena nad jabĺčkom, nevie už ktorá noha bola postrelená, myslí si, že pravá. Poškodený upadal do bezvedomia. Uviedol mu, že bol behať, niekto ho oslovil, aby sa stretli, že zápasili o služobnú zbraň. Neskúmal nič iné, dôvod stretu mu poškodený nepovedal. Pri súboji mu mal útočník odtrhnúť zlatú retiazku, ktorá bola nájdená pri obhliadke miesta činu. Pamätal si len na 1 osobu útočníka, ktorú spomínal poškodený. Po motorovom vozidle, ktoré mu poškodený popísal, sa potom vyhlasovalo pátranie, ktoré však bolo neúspešné. Iné jeho zranenia si nevšimol. O žiadnom probléme poškodeného nevedel. Prišlo mu ale čudné, že išiel behať so svojou služobnou zbraňou. Veľa kolegov to ale nerobilo. Inak sa mu nejavil čudný. Viac si vzhľadom na časový odstup nepamätal. Boli bežní kolegovia. Nič viac.
Znalec MUDr. Marián Pamula sa na hlavnom pojednávaní pridržiaval záverov ním vypracovaného znaleckého posudku. Poškodený Pavol Baláž pri incidente zo dňa 02.10.2006 utrpel: 1/ pohmoždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre bez známok otrasu mozgu, 2/ tržno-zhmoždené rany na tvári (rozhranie čela a vlasatej časti, asi 2,5 cm dlhá a zasahujúca do podkožného tkaniva, ako aj pod ľavým okom, polooblúkovitého tvaru asi 1 cm dlhá), ďalej 3/ odreniny kože na ľavej strane krku a oboch predlaktiach, ako aj 4/ strelné poranenie ľavej dolnej končatiny - priestrel, pričom vstrel sa nachádzal v dolnej časti stehna, nad jabĺčkom, strelný kanál smeroval cez mäkké tkanivá cez porušenia kostného skeletu smerom dolu a výstrel sa nachádzal na vonkajšej strane hornej časti predkolenia, niekde v oblasti hlavičky lýtkovej kosti. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku týchto zranení, tak u zranenia 1/ išlo jednak o údery rukou útočníka zovretou v päsť, pričom na ruke mohol mať aj kovový predmet typu „boxer“. V prípade zranenia 2/ to bol najpravdepodobnejšie práve kovový predmet typu „boxer“, pričom intenzita pôsobiacej sily bola relatívne slabá. Zranenia na hlave poškodeného bolo možné spôsobiť dvomi údermi, pričom úderov ešte slabšej intenzity mohlo byť aj viac. Vznik zranenia 4/ je spojený s výstrelom, ktorý priamo zasiahol oblasť kolena. Zranenia z medicínskeho hľadiska vyhodnotil ako ľahké. Ako ťažké by mohli byť hodnotené také zranenia, ktoré by vznikli pri útoku silnejšej intenzity s použitím tzv. „boxeru“, keď by mohlo dôjsť k ohrozeniu alebo zraneniu životne dôležitého orgánu ľudského tela - mozgu. V prípade strelnej zbrane mohlo pri mierení inde než nadol dôjsť aj k smrti, príp. k ťažkým následkom s trvalými následkami. V smere nadol, t.j. tam, kde bola strela vedená, nemohlo dôjsť k ohrozeniu či zraneniu životne dôležitého orgánu ľudského organizmu, pokiaľ by však strela nezasiahla kostné štruktúry, t.j. oblasť stehennej kosti, resp. kolenný kĺb, prípadne holennú kosť, alebo cievne a nervové štruktúry nachádzajúce sa v podkolennej jamke. V tom prípade by došlo určite k ťažkému zraneniu. Spôsobené zranenia si vyžadujú liečbu približne 3 až 4 týždne. Doba práceneschopnosti býva približne zhodná s dobou liečenia a trvá približne 4 týždne. Trvalé následky funkčného charakteru zranenia nezanechávajú. Ako kozmetický následok zostane iba jazva, ktorá však nebude poškodeného obmedzovať v osobnom, spoločenskom či pracovnom živote. Znalec zároveň dodal, že strieľané bolo pravou rukou z pravej strany.
Prokurátor až na hlavnom pojednávaní predložil súdu doplnok vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-56/ BOK-Z-2006, v ktorom sa robili úkony po podaní obžaloby. Súd následne na hlavnom pojednávaní oboznámil zápisnice o výpovedi svedkov Ľubomíra Kurínskeho zo dňa 21.12.2009 a Petra Gazdíka zo dňa 18.01.2010 ich prečítaním.
Pokiaľ ide o fotografiu obžalovaného na č.l. 390 doplnku vyšetrovacieho spisu, ktorý predložil na hlavnom pojednávaní prokurátor, obžalovaný sa k nej vyjadril v tom zmysle, že ide o fotografiu z novembra 2006, kedy bol zadržaný vo veci Polomka a vôbec sa v tom čase neholil.
Zo znaleckých posudkov, ktoré vo veci vypracoval Kriminalistický a Expertízny ústav Policajného zboru, ktoré sú obsahom vyšetrovacieho spisu na č.l. 160 až 185, bolo zistené, že v prípade skutku 2/ sa skutočne strieľalo zo zbrane patriacej poškodenému Pavlovi Balážovi a že na mieste spáchania skutku 2/ sa nachádzali krvné stopy poškodeného. Na terčíkoch so stopami rúk poškodeného nebola zistená prítomnosť povýstrelových splodín, a to vzhľadom na počet získaných častíc s chemickým zložením špecifickým pre povýstrelové splodiny - na pravej ruke bola zistená 1 častica a na ľavej ruke poškodeného 3 častice.
Zo znaleckého posudku z odboru klinická logopédia z č.l. 209 - 212 trestného spisu vyplynulo, že obžalovaný Róbert V. nemá v rodinnej anamnéze evidovanú poruchu reči. V osobnej anamnéze detto. Ambulanciu klinickej logopédie navštívil podľa jeho údajov pred prijatím na vysokú školu pedagogického charakteru - učiteľstvo na základnej škole, pričom uchádzači o štúdium pedagogických disciplín musia absolvovať logopedické vyšetrenie. Výsledok vyšetrenia bol negatívny, t.j. bez poruchy reči. Záverom znalkyňa uviedla, že reč má obžalovaný auditívne aj vizuálne (miesto tvorenia hlások) bez porúch, imponuje správne. Je u neho prítomná diskrétna zmena nosovosti - nosový šelest, ktorý ovplyvňuje akustický efekt, ktorý môže v niektorých situáciách imponovať ako porucha rečového prejavu.
Zo zápisnice o previerke výpovede poškodeného Pavla Baláža na mieste a najmä z pripojenej fotodokumentácie k nej na č.l. 117 - 127 trestného spisu vyplynula v prípade skutku 1/ poloha poškodeného Pavla Baláža a obžalovaného Róberta V. tak, ako k nim vypovedal poškodený Pavol Baláž. Z fotodokumentácie je zrejmé, že poškodený Pavol Baláž mal mať výhľad na obžalovaného po jeho vystúpení z motorového vozidla tak, že videl jeho ľavú časť tela a celú ľavú ruku, ktorú mal obžalovaný odhalenú, teda neskrytú pod oblečením.
Zo zápisnice o rekognícii osoby a z pripojenej fotodokumentácie na č.l. 128 - 139 trestného spisu vyplynulo, že poškodený Pavol Baláž na 98 % opoznal obžalovaného ako muža zo skutku 1/ s tým, že jeho postava sedí na osobu, ktorá ho kontaktovala. Z fotografie na čl. 138 pod číslom 3 je zrejmé, že na ľavom ramene má obžalovaný Róbert V. tiež tetovanie, pričom poškodeným popisované tetovanie (niečo ako slnko) sa nachádza na jeho pravom ramene.
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a z pripojenej fotodokumentácie na č.l. 227 - 248 trestného spisu vyplynulo, že po spáchaní skutku 2/ boli dňa 02.10.2006 v nočných hodinách na mieste činu zaistené 4 biologické stopy (krvné stopy), 1 vecná stopa (hodinky), zaistené boli sveter a nohavice od poškodeného Pavla Baláža, ako aj jeho služobná zbraň, bol použitý služobný pes bez kladného výsledku. Následne boli dňa 02.10.2006 už počas denného svetla nájdené ďalšie 2 krvné stopy, strieborný krížik, strieborná retiazka a prázdna nábojnica ráže 9x18 mm.
Z úradného záznamu na č.l. 256 trestného spisu vyplynulo, že svedok Patrik Guniš, ktorý ho spísal, neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli zrejmé z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, okrem toho, že popisoval len zranenie ľavej nohy poškodeného.
Z úradných záznamov polície na č.l. 258 a 259 trestného spisu vyplynulo, že sa nepodarilo preukázať nejaký telefonický kontakt poškodeného Pavla Baláža s obžalovaným Y. V. prostredníctvom telefónneho čísla, ktoré mal podľa udania poškodeného používať v obdobiach, v ktorých boli spáchané skutky 1/ a 2/.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení všetkých dôkazov získaných zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral, s konštatovaním, že nie je možné vykonať na hlavnom pojednávaní žiadne ďalšie dôkazy, ktoré nenavrhli ani procesné strany, mal za preukázané, že v prípade skutku 1/ nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný Y. V. stíhaný a v prípade skutku 2/ nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Pokiaľ ide o skutok 1/, tak v predmetnej veci bol od jej samého počiatku jediným priamym dôkazom viny obžalovaného Y. V. dôkaz spočívajúci vo výpovedi poškodeného Pavla Baláža, ktorý však už od svojho
počiatku javil nepochybne známky nedôveryhodnosti, keď tento usvedčoval obžalovaného iba na 99 %, resp. 98 % a pred súdom označil obžalovaného už len na 90 % ako páchateľa tohto skutku. Výpoveď poškodeného súd v spojení s inými nepriamymi dôkazmi nepresvedčila bez najmenších pochybností o tom, že sa tento skutok skutočne stal.
Obžalovaný od počiatku popieral spáchanie tohto skutku, pričom poškodený Pavol Baláž pri rekognícii obžalovaného opoznal iba na 98 %. Uviedol, že po vystúpení z osobného motorového vozidla sa k nemu obžalovaný otočil pravou stranou, avšak previerka na mieste činu podľa výpovede poškodeného preukazovala skutočnosť, že obžalovaný k nemu mohol byť otočený len ľavou časťou tela, a teda poškodený nemohol vidieť tetovanie obžalovaného v tvare slnka, ktoré mal v tom čase na pravom ramene. Taktiež je nelogické, aby obžalovaný vystupoval z osobného motorového vozidla pravou časťou tela, ak bol zároveň jeho vodičom a poškodený sa nachádzal za týmto vozidlom na jeho pravej strane, t.j. na strane vodiča, pričom otočením vľavo by sa pozeral v smere poškodeného skôr, ako by tomu bolo v prípade otočenia ne neho z pravej strany. Ruky mal tiež položené na dverách vozidla, pričom bližšie k dverám mal zo svojej ľavej strany. Fotodokumentácia previerky výpovede na mieste činu výrazným spôsobom spochybňuje tvrdenia poškodeného o priebehu tohto skutku, a tým v konečnom dôsledku značným spôsobom „naštrbuje“ dôveryhodnosť výpovede jediného očitého svedka tohto skutku - samotného poškodeného, pričom iné na hlavnom pojednávaní vykonané nepriame dôkazy žiadnym spôsobom nepreukazovali podiel obžalovaného na tomto skutku, a teda ani jeho vinu z jeho spáchania. Poškodený Pavol Baláž sa o priebehu skutku nikomu z vypočutých svedkov nezveril, pričom pri skutku mali byť prítomní len on a páchateľ a nevyjadroval sa výslovne ani o žiadnych rušivých elementoch, ktoré by mu bránili zapamätať si tvár páchateľa počas ich vzájomného rozhovoru. Na základe výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní preto súd nemohol urobiť jednoznačný záver o tom, že sa vôbec stal skutok 1/, ktorý bol uvedený v obžalobe.
V prípade skutku 2/ bol v predmetnej veci bol od jej samého počiatku jediným priamym dôkazom viny obžalovaného Y. V. opätovne dôkaz spočívajúci vo výpovedi poškodeného Pavla Baláža, ktorý však jeho fyzickú účasť na ňom nepotvrdil. Y. V. bol obžalobou obviňovaný z toho, že mal poškodeného Pavla Baláža na miesto činu vylákať, pričom útoku na poškodeného sa mali dopustiť 2 bližšie nestotožnené osoby. Dokazovaním na hlavnom pojednávaní sa preukázalo, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal a vykazoval znaky trestného činu, avšak dokazovanie neumožňovalo nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, kto tento skutok spáchal, resp. sa na jeho spáchaní spolupodieľal ako páchateľ.
Vonkoncom nebola preukázaná žiadna rečová vada u obžalovaného, iba jemný nosný šelest, pričom poškodený uvádzal, že muž, ktorý ho oslovil v prípade stíhaných skutkov, mal tzv. siknutia pri rečovom prejave.
Motív spáchania skutkov 1/ a 2/, uvedený v skutkovej vete v prípade skutku 1/, t.j. nevypovedanie poškodeného v neprospech Petra Gazdíka a Stanislava Ševčíka, bol tiež dokazovaním spochybnený. Obžalovaný Róbert V. poprel, že by poznal či už Petra Gazdíka alebo Stanislava Ševčíka. Peter Gazdík naopak poprel, že by poznal obžalovaného. Je síce pravdou, že poškodený Pavol Baláž je spolu s Petrom Gazdíkom a Stanislavom Ševčíkom v súčasnej dobe trestne stíhaný pre trestnú činnosť, avšak spojitosť s touto trestnou vecou sa nepochybne nepreukázala.
V prejednávanej veci boli v prípravnom konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporovali. Na jednej strane výpoveď poškodeného Pavla Baláža, ktorý obžalovaného usvedčoval zo spáchania súdených skutkov. Na druhej strane výpoveď obžalovaného Róberta V., ktorý spáchanie skutkov v celom rozsahu popieral. Ďalší svedkovia vypočutí ohľadne skutkových okolností, najmä pokiaľ ide o skutok 2/, neboli priamymi svedkami útoku na poškodeného. Žiaden z vypočutých svedkov nevedel ku skutkom uvedeným v obžalobe nič bližšie uviesť a v tomto konaní žiadne iné usvedčujúce dôkazy produkované neboli.
Na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.
V prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodeného ako jediný relevantný priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného bez ďalších priamych a podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný. Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre jeho výpovede, teda či si napr. neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná je aj okolnosť vzťahu svedka k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným je v príbuzenskom vzťahu, resp. inom vzťahu. Tiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny, ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. t.j. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorú skupinu dôkazov považuje za vierohodnú a ktorú nie.
Podľa názoru súdu výpoveď poškodeného Pavla Baláža v predmetnej trestnej veci, z už naznačených dôvodov, vyššie uvedené atribúty preukázateľne nespĺňala, pričom táto nemala svoj základ v nepriamych dôkazoch, s ktorými dostatočným spôsobom neutvorila ucelený reťazec napovedajúci bez najmenších pochybností o vine obžalovaného za skutky v zmysle podanej obžaloby, resp. v prípade skutku 1/ ani nenapovedala o tom, že sa skutok skutočne aj stal.
V súvislosti s už naznačenou „dôkaznou núdzou“, ktorá sa vyskytla v posudzovanom prípade, je potrebné tiež poukázať na zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. a použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu danej veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností nezískal vnútorné presvedčenie o vine obžalovaného Y. V. za stíhané skutky uvedené v obžalobe prokurátora, a preto ho spod obžaloby oslobodil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
S predmetným trestným konaním bolo spojené konanie o náhrade škody, tzv. adhézne konanie, avšak vzhľadom na výrok súdu o nevine obžalovaného v predmetnej trestnej veci bolo povinnosťou poškodeného Pavla Baláža s takýmto nárokom odkázať na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.