Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12P-255-2011.pdf
PDF · 82.26 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/255/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Romanom Tichým vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
Y. O., A.. X.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov: matky: P. O., A.. XX.X.XXXX, W. X., J.. W. XXX/X a otca: P. O., A.. X.X.XXXX, W. W., A. M. XX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom v osobe svojej matky F.. U. O., A.. XX.X.XXXX, W. W., J.. F. X, maloleté dieťa bytom ako matka v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Otec je povinný platiť zvýšené výživné na maloletú Y. O., A.. X.XX.XXXX vo výške 200,- Eur mesačne, počnúc dňom 1.5.2012, splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp.zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 24.3.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 25.5.2011 v časti o výživnom k maloletej Y. O..
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.10.2011 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo zvyšované výživné v roku 2009 a od tej doby sa náklady na výchovu a výživu maloletej podstatne zvýšili.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, ktorý bol zameraný na zistenie jej osobných, majetkových a zárobkových pomerov, oboznámením sa so správou zo sociálneho prieskumu, oboznámením sa s vyjadrením opatrovníčky otca.
Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový a právny stav:
Rodičia maloletých detí nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Práva a povinnosti k maloletej boli určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 24.3.2009 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 25.5.2011, kedy súd určil, že otcom maloletej je Michal Kozlík, maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a určil výživné vo výške 100,- Eur mesačne. Matka v čase rozhodovania bola na materskej dovolenke, otec sa nachádzal mimo územia SR na neznámom mieste.
Matka na pojednávaní vypovedala, že na návrhu trvá. Je v kontakte s matkou otca, táto súhlasila s výživným vo výške 200,- Eur mesačne. Matka žije s dcérou v rodinnom dome, ktorý patrí jej rodičom. Má živnosť s príjmami 1 979,- Eur a výdavky 1 818,- Eur so základom dane 161,- Eur, iné príjmy nemá. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Poberá prídavky na jedno dieťa. Výživné žiada platiť od 1.5.2012 vo výške 200,- Eur, matka otca súhlasila s tým, že mu bude ustanovená za opatrovníčku, ona za neho aj výživné uhrádza.
Súd otcovi, ktorý je na neznámom mieste mimo územia SR, ustanovil opatrovníčku v osobe jeho matky, ktorá súhlasila s tým, že bude ustanovená za opatrovníčku, čo súdu písomne doložila. Na pojednávanie sa nedostavila, súd oboznámil jej písomné vyjadrenie , v ktorom uviedla, že sa pojednávania nemôže zúčastniť, nakoľko sa stará o svoju 90-ročnú matku a ohľadne výšky výživného je s matkou dohodnutá na sumu 200,- Eur mesačne. Výživné na maloleté dieťa uhrádza za syna ona, tento dlhodobo žije v Anglicku.
Súd z prešetrených pomerov od kolízneho opatrovníka mal za preukázané, že tvrdenia matky v návrhu sú pravdivé, maloletá navštevuje 1. ročník základnej školy do triedy pre nadané deti. Maloletá má zdravotné problémy, navštevuje kardiológa, má problémy s trávením, navštevuje výtvarný, chovateľský a hudobný krúžok, s ktorými výdavkami má matka zvýšené náklady.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd hodnotiac vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrh matky o zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, keďže s otcom maloletého dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti a všetku starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka. V zmysle zákona o rodine má byť životná úroveň dieťaťa rovnaká. Súd je tiež povinný prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť rodiča o deti. Táto osobná starostlivosť je postavená na roveň finančným plneniam, pretože matka maloletej nezabezpečuje len nákup stravy a ošatenia, ale zabezpečuje aj všetky ostatné jej potreby a to bývanie, stravovanie, hygienu, zabezpečenie lekárskej starostlivosti a pod. Výživné za otca je uhrádzané nepravidelne, ustanovená opatrovníčka otca s návrhom matky súhlasila, čo súdu písomne vo svojom vyjadrení uviedla.
Po vyhodnotení skutkových okolností, súd dospel k záveru, že súdom stanovené výživné je primerané k možnostiam a schopnostiam otca a potrebám dieťaťa. Súd vychádzal pri rozhodovaní z tej skutočnosti, že otec sa nachádza mimo územia republiky, ako aj z tej skutočnosti, že opatrovníčka otca súdu zaslala prehlásenie, že s návrhom matky súhlasí.
Súd zvýšil výživné počnúc dňom 1.5.2012 vo výške 200,- Eur mesačne, majúc za to (ako vyplynulo z dokazovania), že už v tomto období pomery na strane maloletej odôvodňovali zvýšenie výživného v súvislosti s jej fyzickým a psychickým vyspievaním a celkovým zvýšením výdavkov, súvisiacich so zabezpečením základných životných potrieb detí, berúc pritom do úvahy nevyhnutné náklady matky, súvisiace s návštevou školy, jej zdravotnými ťažkosťami, ako aj so záujmovou činnosťou. Okrem zmeny pomerov na strane rodičov a dieťaťa, súd prihliadol aj k objektívnej podmienke zmeny pomerov a to vývoj životných nákladov, keďže od posledného rozhodovania o výživnom sa nepomerne zvýšili náklady na základné životné potreby. Súd vo zvyšnej časti návrh matky zamietol, vzhľadom k tomu, že matka v návrhu žiadala výživné určiť od podania návrhu.
Výrok o trovách konania má svoje opodstatnenie v ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že daný typ konania je takýmto konaním, ktoré môže byť zahájené i bez návrhu a súd pri úvahe o rozhodnutí o trovách tohto konania nezistil ani žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhradu trov konania niektorému z účastníkov, konštatuje sa v záverečnom výroku tohto rozhodnutia, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).