Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6C-198-2011.pdf
PDF · 81.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/198/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu I. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX P., dôchodcu, proti žalovanej S. C., bytom L.. D. XXXX/ XX, XXX XX X., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Zdenkou Foltinovou, zam. Okresný súd Banská Bystrica ako súdny tajomník, o 1 594,75 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd n e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal zaplatenia sumy 1 594,75 Eur, ktorá pozostávala z čiastky omylom prevedenej na účet žalovanej vo výške 700,- Eur a čiastky 894,75 Eur, ktorú si mal žalobca požičať od nebankovej spoločnosti na prekrytie obdobia finančnej núdze.
Stanovisko žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť, pretože na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava, preto jej bol ustanovený opatrovník.
Súd výsluchom žalobcu, ako aj na základe predložených listinných dôkazov, žiadosti zo dňa 07. 10. 2011, výpisu z účtu VÚB Banky a ďalších dôkazov zistil tento skutkový stav:
Pôvodne žalobca do odôvodnenia podanej žaloby, ako aj na pojednávaní uviedol, že po mylnom poukázaní sumy na iné číslo účtu nekontaktoval žalovanú S. C., pretože tento kontakt mala vykonať priama VÚB a. s. s požiadavkou vrátenia peňazí. Žalobca uviedol, že keď bol v príslušnej pobočke peňažného ústavu a požiadal pracovníka, aby jednoducho peniaze z účtu žalovanej previedli na jeho účet, bolo mu povedané, že peňažný ústav tak konať nemôže, bolo by to v rozpore so zákonom; môžu tak urobiť len vtedy, keď bude existovať právoplatné súdne alebo iné rozhodnutie, ktoré bude peňažnému ústavu ukladať za povinnosť predmetnú sumu previesť z účtu žalovanej na iný účet.
Sudca poučil žalobcu o tom, že v prípade ak nebude vedieť žalobca preukázať tvrdenia uvádzané v písomnom podaní a ústnom prednese, neuniesli dôkazné bremeno, čoho dôsledkom bude zamietnutie žaloby.
Následne žalobca súdu oznámil, že ak by aj súd žalobu zamietol, on nepríde o žiadne finančné prostriedky, jemu vlastne žiadne finančné prostriedky nechýbajú, pretože v danom prípade on vystupoval len ako sprostredkovateľ. Na upresnenie zdôraznil, že pani C. ho požiadala, či môže cez jeho účet poslať nejaké peniaze na iný účet - mal to byť účet Prvej stavebnej sporiteľne, nakoľko ona nemohla robiť „pohyby“ cez svoj účet, pretože mala a aj údajne má nejaké finančné problémy. Dokonca o tejto transakcii a spôsobe sa nemal dozvedieť ani jej priateľ, pretože by mala potom problém a bolo by zle. Podľa informácií žalobcu celá táto situácia vznikla z toho dôvodu, že pani C. si potrebovala navýšiť nejaký príjem v Prvej stavebnej sporiteľni, aby mohla dosiahnuť určitý profesný postup a finančné ohodnotenie. Ona vlastne chcela poukázať spomínaných 700,- Eur do stavebnej sporiteľne, ale cez účet žalobcu, pretože sa už dlho vzájomne poznajú a dôverovali si. Potvrdil že sa už dlhšie s pani C. pozná a preto táto využila vlastne len existujúce priateľstvo a možnosť poslať peniaze cez jeho účet s tým, že peniaze mali byť posielané do Prvej stavebnej sporiteľne. Pani C. mu aj odovzdala číslo účtu, na ktorý žalobca previedol cez svoj účet spomínanú sumu. Neskôr však pani C. zistila, že dala žalobcovi zlé číslo účtu, že to nebolo vložené na účet Prvej stavebnej sporiteľne, ale peniaze boli vložené na iný účet - účet neznámej osoby; v tomto prípade účet žalovanej. Z tohto dôvodu žalobca zdôraznil, že jemu vlastne nevznikla žiadna škoda a jemu vlastne žiadne peniaze nechýbajú.
Stanovisko žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť, opatrovníčka sa osobne pojednávania nezúčastnila.
Podľa § 18 OSP účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 90 OSP účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Pojem účastníka konania vymedzuje osnova tak, že nimi budú tí ktorí sú označení v návrhu (navrhovateľ a odporca), alebo o ktorých právach a povinnostiach sa v konaní rozhoduje.
Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania, je potrebné rozlíšiť tzv. vecnú legitimáciu. Kto je účastníkom konania, vymedzuje právo procesné. Kto je vecne legitimovaný, vymedzuje naproti tomu výlučne právo hmotné. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré sú predmetom konania. Pri dvojstranných právnych vzťahoch, v ktorých účastníci konania stoja so svojimi návrhmi proti sebe (spory), sa hovorí o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo pasívnej (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom (poprípade výučným nositeľom) hmotného oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom (prípadne výlučným nositeľom) hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia (hmotnoprávnej povinnosti), o ktorú v konaní ide. Či je tu nedostatok vecnej legitimácie sa ukáže až v samotnom priebehu konania.
Môže dôjsť k situácii, že žalobu podala osoba, ktorá síce tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, ale nie je jeho nositeľom. V takomto prípade ide potom o nedostatok aktívnej legitimácie. V takomto prípade sa potom už nejedná o otázku okruhu účastníkov (účastníci sú totiž len žalobca a žalovaný), ale ide o to, či účastníci konania sú tými účastníkmi, ktorí podľa hmotného práva správne mali (a mohli) žalovať, prípadne ktorí mali (a mohli) byť podľa hmotného práva žalovaní. Ide o stav riešenia otázky vecnej - aktívnej alebo pasívnej - legitimácie.
S poukazom na vykonané dokazovanie - predovšetkým na doplňujúci prednes žalobcu na pojednávaní dňa 10. 05. 2012 súd zistil, že finančné prostriedky, ktorých žalobca sa v predmetnom konaní voči
žalovanej domáhal vydania, neboli vlastne jeho finančnými prostriedkami, znamená to teda, že mu nevznikla žiadna finančná ujma tak, ako to bolo možné dôvodiť z pôvodného textu žalobného návrhu. V tomto prípade s poukazom na zhora uvedené skutočnosti, u žalobcu absentovala aktívna vecná legitimácia; preto súd žalobu zamietol. Za danej situácie, pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie a doplňujúce informácie ktoré žalobca súdu oznámil, aktívne vecne legitimovaná na podanie tejto vindikačnej žaloby by bola práve dotknutá pani C., ktorá vlastne svoje finančné prostriedky odovzdala žalobcovi, ktorý mal cez svoj účet vedený vo VÚB a. s. poukázať na účet Prvej stavebnej sporiteľne.
Vychádzajúc zo zásady úspechu účastníka v konaní, v súlade s § 142 ods. 1 OSP v zásade vzniklo žalovanej právo na náhradu vzniknutých trov konania, súd však žalovanej nepriznal žiadnu náhradu, pretože táto sa osobne pojednávania nezúčastnila a súd nemal informácie o tom, že jej vznikli nejaké trovy a ak áno, tak v akej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).