Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-204-2011.pdf
PDF · 75.62 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/204/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. Augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Poprad, so sídlom Poprad, Ul. 1. Mája 4053/24, proti povinnému: DA & SY, spol. s r.o., so sídlom Malinovského 1229/11, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 462 021, vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín dňa 02.02.2011, o vymoženie 7,34 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 1Er/1827/2008-16 zo dňa 17.mája 2011 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p.. Súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 03.03.2011 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie predmetnej exekúcie v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko povinný bol dňa 02.02.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 57,52 eur a na ich náhradu žiadal zaviazať oprávneného. Súd poukázal na § 18 ods. 1, § 19 Obč. zák. a § 68 ods. 1 Obch.zák.. Konštatoval, že do dňa výmazu obchodná spoločnosť ako právnická osoba môže vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Právna subjektivita právnickej osoby výmazom z obchodného registra zaniká. Týmto dňom zanikla i spôsobilosť povinného byť účastníkom konania. Na základe zistených skutočností súd konanie zastavil. Ďalej uviedol, že o trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný (§ 197 Ex. por.). Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v ustanovení § 203 ods. 1, 2, v zmysle ktorého možno uložiť nahradenie trov exekúcie oprávnenému, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 12/2004 zo dňa 22.12.2004, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 16/2005), prípadne záver súdu, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 31.03.2006 a k výmazu povinného z obchodného registra došlo dňa 02.02.2011. Nebolo preto možné od oprávneného očakávať, že mohol predvídať zánik povinného (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 202/2008 zo dňa 06.05.2008), ani predpokladať, že počas tejto doby nebude jeho pohľadávka vymožená. Nejedná sa teda o prípad, kedy by zastavenie exekúcie zavinil oprávnený (§ 203 ods. 1 Ex. po.), ani o prípad, že by exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Ex. por.). Predmetná exekúcia bola zastavená z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu, jeho výmazu z obchodného registra, a tým zániku spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Nie je teda žiaden dôvod, aby trovy exekúcie v tomto prípade znášal oprávnený. V konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie a toto nemusí viesť k
protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej mieri kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 256/2008 zo dňa 07.08.2008). Vzhľadom na uvedené súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor, ktorý s ním nesúhlasil. Uviedol, že vo veci vykonal šetrenie majetkových pomerov povinného a zdôraznil, že dôvodom zrušenia povinného a jeho výmazu z obchodného registra bola práve jeho nemajetnosť. Preto mal za to, že do úvahy prichádzala aplikácia § 203 ods. 2 Ex. por. a trovy exekúcie mal znášať oprávnený. Poukázal na to, že exekútor nevykonáva podnikateľskú činnosť, ale má postavenie verejného činiteľa a je predĺženou rukou súdu na zabezpečenie vymožiteľnosti nárokov oprávnených v zmysle vykonateľných rozhodnutí súdov.
Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým prvostupňový súd exekúciu zastavil, odvolaním oprávnenej osoby napadnuté nebolo, preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi dňa 31.03.2006, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 7,33 eur/ 221,- Sk, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 14.01.2006 č. 700-3040030706-GC04/06. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2006 a vykonateľnosť dňa 21.03.2006.
Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 29CbR/134/2009 zo dňa 02.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2011, súd zrušil bez likvidácie obchodnú spoločnosť - povinného. Povinný bol následne dňa 02.02.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra.
Povinný ako právnická osoba tak zanikol bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.
Odvolací súd konštatuje, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné v posudzovanej veci zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Ex. por. a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Ex. por., o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Ex. por., v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.
S poukazom na ust. § 68 Obch. zák. odvolací súd konštatoval, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí vždy predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V danej veci z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že nedošlo k jeho splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu, čo znamená, že jeho majetok neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením sp.zn. 29CbR/134/2009 zo dňa 02.12.2010 zrušil povinného bez likvidácie, povinný ako obchodná spoločnosť nemal ku dňu zrušenie žiaden majetok. V danom prípade tak prichádzalo do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 2 Ex. por. Odvolací súd preto konštatuje, že aj keď oprávnený v danom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil a teda nemožno zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Ex. por., je v predmetnej veci dôvodné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 veta prvá Ex. por. v príslušnom znení. Na základe uvedeného súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď za daných okolností súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil podľa § 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
V ďalšom konaní prvostupňový súd s prihliadnutím na uvedený právny názor opätovne rozhodne o náhrade účelne vynaložených trov exekúcie.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.