Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-238-2011.pdf
PDF · 80.99 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/238/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. C. N., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov matky V. V., N.. XX.X.XXXX, A. B. S. XXX, zastúpenej JUDr. Michalom Bečárikom, advokátom, so sídlom Spišská Nová Ves, Letná 37 a otca R. N., N.. XX.X.XXXX, A. K., V. XX, zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou so sídlom Košice, Štúrova 20, v konaní o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
S c h v a ľ u j e sa rodič. dohoda o úprave rodič. práv a povinností k mal. C. N., N.. XX.XX.XXXX v tomto znení:
Z v e r u j e sa mal. C. N., N.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. syna sumou 70,- Eur mesačne, počnúc od 1.3.2012, ktoré výživné sa otec zaväzuje uhrádzať vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Rodičia sa dohodli, že dlh na výživnom od septembra 2011 do 29.2.2012 nevznikol.
Dohoda o úprave styku otca s mal. C. je nasledovná:
Otec je oprávnený stretávať sa s mal. synom každý párny týždeň v roku v čase od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a po dovŕšení dvoch rokov u mal. syna každý párny týždeň v roku v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., pričom otec si syna vyzdvihne v mieste bydliska matky v čase určenom ako začiatok styku a v čase určenom ako koniec styku je povinný matke dieťa odovzdať a v čase určenom ako začiatok styku je matka povinná syna pripraviť na styk a otcovi odovzdať.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Predmetom tohto konania bolo rozhodovanie o návrhu matky zo dňa 2.9.2011, doručeného tunajšiemu súdu dňa 5.9.2011, na zverenie maloletého syna do jej osobnej starostlivosti a o určení výživného zo strany otca na maloletého vo výške 100,--Eur mesačne počnúc od 1.9.2011 a zároveň rozhodovanie o návrhu otca zo dňa 20.9.2011, doručeného tunajšiemu súdu dňa 21.9.2011, na úpravu styku otca so synom, kedy oba tieto návrhu boli uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 16P/238/2011-9 zo dňa 28.9.2011 spojené na spoločné konanie, ktoré sa ďalej viedlo pod sp. zn. 16P/238/2011.
V priebehu pojednávania následne rodičia maloletého uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloletý syn zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 50,- Eur mesačne počnúc od 1.3.2012, ktoré výživné sa otec zaviazal uhrádzať vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rodičia sa zároveň dohodli, že dlh na výživnom zo strany otca na maloletého syna za obdobie od septembra 2011 do 29.2.2012 nevznikol a tiež na úprave styku otca s maloletým synom, ktorú dohodu žiadali pojať do výroku rozsudku.
Kolízny opatrovník navrhol uvedenú rodičovskú dohodu schváliť.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 26,-- Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Matka maloletého je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 190,10 Eur mesačne, príspevku na maloletého syna vo výške 22,01 Eur mesačne. Okrem maloletého syna inú vyživovaciu povinnosť nemá. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Otec maloletého je toho času zamestnaný a jeho čistý príjem za obdobie od januára 2011 do decembra 2011 vrátane predstavoval sumu 3.171,85 Eur, čo v prepočte na mesiac predstavuje v priemere sumu 264,32 Eur. Otec je vlastníkom osobného motorového vozidla Renault Megan s rokom výroby 1999. Iný hodnotnejší majetok nevlastní. Okrem maloletého syna inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 194/2011 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 86,65 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení účastníci konania prehlásili, že sa práva na podanie odvolania vzdali, preto súd v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. vyhotovil rozsudok, v odôvodnení ktorého sa uvádza iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1, 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37) ( zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení o súdnych exekútoroch o exekučnom poriadku).