Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoE-3-2023.pdf
PDF · 148.38 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/3/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a Mgr. Petra Straku, v konaní o výkon rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - otec dieťaťa ako oprávnený: J.. V. M., W.., E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X. XXXX/XA, XXX XX A. - K. M., zastúpeného splnomocneným zástupcom: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom M. XX, XXX XX A. a matka dieťaťa ako povinná: J.. R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpená splnomocneným zástupcom SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o odvolaní matky dieťaťa ako povinnej uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 15Em/2/2022-391 zo dňa 17. mája 2023, takto
rozhodol:
uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prievidza, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) uznesením č. k. 15Em/2/2022-391 zo dňa 17.05.2023 rozhodol I. že nariaďuje výkon rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 18P/54/2019-2555 z 09.03.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/20/2022-2736 z 23.06.2022 v časti úpravy styku oprávneného s maloletým dieťaťom (výrok V. rozsudku OS Prievidza č. k. 18P/54/2019-2555 z 09.03.2022). 1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že otec dieťa ako oprávnený (ďalej len „otec dieťaťa“) sa návrhom doručeným súdu dňa 30.11.2022 domáhal nariadenia výkonu rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 18P/54/2019-2555 z 09.03.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/20/2022-2736 z 23.06.2022, ktorý odôvodnil tým, že matka dieťaťa ako povinná (ďalej len „matka dieťaťa“) opakovane marí styk otca s maloletým, neplní si dobrovoľne povinnosti uložené jej exekučným titulom a koná v priamom rozpore s tým, čo jej ukladá vykonateľný exekučný titul. 1.2 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ustanovení § 376 ods. 1, 2, § 377 ods. 1 a § 374 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“ a § 3 ods. 1, 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhlášky č. 207/2016 Z. z.“). Konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 18P/54/2019-2555 z 09.03.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/20/2022-2736 z 23.06.2022, ktorý je spôsobilým exekučným titulom bolo vo výroku V. určené, že otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým bez prítomnosti matky každý nepárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase pred vchodom do budovy Kultúrneho centra A. nachádzajúceho sa na S. námestí v A., kde jej ho otec v stanovenom čase odovzdá. 1.3 V čase podania návrhu otca dieťaťa na nariadenie výkonu rozhodnutia bolo preukázané, že styk otca s maloletým po právoplatnosti exekučného titulu dňa 22.07.2022 sa nerealizoval. Oprávnený videl syna dňa 15.11.2022 v súvislosti so znaleckým dokazovaním v inej veci. Predtým nevidel syna viac ako
rok. Bolo tak zrejmé, že návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podaný dňa 30.11.2022 bol podaný opodstatnene. Kým otec tvrdil, že matka účelovo a systematicky zabraňuje jeho styku so synom, neplní si dobrovoľne svoju povinnosť z exekučného titulu, matka opakovane v konaní tvrdila, že uskutočneniu styku bránia vždy objektívne okolnosti a to buď choroba dieťaťa alebo nevôľa dieťaťa ísť s otcom, a to predovšetkým na prespatie. 1.4 Podľa súdu z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že skutočne od mesiaca júl 2022 v SMS komunikácii žiadal otec matku, aby pripravila syna na styk aj na prespatie, a to podľa „apelu OS Bratislava IV“, ktorý koná o rozvode ich manželstva. Uvedená skutočnosť vyplývala z početnej SMS komunikácie predloženej tak otcom, ako aj matkou a uvedené bolo tvrdené aj na pojednávaní dňa 06.02.2023. Matka dieťaťa tvrdila, že nedokázala maloletého psychicky motivovať na prespatie u otca, pričom všeobecne maloletý má problém prespať v cudzom prostredí. Súd na pojednávaní dňa 06.02.2023 dôrazne poučil tak otca ako aj matku o tom, že sa majú striktne držať úpravy styku podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, pričom otec neopodstatnene žiadal od matky prípravu maloletého aj na prespatie. Takýto rozsah styku aj na prespatie nie je doposiaľ súdne upravený. Faktom je, že až od 04.03.2023 styk oprávneného s maloletým aj ku dňu rozhodnutia súdu sa realizuje dôsledne podľa úpravy v exekučnom titule. K nerealizovaniu styku v dňoch 18.02.2023 a 19.02.2023 uvádzala matka objektívne skutočnosti nemožnosti realizovať styk z dôvodu choroby dieťaťa, o čom včas informovala aj otca. Z predložených listín - SMS komunikácie, lekárskych správ o ošetrení maloletého jasne vyplýva, že dieťa v oboch dňoch pre zdravotný stav aj podľa názoru súdu nebolo schopné na stretnutie s otcom. 1.5 Následne súd pred samotným rozhodnutím o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia opätovne predvolal účastníkov konania a vypočul ich. Styk otca s dieťaťom prebiehal, i keď obaja rodičia popisovali svoje vlastné pocity a prežívania z odovzdávania a preberania dieťaťa na mieste určenia. Faktom však bolo, že dieťa vždy túto situáciu zvládne a po dobu viac ako dva mesiace styk prebiehal riadne v súlade s exekučným titulom. 1.6 Súd zvažoval pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia uvedenú situáciu a dospel k záveru, že návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia aj v tejto situácii je nutné vyhovieť. Nemožno nevidieť, že matka v minulosti ako na viacerých miestach zvýrazňuje otec a aj po právoplatnosti exekučného titulu neumožnila otcovi styk s maloletým. Dôvody, na ktoré poukazovala matka, že nedokáže dieťa motivovať, aby išlo s otcom, nie sú ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý by sa nemusela podrobiť povinnosti z exekučného titulu. V predmetnej veci ide o dlhotrvajúci rodičovský konflikt, kde matka vo viacerých dlhších časových úsekoch styk dieťaťa s otcom neumožňovala z tohto dôvodu. Podľa názoru súdu nevôľu dieťaťa ísť s otcom môže vyriešiť svojim prístupom a motiváciou dieťaťa len a len matka. Nebolo možné už ďalej akceptovať dôvod udávaný matkou, že dieťa odmieta ísť za otcom a matka musí urobiť všetko pre to, aby dieťa otcovi odovzdala bez aj len najmenšieho náznaku jej nespokojnosti. Matka je povinná vplývať na dieťa takým spôsobom, aby dieťa k otcovi išlo bez komplikácií resp. musí byť všemocne nápomocná aj pri odovzdávaní dieťaťa napr. pri preberaní dieťaťa stráviť určitý spoločný čas s otcom. Povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť po psychickej stránke znamená povinnosť matky aktívne maloletého k stretávaniu s otcom motivovať, vrátane režimového nastavenia na dodržiavanie termínov stretnutia. V tejto súvislosti je povinná zdržať sa aj nepriameho konania a správania, z ktorého by mohol maloletý aj nepriamo prebrať postoj matky k otcovi resp. k stretávaniu sa syna s otcom. Maloletý má pritom zachovaný pozitívny citový vzťah k otcovi, preto samotné odmietanie styku zo strany maloletého ako uvádzala matka nemôže predstavovať objektívnu prekážku, ide o nedostatočné splnenie povinnosti matky riadne maloletého na styk pripraviť. Okrem toho súd poukázal na to, že matka neponúkla otcovi žiadne náhradné alternatívne termíny stretnutia sa so synom, v tomto smere nie je vôbec aktívna. 1.7 Pokiaľ ide o preukázanú okolnosť a to, že otec žiadal až do februára 2023 od matky pripraviť syna na styk aj na prespanie súd akceptoval argumentáciu matky, že nemohla syna na prespanie pripraviť, pretože toto odmietal. Otec nemal súdom priznané právo požadovať od matky takúto formu styku so synom, avšak na druhej strane matka mohla dať maloletého otcovi aspoň v nedeľu, kedy bolo evidentné, že u otca už prespať nemôže, vysvetlenie matky, že už nedokázala syna na to pripraviť nie je dostatočné. 1.8 Vzhľadom na horeuvedené súd nariadil výkon rozhodnutia v súlade s § 377 ods. 1 CMP, pretože v súlade s § 3 ods. 1 vyhlášky č. 207/2016 Z. z. zistil, že matka sa po vzniku exekučného titulu po dlhší čas nepodrobovala rozhodnutiu a pritom nezistil ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré by sa tejto povinnosti nemohla podrobovať. Samotná realizácia styku, ktorá nastala v priebehu konania vzhľadom na v minulosti preukázané dlhodobé neumožnenie styku otca s dieťaťom nedávala záruku v riadne a dlhodobé plnenie si povinností. V prípade, že po nariadení výkonu rozhodnutia po dlhší čas bude styk realizovaný v súlade s exekučným titulom, súd posúdi dôvody na prípadné zastavenie konania v dôsledku splnenia povinnosti. Súd pripomenul rodičom, že aj keď exekučný titul neupravuje možnosť
náhradných termínov, rodičia by sa mali na týchto termínoch vzájomne dohodnúť, aby bola zachovaná intenzita a kontinuita kontaktu otca so synom. 1.9 V ďalej časti rozhodnutia sa vyjadril k namietanému postupu súdu zo strany otca. V tejto súvislosti uviedol, že v predmetnej veci poznajúc obsah základného spisu sp. zn. 8Em/2/2021 a po vyjadrení matky, ktorá namietala, že sám otec žiadal styk aj na prespanie, považoval za najefektívnejší nástroj, ktorý by viedol účastníkov k dobrovoľnému plneniu nariadiť pojednávanie, na ktorom poučil nielen matku ale aj otca. Okrem toho v zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky č. 207/2016 Z. z. súd zisťuje pred nariadením výkonu rozhodnutia skutočnosti podrobovania sa alebo nepodrobovania sa povinnosti exekučného titulu. Preto nariadenie pojednávania v štádiu pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia nie je porušením žiadneho procesného postupu ako tvrdil otec. Navyše, po pojednávaní dňa 06.02.2023 a aj po poučení zo strany súdu styk otca s dieťaťom sa začal realizovať. Súd konštatoval, že aj pôsobenie štátnej moci v týchto konaniach musí byť primerané a okolnosti zisťovania nepodrobovania sa súdnemu rozhodnutiu sú významné, aby sa nestalo, že ukladanie sankcií nastúpi bez predchádzajúceho skúmania dôvodov, prečo k stretávaniu nedochádza. 1.10 Záverom uviedol, že realizácia styku otca s dieťaťom je v najlepšom záujme aj samotného dieťaťa. Ani z jedného zo znaleckých posudkov nebolo zistené, že vzťah dieťaťa k otcovi by bol výrazne narušený, čomu zodpovedá aj otcom preukazované plnohodnotné trávenie času so synom.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie zo dňa 01.06.2023 matka dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f/, h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“. 2.1 V bode I. označenom „Skutkový stav“ uviedla, že v konaní bolo riadne preukázané, že všetky opatrenia súdu smerujúce k nariadeniu výkonu rozhodnutia boli účelné (zrejme správne neúčelné - poznámka odvolacieho súdu), a teda nie je dôvod pre nariaďovanie výkonu rozhodnutia. S uznesením jej bola doručená aj výzva na dobrovoľné plnenie povinností, ktorá však vzhľadom k uvedenému skutkovému stavu, v zmysle ktorého sa styky riadne realizujú, stráca podľa nej opodstatnenie. 2.2. V bode II. označenom „Nesprávne právne posúdenie veci“ mala matka za to, že súd nesprávnym posúdením dospel k záveru, že je potrebné nariadiť výkon rozhodnutia v zmysle § 377 ods. 1 CMP a to aj napriek tomu, že v konaní bolo riadne preukázané, že styky neboli v minulosti realizované z objektívnych príčin, ktorými bola choroba maloletého, prípadne samotné konanie otca a následne potom, čo otec na urgenciu súdu zmenil svoje konanie, došlo k realizácii stykov, ktoré sa uskutočňovali aj v čase vydania uznesenia, čo mal súd za riadne preukázané (styky aj v súčasnosti naďalej prebiehajú). Odmietavé prejavy maloletého boli sprevádzané výraznými citovými reakciami, ktoré sú v zmysle znaleckého posudku následkom vývoja maloletého, ktorý sa vzhľadom na svoj vek obáva, že odlúčenie od matky bude mať trvalý charakter. V súčasnosti tak neexistuje zákonný dôvod nariaďovať výkon rozhodnutia za súčinnosti orgánov štátnej moci, ktoré môžu realizáciu výkonu v tomto prípade skôr ohroziť ako jej dopomôcť. Bolo jednoznačne preukázané, že nariadený výkon rozhodnutia v danom prípade nie je súladný s najlepším záujmom dieťaťa a zároveň nie je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom zdôraznila, že v čase vydania uznesenia neexistovali dôvody na nariadenie výkonu, nakoľko styky sa realizovali riadne a opadol dôvod ich nerealizácie (samotné konanie otca). Nesprávne právne posúdenie veci matka videla v aplikácii ustanovení o výkone rozhodnutia s prihliadnutím na zistený skutkový stav, kedy nariadenie výkonu rozhodnutia míňa svoj účel. Maloletý je aktuálne v štádiu, kedy je pre neho odovzdávanie na styk problémové. Ingerencia tretej osoby pri odovzdávaní maloletého na styk môže viesť k prehlbovaniu problémov sprevádzajúcich realizáciu styku a následnému zmareniu účelu celého výkonu rozhodnutia. Maloletý má 4 roky a bude náročné mu vysvetľovať, že má odísť s neznámou osobou za otcom a neobávať sa takéhoto odlúčenia. Zároveň je podľa matky nesprávne právne posúdenie veci potvrdené skutočnosťou, že aktuálne styky riadne prebiehajú v súlade s exekučným titulom. Vzhľadom k skutočnosti, že k plneniu povinností vyplývajúcich z exekučného titulu preukázateľne dochádza, nielen že nie je daný dôvod na vydanie uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, súd by mal v zmysle ust. § 390 ods. 1 písm. e/ CMP výkon rozhodnutia zastaviť. Všeobecne záväzné právne predpisy, judikatúra ako aj odborná literatúra sa prikláňajú k názoru, že nariadenie výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých je krajným prostriedkom v prípade neplnenia povinností niektorého z rodičov. Súd by mal pred nariadením výkonu zvážiť všetky dostupné prostriedky ako zabezpečiť dobrovoľné plnenie vykonateľného exekučného titulu, čo v danej veci aj vykonal a čo následne viedlo k riadnej realizácii stykov. Podľa nej nie je však zrejmé, ako súd dospel následne k právnemu názoru, že aj v prípade dobrovoľného plnenia povinnosti vyplývajúcich z exekučného titulu sú dané dôvody pre nariadenie výkonu rozhodnutia. Ďalej matka uviedla, že pokiaľ jej bola spolu s uznesením doručená výzva na dobrovoľné plnenie povinností, táto je vzhľadom k
preukázanému dobrovoľnému plneniu povinností z jej strany nedôvodná a zároveň nemá opodstatnenie. Ona preukázateľne dobrovoľne plní povinnosti vyplývajúce z exekučného titulu. Mala za to, že súd v danom prípade mal už pred nariadením výkonu rozhodnutia aplikovať preventívnu činnosť, napriek tomu, že ide o fakultatívnu časť konania o nariadenie výkonu rozhodnutia. Až v prípade bezvýslednosti preventívnej fázy by malo nastať obligatórne uplatnenie prostriedkov výkonu rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že preventívna fáza výkonu rozhodnutia splnila svoj účel na oboch stranách, podľa nej nie je daný dôvod pre nariadenie výkonu rozhodnutia. 2.3 Bod III. odvolania matka označila ako „Nesprávne skutkové zistenia“. V tomto mala za to, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol, že ona po dlhší čas bez objektívneho dôvodu marila realizáciu styku a nerešpektovala exekučný titul. V tejto súvislosti uviedla, že sa v najvyššej možnej miere snaží, napriek opakovaným slovným útokom otca na jej adresu a napriek jeho nepriateľským postojom, maloletého nevťahovať do rodičovského konfliktu. Nezodpovedá preto za citové prejavy maloletého, maloletého nijakým spôsobom k týmto prejavom nenabáda a nemarí styky o otcom. Maloletý je vo veku kedy sám vníma rodičovský konflikt, od ktorého sa napriek jej snahe nedá tohto absolútne uchrániť. Už len skutočnosť, že maloletý nemá negatívny vzťah k otcovi preukazuje, že ona nijakým spôsobom otca pred maloletým nedehonestovala alebo že maloletého nijakým spôsobom negatívne voči otcovi neviedla. Ak ona pri predchádzajúcich stykoch maloletého neodovzdala, pretože jeho odmietavý postoj bol rázneho charakteru a nebolo zvládnuteľné ho upokojiť a odovzdať bez toho, aby bol narušený jeho zdravý vývoj, nešlo z jej strany o marenie styku. Zároveň uviedla, že okrem preukázanej odmietavej vôle maloletého nedochádzalo k uskutočneniu stykov v minulosti aj v prípade jeho choroby alebo nariadenej karantény. Záver, že predmetné dôvody neuskutočnenia styku sú objektívne skutočnosti, pre ktoré nebolo možné styk realizovať konštatoval okresný súd v konaniach o náhradu škody, v ktorých si otec uplatňoval od nej náhradu cestovných výdavkov do miesta bydliska maloletého. Podľa matky dieťaťa skutkové závery súdu, že marila styk maloletého s otcom, vzhľadom k čomu bolo potrebné nariadiť výkon rozhodnutia nevyplývajú z vykonaného dokazovania a sú nesprávne. Objektívne príčiny nerealizácie stykov boli v konaní riadne preukázané, a teda nemôžu byť pripisované na jej ťarchu. Rovnako poukázala na to skutočnosť, že podľa jej názoru je rovnako nesprávny záver súdu o tom, že nevidel dôvody na to, aby nebol maloletý otcovi odovzdaný minimálne v nedeľu, kedy nešlo o styk v rozsahu na prespanie. Podľa nej súd len stroho uviedol, že jej vysvetlenie nie je dostatočné, avšak žiadnym spôsobom neodôvodnil, v čom konkrétne takúto nedostatočnosť vidí. Vo veku maloletého je pre neho nemožné chápať určenie času, a teda maloletému nie je napr. možné vysvetliť, že styk sa v rozsahu na prespanie neuskutoční vzhľadom na to, že je nedeľa. Následne zdôraznila, že bol to práve otec, ktorý sám svojím konaním zapríčinil, že sa styky neuskutočňovali, nakoľko žiadal uskutočňovanie stykov v rozsahu na prespanie, pričom záverom uvedeným v uznesení, súd správanie samotného otca pripísal na jej ťarchu, čo podľa nej spôsobuje nezákonnosť samotného uznesenia. Predloženou SMS komunikáciou ona preukazuje jednak aktívne zapájanie sa do riešenia situácie a snahu uskutočnenia styku otca s maloletým v súlade s exekučným titulom a zároveň preukazuje, že nerealizované styky nie sú jej zavinením, a teda ide o nesprávne skutkové zistenie súdu, na ktorých je založené uznesenie. Za účelom preukázania jej tvrdení o tom, že maloletý vyjadruje svoju vôľu aj pred samotným otcom, uviedla, že do konania predkladá nahrávky z odovzdávania maloletého na styk s otcom, ktoré preukazujú, že maloletý ide na styk riadne pripravený (tak fyzicky ako aj psychicky) nakoľko sa dostaví na miesto odovzdávania styku bez akýchkoľvek prejavov; maloletý svoju vôľu vyjadruje až tesne pred tým, ako má nastať odovzdanie, pričom maloletý prosí o kratšiu realizáciu styku. 2.4 V bode IV. odvolania označenom „Záver“ matka poukázala na skutočnosť uvádzanú tak v judikatúre, ako aj v odbornej literatúre, že nariadenie výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých je krajným riešením v prípade, že nedochádza k dobrovoľnému plneniu povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. V predmetnom konaní bolo preukázané a nesporné, že styky sa riadne realizujú. Vzhľadom k uvedenému nie je daný dôvod pre nariadenie výkonu rozhodnutia a zároveň je ustanovenie (zrejme uznesenie - poznámka odvolacieho súdu) v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi ako aj najlepším záujmom dieťaťa. Nariadenie výkonu rozhodnutia z dôvodu predchádzajúcich nerealizovaných stykov nie je preto založené na vykonanom dokazovaní a ide o nesprávny záver súdu, ktorý spôsobuje nezákonnosť uznesenia. Mala tak za to, že uznesenie trpí vadami. 2.5 Matka dieťaťa tak navrhla, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietne alebo uznesenie zruší a vec vráti prvostupňovému súdu na konanie.
3. Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení zo dňa 14.06.2023 uviedol, že od právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu, matka v mesiaci august 2022 e-mailom oznámila, že otec sa má domáhať kontaktu so synom aj s prespaním, čo však maloletý stále odmieta. Zároveň matka žiadala, aby bol otec vedený k dodržiavaniu právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré neupravuje styk s prespaním. Úrad mal záujem o spoločné stretnutie s oboma rodičmi aj za prítomnosti psychológa referátu poradensko-psychologických služieb s cieľom dohodnutia ďalšieho postupu spolupráce. S rodičmi sa nepodarilo zrealizovať spoločné stretnutie. Matka sa odmietla zúčastniť spoločného stretnutia a otec odmietal spoluprácu s pracovníčkou, ktorá v tom čase viedla spisovú dokumentáciu maloletého. Okrem iného tiež uviedol, že do augusta 2022 bolo zmarených 75 stykov. Následne v mesiaci október 2022 bol úradu doručený list, v ktorom otec informoval, že sa naďalej nerealizuje jeho stretávanie so synom. V mesiaci november 2022 otec doručil úradu e-mailom aj fotografie, v ktorých preukazoval, že po skončení vyšetrenia u znalkyne, v rámci znaleckého dokazovania v konaní na Okresnom súde Bratislava o rozvod manželstva, sa realizovalo jeho stretnutie so synom. Nakoľko z listu otca vyplývalo, že sa na ďalej nerealizuje kontakt maloletého s otcom, bol s matkou dohodnutý termín osobného stretnutia. V mesiaci november 2022 matka počas rozhovoru uvádzala, že otec sa domáha styku na noc. Podľa vyjadrenia matky sa ona snaží pripraviť syna na prespatie u otca, ale syn to nechce. Uviedla, že syn má problém prespať mimo domova aj keď je tam s ňou ako s matkou. Akonáhle povie synovi, že ho chce otec na noc, tak syn nechce otca vidieť. Matka bola zo strany orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately po zistení, že sa styk otca s maloletým nerealizuje, vždy vedená k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia. Komunikácia medzi rodičmi maloletého je aj naďalej problémová. Rodičom bola sprostredkovaná odborná pomoc, pričom počas spolupráce dochádzalo opakovane k prerušeniu realizácie styku maloletého s otcom v dlhších časových úsekoch, ktoré sa v rámci poskytovaného poradenstva nie vždy podarilo obnoviť. Aktuálne sa kontakt maloletého s otcom realizuje od marca 2023 po tom, ako súd na pojednávaní dňa 06.02.2023 vyzval rodičov a apeloval na nich, aby rešpektovali súdne rozhodnutie. Matke bola zo strany úradu opakovane poskytnutá možnosť sprostredkovať odborné poradenstvo so zameraním na prípravu maloletého na kontakt s otcom, pričom matka sa opakovane vyjadrila, že nemá záujem o odborné poradenstvo, syna vie pripraviť na styk s otcom, ale vníma, že tu ide o syna, čo on chce. Úrad je naďalej toho názoru, že je potrebné zabezpečiť, aby mal maloletý pravidelný kontakt s otcom, pričom sa javí ako vhodné tento postupne rozširovať aj v zmysle odporúčaní znalkyne v rámci znaleckého dokazovania v konaní na Okresnom súde Bratislava o rozvod manželstva.
4. Otec dieťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 13.06.2023 považoval napádané uznesenie za vecne a právne správne. Stotožnil sa s jeho závermi s výnimkou bodu 21. kde trval na svojom stanovisku uvádzanom v predchádzajúcom podaní. Podľa neho matka svoje odvolanie odôvodnila v zásade tými istými skutočnosťami, ktorými argumentovala v základnom konaní a ktoré boli pri rozhodovaní súdu prvej aj druhej inštancie v základnom konaní zohľadnené. V rámci odôvodnenia exekučného titulu sa s nimi súd riadne vysporiadal. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky dal do pozornosti odvolacieho súdu skutočnosť, že ide o nepravdivé a tendenčné tvrdenia ňou produkované už viac ako 4 roky, ktorých účelom je vylúčiť ho ako otca zo života maloletého na čo najdlhší čas. 4.1 V bode II. označenom „Neexistencia odvolacích dôvodov podľa § 377 ods. 2 CMP“ uviedol, že matka v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali niektorému z odvolacích dôvodov podľa § 377 ods. 2 CMP (odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti), ktoré sú vo vzťahu k ust. § 365 CSP lex specialis. Naopak matka svoje odvolanie založila na odvolacích dôvodoch podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, ktoré v danej veci nemožno aplikovať. Rovnako nie sú právne relevantné jej tvrdenia, ktorými namietala zákonnosť a správnosť exekučného titulu, pretože súd konajúci o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia nie je v rámci výkonu rozhodnutia oprávnený preskúmavať rozhodnutie súdu, ktoré je exekučným titulom z hľadiska hmotného práva, ani hodnotiť dôkazy vykonané v prebiehajúcom konaní vo veci samej. Zdôraznil, že matka v odvolaní potvrdzuje, že vykonateľné súdne rozhodnutie nerešpektuje, robí tak účelovo a vedome, pričom jej subjektívne dôvody možno považovať za irelevantné. Ku dňu podania tohto vyjadrenia bezdôvodne nerešpektovala celkom 105 stykov maloletého s ním, ktoré vedome a účelovo zmarila. Naposledy v dňoch 10. a 11.06.2023. 4.2 Bod III. vyjadrenia otec označil „Marenie uskutočňovania styku oprávneného s maloletým“. Trval v ňom na svojich doterajších vyjadreniach a mal za to, že súd rozhodol správne, keď nariadil výkon rozhodnutia o čom svedčí aj matkou opätovné marenie styku otca s maloletým v dňoch 10. a 11.06.2023. Matka ho neinformovala o ňou deklarovanom zhoršenom zdravotnom stave maloletého, napriek tomu,
že on jej počas týždňa zasielal viacero správ so žiadosťou o informáciu, ako sa má jeho syn. Dokonca deň pred termínom styku mu matka napísala, že maloletý je pripravený na styk. Až tesne pred termínom stretnutia mu zaslala správu, že maloletému nie je dobre a na styk nepríde. Matka mu nezaslala žiadnu lekársku správu o zdravotnom stave maloletého, nedovolila mu ho ani vidieť, neotvárala dvere a ani mu nenavrhla možný náhradný termín uskutočnenia styku. Keďže choroba maloletého nie je dôvodom na odopretie jeho starostlivosti o maloletého, uvedeným konaním táto opätovne potvrdila správnosť rozhodnutia súdu o nariadení výkonu rozhodnutia. Pokiaľ matka v odvolaní opätovne uvádza, že úmyselne nezabraňuje jeho styku s maloletým a v prípade, že sa styk neuskutoční ide výlučne o objektívne príčiny na strane maloletého, svoje tvrdenie preukazuje zamietnutím jeho žaloby o náhradu škody za zmarený styk. Podľa otca z 32 zmarených stykov len v 6-tich prípadoch išlo o objektívny dôvod na strane maloletého dieťaťa, v ostatných súd konštatoval porušenie prevenčnej povinnosti matky. Bolo súdu preukázané, že takmer každý jeden zmarený styk matkou nie je odôvodnený, ide o jej svojvoľné a protiprávne konanie a preto sú všetky jej tvrdenia o jej snahe motivovať maloletého na styk zavádzaním súdu a absolútnym klamstvom. Pokiaľ sa jedná o opakovaný argument matky, že maloletý odmietal styk s ním kvôli strachu, že sa nevráti k matke je otázne, kde tento strach, ak vôbec, vznikol. V každom prípade on by maloletého v žiadnom prípade nenútil prespať uňho ak by videl, že na to tento nie je pripravený a odmieta to. Je však úlohou matky pripraviť maloletého na túto možnosť prenocovania u neho, avšak pozitívny spôsob komunikácie matky absentuje. Tiež otec nesúhlasil so závermi znaleckého posudku č. 5/2022, na ktorý sa matka neustále odvoláva, nakoľko sú často v rozpore so závermi predchádzajúceho znaleckého posudku č. 114/2020. S čím sa stotožňuje je konštatovanie znalkyne, že jeho vzťah s maloletým je pozitívny, tento je pri ňom uvoľnený, veselý, spolieha sa naňho a vyhľadáva jeho spoločnosť. Pokiaľ matka v odvolaní uvádzala, že on trvá na odovzdávaní maloletého na styk prostredníctvom tretej osoby a poukazovala na nevhodnosť takéhoto výkonu rozhodnutia, otec uviedol, že doteraz nespomínal, že žiada o takúto formu výkonu rozhodnutia. Súd má pri výkone rozhodnutia rôzne nástroje na zabezpečenie jeho dodržiavania a preto je na jeho uvážení, pre aký sa rozhodne. V prípade matky sa javí ako účinné opatrenie ukladanie finančných sankcií za úmyselné marenie výkonu rozhodnutia. Matkou predložené nahrávky len dokazujú pravdivosť nižšie priloženého popisu priebehu jeho stykov s maloletým. 4.3 Bod IV. a V. vyjadrenia otec označil „Priebeh styku oprávneného s maloletým v čase jeho uskutočňovania“. Uviedol v ňom, že matka v troch blokoch bránenia jeho styku s maloletým marila už 105 stykov upravených súdnymi rozhodnutiami: 1. Blok bránenia - 22.11.2020 až 26.06.2021, 2. Blok bránenia - 02.10.2021 až 18.02.2022, 3. Blok bránenia - 16.04.2022 až 03.03.2023. Matka prerušila kontinuálne bránenie styku účelovo, aby sa vyhla nariadeniu výkonu rozhodnutia v konaní sp. zn. 15Em/2/2022, v ktorom súd matke nevyhovel a výkon nariadil dňa 15.05.2023. Takto postupovala už viackrát v minulosti, vždy v čase pojednávaní bránenie účelovo prerušila, aby sa následne mohla opäť bez postihu vrátiť ku systematickému a kontinuálnemu bráneniu styku. Je vysoko pravdepodobné, že matka sa k mareniu styku vráti aj v budúcnosti. Na záver zdôraznil, že matka po podaní odvolania opätovne zmarila súdom ustanovený styk s maloletým a to hneď dva dni po sebe. 4.4 Následne otec popisoval s fotodokumentáciou styky zo dňa 01.04.2023, 02.04.2023, 15.04.2023, 16.04.2023, 29.04.2023, 30.04.2023, 13.05.2023, 14.05.2023, 27.05.2023, 28.05.2023 a neuskutočnené styky dňa 10.06.2023 a 11.06.2023. 4.5 V bode VI. vyjadrenia otec uviedol, že samotný súd konštatoval, že nezistil žiadne ospravedlňujúce dôvody brániace matke v dobrovoľnom plnení rozhodnutia. K neodovzdávaniu maloletého otcovi dochádzalo a opätovne dochádza účelovo, na základe svojvoľného rozhodnutia matky. Mal tak za to, že je nutné zabrániť ďalšiemu protiprávnemu konaniu matky, ktorej súčasné správanie je vzhľadom na minulosť preukázateľne cyklické, predvídateľné a ktoré táto robí účelovo. 4.6 S poukazom na uvedené žiadal odvolací súd, aby rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdí. Zároveň žiadal, aby súd za každé porušenie povinnosti odovzdať maloletého otcovi na styk uložil matke primeranú sankciu.
5. Matka dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 29.06.2023 mala za to, že skutočností uvádzané vo vyjadrení otca nie sú relevantné, nakoľko nie sú založené na pravdivých skutočnostiach a sú výslovne účelové, s cieľom navodiť súdu dojem o nevhodnosti jej správania a prípadne aj jej zdravotného stavu, a to aj napriek tomu, že takéto vyjadrenia otca boli označené za nevhodné (okrem iného aj vo vzťahu k maloletému). 5.1 K vyjadreniu otca v časti I. uviedla, že v odvolaní uviedla všetky relevantné dôvody, pre ktoré by malo byť uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia zrušené, prípadne z dôvodov v § 390 ods. 1 písm. e/ CMP. Zároveň dala otcovi do pozornosti § 66 CMP, v zmysle ktorého odvolací súd nie je odvolacími
dôvodmi viazaný. Zároveň v súlade s § 62 ods. 2 CMP uviedla, že je daný odvolací dôvod v zmysle § 377 ods. 3 CMP, nakoľko ako už bolo uvedené v odvolaní, okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (a ktoré podľa jej právneho názoru exitovali aj v čase vydania uznesenia), spôsobili zánik uloženej povinnosti, pričom za jednu z najdôležitejších skutočnosti považoval tú skutočnosť, že styky otca a maloletého sa uskutočňovali po tom, ako okresný súd upozornil otca na nevhodnosť jeho konania. 5.2 Ďalej matka uviedla, že si povinnosti nariadené uznesením riadne plní. Skutočnosti uvádzané otcom vo vyjadrení potvrdzujú, že k realizácii stykov na základe uznesenia riadne dochádza. Nebol preto daný dôvod nariadenia výkonu rozhodnutia alebo pokračovania vo výkone rozhodnutia v zmysle uznesenia, a teda po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik uloženej povinnosti. Zároveň uviedla, že aj po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia je možné, aby súd výkon rozhodnutia neuskutočnil, a to v prípade, ak zistí, že povinný dobrovoľne plní alebo, že existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Ďalej považovala za nepravdivé tvrdenia otca a to, že - ona zmarila 105 stykov, - že súd potvrdil, že choroba nie je objektívnym dôvodom na neuskutočnenie styku. Otec neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by sa na znalecký posudok č. 5/2022 nemalo prihliadať. Podľa matky právne závery v ňom uvedené preukazujú čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Následne sa vyjadrovala k jednotlivým stykom a tvrdeniam otca s poukazom na tú skutočnosť, že otec vo vyjadrení interpretuje syna, avšak jeho tvrdenia nie sú ničím preukázané. Maloletý uvedené nikdy neuviedol ani pred kolíznou opatrovníčkou, ktorá ho niekoľkokrát vypočúvala. 5.3 Ďalej matka v bode II. sa vyjadrila k vyjadreniam otca o údajom marení styku a v bode III. vyjadrenia o priebehu styku. Uviedla, že tvrdenia otca, že ona údajne prerušila ním tvrdené bránenie v styku, aby sa vyhla nariadeniu výkonu rozhodnutia sú nepreukázané a účelové. Ona v konaniach preukázala objektívne príčiny, pre ktoré sa styk neuskutočnil. Až keď otec prestal trvať na styku v rozsahu na prespanie, mohla ona maloletého na styk pripraviť v súlade s vykonateľným rozhodnutím. Následne sa vyjadrila k vyjadreniu otca o styku zo dňa 27.05. a 28.05.2023, keď vo videonahrávke priloženej v odvolaní je zrejmé, že maloletý uvádza, že s otcom chce tráviť len doobedie, čo otec nerešpektoval. K styku zo dňa 10. a 11.06.2023 matka uviedla, že maloletý bol v čase realizácie styku chorý. V tomto smere ako dôkazy predložila sms komunikáciu medzi otcom a ňou 09.06. až 11.06.2023 a lekárske potvrdenie zo dňa 07.06.2023. K styku zo dňa 24.06. a 25.06.2023 uviedla, že sa riadne uskutočnil. Napriek uvedenému bol styk sprevádzaný problémami, kedy maloletý už od piatka večera prejavoval nevôľu realizácie styku, plakal a odmietal ísť s otcom. K ďalším vyjadreniam otca uvádzaným k jednotlivým stykom uviedla, že maloletý opakovane prejavuje vôľu nezúčastňovať sa styku s otcom. Maloletý je vo veku, kedy má rozumové schopnosti natoľko vyvinuté, aby sám posudzoval jednotlivé situácie, správanie otca, jeho vzhľad, vyjadrenia na stykoch alebo konania. Ona maloletého nijakým spôsobom nenabáda a negatívne neovplyvňuje voči otcovi, tieto tvrdenia otec ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Zároveň matka poukázala na skutočnosť, že podľa jej názoru fotky predkladané zo strany otca nemôžu slúžiť na preukázanie bezproblémovosti prebiehajúcich stykov. Okrem toho fotografie sú vyhotovované bez časových (dátumových) údajov, teda nepreukazujú celé styky. 5.4 Na základe uvedených skutočností mala matka za to, že riadne preukázala, že neboli dané dôvody na nariadenie výkonu rozhodnutia na základe uznesenia resp. sú dané dôvody, na zrušenie alebo zmenu uznesenia. Zároveň trvala na vyjadrení v odvolaní, v zmysle ktorého je podľa jej názoru daný dôvod na zastavenie výkonu rozhodnutia podľa § 390 ods. 1 písm. e/ CSP, nakoľko z jej strany dochádza preukázanému plneniu povinností vyplývajúcich z vykonateľného rozhodnutia, ku ktorému dochádzalo už počas vydania uznesenia. 6. Otec dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu v doplnení vyjadrenia zo dňa 12.07.2023 poukázal na uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 27.06.2023 č. k. 11P/25/2023-199, ktorým nariadil neodkladné opatrenie na obdobie letných prázdnin. V tomto súd uviedol, že zatiaľ výkon rozhodnutia nenariaďuje, keďže nie je zrejmé, či nedôjde k dobrovoľnému plneniu v zmysle § 376 ods. 1 CMP. V prípade, ak k dobrovoľnému plneniu nedôjde, bude otec dieťaťa o tom informovať súd, aby mohol súd postupovať v zmysle § 376 a nasl. CMP. Týmto však súd vyzýval matku, aby urobila všetko pre dobrovoľné plnenie povinnosti z výroku tohto súdneho rozhodnutia, a tým maloletému uľahčila tento ďalší krok smerom k svojmu vlastnému otcovi. S poukazom na uvedené otec uviedol, že výzvy súdu a všetko doterajšie pôsobenie na matku v tomto konaní i v ostatných konaniach vedených na súde ostalo opäť bezvýsledné a matka jednoducho napriek všetkému rigorózne odmieta rešpektovať vlastného otca maloletého v živote ich dieťaťa, pokračuje v konaní v zjavnom rozpore so záujmom dieťaťa a v bezdôvodnom bránení kontaktu otca s maloletým. Následne otec dieťaťa popisoval styk zo dňa 08.07. a 09.07.2023. Podľa neodkladného opatrenia sa mal styk uskutočniť v čase od 09.07.2023 od 09:00 hod. do 10.07.2023 do 18:00 hod. Na prvé prespatie on zabezpečil podmienky podľa pokynov súdu - prenajal penzión v blízkosti bydliska matky. Uvedený deň sa matka nedostavila na miesto odovzdania maloletého
na S. námestie v A., nenavrhla náhradné riešenie, nehľadala žiadnu inú možnosť, nevynakladala žiadnu snahu túto situáciu riešiť. Rovnaký scenár sa v zásade opakoval v pondelok 10.07. kedy on opakovane sa pokúšal o prevzatie syna aspoň na denný styk, avšak bezúspešne. Na základe vyššie uvedeného otec dieťaťa žiadal napádané uznesenie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne.
7. Ďalej otec dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 18.07.2023 považoval vyjadrenie matky z 30.06.2023 za účelové a tvrdenia v ňom uvádzané za nepravdivé a ničím nepodložené. Táto sa v celom vyjadrení snaží preukázať, že ona si plní svoju povinnosť pripraviť maloletého na styk s ním a styk mu dokonca vždy umožňovala. Uvedené tvrdenia sú v priamom rozpore s doteraz vykonaným dokazovaním. Len v posledných dvoch mesiacoch súd dvakrát konštatoval porušenie povinnosti matky a nariadil výkon rozhodnutia, keď mal za preukázané, že matka dlhodobo bezdôvodne nerešpektuje právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutia upravujúce jeho styk s maloletým. 7.1 V rámci bodu II. označeného „Oznámenie nových skutočností“ otec uviedol, že matka ku dňu podania tohto vyjadrenia bezdôvodne nerešpektovala celkom 107 stykov maloletého s ním, ktoré vedome a účelovo marila. Naposledy v dňoch 09.07. a 10.07.2023. Matka vo svojom poslednom vyjadrení napriek vyššie uvedenému argumentovala aj tým, že styk otcovi s maloletým, ktorého výkon bol nariadený v tomto konaní dlhodobo umožňuje. Akonáhle však súd nariadil nové neodkladné opatrenie, ktorého sa výkon rozhodnutia netýkal, matka okamžite využila priestor a maloletého otcovi neodovzdala. Táto tak pokračuje v úmyselnom bránení v styku s maloletým, naposledy v nedeľu 09.07.2023, ktorý následne popísal. Rovnaký scenár sa v zásade opakoval pondelok 10.07.2023, kedy sa otec opakovane pokúšal o prevzatie syna aspoň na denný styk, avšak bezúspešne (tak ako to otec uviedol v doplnení vyjadrenia zo dňa 12.07.2023 - poznámka odvolacieho súdu). Po zistení uvedeného Okresný súd Prievidza uznesením sp. zn. 15Em/1/2023 z 13.07.2023 nariadil výkon uznesenia Okresného súdu Prievidza č. k. 11P/25/2023-199 zo dňa 27.06.2023. Súčasne súd dňa 13.07.2023 vydal výzvu na dobrovoľné plnenie povinností adresované matke s tým, že má umožniť otcovi najbližší (a aj ďalší) styk a dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Z vyššie uvedeného podľa otca je zrejmé, že samotný súd viackrát konštatoval, že nezistil žiadne ospravedlňujúce dôvody brániace matke v dobrovoľnom plnení rozhodnutia, neodovzdávaním maloletého opätovne dochádza účelovo len na základe svojvoľného rozhodnutia matky. Mal tak za to, že je nutné zabrániť ďalšiemu protiprávnemu konaniu matky, ktorej súčasné správanie je vzhľadom na minulosť cyklické, predvídateľné a ktoré matka robí len účelovo.
8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362, § 359 CSP, § 372 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 377 ods. 2 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu (§ 65 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) z nasledovných dôvodov:
9. Podľa § 370 ods. 1 CMP podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
10. Podľa § 373 CMP na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 376 ods. 1 a 2 CSP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.
13. Ak konajúci súd pri zistení, či skutočne nedochádza k plneniu povinností uloženej rozhodnutím a či reálne existujú na to, ospravedlniteľné dôvody, dospeje k záveru, že k neplneniu súdneho rozhodnutia dochádza a nie sú tu žiadne ospravedlniteľné dôvody na nepodrobenie sa rozhodnutiu, vydá uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia. V opačnom prípade súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietne.
14. Podľa § 377 ods. 1 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.
15. Podľa § 377 ods. 2 CMP odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.
16. Civilný mimosporový poriadok výslovne pripúšťa odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu alebo zamietnutí návrhu na výkon rozhodnutia. Zákon však špecifikuje len dva odvolacie dôvody. Táto právna úprava je špeciálna vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v § 62 CMP a § 365 CMP, teda pokiaľ sa týka dôvodov nahrádza všeobecnú úpravu o odvolaní v CMP a CSP.
17. Vzhľadom na to, že citované ustanovenie § 377 ods. 2 CMP vymedzuje, že odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti (napr. splnenie povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu, zmena alebo zrušenie exekučného titulu, prípadne smrť účastníka), odvolací súd sa zameral výlučne, len na existenciu uvedených zákonom prípustných dôvodov odvolania. Vymedzenie len týchto odvolacích dôvodov vyjadruje rešpekt a autoritatívnu silu už vydaného súdneho rozhodnutia. Odvolacie dôvody sa teda môžu týkať len takých skutočností, ktoré by znamenali nemožnosť realizovať výkon rozhodnutia. Nejde o dôvody, ktoré sa týkajú merita veci rozhodnutej súdom v základnom konaní. Vykonávací súd sa bude zaoberať teda len dôvodmi, že 1. exekučný titul nie je vykonateľný, pričom môže ísť o dôvody formálnej alebo materiálnej nevykonateľnosti. Pri materiálnej nevykonateľnosti ide o neurčitosť výroku, prípadne označenie účastníkov, lehoty na plnenie, prípadne iných pre výkon rozhodnutia podstatných údajov. Pri formálnej vykonateľnosti skúma, či rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť (napríklad pre nesprávne doručenie, pre nesprávne právne posúdenie vykonateľnosti súdom a pod.), a to aj napriek tomu, že obsahuje doložku vykonateľnosti. Ďalším zákonným odvolacím dôvodom je, že 2. okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. Dôvodom môže byť napríklad to, že došlo k splneniu povinnosti, alebo oprávnená alebo povinná osoba zomrela. Dôvodom môže byť i zrušenie alebo zmena rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 § 387 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodu prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
19. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia a prislúchajúceho spisového materiálu mal nepochybne preukázané, že exekučným titulom je rozhodnutie Okresného súdu Prievidza č. k. 18P/54/2019-2555 zo dňa 09.03.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/20/2022-2736 z 23.06.2022 v časti úpravy styku oprávneného s maloletým dieťaťom (výrok V. rozsudku), ktorým je otec oprávnený stýkať sa s maloletým bez prítomnosti matky každý nepárny týždeň od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase pred vchodom do budovy Kultúrneho centra A., nachádzajúceho sa na S. námestí v A., kde jej ho otec v stanovenom čase odovzdá. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.07.2022 (č.l. 131 spisu).
20. Nakoľko ohľadom účastníkov konania prebieha aj konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vedené u Okresného súdu Bratislava IV pod sp. zn. 13P/91/2019 (dnes vedené u Mestského súdu Bratislava II) odvolací súd prípisom zo dňa 28.09.2023 zisťoval v akom štádiu sa v súčasnej dobe vybavenie veci nachádza s tým, že pokiaľ bolo vo veci vydané súdne rozhodnutie žiadal aj zaslanie rovnopisu (aj neprávoplatného). Mailom zo dňa 02.10.2023 bolo
oznámené, že vec sp zn. B4-13P/91/2019 ešte nie je právoplatne skončená a posledné pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na termín 25.09.2023 bolo odročené bez nového termínu pojednávania. Vzhľadom na uvedený stav nenastali po vzniku exekučného titulu prípadným jeho zrušením alebo zmenou také okolnosti, ktoré by spôsobili zánik uloženej povinnosti.
21. Matka dieťaťa v odvolaní vytýkala súdu, že dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol, že ona po dlhší čas bez objektívneho dôvodu marila realizáciu styku a nerešpektovala exekučný titul. Zároveň uviedla, že okrem preukázanej odmietavej vôle maloletého nedochádzalo k uskutočneniu styku v minulosti aj v prípade jeho choroby alebo nariadenej karantény. Zdôraznila, že bol to práve otec, ktorý sám svojím konaním zapríčinil, že sa styky neuskutočňovali, nakoľko žiadal uskutočňovanie stykov v rozsahu na prespanie. Na urgenciu súdu otec zmenil svoje konanie, došlo k realizácii stykov v čase vydania uznesenia a tieto aj v súčasnosti prebiehajú. Za nesprávny považovala matka dieťaťa záver súdu, že nevidel dôvody na to, aby nebol maloletý otcovi odovzdaný minimálne v nedeľu, kedy nešlo o styk v rozsahu na prespanie. V predmetnom konaní tak bolo preukázané a nesporné, že styky sa riadne realizujú. Vzhľadom k uvedenému nie je preto podľa nej daný dôvod na nariadenie výkonu rozhodnutia. Zároveň je uznesenie v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi, ako aj najlepším záujmom dieťaťa.
22. Odvolacie námietky matky dieťaťa predstavujúce, že v predmetnom konaní bolo preukázané, že došlo k realizácii stykov v čase vydania uznesenia a tieto aj v súčasnosti prebiehajú, pre ktoré nie je daný dôvod na nariadenie výkonu rozhodnutia, sa podľa odvolacieho súdu týkali odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 377 ods. 2 CSP. Nebolo rozhodné, že v odvolaní sa odvolávala na ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP.
23. Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že styk otca s maloletým sa nerealizuje v zmysle právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Dôvody uvádzané matkou neboli takými, pre ktoré by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie v tom, že preukázateľne bezdôvodne nedochádzalo k styku otca s maloletým od júla 2022 v nedeľu, čím bol daný dôvod na nariadenie výkonu rozhodnutia. Pokiaľ matka dieťaťa v súvislosti s napadnutým uznesením poukazovala aj na rozpor s najlepším záujmom dieťaťa aj odvolací súd uvádza, že v danej situácii je to práve matka, ktorá má dieťaťu vysvetliť skutočnosť, že sa má stretnúť s otcom ako jednou zo svojich najbližších osôb, ktorá ho má rada a stojí o to, aby ich vzťah udržiaval a prehlboval. V záujme dieťaťa by si mala uvedomiť vážnosť situácie a právoplatné a vykonateľné rozhodnutie rešpektovať.
24. S ohľadom na zhora uvádzané dôvody dospel tak odvolací súd k záveru, že odvolanie matky dieťaťa nie je dôvodné a napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).