Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_PO-3Sa-4-2022.pdf
PDF · 76.31 KB
Case nature
Area
Subarea
PO-3Sa/4/2022
Uznesenie
Správny súd v Košiciach sudcom A. A. A., v právnej veci žalobcu: A. A., nar. X. XXXX XXXX, trvale bytom B. C. XXX, t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Floriánska 18, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom Námestie slobody 5, 093 01 Vranov nad Topľou, o preskúmanie rozkazu žalovaného číslo OU- VT-OVVS-2019/001969 zo dňa 4. februára 2019, takto
rozhodol:
I. Správnu žalobu odmieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozkazom č. OU-VT-OVVS-2019/001969 zo dňa 4. februára 2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný postupom podľa § 87 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v účinnom znení (ďalej aj „zákon o priestupkoch“) uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 26.12.2018 v čase o 19:30 hod. v Kamennej Porube pri kultúrnom dome fyzicky napadol svoju manželku D. A. a to tak, že ju udrel jedenkrát zavretou päsťou pravej ruky do oblasti tváre, čím jej nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie, čím sa dopustil konania podľa písmena d) - úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním - na blízkej osobe. Za uvedený skutok uložil žalobcovi pokutu vo výške 10,- €.
2. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu podľa ust. § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“), namietajúc, že skutkový stav nebol dostatočne zistený, rozporoval jednotlivé závery žalovaného, uviedol, že spáchanie skutku s ním nebolo prejednané a napokon, že uvedené rozhodnutie mu nebolo doručené. Ďalej poukázal na to, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia bolo žalobcovi nariadené vykonanie trestu odňatia slobody. Záverom navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému.
3. V podaní zo dňa 07.03.2022 označenom ako odôvodnenie správnej žaloby žalobca poukazoval na niektoré okolnosti týkajúce sa spáchaného skutku, navrhol, aby súd na súdne pojednávanie predvolal oznamovateľku priestupku – D. A., svedka - A. A. a taktiež starostu obce Kamenná Poruba. Zároveň požiadal súd E. ustanovenie advokáta.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.04.2022 najmä poukázal na prípustnosť postupu podľa § 87 zákona o priestupkoch, na jednotlivé skutkové zistenia a uzavrel, že v čase vydania rozhodnutia nemal pochybnosť o spáchaní priestupku. Ďalej uviedol, že doručenka preukazuje doručenie napadnutého rozhodnutia žalobcovi do vlastných rúk dňa 08.02.2019. Proti napadnutému rozhodnutiu žalobca nepodal odpor, v dôsledku čoho nadobudol právoplatnosť dňa 25.02.2019. Na tomto základe žalovaný ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu s poukazom na § 7 písm. a)
S.s.p.. Tiež uviedol, že správna žaloba bola podaná oneskorene. Záverom navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú rozsudkom zamietol.
5. Správny súd v Košiciach po zistení, že v aktuálne súdenej veci neboli splnené podmienky pre postup podľa § 179 ods. 1 S.s.p., posudzoval prípustnosť správnej žaloby, pričom dospel k záveru, že táto je podľa ust. § 7 písm. a) S.s.p. neprípustná, a preto ju postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. odmietol.
6. Podľa § 7 písm. a) S.s.p., správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
7. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p., správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
8. Podľa § 87 ods. 1, 4 a 5 zákona o priestupkoch, ak je nepochybné, že obvinený z priestupku sa priestupku dopustil a ak vec nebola vybavená v blokovom konaní, môže správny orgán bez ďalšieho konania vydať rozkaz o uložení sankcie za priestupok ( § 13 ods. 2). Obvinený z priestupku môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. Včasným podaním odporu sa rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní. Obvinenému z priestupku nemožno uložiť iný druh sankcie s výnimkou pokarhania, alebo vyššiu výmeru sankcie, než bola uvedená v rozkaze, ak sa pri prejednávaní priestupku nezistia nové podstatné skutkové okolnosti. Rozkaz, proti ktorému nebol včas podaný odpor, má účinky právoplatného rozhodnutia.
9. Správny súd konštatuje, že predmet súdneho prieskumu bol v správnej žalobe vymedzený dostatočne popisom miesta, času a spôsobu spáchania skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, číslom spisu žalovaného, ako aj (evidenčným) číslom priestupku. Správna žaloba okrem iného obsahuje aj označenie žalovaného orgánu verejnej správy a požiadavku na zrušenie „priestupku“ a vykonanie nového konania, na základe čoho mohol správny súd bez ťažkostí dovodiť, čoho sa žalobca domáha. Za daných okolností bolo možné k správnej žalobe zabezpečiť administratívny spis a kvalifikované vyjadrenie žalovaného.
10. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku rozkazom o uložení sankcie za priestupok špecifikovanom v bode 1. tohto uznesenia.
11. Pokiaľ žalobca namietal, že skutok s ním nebol prejednaný a napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené, správny súd uvádza, že zákon o priestupkoch ustanovuje povinnosť priestupok prejednať v prvom stupni na ústnom pojednávaní (§ 74 ods.1 prvá veta zákona č. 372/1990 Zb.). Výnimku z tejto zásady predstavuje skrátené konanie vo forme blokového konania (§ 84 a nasl. zákona č. 372/1990 Zb.) resp. rozkazného konania (§ 87 zákona č. 372/1990 Zb.). Rozkaz o uložení sankcie za priestupok možno vydať, ak je nepochybné, že obvinený z priestupku sa priestupku dopustil a ak vec nebola vybavená v blokovom konaní. Prvým úkonom v rozkaznom konaní je tak vydanie rozhodnutia vo forme rozkazu. Za daných okolností, pokiaľ obvinený nesúhlasí s vyhodnotením veci orgánom verejnej správy, má možnosť pokračovať na riadnom ústnom pojednávaní včasným podaním odporu. Jeho dôsledkom je zrušenie rozkazu a pokračovanie v konaní.
12. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že odpor je v prípade rozkazu o uložení sankcie riadnym opravným prostriedkom, ktorý môže podať obvinený z priestupku do 15 dní odo dňa jeho doručenia na správny orgán, ktorý rozkaz vydal. Ak nebol odpor včas podaný, rozkaz má účinky právoplatného rozhodnutia.
13. Z obsahu administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk na adresu, ktorú má zapísanú ako adresu trvalého pobytu v registri obyvateľov, a to dňa 08.02.2019. Uvedené tiež svedčí o nepravdivosti tvrdenia o tom, že žalobcovi napadnuté rozhodnutie nebolo doručené. Žalobca voči napadnutému rozhodnutiu následne nepodal odpor.
14. Žalobca v danom prípade nevyužil riadny opravný prostriedok, pričom požiadavka na takýto postup je prejavom zásady subsidiarity správneho súdnictva založenej na preferencii odstránenia
nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom. Napadnuté rozhodnutie je tak rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť a nebol voči nemu podaný riadny opravný prostriedok. Nevyčerpanie riadneho opravného prostriedku spôsobuje neprípustnosť žaloby a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. a) S.s.p. Preto správny súd žalobu ako neprípustnú odmietol.
15. O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa ust. § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba žalobcu bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.