Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-114-2010.pdf
PDF · 90.07 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/114/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci maloletého navrhovateľa: B. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX, XXX XX Bratislava zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, pracovisko Bratislava I, Vazovova 7/ A, Bratislava proti odporcovi v 1. rade K. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX Bratislava, štátna príslušnosť Slovenská republika v zastúpení JUDr. Janka Uhrinová, advokátka, Advokátska kancelária Bezručova 1, 811 09 Bratislava , v 2. rade: O. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. E. S. L.. X-XXXXX, J., C., W., štátna príslušnosť P. republika o prípustnosti zapretia otcovstva takto
rozhodol:
Súd návrhu navrhovateľa maloletého B.S. G., narodeného dňa XX.XX.XXXX o prípustnosti zapretia otcovstva voči odporcovi v 2. rade O. G., narodenému dňa XX.XX.XXXX v y h o v u j e a určuje, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa.
Súd maloletému navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Odporca v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok za návrh vo výške 66,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Maloletý navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.06.2010 podaného prostredníctvom súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, pracovisko Bratislava I, Vazovova 7/A, Bratislava domáhal vyslovenia prípustnosti zapretia otcovstva k odporcovi v 2. rade po uplynutí zákonnej lehoty.
Návrh odôvodnil tým, že matka - odporkyňa v 1. rade a otec maloletého odporca v 2. rade boli manželmi v rokoch 1990 až 2004. Od roku 1995 spolu prestali bývať v spoločnej domácnosti. Odporkyňa v 1. rade, matka maloletého začala žiť od roku 1995 v spoločnej domácnosti so svojim súčasným partnerom P. C.. Počas spolužitia s ním sa im narodil v roku XXXX syn B. G.. Do rodného listu ako otec dieťaťa bol zapísaný manžel matky, odporca v 2. rade, pretože platila 1. zákonná domnienka, že otcom dieťaťa je manžel matky. Maloletý odporcu v 2. rade nikdy nevidel, odporca v 2. rade neprejavoval o dieťa záujem, nepodieľal sa na jeho výchove a neprispieva na jeho výživu.
Súčasný partner matky P. C. maloletého B. vychováva spolu s matkou od jeho narodenia a maloletý B. ho považuje za svojho otca.
Odporkyňa v 1. rade sa k návrhu vyjadrila a uviedla, že s návrhom súhlasí v plnom rozsahu, nemá voči nemu výhrady. Návrh je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa a preto žiada, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Odporca v 2. rade sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.
Spolu s návrhom však bolo predložené vyhlásenie odporcu v 1. rade zo dňa 5. marca 2010, v ktorom odporca v 2. rade uviedol, že nie je otcom maloletého B.Á., narodeného XX.XX.XXXX. Od roku 1995 nežije spolu s matkou maloletého ako s manželkou a ani s ňou nemal intímny pomer. Zároveň uviedol, že dáva súhlas aby na rodnom liste maloletého bolo uvedené meno pravého otca.
Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti odporcu v 2. rade, ktorý sa na nariadené pojednávanie vo veci neustanovil, doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne a včas vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne v 1. rade, prednesmi kolízneho opatrovníka maloletého navrhovateľa, prednesmi právnej zástupkyne odporkyne v 1. rade, oboznámil sa s listinnými dokladmi - rodný list maloletého B. G., vyhlásením odporcu v 2. rade zo dňa 5. marca 2010 a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa XX.XX.XXXX sa matke K. G. rodenej J., narodenej XX.XX.XXXX - odporkyne v 1. rade a otcovi O. G., narodenému XX.XX.XXXX - odporcovi v 2. rade narodil maloletý B. G. ako to vyplýva z rodného listu zapísaného v knihe narodení matričného úradu v Bratislave II zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II spisová značka 8C 38/95 zo dňa 07.06.2004 bolo manželstvo odporkyne v 1. rade K. G. a odporcu v 2. rade O. G. rozvedené.
O úprave práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu B. G. na čas po rozvode manželstva nebolo rozhodnuté.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2005.
Odporkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že odporca v 2. rade nie je otcom maloletého B.. Otcom maloletého B. je P. C..
Odporkyňa v 1. rade uzavrela s odporcom v 2. rade manželstvo v roku 1990. V roku 1995 odporkyňa v 1. rade sa od odporcu v 2. rade odsťahovala a vrátila na Slovensko. Od toho času sa odporom v 2. rade osobne nestretla. V roku 1997 sa zoznámila s terajším partnerom P. C., s ktorým i od roku 1997 žije v spoločnej domácnosti. V roku 1997 sa jej zo vzťahu s menovaným narodil maloletý navrhovateľ.
Navrhovateľ - syn B. sa s odporcom v 2. rade nikdy nevidel a nijakým spôsobom spolu nekomunikujú. O maloletého B. sa od narodenia stará jeho biologický otec P. C., ktorý má záujme riešiť otcovstvo po rozhodnutí o zapretí otcovstva odporcu v 2. rade súhlasným vyhlásením rodičov.
Odporca v 2. rade vo svojom písomnom prehlásení zo dňa 5. marca 2010 uviedol, že nie je otcom maloletého B. G.. Od roku 1995 nežije s matkou maloletého ako manželkou a ani s ňou nemal intímny pomer.
Zároveň v prehlásení uviedol, že dáva súhlas, aby na rodnom liste maloletého bolo uvedené meno pravého biologického otca, dáva súhlas na zmenu priezviska maloletého a súhlas na prípadnú neodvolateľnú adopciu maloletého partnerovi alebo manželovi matky maloletého.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrhu na určenie prípustnosti zapretia otcovstva nie je možné vyhovieť a preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol aj na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Účastníci konania majú pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolávajú.
Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
Podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
Súd rozhodol s poukazom na citované ustanovenie § 96 ods. 1, 2 Zákona o rodine tak, že návrhu v plnom rozsahu vyhovel, keď na základe výsluchu odporkyne 1. rade a písomného prehlásenia odporcu v 2. rade zistil, že maloletý B. žije v spoločnej domácnosti s matkou a ňou označeným biologickým otcom maloletého, P. C., ktorý maloletého vychováva spolu s matkou od jeho narodenia, prispieva na jeho výživu a maloletý B. ho považuje za svojho otca a sú medzi nimi vytvorené väzby. Je v záujme maloletého vyrastať spolu so svojim biologickým otcom.
Súd s poukazom na vyššie uvedené rozhodol tak, že návrh na určenie prípustnosti zapretia otcovstva k maloletému B. G., narodenému dňa XX. S. XXXX vyhovel.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku teda podľa úspešnosti v konaní, ale úspešnému maloletému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko maloletý navrhovateľ si prostredníctvom kolízneho opatrovníka náhradu trov konania neuplatnil.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa § 141 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine, platí štát.
Podľa § 18 Občianskeho súdneho poriadku účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v úradnom jazyku toho štátu, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
V priebehu konania súd poveril vykonaním prekladateľského a tlmočníckeho úkonu tlmočníčku a prekladateľku z jazyka talianskeho C.. W. D.Ú. a to preloženie listinných dokladov do jazyka talianskeho, keď odporca v 2. rade je talianskym štátnym príslušníkom. Súd poveril prekladateľku preložením listinných dokladov - návrh zo dňa 17.06.2010 s prílohami, oznámenie o narodení, výzva súdu na vyjadrenie k návrhu, predvolanie na pojednávanie.
Tlmočníčka C.. W. D. po vykonaní prekladateľského úkonu tento vyúčtovala vo výške 372,28 eur.
Súd uznesením č.k. 16C 114/2010-70 zo dňa 25.03.2011 priznal prekladateľke C.. W. D. odmenu za preklad v sume 302,56 eur v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.
Odmena za prekladateľský úkon bola hradená zo štátnych finančných prostriedkov.
V priebehu konania súd poveril vykonaním tlmočníckeho úkonu tlmočníčku a z jazyka talianskeho K.. C. Č., úlohou ktorej bolo tlmočenie z jazyka talianskeho do jazyka slovenského a z jazyka slovenského do jazyka talianskeho na pojednávaní dňa 02.06.2011, keď v prípade účasti odporcu v 2. rade na pojednávaní bolo by potrebné tlmočiť mu priebeh pojednávania a pretlmočiť jeho výpoveď, keď odporca v 2. rade slovenský jazyk neovláda.
Súd náhradu trov konania štátu nepriznal, nakoľko náklady spojené s pribratím prekladateľa za účelom prekladu listinných dokladov a tlmočníka k pretlmočeniu priebehu pojednávania a prípadnej výpovede odporcu v 2. rade sú nákladmi vyplývajúcimi z práva účastníka konať pred súdom vo svojej materčine a preto nie je možné ich náhradu podľa § 141 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účastníkom uložiť.
Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov od poplatku sú oslobodení:
h) maloleté dieťa v konaní o určenie alebo zapretie rodičovstva a v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva.
Maloletý navrhovateľ bol v konaní od platenia súdneho poplatku oslobodený podľa ustanovenia. § 4 ods. 2 písmeno h) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov.
V konaní mal navrhovateľ úspech, preto súd s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 66,- eur (Položka číslo 9 Sadzobníka súdnych poplatkov) zaviazal odporcu v 1. a 2. rade.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona