Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/120/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej st. a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci navrhovateľa: W. V., nar. X.X.XXXX, bytom E. XX, Z., proti odporcovi: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.Č. X, Z., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 24. júla 2023 č.k. -26, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol návrh navrhovateľa zo dňa 11.7.2023 na nariadenie neodkladného opatrenia v znení: „Súd ukladá odporcovi R.. W. B., bytom Š. X, XXX XX W., povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania vo veci samej, a to až do uskutočnenia riadneho zhromaždenia zvolaného predsedom spoločenstva a predstavenstva, ktoré sa bude konať najneskôr do 19.9.2023“.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom tým, že odporca doručil rade spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov - JUZAKA dňa 29.6.2023 žiadosť 1 vlastníkov bytov a nebytových priestorov o zvolanie zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov - JUZAKA aj napriek tomu, že dňa 12.6.2023 sa konalo predstavenstvo JUZAKY, kde predseda spoločenstva informoval členov predstavenstva, že mu bola doručená žiadosť 1 vlastníkov, aby zvolal zhromaždenie. Predseda spoločenstva V.. F. W. v termíne nekonal, a preto bolo dohodnuté na predstavenstve JUZAKY, že zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUZAKA bude zvolané v dňoch 18. alebo 19.9.2023. Dňa 29.6.2023 po prevzatí žiadosti 1 vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUZAKA o zvolanie zhromaždenia rada prekontrolovala podľa dostupných dokladov založených v databáze JUZAKY platnosť podpisov vlastníkov, ktorí žiadajú zvolanie zhromaždenia, pretože podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov môžu takýto dokument podpísať. Po kontrole bolo zistené, že žiadosť o zvolanie zhromaždenia nie je podpísaná výlučne vlastníkmi, a teda tento dokument nedisponuje dostatočným počtom podpisov 1 vlastníkov. Celkový počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v JUZAKE je 179. Potrebný počet je 45 vlastníkov a platných je 43. Niektoré podpisové hárky nemajú v záhlaví ani informáciu o tom, čo vlastne vlastníci podpisujú, chýba hlavička a dátum a v záhlaví žiadosti odporca vystupuje za všetkých vlastníkov, a nie za 1 vlastníkov. Priložené plnomocenstvo p. W. G. je bez dátumu, od kedy splnomocnený toto plnomocenstvo prijíma. V žiadosti je uvedené, že do 15 dní žiadajú radu, aby zvolala zhromaždenie. Lehota, dokedy by mala rada spoločenstva zvolať zhromaždenie vlastníkov, by končila dňa 13.7.2023. Dňa 8.7.2023 neprávoplatná 1 vlastníkov v zastúpení odporcu zvolala zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov na 18.7.2023, čím prišlo k niekoľkonásobnému porušeniu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ pripojil ako dôkazné prostriedky: žiadosť o zvolanie zhromaždenia vlastníkov zo dňa 28.1.2015, generálnu plnú moc zo dňa 5.5.2021, stanovisko k žiadosti o zvolanie zhromaždenia vlastníkov zo dňa 10.7.2023, Zápisnicu z 94. zasadnutia predstavenstva Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUZAKA konaného dňa 12.6.2023, zhromaždenie vlastníkov zo dňa 8.7.2023, Zmluvu o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v znení Dodatku č. 1.

4. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovení , ,, ods. 1, ods. písm. d/, ,,, , , (ďalej len „“).

5. Konštatoval, že údaj o tom, čoho sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých, preto musí byť vykonateľné tak presne a jednoznačne, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohla byť nariadená a vykonaná exekúcia, pretože súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované, zároveň musí žalobný petit svojim rozhodnutím celkom vyčerpať a nesmie ho prekročiť (nejde o vec, v ktorej by súd mohol začať konanie aj bez návrhu). Uviedol, že splnenie uvedenej zákonnej povinnosti nemôže strana sporu prenášať na súd, pretože súd na to nemá žiadne zákonné oprávnenie a jeho aktivitu v tomto smere nemôže súd z vlastnej iniciatívy ako súčinnosť ani nahrádzať, pretože by tým porušil ústavnú zásadu rovnosti občanov pred zákonom ( SR), resp. zásadu rovnosti strán sporu ( ). Návrh musí byť dostatočne určitý na to, aby mohol súd exaktne vymedziť predmet konania. Keďže konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ovládané dispozičným princípom, musí súd uznesením vyčerpať celý návrh a nesmie pritom konať ultra petitum. Procesný postup súdu teda vyžaduje detailnosť a presnosť, čo je prirodzene podmienené zrozumiteľnosťou a určitosťou samotného návrhu. K návrhu musia byť navyše pripojené aj listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva a ktoré majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Uviedol tiež, že dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Z normatívneho textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd povinný primárne vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané (princíp proporcionality) a nesmie tak nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. Z návrhu a jeho príloh musí byť zároveň zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie a protistrany alebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany.

6. Súd prvej inštancie posúdil návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v intenciách vyššie uvedeného výkladu v spojení so znením citovaných zákonných ustanovení a dospel k záveru, že návrh neobsahuje všetky formálne a materiálne náležitosti, vyžadované zákonom pre takýto druh podania. Vyslovil, že pokiaľ ide o všeobecné náležitosti návrhu obdobne ako pri žalobe), návrh neobsahuje určité označenie navrhovateľa, opis rozhodujúcich/relevantných skutočností a určitý, zrozumiteľný, ale najmä materiálne vykonateľný petit (znenie požadovaného súdneho rozhodnutia), ako ani osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú uvedenie dôvodnosti a trvania chráneného nároku, jeho ohrozenia a osvedčenie dôvodnosti požadovanej ochrany súdnym rozhodnutím. Uviedol, že ako navrhovateľ je v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedená jedna fyzická osoba - W. V., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, Z., avšak návrh je podpísaný okrem neho ďalšími siedmymi fyzickými osobami: E. Y., F. L., Y. Š., E. N., V. Y., N. K., M. Z., bez uvedenia dôvodu ich podpisu na návrhu, teda či tiež vystupujú na strane navrhovateľa, v takom prípade absentuje ich úplné označenie v súlade s . Z návrhu teda nie je zrejmé, či je navrhovateľ jeden alebo

je navrhovateľov viac, resp. či všetky v návrhu podpísané osoby má súd považovať za navrhovateľov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (s ktorými je potom aj potrebné procesne konať). 7. Skonštatoval tiež, že pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov (sporových strán) by bolo právo účastníka (sporovej strany) ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. Musí byť teda prijatý záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana pred nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy. Ohrozenie osvedčeného nároku musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v návrhu zo dňa 11.7.2023 opis rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov absentuje, a keďže navrhovateľ neuviedol/ neoznačil ohrozený nárok, nie je možné potom ani posúdiť osvedčenie, či je/nie je takýto nárok ohrozený, a teda, či je požadovaná predbežná/dočasná ochrana dôvodná. Mal tiež za to, že návrh neobsahuje ani určitý a materiálne vykonateľný petit, z jeho znenia nie je zrejmé, akého konkrétneho konania by sa mal odporca zdržať, pojem „akéhokoľvek konania“ považoval za neurčitý a teda za nevykonateľný, tiež nemal za zrejmé, čo navrhovateľ považuje za „vec samú“, a to ani v kontexte odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého taktiež nevyplýva, prečo by mala byť povinnosť požadovaným neodkladným opatrením odporcovi uložená do uskutočnenia zhromaždenia (akého subjektu?) tvrdiac (v požadovanom petite), že sa bude konať najneskôr do 19.9.2023. Vyslovil, že v súhrne vyššie uvedených nedostatkov, ktoré nemožno zhojiť prostredníctvom výzvy na odstránenie vád v zmysle ust. a , nakoľko ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepoužijú, čo potvrdil aj Krajský súd v Bratislave v obdobnej veci uznesením sp.zn. zo dňa 31.1.2017, že je potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s vyššie cit. ust. odmietnuť, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa predpoklady na to, aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ podľa a a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že svojim návrhom sa ako člen rady Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUZAKA, Justičná 1, Bratislava, IČO: 30788218, zriadeného na správu domov na Záhradníckej 1,14,16,18, Justičnej 1,2,3 a Karadžičovej 41,43 a 45 domáhal nariadiť odporcovi W. B. neodkladné opatrenie a uložiť mu ním povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania vo veci samej, a to až do uskutočnenia zhromaždenia vlastníkov Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUZAKA, zvolaného jeho predsedom V.. F. W. najneskôr do 19.9.2023. Uviedol, že svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že odporca mu ako členovi rady nedoručil žiadosť 1 vlastníkov bytov a nebytových priestorov tak, ako to vyžaduje zák. č. 182//1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Celkový počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov spoločenstva je 179, potrebný zákonný počet vlastníkov je 45, ale platných podpisov je 43. Odporca v žiadosti uviedol, že žiadajú zvolať zhromaždenie do 15 dní, teda do 13.7.2023, ale už 8.7.2023 neprávoplatný počet vlastníkov v zastúpení odporcu zvolal zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov na 18.7.2023, čím došlo k niekoľkonásobnému porušeniu citovaného zákona o vlastníctve bytov. Odporca sa mal zdržať nezákonného konania, ktoré v návrhu uviedol a ku ktorému priložil dôkazy. K ustanoveniam a , z ktorých súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal a k ním citovanému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. , uviedol, že pod uvedeným číslom konania nie je žiadne uznesene Krajského súdu v Bratislave publikované v Zbierke judikátov. Konštatoval, že z normatívneho znenia ust. vyplýva, že súd prípadné vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodstraňuje a ustanovenia a sa nepoužijú. Bol toho názoru, že toto všeobecné pravidlo je však nevyhnutné interpretovať v nadväznosti na diferenciáciu medzi podaním vo veci samej a podaním, ktoré nie je podaním vo veci samej. Uviedol, že v ustanovuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej, ktoré vyplýva z povahy veci. Jeho návrh smeruje k rozhodnutiu, ktoré nemá vykazovať charakter dočasnosti a absentuje bezprostredná väzba na konanie vo veci samej na základe žaloby. Mal za to, že ak má návrh na nariadenie neodkladného opatrenia charakter podania vo veci samej, dochádza k zdanlivému interpretačnému konfliktu medzi o odstraňovaní vád podania vo veci samej a

o odstraňovaní vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti. Keďže samotný je zjavne lex generalis vo vzťahu k , ide o špecifickú kategóriu návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sú podaniami vo veci samej, nemožno túto všeobecnú normu aplikovať. Prednosť má lex specialis v podobe , ktorý priamo v ods. 1 výslovne predpokladá aj odstraňovanie vád návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa neho platí, že ak navrhovateľ podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je podaním vo veci samej, je súd povinný skúmať tento návrh z hľadiska jeho obsahových náležitostí, resp. vád. Pokiaľ je takýto návrh neúplný alebo nezrozumiteľný, prípadne z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve súd navrhovateľa na doplnenie alebo opravu návrhu a určí mu na tento úkon lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Výzvu súd realizuje uznesením, v ktorom uvedie konkrétne vady a ako ho treba doplniť alebo opraviť. Súčasne navrhovateľa poučí o možnosti podanie odmietnuť. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nie je podaním vo veci samej, postupuje súd podľa . Návrh, ktorý neobsahuje náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý, bez odstraňovania týchto vád uznesením odmietne. To neplatí, ak vady návrhu nebránia pokračovaniu v konaní. Proti uzneseniu o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nie je podaním vo veci samej, nie je prípustné odvolanie ( a contrario). Pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je podaním vo veci samej, postupuje súd v zmysle , ustanovenie sa nepoužije. Ak z takéhoto návrhu nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, prípadne ide o návrh neúplný alebo nezrozumiteľný, súd osobitným uznesením vyzve navrhovateľa na doplnenie alebo opravu návrhu v režime a . Na odstránenie vád mu zároveň určí lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Túto sudcovskú lehotu možno primerane predĺžiť ( ) a jej zmeškanie zo zákonných dôvodov odpustiť ( ). Ak pre uznesenie vytknutý nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vo veci samej) nemožno vo veci pokračovať, súd po márnom uplynutí lehoty stanovenej na doplnenie alebo opravu návrhu takýto vadný návrh odmietne. Inak v konaní ďalej pokračuje a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne v rámci štandardného postupu. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako podania vo veci samej, je prípustné odvolanie v zmysle . Ak navrhovateľ pôvodný návrh opraví alebo doplní v súlade s výzvou súdu najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o jeho odmietnutí, môže o odvolaní rozhodnúť súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal ( ). Navrhovateľ tiež poukázal na to, že súd prvej inštancie v uznesení uviedol trvalý pobyt odporcu: V. XXXX/X, Z., na rozdiel od jeho trvalého pobytu: Š. X, W., ktorý uviedol v návrhu. Z uvedeného dôvodu nepovažoval Okresný súd Pezinok podľa za príslušný súd. Ako prílohy s odvolaním navrhovateľ doručil: Kópiu Zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUZAKA z 19.6.2017.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

11. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa ak ide o podanie vo veci samej alebo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a pučí o možnosti podanie odmietnuť ( ).

V prípade odmietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci samej je možné podať odvolanie podľa .

13. Podľa ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

14. Pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je podaním vo veci samej sa aplikuje ust. , ktoré je špeciálnym oproti , teda odstraňujú sa vady, avšak pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie je podaním vo veci samej sa aplikuje , ktoré je špeciálne k , kedy sa vady návrhu neodstraňujú.

15. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je podaním vo veci samej ( ), je návrh, ktorým sa nesleduje dočasná a predbežná úprava pomerov a v takom prípade súd odstraňuje vady podania podľa .

V prípade, ak návrh na neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, pričom ide o návrh, ktorý nie je podaním vo veci samej, súd taký návrh odmietne a vady podania neodstraňuje podľa . Odvolanie voči uzneseniu súdu, ktorým bolo rozhodnuté o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie je podaním vo veci samej, je prípustné podľa , v zmysle ktorého odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

16. O neodkladné opatrenie, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ide vtedy, ak má nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej. Zákonodarca tu bezpochyby zohľadnil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým pri tom môže dôjsť, sa v takom prípade vyznačujú nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení strán sporu (Uznesenie NS SR z 11.októbra 2017 sp.zn. ). Charakter dočasnosti a provizórnosti neodkladného opatrenia vyplýva aj zo znenia petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

17. V danom prípade navrhovateľom podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa jeho petitu a skutkového vymedzenia návrhu, nie je rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenia treba vnímať ako dočasné procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené ( - ). Dočasnosť tohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi stranami sporu, navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie malo nastoliť určitý stav len dočasne, a preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď navrhovateľa na odstránenie jeho vád nevyzval ( ). Pritom išlo o vady návrhu spočívajúce v neurčitom nevykonateľnom petite, ktorý súd nemôže preformulovať v časti konkretizácie tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia (Uznesenie NS SR z 27. júna 2018 sp.zn. ). Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zo znenia petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zrejmé, akého konkrétneho konania by sa mal odporca zdržať, pojem „akéhokoľvek konania“ považoval správne za neurčitý, a teda za nevykonateľný, tiež nie je zrejmé, čo navrhovateľ považuje za „vec samú“, a to ani v kontexte odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého taktiež nevyplýva, prečo by mala byť povinnosť požadovaným neodkladným opatrením odporcovi uložená do uskutočnenia zhromaždenia (akého subjektu?) tvrdiac (v požadovanom petite), že sa bude konať najneskôr do 19.9.2023. Keďže na odstránenie vád takéhoto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nie je návrhom vo veci samej, súd nevyzýva a išlo o vady, ktoré bránili riadnemu pokračovaniu v konaní, súd prvej inštancie správne návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol podľa ust. . Odvolacie námietky navrhovateľa z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Čo sa týka námietky navrhovateľa, že súd prvej inštancie v uznesení uviedol trvalý pobyt odporcu: V. XXXX/X, Z., na rozdiel od jeho trvalého pobytu: Š. X, W., ktorý uviedol v návrhu, odvolací súd uvádza, že adresa pobytu odporcu: V.Á. X, Z. od (15.5.2023) zodpovedá údaju v Registri obyvateľov a pokiaľ Okresný súd Pezinok, na ktorý navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal, nevykonal aktivitu vyplývajúcu z ust. , neskôr by bolo možné prihliadať len na námietku miestnej príslušnosti zo strany odporcu, nie navrhovateľa.

18. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ .