Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-120-2023.pdf
PDF · 99.25 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/120/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej st. a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci navrhovateľa: W. V., nar. X.X.XXXX, bytom E. XX, Z., proti odporcovi: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.Č. X, Z., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 24. júla 2023 č.k. 4C 23/2023-26, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol návrh navrhovateľa zo dňa 11.7.2023 na nariadenie neodkladného opatrenia v znení: „Súd ukladá odporcovi R.. W. B., bytom Š. X, XXX XX W., povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania vo veci samej, a to až do uskutočnenia riadneho zhromaždenia zvolaného predsedom spoločenstva a predstavenstva, ktoré sa bude konať najneskôr do 19.9.2023“.
2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom tým, že odporca doručil rade spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov - JUZAKA dňa 29.6.2023 žiadosť 1 vlastníkov bytov a nebytových priestorov o zvolanie zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov - JUZAKA aj napriek tomu, že dňa 12.6.2023 sa konalo predstavenstvo JUZAKY, kde predseda spoločenstva informoval členov predstavenstva, že mu bola doručená žiadosť 1 vlastníkov, aby zvolal zhromaždenie. Predseda spoločenstva V.. F. W. v termíne nekonal, a preto bolo dohodnuté na predstavenstve JUZAKY, že zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUZAKA bude zvolané v dňoch 18. alebo 19.9.2023. Dňa 29.6.2023 po prevzatí žiadosti 1 vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUZAKA o zvolanie zhromaždenia rada prekontrolovala podľa dostupných dokladov založených v databáze JUZAKY platnosť podpisov vlastníkov, ktorí žiadajú zvolanie zhromaždenia, pretože podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov môžu takýto dokument podpísať. Po kontrole bolo zistené, že žiadosť o zvolanie zhromaždenia nie je podpísaná výlučne vlastníkmi, a teda tento dokument nedisponuje dostatočným počtom podpisov 1 vlastníkov. Celkový počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v JUZAKE je 179. Potrebný počet je 45 vlastníkov a platných je 43. Niektoré podpisové hárky nemajú v záhlaví ani informáciu o tom, čo vlastne vlastníci podpisujú, chýba hlavička a dátum a v záhlaví žiadosti odporca vystupuje za všetkých vlastníkov, a nie za 1 vlastníkov. Priložené plnomocenstvo p. W. G. je bez dátumu, od kedy splnomocnený toto plnomocenstvo prijíma. V žiadosti je uvedené, že do 15 dní žiadajú radu, aby zvolala zhromaždenie. Lehota, dokedy by mala rada spoločenstva zvolať zhromaždenie vlastníkov, by končila dňa 13.7.2023. Dňa 8.7.2023 neprávoplatná 1 vlastníkov v zastúpení odporcu zvolala zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov na 18.7.2023, čím prišlo k niekoľkonásobnému porušeniu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ pripojil ako dôkazné prostriedky: žiadosť o zvolanie zhromaždenia vlastníkov zo dňa 28.1.2015, generálnu plnú moc zo dňa 5.5.2021, stanovisko k žiadosti o zvolanie zhromaždenia vlastníkov zo dňa 10.7.2023, Zápisnicu z 94. zasadnutia predstavenstva Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUZAKA konaného dňa 12.6.2023, zhromaždenie vlastníkov zo dňa 8.7.2023, Zmluvu o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v znení Dodatku č. 1.
4. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovení § 133 ods. 1, § 324 ods. 1,2, 325 ods. 1, § 325 ods. písm. d/, § 132 ods. 1,2,3, § 326, § 327, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
5. Konštatoval, že údaj o tom, čoho sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých, preto musí byť vykonateľné tak presne a jednoznačne, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohla byť nariadená a vykonaná exekúcia, pretože súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované, zároveň musí žalobný petit svojim rozhodnutím celkom vyčerpať a nesmie ho prekročiť (nejde o vec, v ktorej by súd mohol začať konanie aj bez návrhu). Uviedol, že splnenie uvedenej zákonnej povinnosti nemôže strana sporu prenášať na súd, pretože súd na to nemá žiadne zákonné oprávnenie a jeho aktivitu v tomto smere nemôže súd z vlastnej iniciatívy ako súčinnosť ani nahrádzať, pretože by tým porušil ústavnú zásadu rovnosti občanov pred zákonom (čl. 12 ods. 1 Ústavy SR), resp. zásadu rovnosti strán sporu (čl. 6 ods. 1 CSP). Návrh musí byť dostatočne určitý na to, aby mohol súd exaktne vymedziť predmet konania. Keďže konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ovládané dispozičným princípom, musí súd uznesením vyčerpať celý návrh a nesmie pritom konať ultra petitum. Procesný postup súdu teda vyžaduje detailnosť a presnosť, čo je prirodzene podmienené zrozumiteľnosťou a určitosťou samotného návrhu. K návrhu musia byť navyše pripojené aj listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva a ktoré majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Uviedol tiež, že dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Z normatívneho textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd povinný primárne vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané (princíp proporcionality) a nesmie tak nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. Z návrhu a jeho príloh musí byť zároveň zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie a protistrany alebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany.
6. Súd prvej inštancie posúdil návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v intenciách vyššie uvedeného výkladu v spojení so znením citovaných zákonných ustanovení a dospel k záveru, že návrh neobsahuje všetky formálne a materiálne náležitosti, vyžadované zákonom pre takýto druh podania. Vyslovil, že pokiaľ ide o všeobecné náležitosti návrhu obdobne ako pri žalobe), návrh neobsahuje určité označenie navrhovateľa, opis rozhodujúcich/relevantných skutočností a určitý, zrozumiteľný, ale najmä materiálne vykonateľný petit (znenie požadovaného súdneho rozhodnutia), ako ani osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú uvedenie dôvodnosti a trvania chráneného nároku, jeho ohrozenia a osvedčenie dôvodnosti požadovanej ochrany súdnym rozhodnutím. Uviedol, že ako navrhovateľ je v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedená jedna fyzická osoba - W. V., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, Z., avšak návrh je podpísaný okrem neho ďalšími siedmymi fyzickými osobami: E. Y., F. L., Y. Š., E. N., V. Y., N. K., M. Z., bez uvedenia dôvodu ich podpisu na návrhu, teda či tiež vystupujú na strane navrhovateľa, v takom prípade absentuje ich úplné označenie v súlade s § 133 ods. 1 CSP. Z návrhu teda nie je zrejmé, či je navrhovateľ jeden alebo
je navrhovateľov viac, resp. či všetky v návrhu podpísané osoby má súd považovať za navrhovateľov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (s ktorými je potom aj potrebné procesne konať). 7. Skonštatoval tiež, že pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov (sporových strán) by bolo právo účastníka (sporovej strany) ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. Musí byť teda prijatý záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana pred nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy. Ohrozenie osvedčeného nároku musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne.
8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v návrhu zo dňa 11.7.2023 opis rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov absentuje, a keďže navrhovateľ neuviedol/ neoznačil ohrozený nárok, nie je možné potom ani posúdiť osvedčenie, či je/nie je takýto nárok ohrozený, a teda, či je požadovaná predbežná/dočasná ochrana dôvodná. Mal tiež za to, že návrh neobsahuje ani určitý a materiálne vykonateľný petit, z jeho znenia nie je zrejmé, akého konkrétneho konania by sa mal odporca zdržať, pojem „akéhokoľvek konania“ považoval za neurčitý a teda za nevykonateľný, tiež nemal za zrejmé, čo navrhovateľ považuje za „vec samú“, a to ani v kontexte odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého taktiež nevyplýva, prečo by mala byť povinnosť požadovaným neodkladným opatrením odporcovi uložená do uskutočnenia zhromaždenia (akého subjektu?) tvrdiac (v požadovanom petite), že sa bude konať najneskôr do 19.9.2023. Vyslovil, že v súhrne vyššie uvedených nedostatkov, ktoré nemožno zhojiť prostredníctvom výzvy na odstránenie vád v zmysle ust. § 128 a § 129 CSP, nakoľko ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepoužijú, čo potvrdil aj Krajský súd v Bratislave v obdobnej veci uznesením sp.zn. 3Cdo 14/2017 zo dňa 31.1.2017, že je potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s vyššie cit. ust. § 327 CSP odmietnuť, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa predpoklady na to, aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje.
9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že svojim návrhom sa ako člen rady Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUZAKA, Justičná 1, Bratislava, IČO: 30788218, zriadeného na správu domov na Záhradníckej 1,14,16,18, Justičnej 1,2,3 a Karadžičovej 41,43 a 45 domáhal nariadiť odporcovi W. B. neodkladné opatrenie a uložiť mu ním povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania vo veci samej, a to až do uskutočnenia zhromaždenia vlastníkov Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUZAKA, zvolaného jeho predsedom V.. F. W. najneskôr do 19.9.2023. Uviedol, že svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že odporca mu ako členovi rady nedoručil žiadosť 1 vlastníkov bytov a nebytových priestorov tak, ako to vyžaduje § 14 zák. č. 182//1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Celkový počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov spoločenstva je 179, potrebný zákonný počet vlastníkov je 45, ale platných podpisov je 43. Odporca v žiadosti uviedol, že žiadajú zvolať zhromaždenie do 15 dní, teda do 13.7.2023, ale už 8.7.2023 neprávoplatný počet vlastníkov v zastúpení odporcu zvolal zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov na 18.7.2023, čím došlo k niekoľkonásobnému porušeniu citovaného zákona o vlastníctve bytov. Odporca sa mal zdržať nezákonného konania, ktoré v návrhu uviedol a ku ktorému priložil dôkazy. K ustanoveniam § 128 a § 129 CSP, z ktorých súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal a k ním citovanému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cdo 14/2017, uviedol, že pod uvedeným číslom konania nie je žiadne uznesene Krajského súdu v Bratislave publikované v Zbierke judikátov. Konštatoval, že z normatívneho znenia ust. § 327 CSP vyplýva, že súd prípadné vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodstraňuje a ustanovenia § 128 a § 129 sa nepoužijú. Bol toho názoru, že toto všeobecné pravidlo je však nevyhnutné interpretovať v nadväznosti na diferenciáciu medzi podaním vo veci samej a podaním, ktoré nie je podaním vo veci samej. Uviedol, že Civilný sporový poriadok v § 123 ods. 2 CSP ustanovuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej, ktoré vyplýva z povahy veci. Jeho návrh smeruje k rozhodnutiu, ktoré nemá vykazovať charakter dočasnosti a absentuje bezprostredná väzba na konanie vo veci samej na základe žaloby. Mal za to, že ak má návrh na nariadenie neodkladného opatrenia charakter podania vo veci samej, dochádza k zdanlivému interpretačnému konfliktu medzi § 129 CSP o odstraňovaní vád podania vo veci samej a
§ 127 CSP o odstraňovaní vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti. Keďže samotný § 327 CSP je zjavne lex generalis vo vzťahu k § 129, ide o špecifickú kategóriu návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sú podaniami vo veci samej, nemožno túto všeobecnú normu aplikovať. Prednosť má lex specialis v podobe § 129 CSP, ktorý priamo v ods. 1 výslovne predpokladá aj odstraňovanie vád návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa neho platí, že ak navrhovateľ podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je podaním vo veci samej, je súd povinný skúmať tento návrh z hľadiska jeho obsahových náležitostí, resp. vád. Pokiaľ je takýto návrh neúplný alebo nezrozumiteľný, prípadne z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve súd navrhovateľa na doplnenie alebo opravu návrhu a určí mu na tento úkon lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Výzvu súd realizuje uznesením, v ktorom uvedie konkrétne vady a ako ho treba doplniť alebo opraviť. Súčasne navrhovateľa poučí o možnosti podanie odmietnuť. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nie je podaním vo veci samej, postupuje súd podľa § 327 CSP. Návrh, ktorý neobsahuje náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý, bez odstraňovania týchto vád uznesením odmietne. To neplatí, ak vady návrhu nebránia pokračovaniu v konaní. Proti uzneseniu o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nie je podaním vo veci samej, nie je prípustné odvolanie (§ 357 písm. b/ CSP a contrario). Pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je podaním vo veci samej, postupuje súd v zmysle § 129 CSP, ustanovenie § 132 CSP sa nepoužije. Ak z takéhoto návrhu nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, prípadne ide o návrh neúplný alebo nezrozumiteľný, súd osobitným uznesením vyzve navrhovateľa na doplnenie alebo opravu návrhu v režime § 129 ods. 1 a 2 CSP. Na odstránenie vád mu zároveň určí lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Túto sudcovskú lehotu možno primerane predĺžiť (§ 118 ods. 2 CSP) a jej zmeškanie zo zákonných dôvodov odpustiť (§ 122 CSP). Ak pre uznesenie vytknutý nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vo veci samej) nemožno vo veci pokračovať, súd po márnom uplynutí lehoty stanovenej na doplnenie alebo opravu návrhu takýto vadný návrh odmietne. Inak v konaní ďalej pokračuje a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne v rámci štandardného postupu. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako podania vo veci samej, je prípustné odvolanie v zmysle § 357 písm. b/ CSP. Ak navrhovateľ pôvodný návrh opraví alebo doplní v súlade s výzvou súdu najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o jeho odmietnutí, môže o odvolaní rozhodnúť súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal (§ 129 ods. 4 CSP). Navrhovateľ tiež poukázal na to, že súd prvej inštancie v uznesení uviedol trvalý pobyt odporcu: V. XXXX/X, Z., na rozdiel od jeho trvalého pobytu: Š. X, W., ktorý uviedol v návrhu. Z uvedeného dôvodu nepovažoval Okresný súd Pezinok podľa § 14 CSP za príslušný súd. Ako prílohy s odvolaním navrhovateľ doručil: Kópiu Zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUZAKA z 19.6.2017.
10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a pučí o možnosti podanie odmietnuť (§ 129 ods. 2 CSP).
V prípade odmietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci samej je možné podať odvolanie podľa § 357 písm. b/ CSP.
13. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
14. Pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je podaním vo veci samej sa aplikuje ust. § 129 CSP, ktoré je špeciálnym oproti § 327 CSP, teda odstraňujú sa vady, avšak pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie je podaním vo veci samej sa aplikuje § 327 CSP, ktoré je špeciálne k § 128 CSP, kedy sa vady návrhu neodstraňujú.
15. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je podaním vo veci samej (§ 123 CSP), je návrh, ktorým sa nesleduje dočasná a predbežná úprava pomerov a v takom prípade súd odstraňuje vady podania podľa § 129 CSP.
V prípade, ak návrh na neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, pričom ide o návrh, ktorý nie je podaním vo veci samej, súd taký návrh odmietne a vady podania neodstraňuje podľa § 327 CSP. Odvolanie voči uzneseniu súdu, ktorým bolo rozhodnuté o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie je podaním vo veci samej, je prípustné podľa § 257 písm. d/ CSP, v zmysle ktorého odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
16. O neodkladné opatrenie, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ide vtedy, ak má nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej. Zákonodarca tu bezpochyby zohľadnil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým pri tom môže dôjsť, sa v takom prípade vyznačujú nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení strán sporu (Uznesenie NS SR z 11.októbra 2017 sp.zn. 3Cdo 157/2017). Charakter dočasnosti a provizórnosti neodkladného opatrenia vyplýva aj zo znenia petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. V danom prípade navrhovateľom podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa jeho petitu a skutkového vymedzenia návrhu, nie je rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenia treba vnímať ako dočasné procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené (§ 333 - § 335 CSP). Dočasnosť tohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi stranami sporu, navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie malo nastoliť určitý stav len dočasne, a preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď navrhovateľa na odstránenie jeho vád nevyzval (§ 327 CSP). Pritom išlo o vady návrhu spočívajúce v neurčitom nevykonateľnom petite, ktorý súd nemôže preformulovať v časti konkretizácie tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia (Uznesenie NS SR z 27. júna 2018 sp.zn. 8Cdo 38/2017). Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zo znenia petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zrejmé, akého konkrétneho konania by sa mal odporca zdržať, pojem „akéhokoľvek konania“ považoval správne za neurčitý, a teda za nevykonateľný, tiež nie je zrejmé, čo navrhovateľ považuje za „vec samú“, a to ani v kontexte odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého taktiež nevyplýva, prečo by mala byť povinnosť požadovaným neodkladným opatrením odporcovi uložená do uskutočnenia zhromaždenia (akého subjektu?) tvrdiac (v požadovanom petite), že sa bude konať najneskôr do 19.9.2023. Keďže na odstránenie vád takéhoto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nie je návrhom vo veci samej, súd nevyzýva a išlo o vady, ktoré bránili riadnemu pokračovaniu v konaní, súd prvej inštancie správne návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol podľa ust. § 327 CSP. Odvolacie námietky navrhovateľa z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Čo sa týka námietky navrhovateľa, že súd prvej inštancie v uznesení uviedol trvalý pobyt odporcu: V. XXXX/X, Z., na rozdiel od jeho trvalého pobytu: Š. X, W., ktorý uviedol v návrhu, odvolací súd uvádza, že adresa pobytu odporcu: V.Á. X, Z. od (15.5.2023) zodpovedá údaju v Registri obyvateľov a pokiaľ Okresný súd Pezinok, na ktorý navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal, nevykonal aktivitu vyplývajúcu z ust. § 41 CSP, neskôr by bolo možné prihliadať len na námietku miestnej príslušnosti zo strany odporcu, nie navrhovateľa.
18. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 CSP nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP.