Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoEk-13-2023.pdf
PDF · 103.65 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoEk/13/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. X, XXX XX F., zastúpenej: JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom Urbánkova 6, 040 01 Košice, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 11763/17, o vymoženie 480,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 23.03.2023, č. k. 16Er/3552/2017-120, takto
rozhodol:
I. M e n í uznesenie vo výroku I. a II. tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. M e n í uznesenie vo výroku III. tak, že návrh povinnej na odklad exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú (výrok I.), exekúciu zastavil (II.), povolil odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti I. výroku tohto uznesenia o zastavení exekúcie a uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok IV.).
2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného súdnym exekútorom do zápisnice dňa 16.03.2017 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802005157, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 15.05.2017, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. Exekučný titul v predmetnej exekúcii je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, sp. zn. SRSAspA 14388/16 zo dňa 24.10.2016. Dňa 15.11.2017 bol súdu doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie a povolenie odkladu exekúcie, v ktorom uviedla, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h), j), a i), a preto poskytnutý úver považovala za bezúročný a bez poplatkov. Povinná poukázala na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi povinnou a oprávneným je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je neplatná, čo má za následok, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, rozhodovať daný spor. Uznesením zo dňa 18.05.2021, č. k. 16Er/3552/2017-57 Okresný súd Košice I exekúciu zastavil a povolil odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti I. výroku o zastavení exekúcie. Predmetné uznesenie bolo zrušené a vrátené súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.10.2022, č. k. 14Co/274/2021-106, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.12.2022. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu ako aj z predloženého spisového materiálu vyplýva, že pohľadávka vznikla na základe úverovej Zmluvy označenej ako Žiadosť o aktiváciu splátkovej karty Quatro č. 0033268193 zo dňa 19.11.2009 uzavretej medzi právnym
predchodcom oprávneného - veriteľom spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok a dlžníkom - povinnou, v zmysle ktorej boli povinnému predmetnou spoločnosťou poskytnuté finančné prostriedky. Právny predchodca oprávneného postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky predmetnú pohľadávku na postupcu - terajšieho oprávneného. Dňa 05.11.2015 došlo medzi oprávneným a povinnou k uzavretiu Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorou povinná uznala podľa § 110 Občianskeho zákonníka, čo do právneho dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe Zmluvy s pôvodným veriteľom. Dlžná suma 802,80 eur pozostáva z istiny vo výške 600,08 eur, z ostatného príslušenstva podľa Zmluvy vo výške 0,00 eur a z úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 630,08 eur za dobu od 01.10.2014 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa uvedenej dohody. Dohoda bola podpísaná oprávneným dňa 29.10.2015 a povinnou dňa 05.11.2015. Dňa 05.11.2015 bola podpísaná aj Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinným, ktorá v čl. I - Základné ustanovenia, upravuje postavenie Stáleho rozhodcovského súdu pri Asociácii pre arbitráž so sídlom v Bratislave, ktorý je zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské rozhodcovské spory, pričom spotrebiteľským rozhodcovským konaním sa rozumie konanie podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetná Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc je neplatná, nakoľko neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť, a to označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva sa teda nevzťahuje k spotrebiteľskej zmluve, lebo neobsahuje označenie spotrebiteľskej zmluvy, ale obsahuje označenie Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá nie je spotrebiteľskou zmluvou. V danej veci šlo o zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pretože táto zmluva upravuje vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán medzi dodávateľom a spotrebiteľom vo vzťahu k predmetu plnenia, a to poskytnutiu úveru. Dohoda o uznaní záväzku nezakladá nový spotrebiteľský vzťah medzi dodávateľom a veriteľom, táto dohoda slúži predovšetkým ako zabezpečovací prostriedok k peňažnému záväzku. Z tohto dôvodu neobsahuje predmetná Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zákonnú obsahovú náležitosť, a to správne označenie spotrebiteľskej zmluvy, preto je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, pre rozpor s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom konaní. Neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy exekučný súd vidí aj v nekalej obchodnej praktike, ktorú oprávnený používa pri uzatváraní tak významného právneho úkonu, akým takáto zmluva je. Súd prvej inštancie podotkol, že celé znenie Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je vopred naformulované osobou dodávateľa, pričom oprávnený ako nástupca dodávateľa v zmluve predformuluje text vyhlásenia dlžníka, že bol pred uzatvorením zmluvy osobitne informovaný a poučený o dôsledkoch uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Len ťažko možno predpokladať, že „pred“ podpisom zmluvy bol informovaný a poučený o dôsledkoch uzavretia Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, a to aj z pohľadu na časový odstup podpisov na Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve, keď oprávnený túto zmluvu podpísal 29.10.2015 a povinný až 05.11.2015. Takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, resp. § 8 ods. 3, 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Rozhodcovská zmluva bola podpísaná zmluvnými stranami v ten istý deň ako Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Oba dokumenty boli teda podpísané spotrebiteľom - povinnou cca 6 rokov po uzavretí Zmluvy o úvere. Právomoc rozhodcovského súdu mala v danej veci založiť Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. 3381679 zo dňa 05.11.2016. V danej veci však bol vydaný rozhodcovským súdom rozsudok na podklade neplatnej Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, t. j. bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý na konanie a rozhodnutie nemal právomoc, a teda predmetný rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého sa môže viesť exekúcia. Nakoľko je v danej veci možné očakávať, že predmetná exekúcia bude právoplatne zastavená, súd preto z ochrany povinnej pred prípadným výkonom exekúcie povolil odklad exekúcie až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené skutočností súd prvej inštancie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň exekučné konanie zastavil.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby napadnuté uznesenie odvolací súd zrušil, alebo zmenil a ďalej konal.
4. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Uviedol, že podľa ústavne konformného výkladu je preferovaná platnosť pred neplatnosťou právneho úkonu s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 2020, sp. zn. 4Cdo/9/2017, pričom súd prvej inštancie postupoval podľa názoru oprávneného
pri právnom posúdení veci v priamom rozpore s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky, kedy dospel k záverom o neplatnosti právneho úkonu. Poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.10.2022, Sp. zn.:14CoE/274/2021 – 106 a uviedol, že súd nesprávne právne posúdil vec a nepridržiaval sa právneho názoru odvolacieho súdu. Oprávnený uviedol, že predmetná rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente, a je tak obsahovo ako aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku. Povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Listina s názvom Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania, okrem rozhodcovskej zmluvy. To znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Oprávnený tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 a konštatoval, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Ďalej uviedol, že z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.
5. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a napadnuté uznesenie zmenil podľa § 388 CSP.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
8. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. V prejednávanej veci právny predchodca oprávneného (VÚB, a.s. prostredníctvom Consumer Finance Holding, a.s.) a povinná uzavreli dňa 19.11.2009 zmluvu vo forme „Žiadosti o aktiváciu Splátkovej karty Quatro“ č. 0033268193. Dňa 05.11.2015 povinná uznala dlh vyplývajúci z tejto zmluvy, a to prostredníctvom „Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach“ uzavretej s právnym nástupcom pôvodného veriteľa - s oprávneným. Zároveň ten istý deň uzavrela s oprávneným spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu č. 3381679 podľa § 3 a nasl. zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V čl. II tejto zmluvy sa strany dohodli na rozhodcovskej doložke, podľa ktorej mal všetky spory súvisiace s pôvodnou zmluvou rozhodnúť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, IČO: 45 744 971.
10. Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy následný spor medzi oprávneným a povinnou prejednal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž a vo veci vydal dňa 24.10.2016 rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 14388/16, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní.
11. Predmetom odvolacieho konania je preto v prvom rade posúdiť, či rozhodcovské konanie, v ktorom došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, prebehlo na podklade platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
12. V tejto súvislosti je odvolací súd v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie nerešpektoval názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení zo dňa 24.10.2022 sp. zn. 14CoE/274/2021-106, v ktorom uviedol:
„Predmetný zákon v ust. § 3 upravuje možnosť uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vrátane jej náležitostí, ktorá o. i. musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. V tomto smere je potom nedôvodný argument súdu prvej inštancie ohľadom jedného z ním zistených aspektov neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy ako celku, že spotrebiteľ mohol samostatne uzavretú rozhodcovskú zmluvu ako celok len prijať alebo odmietnuť, čo bolo naopak zámerom zákonodarcu. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v ust. § 3 ods. 5 stanovuje len, že uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, čo v rozhodovanej veci konštatované nebolo.
Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovská zmluva vykazuje charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi právneho vzťahu, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred a výlučne podľa vlastnej vôle určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak pre prípad iniciovania rozhodcovského konania veriteľom ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov.
V uvedenom smere odvolací súd dáva do pozornosti § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, podľa ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na všeobecný súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.
Odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, bolo taktiež novelizované v súvislosti s prijatím zákona č. 335/2014 Z. z. tak, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie taktiež nereflektoval a na vec v tomto smere dokonca aplikoval neúčinný právny predpis.
V čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy bol platný a účinný zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a posudzujúc jednotlivé ustanovenia uzavretej zmluvy odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, nezistil ich obsahový rozpor s citovaným zákonom, či s ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Týmito konštatovaniami odvolací súd dospel k záveru, že predloženie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vo forme predtlače bolo v súlade so zámerom zákonodarcu a že uvedená zmluva nevylučovala právomoc všeobecného súdu, ak by sa naň spotrebiteľ obrátil. Záver súdu prvej inštancie o neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky ako dôvodu pre zastavenie predmetnej exekúcie bol preto nesprávny...
...Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa § 289 ods. 1 písm. c) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP, keďže v konaní nebol preukázaný nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku a tento sa javí ako spôsobilý exekučný titul.“
13. Odvolací súd preskúmal exekučný titul, t. j. rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, sp. zn. SRSAspA 14388/16 zo dňa 24.10.2016 a zistil, že tento je spôsobilým exekučným titulom. Z rozhodnutia je zrejmé, že toto nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2017 a stalo sa vykonateľným, je v ňom jasne označená osoba oprávnená (EOS KSI Slovensko, s.r.o.), osoba povinná (B. C.), presný rozsah a obsah plnenia (zaplatenie 480,08 eur s príslušenstvom) a presne stanovená lehota na plnenie (do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia). Nakoľko povinná nepodala voči doručenému rozhodnutiu žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným a ako také, spôsobilým exekučným titulom.
14. Vo vzťahu k spôsobilosti exekučného titulu odvolací súd uvádza, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi skutočnosťami, ktoré môžu byť uplatnené v tzv. základnom konaní, v ktorom dôjde k uloženiu povinnosti právoplatným rozhodnutím a skutočnosťami uplatnenými v konaní exekučnom, ktorého zmyslom je vynútenie práva priznaného vykonateľným rozhodnutím, ktoré nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Obe konania - základné konanie a exekučné konanie - predstavujú dva relatívne samostatné celky, ktoré môžu, ale zákonite nemusia na seba nadväzovať. Základné konanie sa končí spravidla vydaním meritórneho rozhodnutia. Až v prípade, ak účastník dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, možno pristúpiť k vymáhaniu tejto povinnosti v exekučnom konaní.
15. V exekučnom konaní, teda v konaní o výkon právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, v zásade nemožno preskúmavať správnosť a zákonnosť tohto rozhodnutia ako exekučného titulu, či konanie, ktoré mu predchádzalo. Právoplatné rozhodnutie môže účastník napadnúť len mimoriadnymi opravnými prostriedkami. V exekučnom konaní sa správnosť tohto rozhodnutia predpokladá, pokiaľ nenastanú skutočnosti ustanovené Exekučným poriadkom, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie vedenej na základe tohto rozhodnutia. V zmysle Exekučného poriadku ide o okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (nie pred jeho vydaním) a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú dané iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 50 Exekučného poriadku v znení do 31. marca 2017).
16. Exekučnému súdu prislúcha prieskumná právomoc voči exekučnému titulu len v rozsahu posúdenia, či tento spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti. Pod formálnou vykonateľnosťou rozumieme splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené ako vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa označuje tzv. doložkou vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatrí príslušný orgán. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti je rozhodnutie vykonateľné len vtedy, ak obsahuje presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností k plneniu, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie.
17. Exekučný súd nemôže preskúmať vecnú správnosť a zákonnosť exekučného titulu, teda ani skutočnosť, či súd v základnom konaní pri jeho vydávaní prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách (okrem tých prípadov, v ktorých sa uplatňoval nárok zo zmenky), nakoľko takáto právomoc prislúcha jedine nadriadenému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Preto v prípade, ak je exekučnému súdu predložený exekučný titul opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorý spĺňa vyššie uvedené predpoklady formálnej a materiálnej vykonateľnosti, je exekučný súd povinný takéto rozhodnutie rešpektovať a nariadiť výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky v ňom uvedenej.
18. Ako už bolo uvedené vyššie, ostatné časti exekučného titulu, ako je napr. správnosť zisteného skutkového stavu veci, či správnosť aplikovania právneho predpisu na konkrétny prípad, teda aj zisťovanie, či právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom spotrebiteľským, exekučnému súdu preskúmavať neprislúcha.
19. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc je neplatná, nakoľko neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť, a to označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje, tak odvolací súd uvádza, že takýto výklad je formalistický, nakoľko Dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach označenej v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve síce nie je spotrebiteľskou zmluvou, avšak je zjavné, že je akcesorickým právnym úkonom vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému vzťahu, ktorým spotrebiteľskou zmluvou bol, a táto je aj označená v Dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach.
20. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je záver súdu prvej inštancie o tom, že rozhodcovský súd odvodzoval právomoc na rozhodnutie v predmetnej veci z neplatnej uzavretej rozhodcovskej zmluvy je vecne nesprávny, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 388 CSP zmenil vo výroku I. a II. tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a rovnako vo výroku III. tak, že návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol, keďže nedošlo k jej zastaveniu.
22. O náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 262 ods. 1 CSP).
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).