Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52C/159/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľa: U.. P. L., bytom C. O. XX, W., zast. JUDr. Martin Marko, advokát, so sídlom Budatínska 47, Bratislava, proti odporcovi: ECOPRESS, a. s., so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 31 333 524, zast. ROWAN LEGAL, s. r. o., so sídlom Námestie Slobody 11, Bratislava, o určenie povinnosti uverejniť opravu a o náhradu škody, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý uverejniť v denníku Hospodárske Noviny opravu na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenie s označením "oprava" v nasledovnom znení:

V denníku Hospodárske Noviny bol uverejnený dňa 14. 06. 2010 na strane 12 článok pod názvom "Veľký politik končí hanebne malý ĽS-HZDS bola ku koncu už len obchodná spoločnosť P. dcéry P.". V uvedenom článku boli okrem iných uverejnené aj nasledovné tvrdenia:

"Obchodná spoločnosť, v ktorej mala hlavné slovo jeho dcéra P. P. - L..

"Pokladníčka P.

Viacerí poslanci HZDS otvorenie priznávali, že hlavnou postavou strany bola posledné štyri roky "P.". Mala na starosti kasu strany. Samozrejme, neformálne. A zároveň mala pod palcom všetky ekonomické rezorty HZDS. Na ministerstve pôdohospodárstva to bol pozemkový fond a štátne lesy. Na ministerstve hospodárstva zas cestovný ruch."

"P. bol ku koncu kariéry už len protektor "podnikateľky" P.",

pričom všetky tieto skutkové tvrdenia sú nepravdivé. U.. P. L. nezastáva, ani nikdy nezastávala žiadnu funkciu v ĽS-HZDS, a taktiež nijakým spôsobom nezodpovedala ani neriadila financie ĽS-HZDS ani žiadne ústredné orgány štátnej správy alebo inštitúcie. Podnikateľské aktivity U.. P. L.D. sú vyvíjané ňou samou, bez akejkoľvek činnosti, ktorú je možné označiť ako činnosť protektora.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky na opravu z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý uhradiť navrhovateľke sumu 4 975,- eur a náhradu trov konania 364,50 eur všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaním doručeným na Okresný súd Bratislava II dňa 18. 08. 2010 domáhala určenia povinnosti odporcu ako vydavateľa uverejniť opravu nepravdivých skutkových tvrdení uvedených v článku "Veľký politik končí hanebne malý ĽS-HZDS bola ku koncu už len obchodná spoločnosť P. dcéry P.", ktorý bol uverejnený v denníku HOSPODÁRSKE NOVINY dňa 14. 06. 2010 na strane 12 (ďalej len "sporný článok"), a tiež peňažnej náhrady.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že odporca je vydavateľom denníka HOSPODÁRSKE NOVINY, v ktorom bol sporný článok uverejnený. V článku boli okrem iného uverejnené aj nasledovné tvrdenia:

"P. zbavil HZDS akejkoľvek politickej podstaty. A spravil z neho obchodnú spoločnosť. Obchodnú spoločnosť, v ktorej mala hlavné slobo jeho dcéra P. P. - L.."

"Pokladníčka P.Viacerí poslanci HZDS otvorenie priznávali, že hlavnou postavou strany bola posledné štyri roky "P.". Mala na starosti kasu strany. Samozrejme, neformálne. A zároveň mala pod palcom všetky ekonomické rezorty HZDS. Na ministerstve pôdohospodárstva to bol pozemkový fond a štátne lesy. Na ministerstve hospodárstva zas cestovný ruch. Z HZDS sa stal rodinný podnik P."

"P. bol ku koncu kariéry už len obchodník a protektor "podnikateľky" P.

Uvedené skutkové tvrdenia o navrhovateľke sú nepravdivé. Navrhovateľka odporcu v zákonnej lehote požiadala odporcu o uverejnenie opravy týchto nepravdivých skutkových tvrdení. Odporca ju však napriek výzve neuverejnil a trval na údajnej pravdivosti týchto tvrdení. Navrhovateľka žiada o uverejnenie opravy tak, že súd uloží odporcovi povinnosť uverejniť opravu v znení, že všetky vyššie uvedené tvrdenia sú nepravdivé. U.. P. L. nezastáva, ani nikdy nezastávala žiadnu funkciu v ĽS-HZDS, a taktiež nijakým spôsobom nezodpovedala ani neriadila financie ĽS-HZDS ani žiadne ústredné orgány štátnej správy alebo inštitúcie. Podnikateľské aktivity U.. P. L. sú vyvíjané ňou samou, bez akejkoľvek činnosti, ktorú je možné označiť ako činnosť protektora.

Navrhovateľka od odporcu žiada aj primeranú peňažnú náhradu vo výške 4 975,- EUR.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril podaním zo dňa 24. 02. 2011, v ktorom uviedol, že nárok navrhovateľky odmieta a neuznáva ho. K veci uviedol, že žiadosť navrhovateľky o uverejnenie opravy obdŕžal dňa 13. 07. 2010, t. j. na konci 30-dňovej lehoty. Odporca opravu neuverejnil, nakoľko má za to, že žiadosť o uverejnenie opravy nespĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 7 ods. 3 tlačového zákona a môže preukázať pravdivosť skutkových tvrdení o ktorých opravu navrhovateľka žiada. Uvedené odporca navrhovateľke oznámil listom zo dňa 20. 07. 2010 a navrhol jej možnosť a priestor pre uverejnenie odpovede, v ktorej by navrhovateľka vysvetlila svoje postoje k sporným častiam článku, na čo navrhovateľka nereagovala. Právo na uverejnenie opravy môže smerovať iba proti skutkovým tvrdeniam, nie voči hodnotiacim úsudkom autora. Sporné časti článku však nie sú skutkovými tvrdeniami, ale hodnotiacimi úsudkami autora. Článok je komentárom, teda publicistickým žánrom, ktorý do značnej miery obsahuje subjektívne postrehy a názory autora a je preň typická istá miera zveličenia. Skutkové tvrdenia v článku uverejnené, sú pravdivé. Informácie, z ktorých autor vychádzal pri písaní článku, a ktoré sa stali podkladom pre napadnuté skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky, boli zamestnancami odporcu a jeho spolupracovníkmi náležite zisťované a preverované. Autor vychádzal z informácií poskytnutých mu z viacerých zdrojov z prostredia HZDS a z ústredných orgánov štátnej správy, pričom tieto informácie sú overiteľné. Návrh žiada ako právne nepodložený a bezdôvodný zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom svedka T. T. a oboznámením sa obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Zo strany 12 denníka HOSPODÁRSKE NOVINY vyplýva, že dňa 14. 06. 2010 bol v tomto denníku uverejnený článok "Veľký politik končí hanebne malý ĽS-HZDS bola ku koncu už len obchodná spoločnosť P. dcéry P.", v ktorom sa okrem iného uvádza:

"P. zbavil HZDS akejkoľvek politickej podstaty. A spravil z neho obchodnú spoločnosť. Obchodnú spoločnosť, v ktorej mala hlavné slobo jeho dcéra P. P. - L.."

"Pokladníčka P.Viacerí poslanci HZDS otvorenie priznávali, že hlavnou postavou strany bola posledné štyri roky "P.". Mala na starosti kasu strany. Samozrejme, neformálne. A zároveň mala pod palcom všetky ekonomické rezorty HZDS. Na ministerstve pôdohospodárstva to bol pozemkový fond a štátne lesy. Na ministerstve hospodárstva zas cestovný ruch. Z HZDS sa stal rodinný podnik P."

"P. bol ku koncu kariéry už len obchodník a protektor "podnikateľky" P." (ďalej aj len "sporné tvrdenia").

Zo žiadosti o uverejnenie opravy zo dňa 13. 07. 2010 vyplýva, že navrhovateľka odporcu požiadala o uverejnenie opravy tak, že sporné tvrdenia uverejnené v denníku HOSPODÁRSKE NOVINY dňa 14. 06. 2010 na strane 12 pod názvom "Veľký politik končí hanebne malý ĽS-HZDS bola ku koncu už len obchodná spoločnosť P. dcéry P.", sú nepravdivé. U.. P. L. nezastáva, ani nikdy nezastávala žiadnu funkciu v ĽS-HZDS, a taktiež nijakým spôsobom nezodpovedala ani neriadila financie ĽS-HZDS ani žiadne ústredné orgány štátnej správy alebo inštitúcie. Podnikateľské aktivity U.. P. L. sú vyvíjané ňou samou, bez akejkoľvek činnosti, ktorú je možné označiť ako činnosť protektora.

Z odpovede na žiadosť o uverejnenie opravy vyplýva, že odporca navrhovateľke listom zo dňa 20. 07. 2010 oznámil, že všetky informácie uverejnené v článku boli náležite zisťované a preverované. Išlo predovšetkým o hodnotiace úsudky, ktoré nemôžu byť predmetom práva na opravu, nakoľko nie je možné preukazovať ich pravdivosť. Odporca zároveň navrhovateľke ponúkol možnosť a priestor pre uverejnenie odpovede, v ktorej by vysvetlila svoje postoje k sporným častiam článku.

Z výpovede svedka T. T., ktorý je u odporcu zamestnaný ako zástupca šéfredaktora vyplýva, že sporný článok bol uverejnený na strane Názory a analýzy. Pokiaľ ide o tvrdenie, že HZDS je obchodná spoločnosť, nepovažuje ho za skutkové tvrdenie. Šlo o metaforu. Je si vedomý, že politická strana nie je obchodnou spoločnosťou. Za skutkové tvrdenia považuje to, že pani L. bola pokladníčkou HZDS hoci si uvedomuje, že pokladníkom bol niekto iný. Taktiež to, že sa zaujímala o ekonomické rezorty HZDS, čo uvádzali zdroje, ktoré sú chránené. Intenzívne sa o tieto rezorty zaujímala tým, že často chodila na ministerstvá, zúčastňovala sa porád a podobne. Zdroje mu tiež uviedli, že sa intenzívne zaujímala o financovanie HZDS a o financovaní rozhodovala. Angažovala sa najmä na ministerstve pôdohospodárstva a na ministerstve hospodárstva najmä v cestovnom ruchu. Pokiaľ ide o vyjadrenie, že bol P. protektor pani L., mal na mysli politický protektor, ktorý ako politik mohol z titulu svojej funkcie tolerovať a vyžadovať od dcéry, aby sa zúčastňovala týchto činností. Uvedené považuje za skutkové tvrdenie. Každý otec je protektorom svojej dcéry. Väčšiu váhu týmto informáciám začal prikladať, až keď sa ozval podnikateľ, ktorý upozornil na to, že v ekonomických rezortoch sa môžu podnikatelia presadiť, len keď idú cez P. P.-L.. Ide o publicistický článok, nie spravodajský. Pri publicistike je veľmi ťažko rozlišovať, ktorá časť je skutkové tvrdenie a ktorá hodnotiaci úsudok autora. Znenie požadovanej opravy pozná a považuje ho nenáležité. Má za to, že nevyvracia ním uvádzané skutkové tvrdenia. Nikdy netvrdil, že riadila ústredné orgány.

V priebehu konania navrhovateľka zotrvala na písomne podanom návrhu. K veci ďalej uviedla, že skutkové tvrdenia uvedené v spornom článku sú defamujúce, nepravdivé a nezakladajú sa na žiadnej relevantnej skutočnosti, pričom zasahujú do práv navrhovateľky. Odporca zasiahol do jej práv a porušil ustanovenia tlačového zákona. Žiadosť o uverejnenie opravy bola podaná riadne a včas s náležitosťami,

ktoré zákon predpokladá, a keďže odporca žiadosti o uverejnenie opravy nevyhovel, obrátili sa na súd. Z úvodného listu Hospodárskych novín, kde bol článok uverejnený vyplýva, že obsahom článku má byť portrét Q. P.. Portrét ako žurnalistický formát obsahuje faktografické údaje o osobe, ktorej portrét je uverejňovaný a preto táto skutočnosť svedčí o tom, že faktografické údaje nemôžu byť hodnotiacim úsudkom, ale len skutkovými tvrdeniami. Má za to, že návrh na opravu je v celom rozsahu dôvodný a preukázaný. Zároveň sa domáha aj peňažnej náhrady vo výške 4 975,- eur, ktorej výšku odôvodňuje na takmer samotnom strope tohto nároku tým, že je všeobecne známou osobou, vyvíja podnikateľské aktivity vo viacerých oblastiach a takéto tvrdenia pôsobia kontraproduktívne či už na jej podnikanie, alebo aj na jej iné činnosti, napr. charitatívneho charakteru. Článok, v ktorom boli uvádzané nepravdivé skutkové tvrdenia ju poškodil a zasiahol do jej osobnostných práv. Nakoľko je podnikateľka, zasiahlo ju to aj vo sfére jej podnikania a preto nie je postačujúce len uverejnenie opravy, ale je potrebné priznať aj nemajetkovú ujmu v navrhovanej výške.

V priebehu konania odporca zotrval na svojich písomných vyjadreniach. K veci ďalej uviedol, že mal právo odmietnuť uverejnenie opravy, nakoľko návrh opravy nespĺňal predpoklady pre uverejnenie opravy v zmysle zákona. Navrhovateľka sa ohradila prevažne voči hodnotiacim úsudkom v článku a nie skutkovým tvrdeniam. Tieto hodnotiace úsudky vychádzajú z pravdivých premís a z pravdivých tvrdení, ktoré sú overiteľné. V článku sú aj skutkové tvrdenia, ktoré sú tak isto ako hodnotiace úsudky pravdivé. Takýmto skutkovým tvrdením je napr. tvrdenie, že viacerí poslanci HZDS otvorene priznávali, že hlavnou postavou strany bola posledné 4 roky P.. Pokiaľ ide o peňažnú náhradu, z uvedených dôvodov ju považuje za neopodstatnenú. Navrhovateľka žiadala uverejniť opravu troch výrokov uverejnených v článku. Prvým týmto výrokom je, že P. spravil z HZDS obchodnú spoločnosť, v ktorej mala hlavné slovo jeho dcéra P.. Politická strana nemôže byť obchodnou spoločnosťou, registrovanou v Obchodnom registri a teda išlo o prenesenie významu tohto slova, ktorým sa autor snažil charakterizovať činnosť politickej strany v posledných rokoch. Vyjadrenie, že v tejto obchodnej spoločnosti mala hlavné slovo navrhovateľka, nemôže byť za žiadnych okolností považované za skutkové tvrdenie, lebo nepredkladá faktický stav, ale subjektívny pohľad autora na uvedené skutočnosti. Žiaden rozumný čitateľ ho nemohol pochopiť ako tvrdenie, že navrhovateľka zastáva funkciu v strane ĽS-HZDS. Pokiaľ ide o druhý napadnutý výrok, ten tak isto neobsahuje skutkové tvrdenie o tom, že navrhovateľka bola pokladníčkou strany HZDS. Ide o prenesený význam vplyvu navrhovateľky na ekonomické záležitosti v strane, pričom autor si bol vedomý, že pokladníkom strany je iná osoba ako navrhovateľka. V prípade tretieho výroku ide taktiež o hodnotiaci úsudok a nie o hodnotiace tvrdenie, ktorý mal obrazným spôsobom dokresliť postavu P. ako politika. Vychádzal pri tom z toho, že podľa overiteľných skutočností navrhovateľka získavala štátne zákazky z rezortov riadených HZDS. Na základe toho pomenoval túto skutočnosť označením protektor. Nie je možné preukazovať pravdivosť, resp. nepravdivosť takéhoto tvrdenia, nakoľko nie je možné žiadnym overiteľným spôsobom definovať, v akej situácii sa stáva niekto protektorom a kedy protektorom nie je. Tento výraz bol len expresívny, metaforický a dokresľoval portrét politika P., ako ochrancu podnikania navrhovateľky. Ak by aj súd dospel k záveru, že niektoré z napadnutých výrokov boli skutkovými tvrdeniami, pre oprávnené odmietnutie uverejnenia opravy zo strany odporcu je postačujúce, ak čo i len jeden z napadnutých výrokov je hodnotiacim úsudkom a to v zmysle § 7 ods. 5 tlačového zákona. Vedomí si tejto skutočnosti navrhol aj riešenie s tým, že navrhovateľke uverejní odpoveď, čo však nevyužila. Pokiaľ ide o finančnú požiadavku navrhovateľky, táto nepreukázala, akým spôsobom bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv. Navyše písomná časť znenia opravy nezodpovedá formulácii napadnutých výrokov. S poukazom na uvedené žiada celý nárok navrhovateľky ako nedôvodný zamietnuť.

Podľa o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve ak tento zákon neustanovuje inak, za obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače a za obsah agentúrneho spravodajstva zodpovedá tlačová agentúra.

Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona vydavateľ periodickej tlače je osoba, ktorá zabezpečuje vydávanie periodickej tlače na svoje náklady.

Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie o osobe, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba

právo žiadať o uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní opravu uverejniť bezodplatne.

Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona žiadosť o uverejnenie opravy sa musí doručiť vydavateľovi periodickej tlače alebo tlačovej agentúre do 30 dní odo dňa vydania periodickej tlače alebo zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie, inak právo na opravu zaniká.

Podľa § 7 ods. 3 citovaného zákona žiadosť o uverejnenie opravy musí mať písomnú formu a musí byť žiadateľom podpísaná. Súčasťou žiadosti o uverejnenie opravy musí byť písomný návrh znenia opravy, ktorý musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače alebo deň zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahovalo nepravdivé skutkové tvrdenie, popis nepravdivého skutkového tvrdenia s uvedením, kde v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve sa nachádzalo, konštatovanie, že skutkové tvrdenie je nepravdivé a uvedenie pravdivého skutkového tvrdenia.

Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona vydavateľ periodickej tlače je povinný opravu uverejniť do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače pripravovanom po doručení žiadosti o uverejnenie opravy. Tlačová agentúra je povinná opravu uverejniť do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy.

Podľa § 7 ods. 5 citovaného zákona vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní opravu uverejniť tak, ako bola navrhnutá alebo dohodnutá so žiadateľom o uverejnenie opravy, v rovnakej periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenie a s označením "oprava". K uverejnenej oprave nemožno uverejniť žiadny ďalší súvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače alebo agentúrneho spravodajstva.

Podľa § 7 ods. 6 citovaného zákona vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť opravu, ak a) žiadosť o uverejnenie opravy nemá náležitosti podľa odseku 3, b) môžu dokázať pravdivosť skutkového tvrdenia, o ktorého opravu sa žiada, c) oprava smeruje proti skutkovému tvrdeniu uverejnenému na základe preukázateľného predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie opravy, d) predtým, ako im bola doručená žiadosť o uverejnenie opravy, uverejnili opravu z vlastného podnetu alebo na žiadosť niektorej z osôb uvedených v § 10 ods. 5 a dodržali pritom podmienky ustanovené týmto zákonom na uverejnenie opravy.

Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona zmenou vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovej agentúry povinnosť uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie nezaniká.

Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, súd.

Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona návrh podľa odseku 2 sa musí podať na súd do 30 dní po uplynutí lehoty na uverejnenie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia, inak právo domáhať sa na súde uverejnenia opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia zaniká.

Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 50 000 Sk do 150 000 Sk. Nárok na primeranú peňažnú náhradu možno uplatniť na súde spolu s návrhom podľa odseku 2.

Na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení, má súd za to, že nárok navrhovateľky je čiastočne dôvodný.

Navrhovateľka sa v konaní domáhala práva na opravu v zmysle . Citovaný zákon toto právo priznáva dotknutej osobe v prípade, že periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje o nej nepravdivé skutkové tvrdenie, ak túto osobu je možné presne určiť. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľka svoje právo na opravu uplatnila zákonným spôsobom, za splnenia formálnych náležitostí požadovaných zákonom a dodržania zákonných lehôt pre uplatnenie tohto nároku u odporcu a následne na súde. Tieto skutočnosti v konaní medzi účastníkmi sporné neboli. V konaní bolo medzi účastníkmi sporné, či obsahom článku sú skutkové tvrdenia o navrhovateľke alebo len hodnotiace úsudky, ako aj pravdivosť obsahu týchto sporných častí článku. Sporné teda bolo, či boli splnené podmienky pre určenie povinnosti odporcu uverejniť v denníku HOSPODÁRSKE NOVINY opravu článku "Veľký politik končí hanebne malý ĽS-HZDS bola ku koncu už len obchodná spoločnosť P. dcéry P.".

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že základný rozdiel medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami spočíva v tom, že existenciu faktov (skutkových tvrdení) možno dokázať, zatiaľ čo pravdivosť hodnotiaceho úsudku nie. Sloboda prejavu a právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa zaručuje každému jednotlivcovi ako jeho základné právo. Základné práva a slobody však možno chrániť len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva.

Súd riadiac sa s prihliadnutím k ustálenej judikatúre dospel k záveru, že sporný článok obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenia o navrhovateľke, a teda podmienky pre opravu týchto tvrdení sú dané.

Za nepravdivé skutkové tvrdenia o navrhovateľke súd považuje skutkové tvrdenie, že v ĽS - HZDS mala hlavné slovo. Taktiež tvrdenie, že bola pokladníčkou strany, mala na starosti kasu strany a zároveň mala pod palcom všetky ekonomické rezorty HZDS. Na ministerstve pôdohospodárstva pozemkový fond a štátne lesy. Na ministerstve hospodárstva zas cestovný ruch. A tiež skutkové tvrdenie, že P. bol ku koncu kariéry protektor "podnikateľky" P..

Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že uvedené je len hodnotiacim úsudkom autora o pôsobení navrhovateľky, súd sa s daným tvrdením odporcu nestotožňuje. Všetky tieto skutkové tvrdenia a ich pravdivosť sú podľa názoru súdu verifikovateľné a odporca nijakým spôsobom nepreukázal ich pravdivosť. Skutočnosť, že v článku sú uvedené skutkové tvrdenia, potvrdil aj sám autor článku, ktorý uviedol, že sporné skutkové tvrdenia sú pravdivé a pochádzajú od hodnoverného chráneného zdroja. Odporca v konaní nijako nepreukázal, že by navrhovateľka zastávala akúkoľvek funkciu v štruktúre menovanej politickej strany, že by stála v čele niektorého z ekonomických rezortov, pozemkového fondu, štátnych lesov či ministerstva hospodárstva. Nepreukázal ani to, že svoju podnikateľskú činnosť vykonáva pod záštitou svojho otca Q. P., že na jej podnikateľskej činnosti participuje ani to, že jej prideľuje štátne zákazky (ako to pre vysvetlenie činnosti protektora v konaní uviedol odporca). Nepreukázal teda pravdivosť navrhovateľkou namietaných skutkových tvrdení.

Súd uvedomujúc si význam a dôležitosť práva na slobodu prejavu (tlače) a práva na informácie zdôrazňuje aj nevyhnutnosť požiadavky poskytovať verejnosti pravdivé informácie a právo dotknutej osoby na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti. Je právne neprípustné šíriť prostredníctvom tlače o osobe, ktorá navyše ani nie je verejne činná a nezastáva žiadnu verejnú funkciu, informácie, ktoré ju môžu poškodiť a sú nepravdivé. Konštatovanie odporcu, že sa jedná "len" o hodnotiace úsudky nie je postačujúce a podľa názoru súdu ide o účelovú obranu odporcu. Hodnotiacim úsudkom je podľa názoru súdu kritický pohľad autora príkladom na činnosť osoby, resp. spôsob výkonu činnosti za predpokladu, že túto činnosť skutočne vykonáva. Pokiaľ však odporca (autor článku) určitú činnosť prisúdi konkrétnej osobe a tvrdí, že danú činnosť skutočne vykonáva, ide o skutkové tvrdenie, ktorého pravdivosť sa dá preukázať. Odporca pravdivosť skutkových tvrdení

uverejnených v spornom článku nepreukázal, pričom nepostačuje odvolať sa na zdroje, ktoré sú podľa názoru autora článku dôveryhodné. Odporca ako vydavateľ nesie zodpovednosť za pravdivosť informácií, ktoré prostredníctvom denníka HOSPODÁRSKE NOVINY prezentuje verejnosti, a teda len odvolanie sa na dôveryhodnosť zdroja nie je dôkazom pravdivosti skutkových tvrdení uvedených v spornom článku. Navyše odporcom uverejnené tvrdenia sú overiteľné na základe oficiálnych a verejne prístupných zdrojov. V závere súd konštatuje, že neobstojí ani tvrdenie odporcu, že je v zmysle oprávnený odmietnuť opravu ak čo i len jeden z napadnutých výrokov je hodnotiacim úsudkom, čo sa v prípade navrhovateľky podľa jeho názoru stalo. Vydavateľ periodickej tlače je povinný opravu uverejniť tak, ako bola navrhnutá alebo dohodnutá. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ mal odporca za to, že žiadosť o opravu je len čiastočne nedôvodná, znenie opravy mohlo byť predmetom vzájomnej dohody účastníkov tohto konania. Účelom tohto ustanovenia je, aby vydavateľ, ktorý je povinný opravu uverejniť túto nemodifikoval v neprospech žiadateľa a nie to, aby mal vydavateľ, v prípade, že nastane situácia uvedená odporcom, možnosť opravu ako takú zamietnuť v celom rozsahu. Súd preto návrhu navrhovateľky v tejto časti vyhovel.

Nakoľko navrhovateľka žiadala aj o opravu tých tvrdení, ktoré sa jej osoby netýkali a mali vzťah jedine k politickej strane ĽS - HZDS, resp. k Q. P., súdu nezostalo iné, ako návrh čiastočne zamietnuť. Súd za takéto časti považoval časť, v ktorej sa uvádza, že P. zbavil HZDS akejkoľvek politickej podstaty a spravil z neho obchodnú spoločnosť, a tiež časť o tom, že sa z HZDS stal rodinný podnik P., a P. bol ku koncu kariéry už len obchodník. Tieto časti sporného článku sa navrhovateľky netýkajú, a neobsahujú žiadne skutkové tvrdenia o jej osobe, preto súd návrh v tejto časti zamietol.

Navrhovateľka sa v konaní okrem samotnej opravy domáhala aj peňažnej náhrady vo výške 4.975 eur. Túto súd navrhovateľke priznal v plnej výške, a to vzhľadom na skutočnosť, že okrem tvrdení, ktoré sa navrhovateľky netýkali, všetky ostatné tvrdenia boli nepravdivými skutkovými tvrdeniami a zakladali jej právo na opravu v zmysle Súd pri určení výšky náhrady prihliadol aj na skutočnosť, že navrhovateľka nie je politicky ani verejne činná, a teda nie osobou, u ktorej je vyššia miera tolerancie zásahov do jej osobnostnej sféry a súkromia, tak ako je to v prípade politikov, predstaviteľov vlády, mediálne známych osôb a pod. Je "len" dcérou politika, a preto má súd za to, že došlo k zásahu tak závažnému, že výška na samom strope možnej peňažnej náhrady je v tomto prípade odôvodnená. Súd sa tiež stotožnil s tvrdením navrhovateľky, že je podnikateľka, pričom odporcom uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenia nepriaznivo vplývajú na jej podnikateľskú činnosť. Na základe vyššie uvedeného súd navrhovateľke priznal peňažnú náhradu vo výške 4,975 eur, ktorú považuje za odôvodnenú a primeranú.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s a a . . Úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 364,50 EUR, ktorého úhrada vyplýva z obsahu spisu. Súd navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, nakoľko trovy právneho zastúpenia nevyčíslila v zákonnej lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.