Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-53-2011.pdf
PDF · 117.05 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/53/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou vo veci starostlivosti o maloletú U. Č., nar. X. X. XXXX, bytom C. L., B. XXX/XX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom, Ú. U., P. F. J. D. C. L., dieťa rodičov: matky P. L., rod. U., nar. XX. X. XXXX, bytom C. L., B. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Evou Kukuricášovou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Tranovského č. 1 a otca U. Č., nar. X. X. XXXX, bytom C. L., M. X. J. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Radkom Petruňom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Tehelná 189, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Maloletá U. Č., nar. X. X. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Matka a otec budú z a s t u p o v a ť maloletú U. Č. a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej U. Č. sumou 185 eur mesačne, vždy do 10. dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky dieťaťa, od 19. 10. 2011.
Zročné výživné za obdobie od 19. 10. 2011 do 31. 1. 2012 vo výške 294,54 eur je otec p o v i n n ý splácať mesačnými splátkami vo výške 15 eur, splatné vždy do 10. dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky dieťaťa, spolu s bežným výživným od februára 2012 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou U. Č. nasledovne:
- každý nepárny kalendárny týždeň: v pondelok od 16.00 hod. do 19.00 hod., v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod., od piatku od 16.00 hod. do soboty do 19.00 hod.,
- každý párny kalendárny týždeň: v pondelok od 16.00 hod. do 19.00 hod., od stredy od 16.00 hod. do štvrtku do 12.00 hod., v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod.
Otec maloleté dieťa prevezme a po ukončení stretnutia odovzdá v mieste bydliska matky dieťaťa.
Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na stretnutia s otcom riadne pripraviť.
V zostávajúcej časti sa návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom na tunajšom súde 19. 10. 2011 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že bude zverené do jej osobnej starostlivosti a bude ju zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Otcovi dieťaťa navrhla uložiť výživné vo výške 300 eur mesačne, od 1. 10. 2011. Písomným podaním zo dňa 18. 11. 2011 navrhla uložiť povinnosť otcovi dieťaťa platiť výživné aj na tvorbu úspor 30 eur mesačne, na osobitný účet, zriadený navrhovateľkou. Úpravu styku otca s maloletou vo finálnom znení návrhu na súdnom pojednávaní dňa 27. 1. 2012 navrhla tak, že bude oprávnený stretávať sa každý párny kalendárny týždeň v pondelok, stredu, piatok a to od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v pondelok a stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod., v piatok od 16.00 hod. do soboty do 18.00 hod. Alternatívne navrhla v párny týždeň namiesto pondelka stretnutie v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. S otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti do začiatku októbra 2010. Otec dieťaťa bol neustále v práci do neskorých večerných hodín, nepravidelne aj počas víkendov. Matka žije s maloletou dcérou a synom maloletým L. L., nar. XX. XX. XXXX z rozvedeného manželstva, v trojizbovom byte. Poberá rodičovský príspevok, finančne jej vypomáhajú rodičia. Maloleté dieťa je zdravé. Mesačné výdavky predstavujú platby za plienky 42 eur mesačne, mlieko 24 eur mesačne, kaše 15 eur mesačne, vlhčené utierky 5 eur mesačne, detská kozmetika 5 eur mesačne, sirupy, oleje, glukózový cukor, probiotiká podľa potreby 10 eur, bežné výdavky na stravovanie a ošatenie. Na výživu maloletej dcéry otec posielal 120 eur mesačne.
Otec maloletého dieťaťa súhlasil so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Navrhol, aby obidvaja rodičia zastupovali a spravovali majetok maloletého dieťaťa. Navrhol platbu výživného vo výške 80 eur mesačne. V konečnom návrhu na úpravu styku súhlasil s návrhom matky, ktorý navrhol pozmeniť tak, že k stretnutiam by dochádzalo v pondelok od 16.00 hod. do utorka do 10.00 hod., v stredu od 16.00 hod. do štvrtka do 10.00 hod., v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a ďalší týždeň tak, ak to navrhla matka, od piatku do soboty. Zdôraznil potrebu vybudovania a rozvíjania vzťahu s maloletou dcérou, k čomu je potrebné intenzívne stretávanie, aj na noc. Len tak sa ich vzájomné vzťahy upevnia, a bude tým rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Z výpovede matky dieťaťa vyplýva, že mesačné výdavky maloletej dcéry predstavujú 172 eur mesačne. Otec dieťaťa podniká ako živnostník v oblasti úpravy a údržby áut. Podľa posledného daňového priznania jeho čistý ročný príjem predstavoval 4.277 eur, t.j. 356,42 eur mesačne. Zo svojho príjmu hradí náklady na bývanie 109,17 eur mesačne, na elektrinu 35 eur mesačne, platba za komunálny odpad, koncesionárske poplatky. Platí životné poistenie na svoju osobu 250 eur ročne, povinné zmluvné poistenie 247 eur ročne, daň z nehnuteľnosti 5,76 eur ročne, stavebné sporenie 89 eur mesačne, úrazové poistenie 44 eur ročne, poistenie dennej dávky pri pobyte v nemocnici 132 eur ročne, ročné cestovné poistenie 34 eur, stavebné sporenie dcére 55,33 eur mesačne.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné navrhol určiť primerane veku a potrebám dieťaťa. Úpravu styku ponechal na úvahu súdu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, správami o zárobkových pomeroch účastníkov, zistiac nasledovné:
Matka dieťaťa vo svojej výpovedi uviedla, že poberá rodičovský príspevok vo výške 190,10 eur mesačne, rodinné prídavky na dve deti 44,02 eur, keďže má vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi L. L., nar. XX. XX. XXXX, na ktorého je určené výživné vo výške 99,58 eur mesačne. Býva v trojizbovom byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Náklady spojené s bývaním predstavujú sumu 212,84 eur mesačne (elektrina, plyn, úhrada za služby spojené s užívaním bytu, koncesionárske poplatky). Platí daň z nehnuteľnosti 13 eur ročne, komunálny odpad 50,37 eur ročne. Motorové vozidlo nevlastní. Na účte v peňažnom ústave má záporný zostatok. Spláca kúpnu cenu bytu 72,21 eur mesačne. Má založené stavebné sporenie, na ktoré neprispieva z dôvodu nedostatku financie. Platí životné poistenie
92,93 eur ročne, úrazové poistenie 10 eur mesačne, synovi úrazové poistenie 10 eur mesačne, ako aj úrazové poistenie so sporením 14,94 eur mesačne (hrá hokej). Platba za internet činí 55 eur polročne. Spláca debetné úroky 7 eur mesačne. Chodí k svojim rodičom vlakom alebo autobusom, mesačný výdavok činí 15 eur. Rodičia jej finančne vypomáhajú. Odôvodnené potreby dieťaťa pozostávajú z nasledovných mesačných výdavkov: plienky 40 eur, vlhčené utierky 5 až 6 eur, mlieko Hami 35 eur, kaša 6 eur, aviváž 3 eurá. Prášok na pranie polročne 12 eur, gél na škvrny 2 eurá polročne. Výdavky na osobnú hygienu pre dieťa (šampón, mydlo, mlieko oleje) 5 eur mesačne. Denne užíva Vigantol (rybí tuk) na odporúčanie lekárky, probiotiká Linex, bola daná potreba upraviť stravu (probio-jogurty, mlieko). V prípade prechladnutia dieťaťa podáva mu probio-multi sirup. Používa hroznový cukor, jedno balenie stojí 1,20 eur (spotreba na jeden týždeň). Strava denne predstavuje 3 eurá. Ďalšie výdavky sú na oblečenie dieťa. V čase, keď žili v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa, vždy maloletú uspávala matka, keďže otcovi sa to nepodarilo. Dieťa zaspáva v jej prítomnosti. Je na ňu naviazané. Vstáva ráno medzi 6.30 hod., príp. 7.30 hod. Nasleduje prebalenie, ranná hygiena, oblečenie, raňajky. Po raňajkách vypije mlieko. Na desiatu podá dieťaťu jogurt, jablko. O 12.00 hod. má obedňajší spánok. Po obede dieťaťu podá olovrant, hrozno, buchtu. Podáva mu čaj, dojčenskú vodu. Na večeru konzumuje dieťa kašu, mlieko, príp. ak nezjedlo obed, podá sa mu polievka a druhé jedlo. Medzi 20.00 hod. a 20.30 hod. dieťa zaspáva. Kúpanie dieťaťa prebieha medzi 19.00 hod. a 19.30 hod.
Otec dieťaťa vo svojej výpovedi uviedol, že je živnostníkom od roku 2008, v predmete činnosti autoservis. Má prevádzku, nezamestnáva iné osoby. Podľa peňažného denníka za rok 2011 jeho hrubý príjem predstavuje mesačne 306 eur. Vzdelanie má stredné odborné (tesár). V minulosti pracoval ako automechanik v pracovnom pomere v Peuqeuot Liptovský Mikuláš, kde zarábal približne 400 eur. Podľa peňažného denníka za rok 2011 platí nájomné za nebytové priestory 330 eur mesačne majiteľovi budovy. Ďalšie výdavky sú odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Má dva mobilné telefóny, ktoré využíva aj na súkromné účely, rovnako aj internet. Ďalšie výdavky sú na nákup materiálu, súčiastky, naftu, pohonné hmoty. Využíva vozidlo Toyota na súkromné aj pracovné účely, je evidované na jeho príbuznú, ktorá je staršia osoba, z dôvodu platby poistného. Zo svojho príjmu platí svoje životné poistenie 250 eur ročne, ročné poistenie motorové vozidlá Toyota, rok výroby 2003, 247 eur. Platí daň z nehnuteľností, keďže býva u matky, ktorá je vlastníčkou bytu, má však nízky dôchodok. Platí úrazové poistenie na svoju osobu 132 eur ročne, komplexné poistenie pri ceste do zahraničia 34 eur ročne. Do zahraničia si chodí privyrobiť, na zber jabĺk do Talianska. Nepodarilo sa mu zatiaľ zabezpečiť doklady o príjme. Platí stavebné sporenie dcére 55,33 eur mesačne. Býva v dvojizbovom byte u svojej matky, s ktorou vedie spoločnú domácnosť. Matka poberá dôchodok vo výške 342,30 eur. Na náklady spoločnej domácnosti otec dieťaťa prispieva sumou 150 eur mesačne (náklady spojené s bývaním pozostávajú z platby za služby spojené s užívaním bytu 109 eur mesačne, platba elektriny 35 eur mesačne, koncesionárske poplatky 4,65 eur, platba za komunálny odpad ročne tri osoby 50,17 eur). Osobné motorové vozidlo využíva na súkromné aj pracovné účely. Je vlastníkom pozemku záhrady v Liptovskom Mikuláši, ako aj pozemku orná pôda v užívaní družstva Liptovský Mikuláš, s čím je spojený príjem ročného nájomného od poľnohospodárskeho družstva 269 eur. Stretnutia s maloletou dcérou sú bezproblémové. S dcérou by sa chcel stretávať čo najčastejšie. Keďže je viac naviazaná na matku, je dôležité, aby sa s ňou stretával pravidelne, a to aj na noc. Je schopný prispôsobiť si svoje pracovné povinnosti tak, aby sa stretával s dieťaťom v čo najširšom rozsahu. Pri preberaní je maloletá dcéra niekedy nervózna, inokedy v pohode. Cítiť, keď je s ňou, že matka jej chýba. Počas stretnutí sa s dcérou hrajú, chodia na prechádzky, alebo sa idú hrať k bratovi otca, ktorý ma taktiež maloletú dcéru. Má záujem plnohodnotne sa podieľať na výchove dieťaťa. Otec uhrádza všetky potreby dieťaťa. Týka sa to aj ošatenia. S matkou idú do obchodu a on uhrádza platby.
Listinnými dôkazmi bolo zistené, že matka maloletého dieťaťa má dve vyživovacie povinnosti. Je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 190 eur mesačne. Poberá prídavky na dieťa 44,02 eur. Podľa výpisu z LV č. XXXX je matka dieťaťa vlastníčkou bytu č. XX a pozemku parc. č. 776/44 k. ú. G., C. L.. Náklady spojené s bývaním predstavujú zálohovú platbu 212,84 eur (plyn, byt, koncesionárske poplatky, elektrina). Podľa býpisu z účtu F., a. s. jej stav na účte je debetný. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru bola zistená mesačná splátka 2.175,83,-Sk, celkový počet splátok 84, čerpanie úveru 28. 12. 2007. Z rozsudku Okresného súdu Ružomberok zo dňa 25. 10. 2005, č. k. 3P/166/2005 bola určená výška výživného na ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky, L. L.M. sumou 3.000,-Sk mesačne. Otec dieťaťa má jednu vyživovaciu povinnosť. Od 1. 1. 2008 vykonáva podnikateľskú činnosť v predmete činnosti opravy cestných motorových vozidiel, oprava karosérií. Podľa správy Daňového úradu Liptovský
Mikuláš, jeho priemerný mesačný príjem, podľa posledného daňového priznania za kalendárny rok 2010, predstavoval sumu 356,42 eur. Z výkazu o príjmoch a výdavkoch za obdobie od januára 2011 do novembra 2011 bola zistená výška príjmu otca dieťaťa 2.371 eur a výdavky 10.076 eur. Z peňažného denníka otca za uvedené obdobie bola zistená platba mobilných operátorov Orange, Telefonica. Výška mesačných zálohových platieb za bývanie matky otca dieťaťa predstavovala 148,81 eur (byt, koncesionárske poplatky, elektrina). Z výpisu z účtu Prvej stavebnej sporiteľne za rok 2010 bolo zistené, že dňa 12. 11. 2010 bola uzavretá zmluva o stavebnom sporení, majiteľ účtu U. Č., rodné číslo XXXXXX/ XXXX, zostatok k 31. 12. 2010 predstavoval 532,91 eur. Z výpisu z LV č. XX k. ú. U. C. bolo zistené, že otec dieťaťa je vlastníkom pozemku parc. č. 110/2 o výmere 1.091 m2, záhrady. Podľa výpisu z LV č. XXXX otec dieťaťa je vlastníkom pozemku parc. č. EKN 3919, orná pôda o výmere 4.673 m2. Z nájomnej zmluvy LM 16/09 zo dňa 1. 1. 2009 bolo zistené, že otec dieťaťa ako prenajímateľ prenajal časť parcely poľnohospodárskemu družstvu v Liptovskom Mikuláši, dohodnuté ročné nájomné predstavuje 269,50 eur, splatné 31. mája kalendárneho roku, nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 8. 12. 2011 bola zistená výška mesačného dôchodku V. Č. 342,30 eur. Obidvaja rodičia dieťaťa uhrádzajú platby poistného v zmysle ich výpovedí.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd v súlade s návrhmi obidvoch rodičov zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, keďže rodičia nežijú spolu a matka dieťaťa je na materskej dovolenke a poskytuje osobnú starostlivosť dieťaťu vzhľadom na jeho útly vek. Súčasne súd určil, že obidvaja rodičia budú zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach. Nebol daný žiaden dôvod pre výkon rodičovských práv v uvedenej oblasti len jedným z rodičov a to matkou.
Pri úprave styku bolo potrebné primárne prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Bolo tiež potrebné rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, právo na udržovanie pravidelného a rovnocenného osobného styku s obidvoma rodičmi. Vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu bolo nevyhnutné prihliadať na útly vek dieťaťa, doposiaľ vytvorené väzby k rodičom, aby nedošlo k destabilizácii pomerov dieťaťa a negatívnemu ovplyvneniu fyzickej a psychickej pohody dieťaťa. V danom prípade sa jednalo o prvotnú úpravu styku dieťaťa vo veku jeden a pol roka, ktoré je v súčasnej dobe citovo viazané viac na matku, s ktorou trávilo prevažnú väčšinu času. Vyplýva to už z objektívneho faktu, že matka dieťaťa je na materskej dovolenke, počas ktorej sa osobne o dieťa stará. Otec dieťaťa vykonával podnikateľskú činnosť, vrátane zárobkových aktivít v cudzine. Matka dieťaťa poukazovala na problémy pri uspávaní dieťaťa jeho otcom a dožadovanie sa jej prítomnosti. Otec dieťaťa potvrdil striedavo negatívne reakcie dieťaťa. Súd pri úprave styku preto dbal na tú skutočnosť, aby maloleté dieťa nebolo vystavované stresovej záťaži, postupne si navyklo, adekvátne svojmu veku, výlučnej prítomnosti otca a postupne tak dochádzalo k rozvíjaniu ich vzájomného vzťahu. Bol zohľadnený denný režim, vyplývajúci z vývinového obdobia dieťaťa, ako aj skutočnosť, že matka dieťaťa je na materskej dovolenke, ktorý inštitút slúži práve na výkon osobnej starostlivosti o dieťa. Úpravu stretávania, ktorú každý rodič navrhol, bola v určitej miere korigovaná súdom, s cieľom poskytnúť priestor aj na postupné rozvíjanie citovej väzby medzi otcom a dieťaťom. Počas pracovných dní obidvaja rodičia súhlasili s vymedzením časového obdobia stretnutí od 16.00 hod. do 19.00 hod. a to každý druhý (určený ako nepárny) kalendárny týždeň v pondelok a stredu, od piatku od 16.00 hod. do soboty 19.00 hod. Každý párny kalendárny týždeň sa stretnutia uskutočnia v pondelok od 16.00 hod. do 19.00 hod., v stredu od 16.00 hod. do štvrtku do 12.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. V zmysle uvedenej úpravy sa stretnutia otca s dieťaťom uskutočnia počas štyroch dní v každom kalendárom týždni, pričom v každom kalendárnom týždni (nielen v nepárnom) bude dieťa s otcom na jednu noc. V snahe zachovať vyváženosť rozsahu stretávania aj v párny kalendárny týždeň, bolo stretnutie upravené v priebehu týždňa do 12.00 hod. Súčasne bude dieťa striedavo počas víkendov (podľa návrhov rodičov piatok - sobota) u každého z nich, pričom k striedaniu bude dochádzať aj počas voľného pracovného dňa (nedeľa). Otcovi dieťaťa bolo uložené maloleté dieťa prevziať a po ukončení stretnutia odovzdať v mieste bydliska matky dieťaťa. Matke bola uložená povinnosť maloleté dieťa na stretnutia s otcom riadne pripraviť. V prípade zmeny pomerov možno podať návrh na zmenu tohto rozhodnutia. S prihliadnutím na vek dieťaťa a rozsah úpravy styku, blížiaci sa k striedavej osobnej starostlivosti, nebol daný dôvod na vymedzenie osobitnej úpravy v prípade sviatkov a prázdnin.
Pri posudzovaní výšky výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako aj schopnosti a možnosti otca dieťaťa ako povinnej osoby. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Výživou dieťaťa sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre
všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, teda uspokojovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv, bývanie), ale aj ďalších dôvodných potrieb, dôležitých pre vývoj dieťaťa. Súčasne je potrebné konštatovať, že tieto odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Matka dieťaťa vo svojej výpovedi konkretizovala pravidelné mesačné výdavky na dieťa vo výške 105 eur. K nim bolo potrebné pripočítať nepravidelné výdavky na ošatenie, alikvotnú časť nákladov na bývanie, prípadne iné, ktoré sa môžu vyskytnúť, napr. v prípade choroby. Určené výživné vo výške 185 eur mesačne, ktoré takmer dosahuje výšku rodičovského príspevku matky, je spôsobilé zabezpečiť úhradu predpokladaných odôvodnených potrieb dieťaťa. Maloletá nemá ešte výdavky spojené s predškolským zariadením, ako ani so záujmovými aktivitami. Hoci priemerný čistý mesačný príjem odporcu za kalendárny rok 2010 predstavoval 356,4 eur a za rok 2011 podľa výkazu o príjmoch a výdavkoch bol otec dieťaťa vo výraznej strate, na účely výživného bolo majetkové pomery povinnej osoby potrebné posudzovať komplexne. Zahŕňajú jednak majetok povinného, ale aj jeho životný štandard, pričom platí zásada rovnakej životnej úrovne dieťaťa a rodiča, ktoré má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Otec dieťaťa podniká od roku 2008. Do nákladov zahŕňa aj výdavky, z ktorých má hmotný prospech aj v súkromnej sfére (náklady na mobilný telefón, internet, pohonné hmoty motorového vozidla). Hoci na rozdiel od matky dieťaťa nevlastní bytovú nehnuteľnosť, je vlastníkom dvoch pozemkov, pričom z prenájmu pozemku má aj príjem. Otec dieťaťa potvrdil, že mal príjem aj zo zárobkovej činnosti v cudzine (zber jabĺk v Taliansku v októbri 2011). Keďže neboli vznesené návrhy na ďalšie dokazovanie a príjem z uvedenej zárobkovej činnosti nebol zahraničným subjektom otcovi dieťaťa zaslaný v čase vyhlásenia rozsudku, súd nevykonával ďalšie dokazovanie, vychádzajúc z preukázaných majetkových pomerov povinného, prihliadajúc na skutočnosť, že otec dieťaťa má aj tento iný zdroj zárobkovej činnosti. Miera životnej úrovne povinnej osoby je objektívne zistiteľná aj výškou platieb, ktoré nie sú pre život nevyhnuté a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (v danom prípade poistenia, sporenia). Komplex výdavkov, ktoré uhrádza otec dieťaťa na poistenia a sporenia, preukazuje schopnosť platiť určené výživné. Vzhľadom na určenie zročného výživného za uplynulé obdobie, ktoré bolo povolené otcovi dieťaťa splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 15 eur, otec dieťaťa je povinný splácať pravidelne mesačne sumu 205 eur. Matka dieťaťa má jediný príjem z rodičovského príspevku a má dve vyživovacie povinnosti. Z objektívneho dôvodu (osobnej starostlivosti o dieťa) nemá príjem zo zárobkovej činnosti. Je preto povinnosťou druhého rodiča, aby zabezpečil potreby dieťaťa, pričom otec dieťaťa vyjadril vôľu pokračovať v plnení si tejto povinnosti.
Počiatok určenia vyživovacej povinnosti bol stanovený od podania návrhu, t.j. 19. 10. 2011, keďže nebol preukázaný dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by bol bránil matke dieťaťa podať návrh na určenie výživného od navrhovaného dátumu 1. 10. 2011. V prevyšujúcej časti bol preto návrh matky na určenie výživného zamietnutý ako nedôvodný, ako aj navrhovaná výška výživného s poukazom na vek dieťaťa a preukázané jeho odôvodnené potreby. V prípade zmeny pomerov možno podať návrh na zmenu tohto rozhodnutia.
Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná dôvodnosť návrhu na určenie výživného na tvorbu úspor. V danom prípade bolo rozhodujúce stanoviť výšku výživného, ktoré má spotrebný charakter, prihliadajúc na jeho výšku a skutočnosť, že otec je jediným z rodičov, ktorý je zárobkovo činnou osobou, preto je povinný zabezpečiť celé finančné krytie potrieb dieťaťa. Matka dieťaťa si plní svoju vyživovaciu povinnosť formou výkonu osobnej starostlivosti o dieťa. Prihliadajúc na vek dieťaťa, rozsah úpravy stretávania otca s dieťaťom (počas ktorej bude zabezpečovať potreby dieťaťa otec mimo výživného), a preukázané zárobkové a majetkové pomery otca ako povinnej osoby, nebol daný dôvod uložiť otcovi dieťaťa povinnosť poukazovať časť výživného na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého dieťaťa. Rodičia by mali do budúcna zvážiť, akým spôsobom dieťa zabezpečia, keďže obidvaja majú uzavreté zmluvy o stavebnom sporení.
Zročné výživné za obdobie od 19. 10. 2011 do 31. 1. 2012 vo výške 294,54 eur bolo povolené otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške 15 eur, splatné vždy do 10. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, spolu s bežným výživným od februára 2012 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Pri výpočte zročného výživného za relevantné obdobie súd vychádzal predovšetkým z nesporných tvrdení rodičov maloletého dieťaťa, o poskytnutí peňažného plnenia z titulu výživného od októbra 2011 do januára 2012 vo výške 120 eur - v októbri, dva krát 80 eur
- v novembri, pričom z poskytnutej sumy výživného v októbri sa vzťahovala na predmet konania časť výživného od 19. 10. 2011, t.j. suma 50,31 eur. Zohľadnené boli aj preukázateľne vynaložené platby zo strany otca pokladničnými dokladmi, predložené otcom dieťaťa, ktoré boli čitateľné a to v mesiaci november 2011 vo výške 44,4 eurá a v mesiaci január 2012 vo výške 83,33 eur. Za obdobie od 19. 10. 2011 do 31. 1. 2012 bol otec dieťaťa povinný platiť výživné spolu vo výške 632,58 eur (tri krát 185 eur a 77,58 eur za alikvotnú časť mesiaca október). Po odpočítaní zaplateného výživného vo výške 338,04 eur, zostatok dlžného výživného predstavoval 294,54 eur.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu. Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností možno začať aj bez návrhu. Preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.