Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Pc-6-2022.pdf
PDF · 135.73 KB
Case nature
Area
Subarea
10Pc/6/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: W. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. I. O. XXXX/XX, X. M., spln. zast.: Z. X., I.. XX.XX.XXXX, Z. I. XX, Z., proti jej bývalému manželovi - odporcovi: Y. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. Č. XXXX/XX, právne zast.: JUDr. Peter Múčka, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 51 338 602, so sídlom Gazdovský rad 28, Šamorín, o návrhu navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 29.04.2022 domáhala proti odporcovi uloženia povinnosti platiť príspevok na výživu rozvedenej manželky podľa ust. § 72 a § 73 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, a to podľa neskoršieho upresnenia na pojednávaní z 26.09.2022 od podania návrhu mesačne sumou 200,- €. Navrhovateľka svoj návrh odôvodňovala jednak A/ argumentmi, dôvodmi a dôkazmi, ktorými preukazovala, že ona ako rozvedená manželka nie je schopná sama sa živiť a jednak B/ argumentmi, dôvodmi a dôkazmi, ktorými preukazovala, že jej manžel je schopný podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov prispievať jej na primeranú výživu v navrhovanom rozsahu, a to aj C/ s prihliadnutím na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Odporca podaný návrh považoval za nedôvodný a navrhoval ho zamietnuť v celom rozsahu. Súd z dôvodu prehľadnosti rozsudku uvádza argumenty, dôvody a dôkazy, ktoré v konaní predniesli a predložili navrhovateľka a odporca v rámci okruhu otázok vyššie uvádzaných pod označením A/, B/ a C/ v nasledujúcich odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku, a to spolu s prijatými závermi súdu v týchto otázkach. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo právoplatnosťou rozsudku tunajšieho súdu č. k. 9P/7/2019-92 zo dňa 09.07.2019, a to dňom 08.08.2019 (č.l. 58-60). Navrhovateľka v konaní potvrdila, že pred podaním návrhu neskontaktovala odporcu ohľadom jej žiadosti o platenie predmetného príspevku, keďže vzhľadom na pokazené vzťahy medzi účastníkmi považovala navrhovateľka za nemožné a nereálne získať od odporcu takýto príspevok dobrovoľne.
2. Otázka A/:
Príjmy, výdavky, finančná a majetková situácia navrhovateľky =>
Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že nie je schopná zabezpečiť finančné prostriedky na pokrytie nákladov na jej primeranú výživu, na splácanie úverov (pôžičiek) a na jej liečbu a lieky, keďže v tom čase jej hrozilo, že už nebude ďalej fyzicky schopná vykonávať prácu u svojho zamestnávateľa SALESIANER MIETTEX s.r.o. Od novembra 2021 bola navrhovateľka práceneschopná a poberala nemocenskú dávku pohyblivo v sume 900,- €. Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že odporca ju pripravil
klamstvom a nátlakom o všetok majetok, na ktorý mala nárok, ak by prebehlo riadne vyporiadanie BSM manželov. Navrhovateľka bola preto nútená zobrať si hypotekárny úver na zabezpečenie vlastného bývania, pričom priznania svojho podielu zo zaniknutého BSM sa navrhovateľka domáha v inom prebiehajúcom konaní (konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/24/2022). Na pojednávaní 27.10.2023 navrhovateľka potvrdila, že okrem v žalobe o vyporiadanie BSM uvádzaného motorového vozidla (Hyundai Tucson) ona doteraz z majetku, ktorý by mal patriť do masy BSM, nič nezískala. Navrhovateľka k preukázaniu svojich pravidelných príjmov predložila do spisu rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 16.02.2022 o priznaní nároku na nemocenské od 23.01.2022 vo výške 33,81 € za deň (č.l. 35). Navrhovateľka na pojednávaní 27.10.2023 potvrdila, že nemocenské dávky poberala od januára 2022 až do januára 2023 s tým, že suma nemocenského sa postupne znižovala z cca 1.000,- € na 900,- € mesačne. / Navrhovateľka ďalej predložila potvrdenie o príjme u zamestnávateľa SALESIANER MIETTEX s.r.o za obdobie od 01/2021 do 01/2022 (č.l. 79-80). Vo vzťahu k tomuto zamestnávateľovi navrhovateľka na pojednávaní z 26.09.2022 uviedla, že vzhľadom na fyzickú náročnosť práce, ktorú uňho vykonáva je vysoký predpoklad, že s týmto zamestnávateľom bude musieť rozviazať pracovný pomer. Na pojednávaní 27.10.2023 navrhovateľka potvrdila, že so spoločnosťou SALESIANER MIETTEX, s.r.o. mala trvalý pracovný pomer počnúc od konca roka 2016 s tým, že výpadky jej príjmov v mesiaci august 2020 a taktiež od decembra 2020 až po marec 2021 boli následkom jej práceneschopnosti, ktorá už vtedy súvisela s jej chorobou dokladovanou v tomto konaní. Tiež potvrdila, že v októbri 2022 jej bola zo strany zamestnávateľa vyplatená suma cca. 4.000,- € ako odstupné a bola s ňou skončený pracovný pomer. / Ďalej navrhovateľka predložila do spisu úvodnú stranu rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 09.02.2023 o priznaní nároku na dávku v nezamestnanosti od 17.01.2023 s výškou dávky 30,73 € za deň (č.l. 262 spisu) a na pojednávaní 27.10.2023 potvrdila, že túto dávku poberala 6 mesiacov. / Navrhovateľka ďalej predložila v konaní rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 12.06.2023 o priznaní invalidného dôchodku v sume 237,10 € mesačne a od 01.01.2023 v sume 265,10 € mesačne (č.l. 284-285 + osobný list dôchodkového poistenia s vysvetlením a odborný posudok o invalidite z 26.04.2023 č.l. 286-288), ako aj oznámenie Sociálnej poisťovne z 12.06.2023 o výplate dôchodku jednorazovo za obdobie od 03.10.2022 do 03.07.2023 v sume 2.312,60 € (č.l. 283). Výsledok lustrácie navrhovateľky v Sociálnej poisťovni zo obdobie od 01.01.2017 do 26.10.2023 je založený na č.l. 395-396 spisu. Navrhovateľka na pojednávaní 26.09.2022 ohľadom svojich pravidelných výdavkov uviedla, že má 4 živé úvery resp. pôžičky. K tomu následne predložila zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX z 23.01.2020 vo výške 7.000,- € s mesačnou splátkou 92,24 € (č.l. 32, č.l. 187-194 + súvisiaca zmluvná dokumentácia č.l. 178-187, č.l. 194-203) a zmluvu o účelovom splátkovom úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX z 23.01.2020 vo výške 55.800,- € s mesačnou splátkou 236,22 € (č.l. 121-143 spisu + súvisiaca zmluvná dokumentácia č.l. 144-153). Zvyšné 2 úvery najprv navrhovateľka nešpecifikovala a uviedla len ich mesačné splátky vo výške 161,- € a 30,- €. Následne k nim predložila potvrdenie o záväzku zo spotrebiteľského úveru vyplývajúceho z nákupu na splátky v predajni MP AUTO MOTO, s.r.o. - č.l. 176 spisu a zmluvu o spotrebiteľskom úvere - o vydaní súkromných kreditných kariet č. XXXXXXXXXX + Obchodné podmienky Tatra banky, a.s. pre tento produkt a súvisiacu zmluvnú dokumentáciu č.l. 154-167, č.l. 178-180. / Navrhovateľka ďalej predložila do spisu poistnú zmluvu z 23.01.2020 na jej vtedajší byt nachádzajúci sa na ulici V.. Y. Č.. XXXX/X, X. M. s ročným poistným vo výške 87,84 € (č.l. 170-173 + súvisiaca zmluvná dokumentácia č.l. 174-175), ako aj poukaz na úhradu poplatkov mobilného operátora vo výške 31,10 € mesačne. Z predloženého výpisu z účtu navrhovateľky za 04/2022 ďalej (okrem už uvedených výdavkov) vyplývajú aj jej pravidelné mesačné platby na TV/internet vo výške 30,- €, na režijné náklady vo výške 30,- €, na výživné vo výške 100,- € a platba nájomného vo výške 150,- € (č.l. 36). / Navrhovateľka zároveň uviedla, že na lieky uhrádza mesačne sumu cca 200,- €, a to aj z dôvodu, že niektorí z jej lekárov, ktorých navštevuje nemajú uzavretú zmluvu so zdravotnými poisťovňami (k tomuto navrhovateľka predložila príslušné pokladničné doklady z lekární na č.l. 204-205, č.l. 215-216, 217). Vo vzťahu k majetkovým pomerom navrhovateľky predložil odporca na pojednávaní z 09.08.2023 čiastočný výpis z LV č. XXXX, k.ú. X.Á. M., na byt č. XX I. X. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXXX na sídlisku I. O., X. M., ktorý navrhovateľka nadobudla kúpnou zmluvou zavkladovanou 26.07.2023 (č.l. 309-311). Navrhovateľka vo vzťahu k predaju jej predošlého bytu na ulici V.. Y. Č.. XXXX/ X, X. M. a kúpe nového bytu na sídlisku I. O. Č.. XXXX/XX, X. M. predložila rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor z 28.04.2023 o vklade záložného práva č. 2463/2023 v prospech Tatra banky, a.s. pri nehnuteľnosti - byte rodičov navrhovateľky (č.l. 320), dodatok ku
kúpnej zmluve predošlého bytu zo dňa 09.05.2023 datovaný 31.05.2023 (č.l. 322-325) a kúpnu zmluvu na nový byt z 10.05.2023 (č.l. 341-344). Navrhovateľka na pojednávaní 27.10.2023 doplnila k predaju svojho predošlého bytu aj ďalšie listiny, a to zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti z 17.02.2023 a kúpnu zmluvu na predošlý byt z 19.04.2023 a taktiež ku kúpe nového bytu zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti a sprostredkovaní z 14.04.2023 (č.l. 399-412). V súvislosti s týmito listinami navrhovateľka upresnila, a to po kontrole odchádzajúcich a prichádzajúcich platieb na svojom účte z internetbankingu, že za predaný byt reálne po odpočítaní provízie dostala sumu 104.000,- € a na nový byt zaplatila, a to vrátane zálohy a provízie cca 80.000,- €. V skutočnosti teda z predaného bytu nebola poskytnutá žiadna zľava, pričom zároveň potvrdila, že za predaj bytu už nič navyše v hotovosti neodstala. K rozdielu 24.000,- €, ktorý tu vyskočil medzi cenou predošlého a nového bytu navrhovateľka uviedla, že cca 10.000,- € dala na prerobenie nového bytu, keďže to bolo potrebné a cca 10.000,- € si odložila na daň z príjmov, ktorú bude musieť zaplatiť za predaj predošlého bytu uskutočnený skôr ako 5 rokov od jeho nadobudnutia. V tejto súvislosti navrhovateľka uviedla, že predaný byt na ulici V. Y. O. X. M. predtým kúpila za 80.000,- €. Na výzvu súdu bola dňa 13.10.2023 predložená z Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor fotokópia z katastrálneho spisu č. V XXXX/XXXX vrátane rozhodnutia tohto orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva k novému bytu v prospech navrhovateľky z 26.07.2023 a kúpnej zmluvy z 10.05.2023 (č.l. 365, 369-378). Odporca: Odporca mal za to, že príjem navrhovateľky v sume 900,- € mesačne je postačujúci na zabezpečovanie jej primeraných životných potrieb. Odporca na pojednávaní 27.10.2023 poukazoval na to, že na základe navrhovateľkou predloženej kúpnej zmluvy na predaj jej predošlého bytu, kde sa uvádza predajná cena 121.000,- €, a ňou priznanej kúpnej ceny nového bytu t.j. 80.000,- €, je tu rozdiel až 41.000,- €, t.j. viac ako i samotnou navrhovateľkou priznaných 24.000,- €. Odporca taktiež poukázal na to, že podľa navrhovateľkou udanej informácie o kúpnej cene predošlého bytu vo výške 80.000,- € a informácie z predloženého dodatku ku kúpnej zmluve o jeho predajnej cene za 91.000,- € (odporca sa nazdával, že zľava poskytnutá podľa dodatku predstavovala zľavu zo skutočnej kúpnej ceny 121.000,- €), by predstavovala daň z ich rozdielu, t.j. zo sumy 11.000,- eur, len cca 3.500,- €. Odporca na pojednávaní 27.10.2023 tiež predložil zverejnené príspevky navrhovateľky na sociálnej sieti (č.l. 426-427) a tvrdil, že navrhovateľka predáva na internete homemade výrobky. Ďalej predložil navrhovateľkou na sociálnej sieti zverejnené fotografie, ktoré boli o nej vyhotovené profesionálnym fotografom v septembri 2023 a jej fotografie z rôznych výletov (č.l. 428-432). K odporcom predloženým fotografiám sa navrhovateľka vyjadrila tak, že homemade výrobky sú výrobky jej sestry, pričom sa z nich nepredal ani jeden kus na internete a profesionálne fotografie jej darovali k výročiu 45 rokov kamarátky vrátane jej zástupkyne v tomto konaní. Fotografie o výletoch sa urobili práve počas vyšetrenia navrhovateľky v B..
Zdravotný stav navrhovateľky =>
Navrhovateľka k preukázaniu svojho nepriaznivého zdravotného stavu predložila do spisu lekársku správu - nález MUDr. W. F. z 27.05.2022 (č.l. 37) a z 17.10.2022 (č.l. 177), správu MUDr. W. F. z 14.08.2023 (č.l. 321), nález MUDr. O. N. - H., M..L..T.. z 28.09.2022 (č.l. 216A) a z 02.03.2023 (č.l. 254), popis vyšetrenia chrbtice vyhotovený MUDr. W. M. za X.. W., M.. M. L..T.. (MUDr. O. N.) 06.09.2022 (čl. 82), ambulantný nález z Národného ústavu reumatických chorôb v B. z 14.06.2023 a prepúšťaciu správu z tohto ústavu z 14.07.2023 (č.l. 282, 298-299 spisu). Na výzvu súdu predložila MUDr. W. F. - AM-Med, s.r.o. správu z 20.01.2023 (č.l. 244). Na výzvu súdu predložila Sociálna poisťovňa v podaní z 02.08.2023 lekársku správu z 26.04.2023 a odborný posudok o invalidite navrhovateľky z 26.04.2023 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % (č.l. 301, 305, 306). Navrhovateľka na pojednávaní 27.10.2023 potvrdila, že v tomto konaní dokladovanou chorobu (ankylozujúca spondylitída na viacerých miestach chrbtice) trpí už cca 9 rokov, čo vyplýva aj z predložených lekárskych správ.
3. Otázka B/:
Príjmy, výdavky, finančná a majetková situácia odporcu =>
Navrhovateľka v návrhu uviedla, že odporca pracuje ako SZČO a popri tom poberá invalidný dôchodok, pričom výšku jeho príjmov nevedela uviesť.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení z 27.09.2023 doplnila k pomerom odporcu, že odporca žije v spoločnej domácnosti so svojimi dvoma deťmi a s partnerkou, ktorá je zárobkovo činná a taktiež prenajíma svoj dom za sumu 900,- € mesačne (uverejnený inzerát na č.l. 346 spisu), z čoho podľa navrhovateľky vyplýva, že odporca sa zrejme na nákladoch domácnosti nepodieľa sám. Navrhovateľka taktiež uviedla, že odporca žije nadštandardným spôsobom života, čo vyplýva z jeho ako aj z partnerkiných príspevkov na sociálnej sieti, o čom navrhovateľka predložila fotografie (č.l. 340, 347-353). Na pojednávaní 27.10.2023 navrhovateľka predložila ďalšie fotografie zverejnené na sociálnej sieti o rôznych výletoch, programoch a aktivitách odporcu a jeho partnerky, ktoré podľa navrhovateľky svedčia o luxusnom štýle života odporcu (č.l. 433-443). Odporca k preukázaniu svojich pravidelných príjmov predložil svoje daňové priznanie za rok 2021 (č.l. 49-57) s výsledkom hospodárenia vo výške 1.656,75 € (cca. 140,- € mesačne) a na pojednávaní 27.10.2023 aj daňové priznanie spolu s účtovnou závierkou za rok 2022 (č.l. 413-425) s výsledkom hospodárenia vo výške 5.184,15 € (cca. 432,- € mesačne), z ktorých podľa neho vyplýva, že zárobkové pomery odporcu nie sú postačujúce na to, aby mohol prispievať na výživu svojej rozvedenej manželke. Odporca tiež uviedol, že poberá invalidný dôchodok vo výške 141,70 € (potvrdenie o výplate dôchodkovej dávky je na č.l. 114) a dostáva od navrhovateľky v prospech ich spoločného maloletého syna výživné vo výške 100,- € mesačne. Popri tomto odporcovi vypomáhajú rodičia mesačne sumou cca 400,- €, o čom odporca predložil do konania čestné prehlásenie jeho matky z 03.10.2022 (č.l. 115 spisu). Vo vzťahu k majetkovým pomerom odporcu predložil odporca v rámci svojho vyjadrenia z 10.08.2023 technický preukaz na chladiarenské motorové vozidlo SCANIA G 420, ktoré podľa svojho vyjadrenia užíva na podnikateľské účely, a teda neprenajíma ho iným osobám. Výsledok lustrácie odporcu v Sociálnej poisťovni zo obdobie od 01.01.2017 do 26.10.2023 je založený na č.l. 397-398 spisu. Na výzvu súdu bolo dňa 04.10.2023 predložené zo Sociálnej poisťovne, ústredie rozhodnutie tohto orgánu o priznaní invalidného dôchodku odporcovi z 02.05.2008 (č.l. 358-360 vrátane osobného listu dôchodkového poistenia a vysvetlenia). Odporca k preukázaniu svojich pravidelných výdavkov predložil zmluvu o účelovom splátkovom úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2019 s výškou poskytnutého úveru 133.700,- € a s mesačnou splátkou vo výške 502,15 € (č.l. 83-103), detaily transakcií z vykonaných úhrad štvrťročne na životné poistenie 46,50 € a mesačne na vodu 15,- € a elektrinu 250,- €. Odporca popri tomto platí poplatky na telefón a internet vo výške 15,- € + 40,40 €, to však v rámci svojho podnikania (č.l. 104-108).
Zdravotný stav odporcu =>
Odporca k preukázaniu svojho nepriaznivého zdravotného stavu predložil do spisu potvrdenie Sociálnej poisťovne o invalidite a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % z 12.04.2019 a lekársku správu Sociálnej poisťovne z 16.07.2013 o posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu odporcu na účely invalidného dôchodku (č.l. 268 spisu). Na výzvu súdu predložila Sociálna poisťovňa v podaní z 02.08.2023 lekárske správy o zdravotnom stave odporcu z 05.03.2008 a z 16.07.2013 (č.l. 301,302-304). Na výzvu súdu predložil ošetrujúci lekár MUDr. S. Z. k zisťovanému zdravotnému stavu odporcu lekársky nález z 18.10.2023 (č.l. 367). Navrhovateľka vo vzťahu k zdravotnému stavu odporcu a z toho vyplývajúcim obmedzeniam pri jeho zárobkovej činnosti predložila uverejňované príspevky na sociálnej sieti, kde odporca oznamuje svoje osobné športové výkony v behu (č.l. 345).
4. Otázka C/:
Príčiny rozvratu vzťahu medzi manželmi =>
K príčinám rozvratu manželstva podala navrhovateľka dňa 04.05.2023 vyjadrenie (č.l. 273 spisu), v ktorom s poukazom na obsah rozsudku súdu o rozvode manželov uviedla, že ona v rozvodovom konaní nepredniesla ďalšie dôvody rozvratu manželstva, ktoré tu existovali a ktoré spočívali v tom, že manželstvo bolo už dlhšiu dobu nefunkčné. Odporca sa o rodinu nezaujímal, pričom dokedy navrhovateľka nepracovala, odporca uhrádzal výdavky na deti a na domácnosť len za protislužbu sexuálneho charakteru a potom čo navrhovateľka začala pracovať už odporca na chod domácnosti, stravu, oblečenie a na školské potreby nič nedával. Podľa vyjadrenia navrhovateľky sa odporca na jej osobu často vyjadroval dehonestáciou a výsmechom, v dôsledku čoho sa navrhovateľka začala vo vzťahu cítiť osamelo a nepotrebná bez pocitov podpory a lásky od partnera, kvôli čomu následne podľahla zvodom iného muža. Navrhovateľka zároveň poukázala na to, že aj jej bývalý manžel
mal mimomanželskú známosť, o ktorej navrhovateľka vedela, avšak odporca neveru nikdy nepriznal. Na pojednávaní 27.10.2023 navrhovateľka potvrdila, že s odporcom spolu nežijú od januára 2019, kedy podľa vyjadrenia navrhovateľky ju odporca zo spoločnej domácnosti vysťahoval. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že príčinou rozvratu manželského vzťahu bolo porušenie zásady manželskej vernosti zo strany navrhovateľky, čo je uvedené aj v rozsudku o rozvode. Vzhľadom na jej neveru ako príčinu rozvratu manželského zväzku mal odporca za to, že tu nie sú splnené zákonné predpoklady na uloženie povinnosti odporcovi na výživu jeho bývalej manželky, ktorá sa do predmetnej situácie dostala predovšetkým svojím správaním a konaním. Priznanie požadovaného nároku na výživné by preto odporovalo dobrým mravom. Odporca vo svojom vyjadrení z 27.04.2023 označil ako ďalšie dôvody rozvratu manželstva to, že sa navrhovateľka riadne nestarala o potreby svojej rodiny, všetko zľahčovala a brala na ľahkú váhu, ako aj časté nezhody manželov vo financiách, keďže podľa vyjadrenia odporcu navrhovateľka viedla život nad svoje finančné možnosti, míňala viac peňazí ako zarobila a nevedela riadne hospodáriť s peňažnými prostriedkami. Z iných spisov, ktoré navrhovateľka označila v tomto konaní ako dôkaz, resp. na ktoré sa vo svojich vyjadreniach odvolávala boli založené do predmetného listu nasledovné listiny:
- konanie o rozvod manželstva, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 9P/7/2019: návrh na rozvod manželstva spolu s prílohami, potvrdenie manželky o príjmoch za rok 2018, správa zo šetrenia ÚPSVaR, rozsudok tunajšieho súdu č. k. 9P/7/2019-92 zo dňa 09.07.2019 (založené v predmetnom spise na č.l. 379-393),
- konanie o vyporiadanie BSM vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/24/2022: žaloba o vyporiadanie BSM (založená v predmetnom spise na č.l. 394).
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie na nariadenom pojednávaní oboznámením sa s podstatným obsahom spisu a s listinnými dôkazmi tak ako to vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania 27.10.2023, ako aj z predchádzajúcich bodov odôvodnenia tohto rozsudku, a taktiež vyššie uvedenými prednesmi účastníkov (prostredníctvom ich zástupcov). Súd na základe takto vykonaného dokazovania a právnom posúdení veci predovšetkým podľa § 72 a § 75 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo právoplatnosťou rozsudku tunajšieho súdu č. k. 9P/7/2019-92 zo dňa 09.07.2019, a to dňom 08.08.2019 (č.l. 58-60). Navrhovateľka v konaní potvrdila, že pred podaním návrhu neskontaktovala odporcu ohľadom jej požiadavky platenia predmetného príspevku. Súd pritom v tejto súvislosti prisvedčil argumentácii navrhovateľky, že v čase po právoplatnom rozvode manželstva (08.08.2019) až do podania predmetného návrhu dňa 29.04.2022 bolo možné vzhľadom na všetky zistené okolnosti (vykonaným dokazovaním sa jednoznačne potvrdilo vážne a trvalé rozvrátenie vzťahov medzi účastníkmi) objektívne vylúčiť, že by sa odporca predmetný príspevok zaviazal uhrádzať dobrovoľne. V dôsledku uvedeného bolo potom možné a aj potrebné objektívne skonštatovať splnenie predpokladu podľa ust. § 72 ods. 2 veta prvá zákona č. 36/2005 Z.z. na určenie prípadného príspevku na výživu rozvedenej manželky súdom, t.j. na začatie súdneho konania o tomto navrhovateľkou uplatňovanom nároku.
6. A/ Pri podmienke neschopnosti manžela / manželky samostatne sa živiť podľa ust. § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže primeraná výživa po rozvode znamená užší rozsah výživného, ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva. Pri predmetnom príspevku nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Žiaducim stavom je tu ekonomická nezávislosť bývalých manželov. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká. Súdna prax zastáva stanovisko, že rozvedený manžel nie je povinný speňažovať svoj nehnuteľný majetok, bytové zariadenie, oblečenie zabezpečujúce primeraný štandard (neplatí to pri značných majetkových hodnotách, čo by bolo v rozpore so zmyslom predmetnej úpravy) ani majetkovú podstatu získanú v rámci rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (či už z príslušných dávok, zo zamestnania alebo z výnosov z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové
majetkové pomery. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd skúma v zmysle kritérií ustanovených v § 75 zákona č. 36/2005 Z.z. Maximálna doba (podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť aj o ľubovoľnú kratšiu dobu), na ktorú môže súd zaviazať povinného manžela poskytovaním príspevku na výživu rozvedeného manžela v zmysle prvej vety odseku 3 ust. § 72 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine je 5 rokov a začína plynúť dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Viazanie začiatku plynutia lehoty podľa ust. § 72 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine na právoplatnosť rozsudku o rozvode je v súlade s účelom príspevku na výživu rozvedeného manžela, ktorý má reagovať na následky vyvolané manželstvom, ktoré sa prejavia v určitom čase po jeho zániku. Neskôr vzniknutá neschopnosť samostatne sa živiť nemusí byť v kauzálnej súvislosti s osobným stavom vyvolaným manželstvom. To, že nastala s väčším časovým odstupom, nasvedčuje, že s manželstvom nesúvisela, po rozvode ide už o osoby bez vzájomného právneho vzťahu, s vlastnými ekonomickými, profesijnými, rodinnými záujmami, a preto nie je odôvodnené viazať ich zodpovednosťou za ekonomické postavenie bývalého manžela s takým časovým odstupom od rozvodu manželstva.
7. V nadväznosti na uvedené súd v predmetnej veci konštatuje, že v návrhu tvrdená neschopnosť navrhovateľky samostatne sa živiť nebola vykonaným dokazovaním potvrdená, resp. preukázaná, ba naopak zo zisteného skutkového stavu bolo možné spoľahlivo ustáliť jej dlhodobo danú schopnosť samostatne sa živiť, a to nepretržite od podania návrhu až do času rozhodnutia súdu. Tento stav vyplýva z mnohoročnej existencie od (bývalého) manžela nezávislého a samostatného zdroja pravidelného zárobku, resp. príjmu, ktorý navrhovateľka mala zo stáleho pracovného pomeru u zamestnávateľa SALESIANER MIETTEX s.r.o., IČO: 31 388 914, a to od novembra 2016, pričom v tomto pracovnom vzťahu navrhovateľka zotrvala aj po právoplatnom rozvode jej manželstva s odporcom (august 2019). Z tohto zamestnania (okrem pár mesiacov kedy bola navrhovateľka dočasne práceneschopná a mala namiesto mzdy nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa a následne nárok na nemocenské) mala navrhovateľka od novembra 2016 pravidelný príjem obvykle v rozmedzí od 1.100,- eur do 2.200,- eur (v niektorých mesiacoch aj viac) v hrubom (viď lustráciu navrhovateľky v Sociálnej poisťovni na č.l. 395-396 spisu). Tento príjem je možné považovať za taký, ktorý je objektívne spôsobilý zabezpečovať pre navrhovateľku primeranú výživu, t.j. pokryť jej bežné životné náklady, a to predovšetkým náklady na živobytie, bývanie, ošatenie, ako aj náklady na prebiehajúcu liečbu v primeranom rozsahu. Na uvedenom pritom nič nemení ani navrhovateľkou udaná výška jej mesačných výdavkov, keďže ich značná časť vychádza z jej subjektívneho vnímania potrebnosti, resp. nevyhnutnosti vynaloženia týchto výdavkov, čo však ani po vykonanom dokazovaní nemožno považovať za objektívne osvedčenú skutočnosť (napr. pri liečbe vykonávanej lekármi, ktorí nemajú uzavretú zmluvu so zdravotnými poisťovňami, pri ktorej bezdôvodne vznikajú zvýšené výdavky spojené s takou liečbou a s predpisovaním liekov v rámci takej liečby / alebo pri spotrebiteľskom úvere pri vydanej kreditnej karte č. XXXXXXXXXX a pri spotrebiteľskom úvere vyplývajúcom z nákupu na splátky v predajni MP AUTO MOTO, s.r.o., pri ktorých navrhovateľka nijakým spôsobom nevysvetlila dôvod a nevyhnutnosť využívania týchto finančných služieb spojených s mesačnými poplatkami, resp. splátkami úverov (karty), a to vzhľadom na jej pomery komplexne popísané v bode 2 odôvodnenia rozsudku - vrátane výšky jej pravidelného zárobku a získania osobného motorového vozidla z BSM). Ďalej platí, že časť týchto výdavkov nijako nesúvisela so zmenou osobného stavu navrhovateľky, a teda nemala pôvod v zániku manželstva účastníkov. Sama navrhovateľka totiž v konaní tvrdila (viď bod 4 odsek 1 odôvodnenia rozsudku), že odkedy začala pracovať (november 2016), náklady spojené s vedením domácnosti, stravou a oblečením si uhrádzala sama, pričom bez pochýb to platilo aj v období od januára 2019, kedy už manželia žili a bývali oddelene (ide o nespornú skutočnosť aj keď sa tvrdenia účastníkov rozchádzali v otázke okolností, za ktorých k zániku ich spolužitia došlo). Uvedené výdavky navrhovateľky teda neboli vyvolané samotným zánikom manželstva. To isté pritom platí aj napr. pri výdavkoch spojených s prebiehajúcou liečbou navrhovateľky, ktorá začala ešte v čase manželstva alebo pri spotrebiteľskom úvere vyplývajúcom z nákupu na splátky v predajni MP AUTO MOTO, s.r.o., kde vznikla navrhovateľke povinnosť uhrádzať splátky až od novembra 2021, t.j. značne po zániku manželstva. Po rozvode manželstva pritom navrhovateľka mala naďalej už len také výdavky, ktoré súviseli výlučne s jej živobytím, bývaním a zdravotným stavom, okrem jej vyživovacej povinnosti voči spoločnému synovi účastníkov, ktorý po rozvode zostal bývať s odporcom (100,- eur mesačne).
8. Aj keď sa situácia navrhovateľky v otázke bývania nepochybne po rozvode natrvalo zmenila (a prípadne sa aj nedôvodne zhoršila, pokiaľ by sa ukázali ako pravdivé tvrdenia navrhovateľky podľa
bodu 2 odsek 1 odôvodnenia rozsudku bližšie posudzované v inom súdnom konaní o vyporiadanie BSM účastníkov sp. zn. 5C/24/2022) a proces osamostatnenia sa financovala navrhovateľka sčasti aj z hypotekárneho úveru vo výške 55.800,- eur a zo spotrebiteľského úveru vo výške 7.000,- eur (uvedenými v bode 2 odsek 4 odôvodnenia rozsudku), je potrebné v daných súvislostiach poukázať jednak na to, že navrhovateľka v tom istom čase (január 2020) bola schopná finančne pokryť rozdiel medzi cenou kupovaného bytu, a to sumou 80.000,- eur ako to vyplýva z jej vyjadrenia na pojednávaní 27.10.2023, a súčtom uvedených dvoch úverov 62.800,- eur, t.j. rozdiel vo výške 17.200,- eur, ako aj predovšetkým na to, že vzhľadom na jej pravidelný zárobok, resp. príjem zo zamestnania tak ako je popisovaný vyššie bola navrhovateľka objektívne schopná dlhodobo uhrádzať aj splátky týchto úverov spolu vo výške 328,46 eur (236,22 eur + 92,24 eur). O tomto svedčí aj samotná skutočnosť, že navrhovateľka podala predmetný návrh až v apríli 2022 (t.j. po vyše dvoch rokoch po vzatí uvedených dvoch úverov), kedy sa začala obávať, že v prípade straty zamestnania jej nebude stačiť len náhradný príjem, na ktorý má nárok počas dlhodobej práceneschopnosti. Taktiež o tom svedčí aj schopnosť navrhovateľky splatiť v medziobdobí, t.j. v rokoch 2020 a 2021 aj ďalšiu pôžičku poskytnutú jej zamestnávateľom vo výške 800,- eur (viď potvrdenie na č.l. 81 spisu). Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že aj keby navrhovateľka stratila v čase podania predmetného návrhu schopnosť samostatne sa živiť (čo však v konaní nebolo preukázané a vykonaným dokazovaním bolo priam vyvrátené - viď najmä odsek 9 odôvodnenia rozsudku), taká zmena vzhľadom na dovtedy existujúci stav u navrhovateľky (t.j. stav, kedy navrhovateľka bola toho objektívne schopná) by už po vyše 2 rokoch po zániku manželstva nemohla byť v kauzálnej súvislosti so samotnou zmenou osobného stavu navrhovateľky a nijakým spôsobom by nesúvisela so zánikom jej manželstva a tým vyvolanými následkami v živote navrhovateľky. Takisto ani príčina takej zmeny spočívajúca v nepriaznivom zdravotnom stave navrhovateľky by nemohla byť vyvolaná samotným zánikom jej manželstva v auguste 2019, keďže navrhovateľka na pojednávaní 27.10.2023 potvrdila (a takisto to vyplýva aj z predložených lekárskych správ a nálezov podľa bodu 2 odsek 9 a 10 odôvodnenia rozsudku), že v tomto konaní dokladovanou chorobu (ankylozujúca spondylitída na viacerých miestach chrbtice) už trpí cca 9 rokov, t.j. od roku 2014. Žiadnu priamu kauzálnu súvislosť medzi zánikom manželstva v auguste 2019 a dlhodobou práceneschopnosťou navrhovateľky, ktorá vznikla až v novembra 2021 (bez ohľadu na to, že podľa nižšie uvedeného záveru súdu navrhovateľku ani po tomto čase nie je možné považovať za neschopnú samostatne sa živiť) by preto nebolo možné konštatovať pri dokladovanom nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý navrhovateľke pretrváva už od roku 2014.
9. Pokiaľ ide o ďalšie obdobie po začatí dlhšej práceneschopnosti navrhovateľky (roky 2022, 2023), vykonaným dokazovaním bolo potvrdené (viď najmä bod 2 odsek 2 odôvodnenia rozsudku), že navrhovateľka od januára 2022 až do januára 2023 poberala nemocenské dávky s tým, že suma nemocenského sa postupne znižovala z cca 1.000,- € na 900,- € mesačne v čistom (k tomu viď č.l. 35, 446-447). Navrhovateľka tiež potvrdila, že v októbri 2022 jej bola zo strany zamestnávateľa vyplatená suma 4.000,- € ako odstupné pri ukončení jej pracovného pomeru (k tomu viď č.l. 396, 446-447). Od januára 2023 po dobu 6 mesiacov pritom navrhovateľka podľa svojho vyjadrenia poberala dávku v nezamestnanosti vo výške 900,- € až 950,- € mesačne v čistom (k tomu viď č.l. 262, 446-447). Ďalej bol navrhovateľke od 03.10.2022 priznaný aj invalidný dôchodok v sume 237,10 € mesačne a od 01.01.2023 v sume 265,10 € mesačne, pričom v júni 2023 došlo k výplate tohto dôchodku navrhovateľke jednorazovo za obdobie od 03.10.2022 do 03.07.2023 v sume 2.312,60 € (k tomu viď č.l. 283-285). Vo vzťahu k predaju predošlého bytu navrhovateľky v roku 2023 a následnej kúpe jej nového bytu ďalej z vykonaného dokazovania, a to vrátane samotných vyjadrení navrhovateľky na pojednávaní 27.10.2023 vyplynulo (viď najmä bod 2 odseky 5, 6 a 7 odôvodnenia rozsudku), že navrhovateľka za predaný byt po odpočítaní provízie dostala sumu 104.000,- € (navrhovateľka sa priznala, že v skutočnosti z predaného bytu nebola poskytnutá žiadna zľava) a za nový byt zaplatila, a to vrátane zálohy a provízie, cca 80.000,- €. K rozdielu 24.000,- €, ktorý tu vyskočil medzi cenou predošlého a nového bytu (súd tu zdôrazňuje, že v prípade neposkytnutia zľavy by podľa kúpnej zmluvy z 14.04.2023 založenej na č.l. 405-408 spisu mala byť skutočná predajná cena predošlého bytu navrhovateľky okrem provízie vo výške 119.000,- €, kedy by bol zistený ešte väčší rozdiel, a to vo výške 39.000,- €) navrhovateľka uviedla, že cca 10.000,- € dala na prerobenie nového bytu, keďže to bolo potrebné a cca 10.000,- € si odložila na daň z príjmov, ktorú bude musieť zaplatiť za predaj predošlého bytu uskutočnený skôr ako 5
rokov od jeho nadobudnutia. Navrhovateľka na tom istom pojednávaní ďalej uviedla, že svoj predošlý byt predaný v roku 2023 predtým kúpila za 80.000,- €. Z uvedeného je potom zrejmé, že aj podľa vyjadrení navrhovateľky jej z predmetného predaja predošlého bytu a kúpy nového bytu zostala suma 4.000,- €, pričom daň a odvod do zdravotnej poisťovne pri predaji nehnuteľnosti taktiež nepredstavujú pri základe dane 24.000,- € (104.000,- € - 80.000,- €) sumu 10.000,- €, ale sumu cca 8.000,- €, čo znamená ďalšiu sumu 2.000,- €, ktorá navrhovateľke zostane. Podľa uvedeného teda navrhovateľka mala v roku 2023 čistý zisk z predmetného predaja predošlého bytu a kúpy nového bytu minimálne vo výške 6.000,- € (4.000,- € + 2.000,- €). Vzhľadom na uvedené teda aj celkové príjmy navrhovateľky v rokoch 2022 a 2023 (zo zamestnania - odstupné, z dávok vyplácaných z nemocenského poistenia, z dávok vyplácaných z poistenia v nezamestnanosti, z dávok vyplácaných z dôchodkového poistenia ako aj z predaja nehnuteľnosti) je možné považovať za také, ktoré sú objektívne spôsobilé zabezpečovať pre navrhovateľku primeranú výživu, t.j. pokryť jej bežné životné náklady, a to predovšetkým náklady na živobytie, bývanie, ošatenie, ako aj náklady na prebiehajúcu liečbu v primeranom rozsahu. Skutkové závery súdu ohľadom výdavkov navrhovateľky podľa bodu 7 odôvodnenia rozsudku sa pritom primerane vzťahujú aj na obdobie ďalších rokov 2022 a 2023. Súd v danej súvislosti tiež zdôrazňuje, že ani pri miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % nie je vylúčené, aby navrhovateľka i naďalej vykonávala určitú zárobkovú činnosť, a to v rámci obmedzení a odporúčaní podľa jej odborného posudku o invalidite (č.l. 305-306 spisu), avšak navrhovateľka sa v tomto smere nezmienila o žiadnej aktivite.
10. Na základe uvedených dôvodov a skutočností bolo potrebné v danom prípade prijať záver, že v období po rozvode manželstva (august 2019), a to vrátane posudzovaného obdobia rokov 2020, 2021, 2022 a 2023 (a v rámci toho aj konkrétneho obdobia od apríla 2022, kedy bol podaný predmetný návrh do októbra 2023, kedy bol vo veci vynesený rozsudok) nebola preukázaná kvalifikovaná miera odkázanosti navrhovateľky na svojho bývalého manžela, pričom zároveň bolo spoľahlivo zistené, že navrhovateľka je dlhodobo schopná samostatne sa živiť. V danej súvislosti je potrebné doplniť, že navrhovateľka už ďalej po rozvode nemá nárok na zachovanie jej dovtedajšej (zrejme lepšej) životnej úrovne (počas manželstva) a ani odporca už nemá ďalej povinnosť takú životnú úroveň navrhovateľke zabezpečovať prostredníctvom predmetného príspevku. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že podmienka A/ tu v žiadnom prípade nebola splnená (a vzhľadom na závery súdu obsiahnuté v bode 8 odsek 2 odôvodnenia rozsudku nebude splnená ani do konca 5-ročného obdobia podľa ust. § 72 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z., ktoré v danom prípade uplynie v auguste 2024), preto už na základe tohto súd návrh ako neopodstatnený v celom rozsahu zamietol (výrok I rozsudku). Vzhľadom na to, že v danom prípade nebol splnený základný predpoklad priznania požadovaného príspevku na výživu na rozvedenú manželku (podmienka A/), nebol tu dôvod, aby sa súd ďalej zaoberal s možným splnením jeho ďalších podmienok vyššie uvádzaných pod B/ a C/, keďže by to už nijakým spôsobom nemohlo ovplyvniť konečné rozhodnutie súdu. Súd však v danej súvislosti uvádza, že pri podmienke B/ by navrhovateľka zrejme mala pravdu v tom, že by nebolo postačujúce posúdiť finančné pomery odporcu len podľa ním predložených dokladov, ale bolo by zároveň potrebné vykonávať i ďalšie dokazovanie, resp. postupovať uňho podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, avšak vo svetle vyššie uvedeného to bolo v konečnom dôsledku bezpredmetné. Rovnako bezpredmetné zostalo aj prípadné skúmanie príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva medzi manželmi (podmienka C/), nakoľko súd na tieto príčiny prihliada podľa ust. § 72 ods. 2 druhá veta zákona č. 36/2005 Z.z. len vtedy, ak sú inak splnené podmienky uvádzané pod A/ a B/.
11. Záverom súd poznamenáva, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania predostreté najmä na nariadenom pojednávaní, ale aj skôr počas celého konania, súd už nepripustil, pretože buď na ich vykonaní strany sporu netrvali alebo ich vykonanie už súd nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre svoje rozhodnutie vo veci a mal za to, že v konečnom dôsledku by len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.
Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
12. Vzhľadom na to, že v mimosporových konaniach všeobecne platí, že každý z účastníkov si platí svoje trovy konania sám a žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka (§ 52 CMP), ako aj na to, že v danom prípade súd zároveň nevzhliadol žiaden dôvod na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa iného ustanovenia C.m.p., súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto rozsudku. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná, t.j. nevznikol jej nárok na náhradu trov konania, pričom však súd zároveň považoval aj možnosť prípadného priznania náhrady trov konania (inak v konaní úspešnému) odporcovi (ktorý sa toho v konaní výslovne domáhal zrejme podľa ust. § 55 CMP) za nespravodlivé, keďže (ako to vyplýva z bodu 8 odôvodnenia rozsudku) navrhovateľka predmetný návrh podala zjavne z obavy, že v prípade straty stáleho zamestnania jej nebude stačiť len náhradný príjem, na ktorý bude mať nárok počas dlhodobej práceneschopnosti. Prirodzenú obavu navrhovateľky - aj keď sa táto po vykonaní dokazovania vo veci napokon nepotvrdila - pritom nie je možné v daných súvislostiach obrátiť proti nej na účely ust. § 55 CMP, najmä za situácie, že sa v danom období obrátila navrhovateľka so svojim nárokom na svojho bývalého manžela, z ktorého správania pri rozchode a rozvode účastníkov pociťovala voči sebe krivdu (viď bod 2 odsek 1 odôvodnenia rozsudku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)