Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-42C/606/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Nemčekovou, PhD., v právnej veci navrhovateľky: K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX Z., zastúpenej JUDr. Margitou Lonskou, advokátkou, so sídlom Kalinčiakova 25, 831 04 Bratislava, proti odporcovi: SOLVEX s.r.o., so sídlom Šustekova 13-15, 851 04 Bratislava, IČO: 35 809 728, zastúpenému JUDr. Jozefom Gajdošom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 37, 953 01 Zlaté Moravce, o zaplatenie 2.801 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu náhradu trov konania vo výške 894,17 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným súdu dňa 21.07.2010, sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 2.801,- Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorili dňa 18.07.2001 pracovnú zmluvu, na základe ktorej sa navrhovateľka ako zamestnankyňa dohodla s odporcom ako zamestnávateľom na pracovnom pomere na dobu neurčitú. V roku 2008 bol navrhovateľke zo strany odporcu doručený list, ktorým odporca oznámil, že s ňou skončil pracovný pomer, ktorý však nemohol byť platne skončený, pretože došlo k porušeniu ustanovení o spôsoboch skončenia pracovného pomeru, ktoré musí byť v prípade výpovede ako aj dohody o skončení pracovného pomeru vykonané písomnou formou a podpísané oboma stranami. Navrhovateľke nebola zo strany odporcu doručená akákoľvek výpoveď a návrh dohody o skončení pracovného pomeru, zaslaný zo strany odporcu, nebol navrhovateľkou nikdy podpísaný, čo spôsobuje jej neplatnosť. Akékoľvek tvrdenia odporcu, že výpoveď adresovanú navrhovateľke, avšak ňou neprevzatú a teda nedoručenú, považuje za platné skončenie pracovného pomeru, sú z právneho hľadiska irelevantné, nakoľko v zmysle musí byť výpoveď písomná a doručená, inak je neplatná. Z uvedených dôvodov sa predmetný pracovnoprávny vzťah navrhovateľky a odporcu nemohol platne skončiť. Navrhovateľka zaslala odporcovi dňa 25.11.2008 návrh dohody o skončení pracovného pomeru, nakoľko po vzájomnej komunikácii usúdila, že nemá zmysel naďalej zotrvávať v pracovnom pomere s odporcom. Avšak opätovne nastala situácia, ktorej dôsledkom nemohlo byť platné skončenie pracovného pomeru, keďže navrhovateľkou zaslaný návrh dohody bol síce doručený odporcovi dňa 04.12.2008, o čom svedčí aj podací lístok z pošty zo dňa 04.12.2008, avšak absentuje akákoľvek odpoveď z jeho strany v zmysle súhlasu s predmetným návrhom. Pracovnoprávne vzťahy navrhovateľky a odporcu stále v zmysle trvali, no odporca počnúc mesiacom november 2008 napriek opätovným výzvam navrhovateľky neplnil a neplní svoju povinnosť v zmysle pracovnej zmluvy ohľadne vyplácania mzdy. Listom zo dňa 04.01.2009 navrhovateľka vyzvala odporcu na zaplatenie mzdy za mesiac december 2008. Navrhovateľke bolo doručené zo strany odporcu oznámenie o skončení pracovného pomeru zo

dňa 12.02.2009, ktorým reaguje na jej výzvu ohľadne nevyplatenej mzdy za mesiac december 2008, odvolávajúc sa na dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.11.2008, ktorá však nebola platne uzatvorená, nakoľko nebola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Z dôvodu pokusu odporcu použiť neplatnú dohodu o skončení pracovného pomeru reagovala navrhovateľka listom zo dňa 26.03.2009, v ktorom oznamuje, že nakoľko do marca 2009 nebol ich pracovný pomer platne skončený, čiže stále trvá, požaduje doplatenie mzdy, a to za mesiace december 2008 a január až marec 2009. Obsahom uvedenej výzvy bol aj návrh ďalšej v poradí už druhej dohody o skončení pracovného pomeru datovanej ku dňu skončenia mesiaca a síce k 31.03.2009. Na uvedenú výzvu odporca nereagoval. Navrhovateľka opakovala svoju výzvu a opätovne zaslala nedoručený list dňa 24.04.2009, avšak nakoľko ubehol ďalší mesiac a ich pracovnoprávne vzťahy zostali nevysporiadané, navrhla mu už tretiu dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.04.2009 a taktiež ho vyzvala na zaplatenie neuhradenej mzdy za mesiace december 2008 a január až apríl 2009. Spolu so mzdou za uvedené mesiace si navrhovateľka uplatňuje taktiež úroky z omeškania za každý mesiac zvlášť so splatnosťou k 11. dňu nasledujúceho mesiaca a taktiež náhradu trov konania. V tomto konaní sa navrhovateľka domáhala zaplatenia mzdy za mesiace december 2008 a január až apríl 2009.

Vo veci bol tunajším súdom vydaný platobný rozkaz č. k. -21 zo dňa 08.10.2010, voči ktorému podal odporca v zákonnej lehote odôvodnený odpor v podaní doručenom súdu dňa 29.10.2010, v ktorom uvádza, že navrhovateľkou uvádzané skutočnosti nie sú pravdivé, jej nárok nie je dôvodný a preto navrhuje návrh zamietnuť. Tiež uviedol, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu skončil dňa 30.11.2008 na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.11.2008 podpísanej navrhovateľkou a odporcom, ktorú priložil k odporu. Z dôvodu skončenia pracovného pomeru bola navrhovateľke odporcom vyplatená mzda za mesiac november 2008 dňa 16.12.2008 a dňa 15.01.2009 jej bolo vyplatené odstupné podľa dohody o skončení pracovného pomeru za 3 mesiace vo výške 1.381,- Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a jej právnej zástupkyne, právneho zástupcu odporcu, oboznámením sa s pracovnou zmluvou navrhovateľky zo dňa 18.07.2001, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.11.2008, výpisom z obchodného registra odporcu, evidenčným listom zo Sociálnej poisťovne, oznámením zamestnávateľa Všeobecnej zdravotnej poisťovni o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie, výpisom z účtu odporcu v ČSOB, ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka uzavrela s odporcom dňa 18.07.2001 pracovnú zmluvu, na základe ktorej navrhovateľka pracovala ako odborná referentka s miestom výkonu práce v prevádzke na N. č. X v Z. s príjmom 12.000 Sk btto. (398,32 Eur) mesačne. Navrhovateľka vykonávala prácu u odporcu do konca novembra 2008. Podľa dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.11.2008, predloženej navrhovateľkou odporcovi, ktorá je aj podpísaná navrhovateľkou a odporcom, tento pracovný pomer skončil dňa 30.11.2008 a dôvodom skončenia pracovného pomeru bola nadbytočnosť zamestnanca podľa (ďalej len „“). Návrh tejto dohody, podľa ktorej sa mal skončiť pracovný pomer navrhovateľky u odporcu dňom 30.11.2008, podávala a podpísala navrhovateľka a zaslala ho odporcovi. Ku dňu 30.11.2008 bola navrhovateľka odhlásená zo sociálneho a zdravotného poistenia, čo odporca preukázal evidenčným listom dôchodkového poistenia zo Sociálnej poisťovne a oznámením zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie, zaslaným Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Z dôvodu skončenia pracovného pomeru odporca navrhovateľke vyplatil mzdu za mesiac november 2008 dňa 16.12.2008 a dňa 15.01.2009 jej zaplatil odstupné za 3 mesiace vo výške 1.381,- Eur prevodom z účtu odporcu v ČSOB. Listom zo dňa 12.02.2009 odporca oznamoval navrhovateľke skutočnosti o skončení pracovného pomeru a zaslal jej aj podpísanú dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.11.2008, vyúčtovanie sumy 1.381,- Eur, ktorá bola prevedená na jej účet podľa bodu 3. dohody o skončení pracovného pomeru, potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby podľa a potvrdenie, že bola zamestnancom odporcu od 01.08.2001 do 30.11.2008.

Podľa pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych

vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.

Podľa tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

Podľa ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia .

Podľa prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, Podľa ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v ods. l písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.

Podľa zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka vykonávala prácu u odporcu do 30.11.2008, teda do dňa, ku ktorému mal byť skončený jej pracovný pomer u odporcu podľa dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.11.2008. Písomný návrh tejto dohody vrátane uvedenia termínu skončenia pracovného pomeru dňom 30.11.2008 a dôvodu skončenia pracovného pomeru (nadbytočnosť zamestnanca podľa ) predložila odporcovi sama navrhovateľka, teda si musela byť vedomá skutočnosti, že je u odporcu ako zamestnanec nadbytočná, zároveň týmto spôsobom nepochybne prejavila vôľu skončiť pracovný pomer dňom 30.11.2008 a odporca tento návrh prijal, čo vyjadril nielen podpísaním tejto dohody, ale aj iným svojim správaním, konkrétne keď navrhovateľku odhlásil ako svojho zamestnanca zo Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne a vyplatil navrhovateľke odstupné vo výške trojnásobku jej priemerného mesačného zárobku v zmysle ust. . Navrhovateľka voči vyplateniu tohto odstupného nič nenamietala, preto podľa názoru súdu musela byť uzrozumená s tým, že jej pracovný pomer u odporcu skončil dňom 30.11.2008. Navrhovateľka zaslaním písomného návrhu dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.11.2008 odporcovi vyjadrila výslovný súhlas s ukončením pracovného pomeru u odporcu dohodou dňom 30.11.2008 a nakoľko tento návrh bol zo strany odporcu prijatý podpísaním dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.11.2008, ktorá je súčasťou súdneho spisu, je podľa znenia tejto dohody preukázaná vôľa navrhovateľky a odporcu skončiť pracovný pomer dohodou dňom 30.11.2008 z dôvodu nadbytočnosti navrhovateľky ako zamestnanca.

Podľa názoru súdu by ku skončeniu pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu dňom 30.11.2008 došlo aj vtedy, ak by odporca návrh dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.11.2008 nepodpísal, pretože v konaní bolo preukázané, že tento návrh mal odporca k dispozícii a na jeho základe fakticky konal v tom smere, že navrhovateľku odhlásil zo Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne a vyplatil navrhovateľke odstupné vo výške trojnásobku jej priemerného mesačného zárobku. Z týchto skutkových okolností vyplýva, že ak by aj odporca teda spomínanú dohodu nepodpísal, tak svojim správaním v čase po obdržaní návrhu tejto dohody od navrhovateľky nepochybne návrh navrhovateľky na skončenie pracovného pomeru dohodou prijal. Z tohto faktického správania odporcu súd odvodzuje nevýslovný (konkludentný) súhlas odporcu so skončením pracovného pomeru navrhovateľky dohodou dňom 30.11.2008 v zmysle ust. , pretože takto prejavený súhlas je takým prejavom vôle odporcu, ktorý nevzbudzuje pochybnosť o tom, že odporca ním prejavil svoju vôľu ukončiť pracovný pomer navrhovateľky v súlade s jej návrhom dohodou dňom 30.11.2008. V tomto prípade došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru v inej ako písomnej forme, čo však nespôsobuje neplatnosť tejto dohody pre nedodržanie písomnej formy, ktorú ustanovuje , pretože nedodržanie písomnej formy pri dohode o skončení pracovného pomeru zákon nesankcionuje neplatnosťou právneho úkonu ( ). Za týchto skutkových okolností boli požiadavky navrhovateľky na vyplatenie mzdy, zasielané odporcovi v korešpondencii navrhovateľky od januára 2009, už bez právneho významu a účinkov, pretože ku skončeniu pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu došlo už predtým.

Navrhovateľka v návrhu poukazuje na neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.11.2008, avšak vyslovenia tejto neplatnosti sa pred súdom nedomáhala v zákonnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť ( ). Vzhľadom na ustanovenie by neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.11.2008 mohol súd skúmať len v takom prípade, ak by sa navrhovateľka na súde domáhala vyslovenia neplatnosti tejto dohody v lehote do dvoch mesiacov nasledujúcich po dni 30.11.2008, čo však navrhovateľka neurobila. Navrhovateľka podala návrh v tomto konaní až dňa 21.07.2010, teda preukázateľne po uplynutí uvedenej dvojmesačnej lehoty a domáha sa v ňom od odporcu zaplatenia mzdy za mesiace december 2008 a január až apríl 2009, hoci prácu u odporcu vykonávala len do 30.11.2008. Nedomáha sa teda náhrady mzdy, ktorá je nárokom zamestnanca z neplatného skončenia pracovného pomeru v zmysle ust. a ; napokon - v zmysle už uvedených dôvodov - tento nárok by súd ani nemohol skúmať, pretože nebola (a pre márne uplynutie lehoty dvoch mesiacov určenej v už ani nemôže byť) súdom vyslovená neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.11.2008.

Z ustanovení , a a výslovne vyplýva, že zamestnanec má právo na mzdu za vykonanú prácu a zamestnávateľ je povinný platiť zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu, teda tejto povinnosti zodpovedajúce právo na mzdu zamestnanec nemá, ak prácu nevykonáva. Navrhovateľka sama pred súdom potvrdila, že prácu u odporcu vykonávala len do 30.11.2008, preto jej právo na mzdu za mesiace december 2008 a január až apríl 2009, v ktorých prácu pre odporcu nevykonávala, nikdy nevzniklo. Priznaniu tohto práva súdom za uvedené obdobie bráni nielen absencia výkonu práce navrhovateľky v tomto období, ale aj rozpor takéhoto postupu s dobrými mravmi. Súd je totiž toho názoru, že výkon práv uplatnených v návrhu navrhovateľky je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle a a , pretože navrhovateľka si bola vedomá toho, že sama navrhla odporcovi skončiť pracovný pomer dohodou dňom 30.11.2008, pracovala u odporcu len do tohto dňa a dostala od odporcu odstupné vo výške trojnásobku jej priemerného mesačného zárobku, čo je zákonný nárok viazaný na skončenie pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca, o ktorom dôvode navrhovateľka vedela už v novembri 2008, keď podpisovala návrh dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.11.2008.

Na základe vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , a .

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Súd úspešnému odporcovi priznal právo na náhradu trov konania v celkovej výške 894,17 Eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 168,- Eur a z trov právneho zastúpenia odporcu podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, podľa ktorej má advokát právo na tarifnú odmenu za vykonané úkony právnej služby, právo na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (tzv. režijný paušál), náhradu za stratu času a náhradu cestovných výdavkov.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal odporcovi za 4 úkony právnej služby, z toho 3 úkony (prevzatie veci a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, odpor proti platobnému rozkazu, účasť na pojednávaní dňa 03.06.2001) v sadzbe tarifnej odmeny vo výške 111,21 Eur/úkon a 1 úkon - účasť na pojednávaní dňa 18.03.2011 odročenom bez prejednania veci v sadzbe tarifnej odmeny vo výške 27,80 Eur (1/4 z 111,21 Eur), teda priznaná tarifná odmena predstavuje spolu 361,43 Eur.

Súd priznal režijný paušál v sume 7,21 Eur/úkon za 2 úkony vykonané v roku 2010 a v sume 7,41 Eur/ úkon za 2 úkony vykonané v roku 2011, teda spolu 29,24 Eur.

Náhradu za stratu času za čas strávený cestovaním právneho zástupcu odporcu na dve pojednávania uskutočnené v roku 2011 (t.j. 12,35 Eur za každú aj začatú polhodinu) priznal súd vo výške 197,60 Eur (2x cesta Zlaté Moravce - Bratislava a späť po 240 minút, teda celkom 480 minút, t.j. 16 x ˝ hod., čo predstavuje 197,60 Eur).

Náhradu cestovných výdavkov právneho zástupcu odporcu priznal súd podľa o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (v zmysle ust. vyššie uvedenej vyhlášky) vo výške 137, Eur - bola vykonaná 2x cesta na pojednávanie Zlaté Moravce - Bratislava a späť po 250 km = 500 km, použitý osobný automobil I., EČV: E., palivo BA 95 N, spotreba podľa osvedčenia o evidencii vozidla M. XXXXXX je 6,7 l/100 km, základná náhrada za používanie motorových vozidiel pri pracovných cestách je 0,183 Eur/1 km, čo za ubehnutých 500 km predstavuje sumu 91,50 Eur (), priemerná cena benzínu BA 95 N je 1,385 Eur/l, cena benzínu na 1 km: 6,7 x 1,385: 100 = 0,092795 Eur, potom cena benzínu za ubehnutých 500 km je 46,40 Eur (0,092795x500).

Náhradu trov konania, uvedenú vo výroku rozsudku, súd zaviazal navrhovateľku zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu v zmysle a v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s poukazom na ust. prvej vety

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava V.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

· z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,

· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,

· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

· v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z tohto rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.