Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-17-2011.pdf
PDF · 84.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-8T/17/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudca JUDr. Dušan Kán, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. mája 2012 v Košiciach, v trestnej veci proti obžalovanému K. Z., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný K. Z., nar. XX.X.XXXX v K., trvale bytom H. H. č. X,
je vinný, že
dňa 4.10.2010 v čase o 06,05 hod. v Košiciach, na ul. Moldavská v smere ku kruhovému objazdu viedol osobné motorové vozidlo zn. I. P., EČV: H. XXX D., rýchlosťou od 83 až 87 km/hod, kde je rýchlosť obmedzená na 50 km/hod. pričom na riadne vyznačenom priechode pre chodcov zrazil chodkyňu I. K., ktorá prechádzala cez uvedený priechod z pohľadu vodiča z pravej strany na ľavú, pričom pri nehode utrpela mnohopočetné ťažké zranenia, ktorým dňa 28.10.2010 v KUCH UN L. Pasteura Košice podľahla,
teda
- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal čin závažnejším spôsobom konania,
tým spáchal
- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel po dobu 4 (štyroch) rokov.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 4Pv 152/10 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, bez vykonania dokazovania kontradiktórnym spôsobom ku skutkovým tvrdeniam obžaloby, ktoré spočívalo vo vykonaní dôkazov, ktoré umožňovali súdu rozhodnúť o treste obžalovaného K. Z..
Takýto postup súdu umožňovalo vyhlásenie obžalovaného Z., ktorý po náležitom poučení urobil vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku.
Obžalovanému K. Z. boli súdom postupne položené otázky v zmysle ustanovenia § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku. Na otázku v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Trestného poriadku pod písm. c), či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu, jednoznačne odpovedal, že rozumie. Na otázku pod písm. d), či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, taktiež, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, obžalovaný odpovedal kladne. Na otázku pod písm. f), či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, odpovedal kladne. Na otázku pod písm. g), či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon stanovuje za prečin kladený mu za vinu, odpovedal kladne. Na otázku pod písm. h) obžalovaný K. Z. jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností pred súdom uviedol, že sa dobrovoľne priznáva a uznáva si vinu za skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd uznesením podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, nakoľko nemal akékoľvek pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obžalobe a vykonanie kontradiktórneho hlavného pojednávania ohľadne obž. K. Z. nepovažoval za nevyhnuté ani z hľadiska ustálenia právnej kvalifikácie konania obžalovaného, preto zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu plného priznania obžalovaného Z. nevykoná. Takto ohľadne viny obžalovaného aj v spojitosti s uznesením Krajského súdu Košice, sp. zn. 6To 95/11 nebolo pochybností. Okresný súd v intenciách vyššie uvedeného rozhodnutia Krajského súdu vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.
Z výpovede obžalovaného K. Z. vyplynulo, že v kritický deň premával v ľavom jazdnom pruhu pri kruhovom objazde na Moldavskej ulici. V pravom jazdnom pruhu pred ním vo väčšej vzdialenosti v tom čase premávalo nejaké motorové vozidlo, ktoré obžalovaný nevedel bližšie špecifikovať. Uviedol len, že sa buď jednalo o dodávku alebo pick- up. Poškodenú zbadal až keď uvedené auto prešlo, on brzdil, zrážke však nedokázal už zabrániť. Obžalovaný vo svojej výpovedi taktiež uviedol, že si nepamätá, ako rýchlosťou viedol motorové vozidlo a podotkol, že čo sa týka výhľadu na priechod pre chodcov, ten mal len čiastočný, resp. že nemal výhľad na celú šírku priechodu.
Znalec z odboru cestnej dopravy F.. L. G. k veci vypovedal, že vzhľadom na výšku poškodenej (160 cm) a skutočnosť, že stredná výška motorových vozidiel je cca 170 cm, obžalovaný (idúci motorovým vozidlom v ľavom pruhu) poškodenú, v čase keď prechádzala popred vozidlo idúce v pravom kruhu vidieť nemohol, resp. mal v tomto prípade zakrytý výhľad. Znalec ďalej uviedol, že poškodená, ktorá sa pohybovala po priechode pre chodcov, sa mohla po prekonaní polovice šírky vozovky, resp. priechodu pre chodcov presvedčiť, či v ľavom pruhu nepremáva iné motorové vozidlo. Ak by poškodená bola osobou vyššieho vzrastu a bolo by ju vidno, teda obžalovaný by nemal zakrytý výhľad v pravom pruhu jazdiacim vozidlom, mohol reagovať na jej prítomnosť skôr. Vodič rýchlejšou reakciou nemohol zabrániť zrážke, iba ak by išiel dovolenou rýchlosťou ( t.j. max. 50 km/h ). V danom prípade auto idúce v pravom pruhu prechádzalo plynule, a teda nebolo signálom pre vodiča jazdiaceho v ľavom pruhu na zníženie rýchlosti pred priechodom pre chodcov. Znalec zároveň podotkol, že chodkyňa mala tiež znížené výhľadové podmienky (vzhľadom na jej telesnú výšku ).
Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že vinu zo spáchania predmetného trestného činu nemožno pripisovať výlučne obžalovanému. Poškodená pri predchádzaní vozovky podcenila situáciu a dianie v cestnej premávke. Súd je toho názoru, že poškodená si (vzhľadom na jej telesnú výšku) nemôže byť vedomá, že nemohla mať v danom okamihu - pri prechádzaní cez priechod pre chodcov, úplný prehľad o dianí v cestnej premávke a mohla sa po prekonaní polovice priechodu pre chodcov presvedčiť, či v ľavom pruhu nepremáva motorové vozidlo.
Obžalovaný, vzhľadom na nízku telesnú výšku poškodenej, nemohol poškodenú v danom okamihu zbadať, nakoľko mal výhľad zakrytý motorovým vozidlom idúcim v pravom pruhu. Na strane druhej, keby obžalovaný viedol motorové vozidlo povolenou rýchlosťou, k nehode by s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo došlo.
V súhrne je možné ustáliť, že výhľad mali v čase bezprostredne pred kolíziou zakrytý jednak obžalovaný a jednak poškodená, v dôsledku čoho je potrebné mieru zavinenia rozložiť medzi oboch menovaných.
Podľa evidenčnej karty vodiča (EKV) obžalovanému K. Z. bol vodičský preukaz vydaný 8.8.2005. Od uvedenej doby má v EKV 5 záznamov v zásade len za bežné priestupky v rokoch 2006-2008 s výškou sankcie od 1.000,- Sk do 2000,- Sk. Od 2.11.2008 nemá zaznamenaný žiadny priestupok. Okresný súd si vyžiadal záznamy z EKV, pričom zadokumentovaný bol iba jeden záznam o dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 07.08.2006 o 14.45 hod. v Košiciach na ul. Námestie osloboditeľov a to na skutkovom základe, že vodič Z. viedol vozidlo v Košiciach po ul. Štúrovej v ľavom jazdnom pruhu, kde na Námestí osloboditeľov z dôvodu nedodržania bezpečnej vzdialenosti medzi vozidlami, narazil prednou časťou svojho vozidla do zadnej časti pred ním idúceho vozidla vodiča S., ktorý s vozidlom zastal z dôvodov vyvolaných cestnou premávkou. Pri tejto dopravnej nehode nedošlo k ujme na zdraví u žiadneho z účastníkov ani k vzniku väčšej škody. Zvyšné 4 záznamy z EKV mali, ako sme to uviedli vyššie, povahu len bežných priestupkov (jednalo sa najmä o prekročenú rýchlosť a chýbajúce osvetlenie), pri ktorých nedošlo k žiadnej dopravnej nehode ani k závažnejšiemu spôsobu konania. O týchto priestupkoch OR PZ ODI - ODD priestupkové spisy nezakladá, ak priestupok bol vyriešený v blokovom konaní.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr. zákona) súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.
Spôsob spáchania činu obžalovaným je závažný. Svojím nedbanlivostným konaním spôsobil nenapraviteľný následok, smrť iného. Čin spáchal závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti v cestnej premávke, za ktorú je považovaná neprimeraná rýchlosť.
Obžalovaný K. Z. je z miesta bydliska hodnotený všeobecne. Podľa odpisu registra trestov doposiaľ súdne trestaný nebol. Z hodnotiaceho listu spoločnosti M., s.r.o. K. vyplýva, že obžalovaný sa zaúčal na pozíciu kuriér. Prekvapil ochotou a chuťou spoľahlivo pracovať, svedomitosťou a pedantnosťou pri vykonávaní agendy.
Na strane obžalovaného okresný súd zistil poľahčujúce okolnosti, a to:
- pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona),
- pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu (§ 36 písm. k/ Tr. zákona) svojím aktívnym konaním - nahlásením poistnej udalosti poisťovni zabezpečil uhradenie celej škody poškodenému, ktorý to potvrdil aj na hlavnom pojednávaní a škodu si tak neuplatňoval v adhéznom konaní,
- priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zákona), pričom priznanie sa bolo učinené už v prípravnom konaní, i na hlavnom pojednávaní vyhlásením, že je vinný. Obžalovaný úprimne oľutoval trestný čin, o ktorej úprimnosti súd nadobudol presvedčenie pri prednese obžalovaného v práve posledného slova, kde čin oľutoval a ospravedlnil sa s plačom poškodenej strane. Toto presvedčenie súdu potvrdzuje aj obsah prepúšťacej správy II. psychiatrickej kliniky ako aj zdravotná dokumentácia obžalovaného,
- sám oznámil trestný čin príslušným orgánom (§ 36 písm. m/ Tr. zákona) Táto aktivita obžalovaného je zrejmá z toho, že dal cez núdzové linky privolať rýchlu zdravotnú pomoc a políciu.
- napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zákona). Obžalovaný uviedol orgánom činným v trestnom konaní všetky rozhodujúce skutkové okolnosti trestného činu bez snahy niečo zahmlievať alebo meniť a tak sťažovať prácu uvedeným orgánom.
Na strane obžalovaného okresný súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle ustanovenia § 37 Tr. zákona. Pritom na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu v danom prípade závažnejší spôsob konania porušením dôležitej povinnosti vodiča motorového vozidla, nemožno prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť (§ 38 ods. 1 Tr. zákona).
Po zhodnotení vyššie uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že na splnenie účelu trestu v danom prípade je postačujúce uloženie trestu na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Preto obžalovanému K. Z. uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý.
Obžalovaný K. Z. doposiaľ viedol riadny život v usporiadanej rodine. Prejavoval snahu sa zamestnať. Doposiaľ súdne trestaný nebol. Spáchanie teraz prejednávaného trestného činu je excesom v jeho doterajšom živote. Evidenčná karta vodiča nesvedčí o tom, aby bol náchylný k porušovaniu predpisov o pravidlách cestnej premávky, nedisciplinovaný ako vodič, prípadne bezohľadný k iným účastníkom cestnej premávky.
Po zhodnotení osoby obžalovaného, jeho doterajšieho spôsobu života a prostredia, v ktorom žije, okresný súd má za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného K. Z. výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý. Ťažký následok dopravnej nehody (smrť poškodenej) zavinený z nedbanlivosti sám o sebe nevylučuje možnosť použitia ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu páchateľa.
Preto za použitia ust. § 49 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona uložený trest odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov (§ 50 ods. 1 Tr. zákona). Súd je toho názoru, že takto uložený trest splní svoj účel ako v rámci individuálnej, tak aj generálnej prevencie za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti.
Obžalovaný K. Z. sa trestného činu dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla. Svojím konaním porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu zo Zákona o premávke na pozemných komunikáciách a to jazdou neprimeranou rýchlosťou. Preto mu okresný súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 4 (štyroch) rokov.
Z uvedených dôvod okresný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 /pätnásť/ dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.