Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-517-2010.pdf
PDF · 79.37 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/517/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 914 939, proti povinnému: Q. V., nar. XX. X. XXXX, P. XXXX/XX, W., o vymoženie 29,08 € s prísl. a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Václavom Kudelom, Exekútorský úrad Bratislava, Furdekova 10, pod sp. zn. EX 119/2010, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Ukladá oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,83 € do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 10. 12. 2009, exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Košice I zo dňa 15. 2. 2006, sp. zn. 19Ro/380/2006 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 1. 3. 2010, doručenej súdu dňa 8. 3. 2010, súd poveril súdneho exekútora JUDr. Václava Kudelu vykonaním exekúcie vydaním poverenia dňa 16. 3. 2010, č. XXXX XXXXXX*.
Dňa 8. 3. 2012 bol doručený súdu podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 2. 3. 2012, ktorý podal z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zároveň exekútor žiadal schváliť trovy exekúcie, ktoré vyčíslil na sumu 48,23 €.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Po preskúmaní spisového materiálu zistil súd nasledujúce skutočnosti. Súdny exekútor sa pokúšal doručiť povinnému upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 25. 1. 2012, avšak zásielka sa vrátila exekútorovi späť dňa 2. 2. 2012, nakoľko „adresát je neznámy“. Iná adresa pobytu povinného nie je známa. Povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Je vlastníkom motorového vozidla, avšak sú na ňom viaceré blokácie od rôznych súdnych exekútorov, pričom v blokácia od súdneho exekútora je šiesta v poradí. Povinný nie je spoločníkom obchodnej spoločnosti, nie je taktiež zapísaný v živnostenskom registri. Podľa odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 27. 2. 2012, povinný bol naposledy evidovaný v
evidencii Sociálnej poisťovne od 6. 4. 2009 do 31. 7. 2009 ako zamestnanec - fyzická osoba, ktorá vykonávala práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. z vyššie uvedených údajov je teda zrejmé, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, pričom oprávnený vo svojom podaní zo dňa 18. 1. 2012 súhlasil so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd teda postupoval v súlade s citovaným ustanovením a exekúciu na základe zistených skutočností zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že oprávnený je povinný hradiť trovy exekúcie, ak exekúcia je zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preto súd zaviazal oprávneného k povinnosti uhradiť trovy exekúcie a ďalej sa súd zaoberal opodstatnenosťou ich výšky, ktorú vyčíslil súdny exekútor v podaní zo dňa 2. 3. 2012.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eur za každú aj len začatú polhodinu.
Exekútor si uplatňoval odmenu vo výške 33,19 € ako minimálnu výšku odmeny, ktorú ustanovuje § 14 ods. 1 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky si exekútor uplatňoval náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 7- € za: zaslanie žiadosti o udelenie poverenia (1,30 €), doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie (1,30 €), súčinnosť od Dopravného inšpektorátu (1,- €), súčinnosť od Soc. poisťovne (1,- €), doručenie návrhu na zastavenie exekúcie (1,40 €) a za poplatky vynaložené v súvislosti s používaním internetu (1,- €).
Súd teda priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 €, nakoľko v súlade s § 14 ods. 1 cit. vyhlášky, ide o minimálnu výšku odmeny, ktorá exekútorovi patrí bez ohľadu na počet vykonaných úkonov exekučnej činnosti. Z tejto odmeny vypočítal 20 % DPH v súlade s § 196 Exekučného poriadku, čo spolu predstavuje sumu 39,82 €. K tejto sume pripočítal náhradu hotových výdavkov vo výške 5,- € zvýšenú o DPH, ktoré považoval za účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Súdnemu exekútorovi nepriznal poštovné za doručenie súčinnosti Dopravnému inšpektorátu (1,- €) a súčinnosti Soc. poisťovni (1,- €), nakoľko v spise sa nenachádzali doručenky opatrené pečiatkou dodacej pošty, prípadne iný písomný dôkaz, ktorý by preukazoval doručovanie týchto písomností poštou. Trovy exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi, predstavujú sumu spolu s DPH vo výške 45,83 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.