Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-158-2011.pdf
PDF · 80.67 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/158/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrey Dudášovej a členov senátu: JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Ley Stovičkovej, v právnej veci navrhovateľa: B. B., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, Q., proti odporcom: 1/ T. J., nar. XX.XX.XXXX, Y. Y. XXXX/XX, A. a 2/ C. J., nar.XX.XX.XXXX, Y. Y. XXXX/XX, A., o zaplatenie 40.000,-eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 17C 126/2010-105 zo dňa 10. marca 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutom prisudzujúcom výroku výšky úrokov z omeškania p o t v r d z u j e .
Odporkyňa 2/ je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania, trovy právneho zastúpenia 98,70 eur, k rukám advokáta navrhovateľa Mgr. Radovana Ulehla, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súdu prvého stupňa odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 37.000,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 40.000,- eur od 11.02.2009 do 19.07.2010 a zo sumy 37.000,- eur od 20.07.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania 1.287,15 eur, vo zvyšku súd návrh zamietol a zároveň odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu súdny poplatok z návrhu 2.400,- eur a súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia 33,- eur.
Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil právne v prisudzujúcej časti podľa § 451 ods. 2, 456, 457, 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vecne tým, že odporcovia 1/ a 2/ sa bezdôvodne obohatili na úkor navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ im poskytol spoločne a nerozdielne 40.000,- eur na základe neplatného právneho úkonu - kúpnej zmluvy z 10.02.2009, ktorej neplatnosť bola určená rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 17C 31/2009-149 zo dňa 17.12.2009, právoplatným 06.02.2010. Súd ich zaviazal na zaplatenie sumy 37.000,- eur, nakoľko po podaní návrhu vrátili navrhovateľovi 3.000,- eur 19.07.2010 a zároveň súd priznal úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. § 3 ods. 1 vo výške stanovenej týmto nariadením a to 10% zročne zo sumy 40.000,- eur od nasledujúceho dňa poskytnutí im tejto sumy navrhovateľom od 11.02.2009 do zaplatenia sumy 3.000,- eur, t.j. do 19.07.2010 a od 20.07.2010 zo sumy 37.000,- eur do zaplatenia, vo zvyšku návrh zamietol. O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal v prevažnej časti úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania, za úkony právnej pomoci: prevzatie zastúpenie 11.02.2010, spísanie návrhu 14.02.2010, spísanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia 06.08.2010, 2 x po 506,21 eur = 1.012,42 eur a 1 x v sume 253,10 eur a 3 x režijný paušál po 7,21 eur, spolu 1.287,15 eur. Súd zároveň zaviazal
neúspešných odporcov na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu ako aj z nariadenia predbežného opatrenia, nakoľko navrhovateľ je oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa 2/, v časti výšky prisúdených úrokov z omeškania a domáhala sa, aby odvolací súd v tejto časti rozhodnutie zmenil. Poukázala na to, že súd nesprávne určil zákonný úrok z omeškania vo výške 10%, pretože podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. § 3 ods. 1 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Uviedla, že v danom prípade prvým dňom omeškania bol deň 11.02.2009 a zo sumy 37.000,- eur deň 20.07.2010, v oboch prípadoch bola základná úroková sadzba 1%, a preto zákonný úrok z omeškania mal súd určiť vo výške 9%.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie považuje za bezdôvodné, nakoľko úrok z omeškania vo výške 0,027% z dlžnej sumy za každý deň z omeškania, teda 10% ročne bol určený v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Poukázal na znenie § 3 ods. 1 nariadenia vlády, pričom v danom prípade došlo k omeškaniu dňa 11.02.2009, a v období od 21.01.2009 do 11.03.2009 bola základná úroková sadzba ECB 2%, teda po zákonnom zvýšení predstavovala úroková sadzba podľa tohto nariadenia 10% ročne. V ďalšom období trvania omeškania po súčasnosť sa výška zákonnej úrokovej sadzby ECB nemenila spôsobom výhodnejším pre veriteľa, naopak klesala a preto sa pre určenie výšky úroku z omeškania nepoužije ustanovenie § 3 ods. 2 nariadenia.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 2 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom tak, že oznámil na úradnej tabuli súdu čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku ( § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania odporkyne 2/.
Predmetom konania na Okresnom súde v Trnave pod sp.zn. 17C 126/2010 bol návrh navrhovateľa podaný na súde dňa 18.02.2010, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcov 1/ a 2/ zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 40.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,027% zo sumy 40.000,- eur odo dňa 11.02.2009 do zaplatenia.
Predmetom preskúmania odvolacieho súdu bola správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa vo výroku o prisúdení úrokov z omeškania.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z obsahu spisu a vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, listinných dôkazov a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne odôvodnil, a preto sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa aj s jeho odôvodnením a v podrobnostiach naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti priznanej výšky úrokov z omeškania odvolací súd uvádza nasledovné.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V čase vzniku omeškania odporcov 11.02.2009 s plnením peňažného dlhu, bola výška úrokov z omeškania 10%, pričom k záveru o tejto výške súd vychádzal zo zistenia, že základná úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie ECB bola 2% a k tomu sa pripočíta 8 percentuálnych bodov, teda spolu 10%.
S poukazom na uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu vecnej správnosti v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
So zreteľom na uvedené odvolanie odporkyne 2/ proti rozsudku v napadnutej časti nie je dôvodné, nakoľko názor odporkyne 2/ prezentovaný v odvolaní správny nie je.
Odvolateľka požiadala o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov za podané odvolanie, ku ktorej žiadosti súd uvádza, že za podané odvolanie sa súdny poplatok nepredpisuje, pretože odvolanie smeruje proti príslušenstvu pohľadávky, a preto súd ani žiadosť neposudzoval v odvolacom konaní.
O práve na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne procesne úspešnému navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov konania, trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorému plnomocenstvo navrhovateľ po podaní odvolania odvolal, patrí náhrada trov konania pozostávajúceho z jedného úkonu právnej služby : vyjadrenie k odvolaniu vo výške 91,29 eur podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky a 1 x režijný paušál vo výške 7,41 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, spolu 98,70 eur. Právny zástupca navrhovateľa uplatnil za úkon právnej služby odmenu 499,57 eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, výšku ktorej považoval súd za neopodstatnenú, pretože predmetom odvolacieho konania boli úroky z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 40.000,- eur od 11.02.2009 do 19.07.2010 a zo sumy 37.000,- eur od 20.07.2010 do zaplatenia z čoho vyplýva, že predmetom právnej služby advokáta v odvolacom konaní je opakujúce sa plnenie. Postupom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. súd uložil povinnosť odporkyne 2/ na zaplatenie trov konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia k rukám advokáta navrhovateľa.
Senát prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.