Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Co-19-2012.pdf
PDF · 85.49 KB
Case nature
Subarea
23Co/19/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, zastúpená advokátkou: JUDr. Svetlana Kudláčová, Skalica, Potočná 16, proti odporcovi: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, zastúpený advokátom: JUDr. Štefan Lehocký, Šaštín-Stráže, Štúrova 1267, o právo prechodu a prejazdu, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Senici č. k. 4C/57/2008 - 133 zo dňa 11. októbra 2011, v časti určenia nadobudnutia práva vydržaním zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré spočíva v práve prechodu a tiež rozhodujúc o súvisiacom výroku o náhrade trov konania takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í v časti určenia nadobudnutia práva vydržaním zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré spočíva v práve prechodu a v časti náhrady trov konania a vec sa mu v r a c i a v tejto časti na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd určil výrokom, že navrhovateľka nadobudla vydržaním právo zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré spočíva v práve prechodu, prejazdu nemotorovým vozidlom, vjazdu a výjazdu motorovým vozidlom cez pozemok odporcu parc. č. 358 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 353 m2, zapísaný na LV č. XXX pre obec a kat. úz. W., na pozemok navrhovateľky parc. č. 357 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 327 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. W., a to tak, že navrhovateľka má právo prechodu, právo prejazdu nemotorovým vozidlom, právo vjazdu a výjazdu motorovým vozidlom cez pozemok parc. č. 358 z ulice parc. č. 293/6 cez bránu odporcu, ktorá brána sa nachádza medzi domom súpisné č. XX na parc. č. 358 a domom súpisné č. XX na parc. č. 357 na hranici parc. č. 358 a parc. č. 293/6, po vstupnú bránu navrhovateľky na pozemok parc. č. 357, nachádzajúcu sa na pozdĺžnej hranici pozemkov parc. č. 358 a parc. č. 357, v rozsahu zameranom geometrickým plánom č. 4C/57/2008 v šírke 2,20 m pozemku parc. č. 358 medzi domom na parc. č. 357 a po dĺžke 12,40 m pozemku parc. č. 358 smerom od ulice parc. č. 293/6, t. j. od brány odporcu od ulice, po vstupnú bránu navrhovateľky na pozemok parc. č. 357, pričom súčasťou tohto rozsudku je geometrický plán č. 4C/57/2008 zo dňa 03.03.2009 a posudok č. 1/09 zo dňa 03.03.2009 a dodatok č. 1 k tomuto posudku zo dňa 04.09.2009, vyhotovené Ing. Y. C. za účelom vyznačenia priebehu a rozsahu vecného bremena. Ďalej rozhodol prvostupňový súd, že je odporca povinný navrhovateľke sprístupniť pozemok parc. č. 358 a umožniť jej vykonať právo vecného bremena v rozsahu určeného týmto rozsudkom a geometrickým plánom č. 4C/57/2008 do troch dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol, že je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1.813,10 eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku JUDr. Svetlane Kudláčovej. Prvostupňový súd aplikoval ust. § 151n ods. 1, § 151o ods. 1, § 134 ods. 1, 3 O.z. a skutkovo uzavrel, že po vykonanom dokazovaní zistil, že je podaný návrh dôvodne, nakoľko mal preukázané výsluchom navrhovateľky, ako aj svedkyne B. S., že navrhovateľka nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu výkonom práva, tzn. vydržaním. Zákonnými podmienkami vydržania sú oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Najbežnejším prípadom držby práva je držba práva, ktorá zodpovedá vecnému bremenu, tzn. vecnému právu k cudzej veci. Nevyhnutnou podmienkou
daného spôsobu nadobudnutia vecného bremena je predovšetkým existencia právneho dôvodu, z ktorého istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu na jednej strane, jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena, a že na druhej strane je niekto iný povinný trpieť výkon tohto práva. V konaní bola preukázaná existencia právneho vzťahu. Navrhovateľka bola v dobrej viere, že jej právo prechodu a prejazdu cez parc. č. 358 patrí. Už pri kúpe nehnuteľnosti z roku 2007 bola predávajúcimi uzrozumená, že na predávanú nehnuteľnosť bol jediný možný dlhodobo zaužívaný a fakticky aj vykonaný prístup peši a vozom. Súd návrhu navrhovateľky vyhovel v celom rozsahu, pretože navrhovateľku možno považovať za dobromyseľnú v tom, že bola oprávneným vykonávateľom práva, ktoré po zákonom určenú dobu nerušene vykonávala. V súlade s ust. § 134 ods. 3 O.z. sa do doby podľa ods. 1 započíta aj doba, po ktorú mal v oprávnenej držbe právny predchodcovia navrhovateľky, tzn. manželia E.. Navrhovateľka vydržala i právo vjazdu a výjazdu motorovým vozidlom vzhľadom na skutočnosť, že vydržanie podlieha zmenám a stupňu vývoja v spoločnosti. Preto možno právo prechodu vozom u právnych predchodcov navrhovateľky zmeniť na právo prechodu motorovým vozidlom, resp. právo vjazdu a výjazdu motorovým vozidlom.
Proti rozsudku bolo podané odvolanie odporcom v časti prechodu, pretože navrhovateľka má prístup do svojho domu priamo z verejného priestranstva z ulice a tento prístup je taký, že umožňuje prechod až do dvora za dom. Toto tvrdenie podporené aj stanoviskom spoločného Obecného úradu Sobotište, ako príslušného Stavebného úradu v Senici, ktoré bolo zaslané na Krajský stavebný úrad v Trnave pod č. SOÚ-23/2009-PEA dňa 09.02.2009. V stanovisku sa uvádza jednoznačne, že prístup do objektu je riešený z verejného priestranstva. V danom prípade, ak by súd vyhovel žalobe, došlo by k neprimeranému obmedzeniu vlastníckych práv odporcu v prospech vlastníka susediacej nehnuteľnosti tým, že by mu umožnil niečo strpieť, niečo sa zdržať alebo niečo konať. Uvedené sa javí ako veľký nepomer práv navrhovateľky voči povinnostiam odporcu. Navyše takýto výkon práv je nevykonateľný v časti práva prejazdu, nedôvodný v časti práv prechodu, pretože navrhovateľka má prístup do svojej nehnuteľnosti priamo z verejného priestranstva svojim vchodom. Preto navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že navrhovateľka má iba právo prejazdu, vjazdu a výjazdu nemotorovým vozidlom na pozemok parc. č. 358, kat. úz. W.. V ostatnom návrhu žiada, aby sa návrh zamietol.
K odvolaniu odporcu podala vyjadrenie navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Uviedla, že odvolanie je nedôvodné. Žalovaný nesúhlasil s určením rozsahu vecného bremena okrem iného formou vjazdu a výjazdu motorovým vozidlom, pričom sa odvoláva na skutočnosť, že toto nie je technicky možné, a že je rozdiel medzi právom vykonaným osobným motorovým vozidlom a motorovým vozidlom, s týmto nemôže súhlasiť. Vo viacerých svojich podaniach na súde, tiež na pojednávaní zdôvodňovala, že pod pojmom motorové vozidlo sa myslí jednak osobné vozidlo a jednak iné motorové vozidlo. Výkon práva, ako určil súd, je možný. Viackrát uviedla a potvrdila, že aj sám žalovaný cez dotknutý pozemok vchádza a vychádza svojim osobným motorovým vozidlom, s ktorým na svojom pozemku parkuje, preto nie je namieste tvrdenie žalobcu, že pozemok je na takýto výkon práva úzky, ak by vošiel na pozemok v minulosti povozom s koňmi je zrejmé, že naň vojde aj motorovým vozidlom. Spolu s vjazdom a výjazdom je potrebný aj výkon práva prechodom, a to z toho dôvodu, že práve v prípade nemožnosti vykonať právo vjazdom a výjazdom vozidla je potrebné zabezpečiť právo prechodom, napr. aj pomocou fúrika, či v rukách. Žalobkyňa podotkla, že právo v tomto rozsahu vydržala výkonom práva. Všetky spôsoby jeho výkonu boli preukázané svedectvom bývalej vlastníčky, ale potvrdil ich aj sám žalovaný. Petit žaloby a následne rozsudok len upresnil jeho výkon s poukazom na možnosti jeho výkonu súčasne technicky vyspelej spoločnosti, rozsudok je preto vykonateľný. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa môže svoje právo vykonávať ináč z inej strany jej nehnuteľnosti. Týmto spôsobom môže žalobkyňa dopravovať potrebné veci do svojej nehnuteľnosti, prípadne vykonávať iné činnosti spojené s ich údržbou len obmedzene v malom rozsahu. Má za to, že prvostupňový súd rozhodol správne a žiada potvrdiť rozsudok v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania za prvostupňové konanie, tak ako boli uplatnené, ako aj za odvolacie, za podanie vyjadrenia jedného úkonu 55,49 eur a 7,21 eur paušál.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že je odvolanie podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), preskúmal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ale tiež a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania (ust. § 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil,
že prvostupňový súd v napadnutej časti, s tým, že jeho rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Navyše v napadnutej časti súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R1/65 zmena v osobe vlastníka nehnuteľnosti je nepochybne zmenou a v budúcnosti bude potrebné z hľadiska ustanovení za účinnosti terajšieho Občianskeho zákonníka v § 151p ods. 3 posudzovať prípadné zmeny so zreteľom na osobu tohto nového vlastníka, na jeho pomery, ktoré sa pochopiteľne môžu vyvíjať odlišne od predchádzajúceho vlastníka. Zmena pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného spočíva nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj v obdobných pomeroch účastníkov. Aj zo Zborníka IV. Najvyššieho súdu SR vyplýva, že zmena pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného spočíva nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj v osobných pomeroch účastníkov; za určitých okolností môže vzniknúť aj zmenou v správaní sa účastníkov.
Vecné bremená sa vyznačujú tým, že spočívajú v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľností iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby; toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka v prospech panujúcej nehnuteľnosti). Obsahom vecných bremien je povinnosť vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Právnym dôvodom vzniku vecného bremena tak môže byť, rovnako ako pri nadobudnutí vlastníckeho práva: a) zmluva, b) dedenie, c) rozhodnutie štátneho orgánu, d) zákon, e) vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu možno teda nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej 10 rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva uvedené v § 134 O.z. Vylúčené je vydržanie vlastníckeho práva zodpovedajúceho vecnému premenu k nehnuteľnosti, ktoré môže byť len vo vzťahu k štátu, alebo vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb.
Konanie o určenie práva vecného bremena musí súd konať s tými účastníkmi, ktorí sú zapísaní ako vlastníci pozemkov, pre ktorý a na ktoré sa právo prechodu (prejazdu) vykonávalo a má sa vykonávať ďalej. Otázka vlastníctva uvedených pozemkov sa musí bezpečne preukázať platnými listinami, listom vlastníctva alebo rozhodnutím štátneho orgánu. V tomto konaní nepostačuje jej vyriešenie ako predbežnej otázky, lebo žalobou o vecnom bremene by sa účinkami rozsúdenej veci nemohla vyriešiť otázka vlastníctva k pozemku, pre ktorý sa právo priechodu (prejazdu) vykonáva a k pozemku, na ktorom sa toto právo vykonáva.
Predpokladom dobromyseľnosti potrebné na vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu práva prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok je presvedčenie osoby, ktorá cez pozemok prechádza, že tým pre seba, ako vlastníka susediaceho (panujúceho pozemku), toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva právom (oprávnene drží). V takom prípade pôjde o nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva, tzn. vydržaním.
Odvolací súd je však toho názoru, že práve v časti rozhodnutia napadnutého odvolaním, a to v časti prechodu pešo cez pozemok odporcu parc. č. 358, zapísaného na LV č. XXX pre obec a kat. úz. W. na pozemok navrhovateľky parc. č. 357, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. W. v súvislosti s tým, že sa určilo, že navrhovateľka nadobudla vydržaním toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to tak, že má právo prechodu cez uvedené pozemky na svoj pozemok, prvostupňový súd nedostatočne práve zisťoval, či toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva právom, či ho oprávnene drží. Keďže je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, vychádzajúc z odvolania odporcu, ten poukázal na možnosť prístupu pešo na jej nehnuteľnosť práve z verejného priestranstva z ulice a umožňuje takto prechod až do dvora za domom. Poukázal tak aj na stanovisko spoločného Obecného úradu Sobotište ako príslušného Stavebného úradu v Senici, ktoré bolo zaslané na Krajský stavebný úrad v Trnave pod č. SOÚ-123/2009-PEA dňa 09.02.2009, keď v stanovisku sa jednoznačne uvádza, že prístup do objektu je riešený z verejného priestranstva. Súd mal tiež posúdiť, či takýmto spôsobom nedošlo k neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho práva odporcu v prospech
vlastníctva susediacej nehnuteľnosti tým, že mu bolo uložené strpieť niečo, niečoho sa zdržať alebo niečoho konať, pričom táto činnosť alebo tento spôsob strpenia, a to prechod cez tento pozemok je navyše vyriešený iným spôsobom a môže sa javiť ako nepomer práv navrhovateľky voči povinnostiam odporcu. Odvolací súd nemohol takýmto spôsobom rozhodovať o zmene rozhodnutia, pretože svojim rozhodnutím by odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a prvostupňový súd sa nezaoberal práve touto možnosťou prechodu práve z verejného priestranstva do nehnuteľnosti navrhovateľky.
Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) ako aj písm. f) zrušil, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov práve v tejto časti a nedostatočným zistením skutkového stavu, a zároveň nepoužitím správneho ustanovenia právneho predpisu sa nesprávne vec právne posúdila práve v napadnutej časti. Zároveň, keďže rozhodnutie o trovách konania súvisí s rozhodnutím v merite veci, bolo potrebné zrušiť aj toto súvisiace rozhodnutie.
V ďalšom konaní preto prvostupňový súd zistí, či je možnosť prístupu pešo na nehnuteľnosť navrhovateľky práve z verejného priestranstva z ulice a umožňuje takto prechod až do dvora za domom. Prihliadne tak aj na stanovisko spoločného Obecného úradu Sobotište ako príslušného Stavebného úradu v Senici, ktoré bolo zaslané na Krajský stavebný úrad v Trnave pod č. SOÚ-123/2009- PEA dňa 09.02.2009, keď v stanovisku sa jednoznačne uvádza, že prístup do objektu je riešený z verejného priestranstva. Potom posúdi, či by vyhovenie návrhu v časti prechodu takýmto spôsobom nedošlo k neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho práva odporcu v prospech vlastníctva susediacej nehnuteľnosti. A to hlavne, ak by mu bolo uložené strpieť niečo, niečoho sa zdržať alebo niečoho konať, pričom by tento prechod cez tento pozemok je navyše vyriešený iným spôsobom a mohol by sa javiť ako nepomer práv navrhovateľky voči povinnostiam odporcu (rozhodnutie NS SR R1/65, Zborník IV. Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k ust. § 151p ods. 3 OZ). O návrhu v tejto časti rozhodne opätovne a s poukazom na ust § 132 O.s.p. vyhodnotí dôkazy jednotlivo a v ich súhrne, poučí účastníkov podľa ust. § 118 ods.2 O.s.p., rozhodnutie odôvodní v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o náhrade trov tohto konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.