Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoE-34-2012.pdf
PDF · 70.25 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/34/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, Štúrova 7, 080 01 Prešov, IČO: 00 735 850, proti povinnému: C. P., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, XXX XX P., štátny občan SR, o vymoženie 33,19 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, Exekútorský úrad Prešov, Konštantínova 13, 080 01 Prešov, sp. zn. Ex 587/2009, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.5Er/145/2009-10 zo 15.2.2012, zhodou hlasov členov senátu, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov súdneho exekútora.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zastavil exekúciu a uložil povinnému zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 33,19 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že oprávnenému vznikla pohľadávka voči povinnému na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného OO PZ Podolinec (bloku na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 9.12.2007), ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému pohľadávku vo výške 33,19 eur.
Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie poverením zo dňa 30.6.2009. Dňa 22.12.2011 predložil súdny exekútor spis súdu na rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty určenej pre výkon rozhodnutia. Zároveň si súdny exekútor uplatnil aj nárok na náhradu trov exekúcie, k náhrade ktorých žiadal zaviazať oprávneného. Súd prvého stupňa mal za to, že je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pretože po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. V tomto smere citoval ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. účinného do 31.3.2008, podľa ktorého exekučný titul bolo možné vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie. Ide o lehotu prekluzívnu, preto je potrebné prihliadať na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie dospel súd prvého stupňa k záveru, že nie je možné konštatovať, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený a preto nie je možné uložiť mu povinnosť zaplatiť vzniknuté trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Preto k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného.
Proti tomuto uzneseniu, proti výroku o náhrade trov exekúcie podal odvolanie súdny exekútor. V dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, nakoľko pri náležitej opatrnosti mohol a mal predvídať s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 1 č. 372/1990 Zb. zastavenie exekúcie. Exekučný titul v predmetnej veci nadobudol právoplatnosť dňa
19.4.2007 a vykonateľnosť dňa 5.5.2007, pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 9.12.2008, čím svojim konaním skrátil lehotu na reálne vymoženie finančných prostriedkov povinného o 19 mesiacov. Odvolateľ navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a k náhrade trov exekúcie v celom rozsahu zaviazať oprávneného v súlade s ustanovením § 203 ods. 1 Ex. por.
Oprávnený vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že nakoľko oprávnený nezavinil stav, ktorý by neumožňoval povinnému zaplatiť pohľadávku, bolo by neúnosné, ak by súd zaviazal k náhrade trov oprávneného, ktorý nielenže nemá svoju pohľadávku vymoženú, ale aby dokonca znášal aj náhradu trov exekútora, ktorá je v danom prípade vyššia, než samotná pohľadávka. Preto navrhol, aby súd náhradu trov konania súdnemu exekútorovi nepriznal.
Povinný odvolací návrh nepodal.
Sudca súdu prvého stupňa odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel. Vec tak bola predložená odvolaciemu súdu v zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p..
Pretože odvolanie súdneho exekútora smeruje proti uzneseniu a len proti výroku o náhrade trov exekúcie, prejednal odvolací súd toto odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Odvolaním nebol dotknutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie. Tento výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 251 ods. 4, § 159 ods. 1, 2, § 167 ods. 2, § 206 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v podanom odvolaní súdneho exekútora nemôžu privodiť zmenu, ani zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že v Exekučnom poriadku (§ 196 a § 197 ods. 1 Ex. por.) je zakotvená zásada, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Z tejto zásady, a teda že trovy uhrádza povinný, pozná Exekučný poriadok iba dve výnimky, a to obidve v prípadoch zastavenia exekúcie. Prvou situáciou je situácia, ak bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného s tým, že predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 1 Ex. por. je úvaha súdu o miere jeho
procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Druhou situáciou je, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2).
V týchto dvoch prípadoch možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. V ustanovení § 203 ods. 1, 2 Ex. por. ide o taxatívny výpočet situácii, kedy hradí trovy exekúcie oprávnený.
Pod zavinením oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 1 Ex. por. treba rozumieť len také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
V predmetnej veci bez akýchkoľvek pochybností exekúcia sa nezastavila podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. Dôvodom zastavenia exekúcie bolo to, že uplynula prekluzívna lehota na vymáhanie nároku priznaného exekučným titulom. Z obsahu spisu, a napokon ani z podaného odvolania nevyplýva, že by oprávnený nejakým spôsobom zavinil zastavenie exekúcie.
Za takéhoto stavu odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že ani jedna z alternatív daná ust. § 203 ods. 1, 2 Ex. por. (taxatívne možnosti pre zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneného) nebola v predmetnej veci splnená, preto správne súd prvého stupňa zaviazal nahradiť trovy súdneho exekútora povinného.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil.
V odvolacom konaní súdny exekútor bol neúspešný. Oprávnený si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Z obsahu spisu nevyplýva, že by vznikli trovy odvolacieho konania povinnému.
V zmysle ustanovení § 251 ods. 4, § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.