Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-215-2011.pdf
PDF · 81.92 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/215/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: H. Y. A., a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpený Cipciar & partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Haburská 49/F, IČO: 36 716 669, proti odporcovi: C. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. S., H. XXX/XX, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, o zaplatenie 5.891,31 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/197/2010-86 zo dňa 30. marca 2011, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.058,48 eur spolu s príslušenstvom predstavujúcim úrok vo výške 25% zo sumy 55,56 eur od 4.7.2010 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo súm a za obdobia tak, ako sú špecifikované vo výroku uvedeného rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy konania vo výške 32,57 eur. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 23.12.2008 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na jej základe boli poskytnuté navrhovateľom odporcovi finančné prostriedky vo výške 150.000,- Sk, t.j. 4.979,09 eur, ktoré sa tento zaviazal vrátiť v 48 splátkach vo výške 4.132,- Sk, t.j. 137,16 eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci počnúc dňom 10.1.2009. Ustálil, že výška úveru, dojednaný spôsob splácania, vrátane výšky mesačných splátok, ako aj skutočnosť, že odporca časť splátok vo výške 700,40 eur uhradil, medzi účastníkmi nebola sporná. Nemal však preukázané, že navrhovateľ právne účinným spôsobom oznámil odporcovi uplatnenie práva na zosplatnenie úveru v dôsledku neplatenia jednotlivých splátok, čím by došlo k splatnosti celého úveru. Záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi posudzoval ako spotrebiteľský vzťah a aplikoval naň ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských vzťahov. Podľa § 53 ods.8 Obč. zákonníka bol navrhovateľ povinný upozorniť odporcu ako spotrebiteľa, že si uplatní právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie tej-ktorej splátky v lehote nie kratšej ako 15 dní. Odporca bol však v čase doručovania výzvy na zaplatenie dlhu zo dňa 11.8.2009, ako aj oznámenia o jeho zosplatnení zo dňa 13.9.2009 vo väzbe, čím nedošlo k účinnému doručeniu týchto písomností jeho osobe a to ani formou náhradného doručenia - ich uložením. Prihliadajúc na uvedené skutočnosti, prvostupňový súd považoval za dôvodný nárok navrhovateľa na zaplatenie splátok úveru splatných ku dňu vyhlásenia jeho rozhodnutia, teda za obdobie od 10.1.2009 do 30.3.2011, čo predstavuje sumu 3.703,32 eur, od ktorej odpočítal už odporcom zaplatené splátky v celkovej výške 700,40 eur, t.j. 3.002,92 eur.
Ďalej okresný súd vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o bežnom účte, pričom na účte odporcu vznikol debetný zostatok vo výške 55,56 eur. Odporca vznik tohto zostatku ani jeho výšku nerozporoval, preto okresný súd aj v tomto rozsahu priznal navrhovateľovi žalovanú istinu a podľa článku I. ods.2 zmluvy o bežnom účte v spojení so sadzobníkom úrokových sadzieb navrhovateľa aj úrok z uvedeného debetného zostatku úrok vo výške 25 % ročne od 4.7.2010 do zaplatenia.
Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania konštatoval, že odporca sa dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých splátok, t.j. vždy od 11. dňa príslušného kalendárneho mesiaca dostal do omeškania s ich zaplatením, navrhovateľovi tým vzniklo od uvedeného dňa právo žiadať od neho úroky z omeškania. Navrhovateľ si ich uplatnil „až“ od času ním tvrdeného zosplatnenia celého úveru, t.j. od 11.9.2009, preto mu ich priznal od tohto momentu.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., keď konštatoval, že čistý úspech navrhovateľa v percentuálnom vyjadrení predstavuje 3,84 %, v ktorom rozsahu má právo na náhradu ním uplatnených trov konania.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obaja účastníci konania. Navrhovateľ sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu. Uviedol, že pri doručovaní výzvy na zaplatenie dlhu zo dňa 11.8.2009, ako aj oznámenia o zosplatnení dlhu zo dňa 13.9.2009 sa riadil svojimi všeobecnými obchodnými podmienkami zo dňa 1.1.2008, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy o úvere. Podľa týchto obchodných podmienok odporca bol povinný informovať ho o zmene adresy, na ktorej sa bude zdržiavať. Tým, že tak neučinil, boli mu predmetné listiny zasielané na poslednú známu adresu a ich vrátením ako neprevzatých ich bolo možné v zmysle všeobecných obchodných podmienok považovať za riadne doručené.
Odporca vo svojom odvolaní nesúhlasil s uložením povinnosti zaplatiť debetný zostatok a úrok z tohto zostatku, pretože do debetu sa dostal až po zadržaní jeho osoby, t.j. po 28.5.2009. V uvedenom čase už nemohol vkladať finančné prostriedky na tento účet. Navrhovateľa kontaktoval listom, v ktorom opísal svoju situáciu a uviedol dôvody, pre ktoré nemôže úver naďalej splácať, zároveň požiadal o odklad splátok, zrušenie poplatkov za vedenie účtu a informácie o možnej dohode. Navrhovateľ však zostal nečinný. Ďalej žiadal o „odklad povinnosti uhradiť žalovanú sumu a zrušenie úrokov z omeškania“. Poukazoval na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a tvrdil, že nemá žiaden príjem, je vo výkone trestu odňatia slobody a úroky mu budú neustále narastať.
Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa odporca opätovne zdôraznil, že navrhovateľovi doporučeným listom oznámil skutočnosti o zadržaní jeho osoby. Do „banky“ poslal aj svojho otca, ktorý všetko vysvetlil, avšak k žiadnemu riešeniu nedošlo.
Navrhovateľ vo svojich vyjadreniach k odvolaniu odporcu uviedol obdobné okolnosti ako v samotnom odvolaní. Poukázal na dôvody, pre ktoré došlo k zosplatneniu celého úveru a odvolanie označil za nedôvodné.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods.1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods.3 O.s.p. vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky navrhovateľa a odporcu uvedené v ich odvolaniach.
V prejednávanej veci ide o „klasické“ sporové konanie, v ktorom účastníkov zaťažuje povinnosť preukázať svoje tvrdenia a to označením alebo predložením dôkazov ( § 120 ods.1 O.s.p.). Navrhovateľ síce tvrdil existenciu úpravy spôsobu doručovania písomností všeobecnými obchodnými podmienkami, no na tieto svoje tvrdenia neoznačil ani nepredložil relevantné dôkazy. Krajský súd len na základe uvedených tvrdení nemohol konštatovať oprávnenosť odvolacích námietok navrhovateľa. Okrem toho je nutné poukázať aj na ust. § 205a O.s.p., v zmysle ktorého tvrdenie nových skutočností a uvádzanie nových dôkazov, ktoré neboli predložené a tvrdené pred súdom prvého stupňa, je možné v odvolacom konaní iba za tam splnených zákonných podmienok. Krajský súd existenciu takýchto podmienok nezistil, ani navrhovateľ ich vo svojom odvolaní osobitne netvrdil.
Vychádzajúc z týchto záverov preto krajský súd na odvolacie námietky navrhovateľa prihliadať nemohol a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi okresného súdu. Tento správne ustálil, že na právny vzťah účastníkov je nutné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Túto skutočnosť navrhovateľ nenamietal, dokonca spotrebiteľský vzťah medzi ním a odporcom sám tvrdil. Potom okresný súd správne skúmal splnenie podmienok § 53 ods.8 Obč. zákonníka v súvislosti s doručovaním oznámenia o spoplatnení celého úveru.
Rovnako odvolacie námietky odporcu vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnené. Odporca v konaní pred okresným súdom, ako aj v odvolacom konaní tvrdil, že navrhovateľa žiadal, aby mu bol umožnený odklad splátok úveru, resp. aby sa na spôsobe úhrady úveru vzhľadom na jeho situáciu (keďže je vo väzbe) dohodli. Tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Obdobne ako navrhovateľ mal aj odporca povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto skutočností ( § 120 ods.1 O.s.p.). Zároveň je však nutné konštatovať, že pokiaľ by aj tieto okolnosti preukázal, na oprávnenosti nároku navrhovateľa, ktorý mu bol okresným súdom priznaný, by to vplyv nemalo. Odporca ako dlžník bol povinný v zmysle ustanovení zmluvy svoj dlh plniť, t.j. uhradiť úver navrhovateľovi. Okolnosť, že navrhovateľ na jeho výzvy (pokiaľ by ich existenciu odporca preukázal) nereagoval, nemá vplyv na túto povinnosť.
Odvolací súd tiež pri uložení povinnosti odporcovi uhradiť žalovanú istinu, ako aj úroky z omeškania, nemohol prihliadať na jeho osobné a majetkové pomery. Táto povinnosť vyplýva zo záväzkového vzťahu, zmena majetkových pomerov nemá vplyv na zánik tejto zmluvnej povinnosti. Je vecou navrhovateľa a odporcu ako účastníkov tohto záväzkového vzťahu, či dôjde medzi nimi k dohode o jeho zmene tak, aby prípadne bola akceptovaná (úplne alebo čiastočne) situácia, v ktorej sa odporca ocitol a jeho povinnosti vzhľadom na túto situáciu boli modifikované. Do tohto vzťahu však nemôže direktívne zasahovať súd svojou činnosťou, nakoľko ide súkromno-právny záväzkový vzťah, kde úprava práv a povinností je vecou účastníkov tohto vzťahu.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.2 O.s.p.. Odvolaniam účastníkov konania nebolo vyhovené, teda ich pomer úspechu a neúspechu je v zásade rovnaký, preto žiadnemu z nich krajský súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.