Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-4C-19-2018.pdf
PDF · 92.89 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-4C/19/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v spore žalobcu: B.. D. A., E.. XX.XX.XXXX, R. XA/X, XXXX K., X., proti žalovanému: Grandie, a.s., IČO: 35 921 340, Sasinkova 12, Bratislava, právne zastúpený: VIRE law & consulting s.r.o., IČO: 47 254 921, Sasinkova 12, Bratislava, o nahradenie prejavu vôle, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 24.02.2017 doručil Okresnému súdu Bratislava I (dnes Mestskému súdu Bratislava IV) žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovaného (pôvodne s názvom BOKADA, a.s., IČO: 35 921 340, Fraňa Kráľa 24, Bratislava) uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti.
2. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že žalobca spolu s pánom I. W., E.. XX.XX.XXXX, I. O. XXXX/XX, B. S. a pánom M. R., E.. XX.XX.XXXX, I. S. X, X., boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v podiele každý po 1/3, a to pozemkov registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, s výmerou 246 m2 a parcelné číslo 1622, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, s výmerou 213 m2, a stavby "admin. Budova", so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku registra "C" s parcelným číslom XXXX, všetky zapísané v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie B.Á. S., na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom. Žalobca tvrdil, že medzi žalovaným a pánom I. W. bola dňa 26.02.2014 uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/3 na uvedených nehnuteľnostiach na žalovaného. Uviedol, že on ako ďalší z podielových spoluvlastníkov pristúpil k podpisu tejto kúpnej zmluvy až následne, a to dňa 28.02.2014. Na základe uvedeného mal za to, že tým, že mu pôvodný spoluvlastník pán I. W. neponúkol na predaj svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 na uvedených nehnuteľnostiach, porušil žalobcovo predkupné právo. S odkazom na ustanovenie § 140 a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/48/2009 zo dňa 30.06.2010 žalobca tvrdil, že mu vzniklo právo požadovať od nadobúdateľa tohto spoluvlastníckeho podielu - žalovaného, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých ho kúpil od pôvodného vlastníka - Z. W.. Vzhľadom na uvedené sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť s ním zmluvu o predaji spoluvlastníckeho podielu k daným nehnuteľnostiam vo veľkosti 1/6, pričom návrh zmluvy pripravil v znení, v akom bola uzavretá medzi pánom W. a žalovaným. Návrh kúpnej zmluvy bol súčasťou žalobného petitu.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. V prvom rade namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava I s poukazom na § 20 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a tvrdil, že miestne príslušným je Okresný súd Dunajská Streda, v obvode ktorého sa nachádzajú nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom kúpnej zmluvy. Ďalej poukázal na to, že žalobca v čase podania žaloby o nahradenie prejavu vôle už nebol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B. S., a preto žalobca už nemal možnosť domáhať sa nárokov z porušenia predkupného práva. Uviedol, že v prípade zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov sa jedná o vecné právo, ktoré je späté so spoluvlastníckym podielom. Tvrdil, že ak po právnom úkone porušujúcom predkupné právo podielového spoluvlastníka ten spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, stáva sa nadobúdateľ prevedeného podielu ex lege nielen podielovým spoluvlastníkom spoločnej veci, ale zároveň aj osobou oprávnenou a tiež povinnou z predkupného práva viazaného na spoluvlastnícky podiel. Mal za to, že v dôsledku straty spoluvlastníckeho práva žalobcu k svojmu spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach a jeho následného nadobudnutia žalovaným došlo k splynutiu práv a povinností v osobe žalovaného. Žalovaný ďalej ozrejmil, že kúpna zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným ako kupujúcim na jednej strane a pánom I. W. ako spoluvlastníkom nehnuteľností s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku, ktorý bol zároveň predávajúcim v prvom rade, a žalobcom ako spoluvlastníkom nehnuteľností s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku ako predávajúcim v druhom rade. Poukázal na to, že sa obaja predávajúci zhodne a dobrovoľne rozhodli svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach previesť na žalovaného, k čomu došlo jednou zmluvou s podpismi predávajúcich na jednej listine. Tvrdil, že obaja predávajúci v čase uzatvárania kúpnej zmluvy jednoznačne deklarovali súhlas s prevodom svojich spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, uvedomujúc si, že kúpnu zmluvu uzatvárali ako spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. Podľa názoru žalovaného bolo jednoznačne preukázané, že žalobca súhlasil s tým, že predávajúci v prvom rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach. Mal za to, že rozhodnutie žalobcu uzatvoriť kúpnu zmluvu spolu s predávajúcim v prvom rade možno považovať vo vzťahu k tomuto prevodu za akt vzdania sa predkupného práva.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril, ním tvrdené skutočnosti nesporoval, zostal pasívny.
5. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 27.10.2023, na ktoré sa dostavil len právny zástupca žalovaného. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. Súd tak pojednával v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu.
5.1 Právny zástupca žalovaného zotrval na vyjadrení k žalobe. Okrem aktívnej legitimácie žalobcu namietol aj pasívnu legitimáciu žalovaného, keďže žalovaný už nie je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností. Žiadal žalobu zamietnuť.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými do spisu stranami sporu a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.
6.1 Z kúpnej zmluvy zo dňa 26.02.2014 súd zistil, že bola uzatvorená medzi predávajúcimi (I. W. a žalobca) a kupujúcim (žalovaný), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva z predávajúcich k spoluvlastníckym podielom o veľkosti každý po 1/3 k celku k nehnuteľnostiam, ktoré kupujúci kupoval do svojho podielového spoluvlastníctva. Predávajúci vyhlásili, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území B. S., obce B. S., okresu B. S., vedenej okresným úradom na liste vlastníctva č. XXXX v časti parcely registra "C" evidované ako pozemky s parcelným číslom XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 246 m? a parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 213 m? a v časti stavby ako administratívna budova so súpisným číslom XXXX postavená na pozemku s parcelným číslom XXXX, a to každý spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/3 k celku. Zmluvné strany v zmluve zároveň prehlásili, že zmluvu uzatvorili bez nátlaku, nie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Podpis predávajúceho I. W. bol osvedčený dňa 26.02.2014 a podpis žalobcu, ktorý sa nachádzal na tej istej listine, dňa 28.02.2014.
6.2 Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre F. B. S., F. B. S., D. Ú. B. S. zo dňa 31.07.2012 mal súd za preukázané, že žalobca, pán I. W. a M. R. boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, a to každý v podiele 1/3.
6.3. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre F. B. S., F. B. S., D. Ú. B. S. zo dňa 23.02.2017 súd zistil, že sa žalovaný stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 26.02.2014 v podiele 2/3.
6.4 Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre F. B. S., F. B. S., D. Ú. B. S. aktuálneho ku dňu rozhodnutia súdu vyplýva, že žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom žiadnej z tam uvedených nehnuteľností. Podielovými spoluvlastníkmi sú L. L. (dedič po M. R.) a spoločnosť TRIUM INVEST, a.s., IČO: 35 949 350, Rajská 7, Bratislava, a to na základe zmluvy o výkone záložného práva z roku 2020.
7. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca bol jedným z troch podielových spoluvlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. S., F. B. S., F. B. S., vedených okresným úradom na liste vlastníctva č. XXXX v časti parcely registra "C" evidované ako pozemky s parcelným číslom XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 246 m? a parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 213 m? a v časti stavby ako administratívna budova so súpisným číslom XXXX postavená na pozemku s parcelným číslom XXXX. Každý z podielových spoluvlastníkov vlastnil podiel o veľkosti 1/3 k celku. Žalobca spolu s ďalším podielovým spoluvlastníkom pánom I. W. ako predávajúci uzatvorili dňa 28.02.2014 (v uvedený deň bola zmluva podpísaná žalobcom) kúpnu zmluvu s kupujúcim - žalovaným. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod spoluvlastníckeho podielu žalobcu a I. W. na kupujúceho, čím sa žalovaný po povolení vkladu do katastra nehnuteľností stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 2/3. Podpis I. W. na kúpnej zmluve bol overený dňa 26.02.2014 a podpis žalobcu bol overený dňa 28.02.2014. Žalobca, ani I. W. už neboli ďalej podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Žalobca tvrdil, že I. W. tým, že previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného, porušil jeho predkupné právo, keďže mu ako podielovému spoluvlastníkovi neponúkol svoj podiel na predaj. Z tohto dôvodu sa domáhal voči žalovanému nahradenia prejavu vôle, a to uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorou by žalovaný previedol na žalobcu spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v pomere 1/6.
9. Vo vzťahu k prvej námietke žalovaného, a to námietke ohľadom miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava I, súd odkazuje na uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 23NcC/12/2017 zo dňa 27.06.2017, ktorým bola určená miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava I na konanie o predmetnej veci.
10. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu žalobcu. Nositeľom vecnej legitimácie v spore je ten, kto je zúčastnený na právnom vzťahu, o ktorý v konaní ide. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný vtedy, keď má povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca od neho domáha alebo ktorá má byť určená v čase rozhodovania súdom. Súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ak sa v konaní táto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Vecná legitimácia je teda stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či je žalobca nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a či žalovaný nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti. Otázne je, či si žalobca mohol uplatniť žalovaný nárok podľa hmotného práva a či v žalobe označil pasívne legitimovaný subjekt, ktorý je podľa hmotného práva nositeľom povinnosti, o ktorú v konaní ide.
11. Ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka upravuje zákonné predkupné právo podielových spoluvlastníkov. Jeho podstatou je povinnosť podielového spoluvlastníka, ktorý sa rozhodne previesť
svoj podiel, ponúknuť ho na predaj najprv ostatným podielovým spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva. Zákonné predkupné právo podielových spoluvlastníkov má vecnoprávny charakter, čo znamená, že sa neviaže na osobu konkrétneho spoluvlastníka, ale je spojené s vlastníctvom veci (spoluvlastníckeho podielu) a prechádza s vlastníctvom veci (podielu) na každého nadobúdateľa. V prípade porušenia predkupného práva vzniká oprávnenému z predkupného práva okrem iného právo domáhať sa od nového nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to za rovnakých podmienok, za ktorých mu mal vec pôvodne ponúknuť povinný podielový spoluvlastník. Ak nadobúdateľ nesplní túto povinnosť, môže sa oprávnený podielový spoluvlastník domáhať na súde, aby jeho prejav vôle bol nahradený súdnym rozhodnutím.
12. Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 28.02.2014 považoval súd za zrejmé, že vôľa žalobcu a ďalšieho podielového spoluvlastníka - I.Š. W. previesť spoluvlastnícky podiel na žalovaného bola vyjadrená v kúpnej zmluve, pričom tak žalobca, ako aj I. W. mali vedomosť a súhlasili s odpredajom ich spoluvlastníckeho podielu v rámci jednej kúpnej zmluvy žalovanému. Preto pokiaľ sa podieloví spoluvlastníci v rámci totožnej kúpnej zmluvy dohodli, že každý z nich predá svoj podiel tretej osobe, nemôžu v prípade realizácie tejto dohody namietať porušenie predkupného práva. Rovnako platí, že dohoda spoluvlastníkov o tom, že každý z nich samostatne prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je tiež dohodou o tom, že predkupné právo nebude uplatnené. Predkupné právo zaniká aj v tom prípade, ak spoluvlastník o zamýšľanom predaji druhým spoluvlastníkom tretej osobe vie, dá však nepochybne najavo, že o vec nemá záujem a s predajom súhlasí (podporne viď rozhodnutie Najvyššie súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 446/2002).
13. Okrem toho, že v predmetnom prípade nedošlo k porušeniu predkupného práva, žalobca tým, že rovnako ako I. W. (ktorý mal porušiť predkupné právo), previedol svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, stratil svoje právo domáhať sa ako podielový spoluvlastník od nového nadobúdateľa, t.j. žalovaného, aby mu podiel I. W. previedol. Ak totiž po právnom úkone porušujúcom predkupné právo podielového spoluvlastníka ten spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, stáva sa nadobúdateľ prevedeného podielu ex lege nielen podielovým spoluvlastníkom spoločnej veci, ale zároveň aj osobou oprávnenou z predkupného práva viazaného na spoluvlastnícky podiel. V dôsledku toho prechádzajú na neho aj oprávnenia pôvodného spoluvlastníka vyplývajúce z nerešpektovania jeho predkupného práva. Pri tom nie je právne významné, či prevodca v čase, keď bol ešte podielovým spoluvlastníkom, svoje oprávnenia vyplývajúce z porušenia predkupného práva uplatnil alebo neuplatnil (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/239/2012 z 13.08.2015, R7/2016).
14. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalobca v predmetnom spore nie je aktívne vecne legitimovaný, keďže svoj spoluvlastnícky podiel previedol na žalovaného, čím sa žalovaný (v tom čase) stal zároveň osobou, ktorá bola oprávnená z predkupného práva. Zároveň však z dôvodu, že v čase prejednania daného sporu súdom už ani žalovaný nebol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností (bod 6.4 rozsudku), potom nie je daná ani pasívna legitimácia žalovaného, keďže predkupné právo je viazané na spoluvlastnícky podiel, ktorým žalovaný už nedisponuje, nie je teda spoluvlastníkom nehnuteľnosti.
15. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný bol v predmetnom konaní v plnom rozsahu úspešný z dôvodu zamietnutia žaloby. Súd preto úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.