Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3C/73/2012

Uznesenie

Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci navrhovateľa: O., občan SR proti odporcovi: R., občan SR vo veci o nariadenie predbežného opatrenia takto

rozhodol:

I. Návrh, ktorým sa navrhovateľ predbežného opatrenia domáha, aby súd odporcovi uložil povinnosť nenakladať so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1 k celku k nehnuteľnosti, a to bytu č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, or. č. (č. vchodu) X na ulici D.u v celosti, spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súp. XXXX, č. or. X na ul. D. vo výške 5550/243272, spoluvlastníckemu podielu na pozemku parc. č. T. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 394 m2, na ktorom je predmetný bytový dom, v ktorom sa predmetný byt nachádza, postavený, pričom veľkosť predmetného spoluvlastníckeho podielu na predmetnom pozemku je 5550/243272, kde tieto nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX. pre obec a k. ú. T. v evidencii Katastrálneho úradu v Prešove, Správa katastra Kežmarok, najmä aby ich nescudzil, nezaťažil záložným právom, vecným bremenom alebo iným vecným alebo záväzkovým právom s a z a m i e t a .

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.04.2012 sa navrhovateľ domáha nariadenia predbežného opatrenia s obsahom špecifikovaným vo výrokovej časti I. tohto uznesenia.

Podaný návrh dôvodil tým, že s odporcom uzavrel kúpnu zmluvu, kde vystupoval v právnom postavení kupujúceho a predmetom uvedenej zmluvy mal byť byt, ktorý bol presne popísaný v predmetnej zmluve s tým, že predmetný byt mal nadobudnúť do svojho vlastníctva odporca na základe darovacej zmluvy od svojej matky T.. Vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy sa viedol na Správe katastra Kežmarok pod V - XXXX/XXXX a rozhodnutím č. V XXXX/XX zo XX.XX.XXXX bol zamietnutý z dôvodu, že v priebehu vkladového konania bolo zistené, že darkyňa T. dňa 03.12.2011 zomrela a osvedčením o dedičstve sp. zn.: XD XXX/XXXX, D not XXX/XXXX z 11.01.2012 sa dedičmi predmetnej nehnuteľnosti stali R. a odporca, každý v podiele 1 v pomere k celku. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2012.

V ďalšom navrhovateľ uviedol, že z uvedených dôvodov nebude možné povoliť ani vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy na navrhovateľa, ktoré sa vedie na Správe katastra Kežmarok pod V

- XXXX/XXXX. Navrhovateľ však na základe predmetnej kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 k nej vyplatil odporcovi sumu 18.600,- eur ako časť dohodnutej kúpnej zmluvy na jeho účet, o čom ako dôkaz predložil potvrdenie o vklade príslušnej bankovej inštitúcie. Okrem uvedeného spoluvlastníckeho podielu odporca nemá žiaden majetok ani iný majetok vyššej hodnoty.

Za účel navrhovaného nariadenia predbežného opatrenia považuje navrhovateľ tú skutočnosť, že aby mohol v súdnom konaní nerušene uplatniť svoj nárok bez toho, aby sa musel obávať, že by vzhľadom na prípadnú zdĺhavosť súdneho konania a vzhľadom na možné prípadné ďalšie nakladanie s nehnuteľnosťou - spoluvlastníckym podielom, došlo k znemožneniu iného než akademického alebo nútene nerealizovateľného výsledku sporu. Navrhovateľ predbežným opatrením sleduje len zaistenie svojho nároku a majetkových hodnôt. Výrok nariadeného predbežného opatrenia zabráni vzniku a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej „“) pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Predbežné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie, ktorým sa predbežne, dočasne a urýchlene upravujú pomery účastníkov. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľka nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.

Podľa súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Keďže v danom prípade súd rozhodoval o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v štádiu pred začatím konania vo veci samej, pri hodnotení jednotlivých listinných dôkazov predložených navrhovateľom, dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní nevykonával. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Osvedčovanie nároku na rozdiel od dokazovanie (vo veci samej) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní sa nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako pri riadnom procesnom dokazovaní, avšak výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu navrhovateľa na vydaní rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ustanovenia a súčasne, či navrhovateľ v návrhu osvedčil potrebnosť dočasnej úpravy pomerov odporcu. Zároveň skúmal, či navrhovateľ tvrdeniami obsiahnutými v návrhu osvedčil, že prípadným nariadením predbežného opatrenia je možné v danom prípade dosiahnuť účel ochrany poskytovanej súdom, teda či existuje potreba dočasného zabezpečenia jej práv a oprávnení vyplývajúcich z právnych úkonov realizovaných účastníkmi.

Z predložených listinných dôkazov (kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností z 31.10.2011, dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve o prevode nehnuteľností z XX.XX.XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX) . je nepochybné, že navrhovateľ existenciu vzťahu medzi ním a odporcom upraveného právom osvedčil, čím zároveň preukázal splnenie základnej podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ zároveň voči odporcovi osvedčil

splatnú pohľadávku v značnej výške. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve z XX.XX.XXXX bol podpísaný pred uzatvorením samotnej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, nakoľko k jej uzavretiu došlo až dňa 31.10.2011. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že samotná existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi konania alebo existencia nároku, bez ďalšieho, nezakladá nárok na procesné zabezpečenie predbežným opatrením.

V ďalšom súd skúmal splnenie podmienky potrebnosti dočasnej úpravy pomerov odporcu. V tejto súvislosti zisťoval, či navrhovateľ v návrhu osvedčil, či prípadné predbežné opatrenie zabezpečí účel občianskeho súdneho konania, t. j. ochranu porušeného alebo ohrozeného práva a to tak, aby mohlo dôjsť k vytvoreniu situácie pre efektívne využitie procesných inštitútov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého navrhovateľ žiadal bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí súd vždy vziať do úvahy to, že opatrenie upravuje pomery len dočasne a predbežne, pričom zásah do práv odporcu musí byť primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, rovnako musí byť primeraná aj eventuálna ujma, ktorá vznikla navrhovateľovi. Z tohto dôvodu môže nariadiť len také predbežné opatrenie, ktoré stačí k dosiahnutiu týchto účelov a nesmie voliť predbežné opatrenie, ktorým by sa zbytočne a nevhodne zasahovalo do práv odporcu alebo tretej osoby.

Keďže v danom prípade navrhované predbežné opatrenie zásadným spôsobom ovplyvňuje výkon vlastníckych práv a oprávnení odporcu, súd v ďalšom prísne skúmal, či navrhovateľ v návrhu osvedčil existenciu takých právnych skutočností, z ktorých je zrejmá reálnosť obavy z ohrozenia exekúcie.

V tejto časti dospel súd k záveru, že navrhovateľ existenciu právnych skutočností, z ktorých je zrejmá reálnosť jeho obavy taktiež dostatočne neosvedčil, keďže nepreukázal, aby odporca vykonal faktické alebo právne úkony, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako konanie s cieľom predaja uvedeného spoluvlastníckeho podielu resp. iné nakladanie odporcu s 1 podielu k predmetnej nehnuteľnosti za účelom ukrátiť navrhovateľa. Samotná skutočnosť, ktorú navrhovateľ uviedol v podanom návrhu, a to že účelom navrhovaného predbežného opatrenia je len zaistenie navrhovateľovho nároku a majetkových hodnôt s cieľom vylúčiť vznik nenávratného vzťahu v právnych vzťahoch účastníkov, alebo vznik nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, prípadne inej ujmy, je právne irelevantná a nepostačujúca. Má sa za to, že v predmetnom návrhu chýbalo osvedčenie o reálnej obave zo zmarenia núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia a chýbali aj konkrétne prejavy odporcu, ktoré by túto obavu potvrdzovali.

Súd považoval za potrebné vyjadriť sa i k tvrdeniam navrhovateľa o insolventnosti odporcu, ktorý uvádza, že odporca nemá žiaden majetok ani iný majetok vyššej hodnoty. Keďže navrhovateľ v tejto súvislosti nepredložil žiadne objektívne dôkazy, nemožno týmto podozrením navrhovateľa vylúčiť možnosť, že samotný navrhovateľ nevie o žiadnom inom speňažiteľnom majetku odporcu. Taktiež možno konštatovať, že podozrenia navrhovateľa a jeho obavy zo zdĺhavého súdneho konania vo veci samej sú len jeho predčasné a subjektívne presvedčenia, ktoré nepostačujú na ochranu predbežným opatrením.

Navrhovateľ v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa domáha, aby súd zakázal odporcovi disponovať so spoluvlastníckym podielom 1 k celku, a to nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku I. tohto uznesenia ktorá je toho času v jeho vlastníctve. Nenakladanie s vecami a právami resp. zákaz disponovať s nimi, je nesporne zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných zaručených práv. Podľa nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a je potrebné ho rešpektovať i pri nariadení predbežného opatrenia. Z uvedených skutkových okolností opísaných v podanom návrhu vyvodil tunajší súd záver, že nariadením predbežného opatrenia bez primeraného dôvodu, by bol odporca obmedzený nad rámec potrebnej miery.

Záverom súd uvádza, že nebola naplnená ďalšia zákonná podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, judikovaná v Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , a to, že už z návrhu na vydanie predbežného opatrenia, podávaného pred začatím konania musí byť zrejmé, čoho sa mieni žalobca v budúcom konaní domáhať, teda akú žalobu mieni podať. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe. Len tak možné súd posúdiť, či navrhované predbežné opatrenie má vzťah k predmetu budúceho konania o žalobe, najmä či vzťah, ktorý sa predbežným opatrením upraví, bude vyriešený konečným rozhodnutím vydaným na základe žaloby.

Na základe uvedených právnych skutočností dospel súd k záveru, že navrhovateľ neosvedčil existenciu právnych skutočností nevyhnutných pre splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia tak, ako to vyžadujú ustanovenia a nasl. . Napriek skutočnosti, že navrhovateľ v podanom návrhu riadne opísal rozhodujúce skutočnosti, má sa za to, že neuviedol podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a neodôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariadiť predbežné opatrenie v zmysle podaného návrhu zo dňa 13.04.2012, preto ho zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania rozhodol súd podľa , teda podľa zásady úspechu v konaní. Odporca bol v celom rozsahu úspešný, avšak žiadne trovy mu nevznikli a zo spisu mu žiadne nevyplývajú, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.