Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/34/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Juraj Komár v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E. F. G., právne zast. JUDr. Bohuslavom Majerníčkom, advokátom so sídlom v E. F. G., H. XXXX/X proti manželovi, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal: I. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. F. K. XX, za účasti mal. dieťaťa: E. L., nar. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov A. B. C., M. N., nar. XX.X.XXXX a I. C., nar. XX.X.XXXX uzatvorené dňa 24.9.2018 v E. F. G., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Spišská Nová Ves vo zväzku č. XX, ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. XXX rozvádza.

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej E. L. C., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode v tomto znení:

Zveruje sa maloletá E. L. C., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou E. L. C., nar. XX.X.XXXX každý párny víkend v mesiaci od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. tak, že otec si dieťa vyzdvihne v stanovený čas v mieste jej bydliska a v stanovený čas ako koniec styku maloleté dieťa otec odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná na styk dieťa s otcom pripraviť.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou E. L. C., nar. XX.X.XXXX každý nepárny týždeň od utorka od 15.30 hod. do stredy do 7.30 hod., kedy si ju prevezme v školskom zariadení a v stanovený čas ako koniec styku maloleté dieťa odovzdá v školskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje. Matka je povinná na styk dieťa s otcom pripraviť.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej E. L. C., nar. XX.X.XXXX sumou 180,- Eur mesačne vopred k rukám matky, vždy do 15.teho dňa v mesiaci od 26.6.2023 do budúcna.

IV. Dlžné výživné za obdobie 26.6.2023 do 31.10.2023 vo výške 250,- Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 26.6.2023 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky (ďalej aj ako matka), ktorým sa domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo, maloletú dcéru na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 500 eur mesačne a na sporiaci účet sumou 250 eur mesačne. Matka žiadala styk otca s maloletou dcérou neupravovať.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že k ochladeniu vzťahov došlo najmä preto, že manžel pracoval na turnusy v zahraničí, na domácnosť prispieval minimálne. Od marca 2023 navrhovateľka žije spolu s maloletou dcérou vo vlastnom 4-izbovom byte a má za to, že rozvod je rozumným riešením s prihliadnutím na záujem maloletej, aby nebola svedkom opakovaných hádok rodičov a nežila v napätom rodinnom prostredí. Navrhovateľka nemá záujem o návštevu mediátora. V návrhu zároveň uviedla svoje príjmy a výdavky, pričom v zamestnaní dosahuje čistý mesačný príjem 1129,58 €, z ktorého mesačne platí pre bytové družstvo 190 €, SIPO elektrika 35,13 €, SIPO plyn 22,24 €, za osobnú hygienu, starostlivosť o byt a čistiace prostriedky 50 €, internet 18,90 €, stravu 300 €, benzín 30 €, sporenie pre maloletú E. 20 €, lieky 40 €, potrava a starostlivosť o domáce zvieratá 30 €, dobíjanie mobilného telefónu 15 €, mimoškolské aktivity 100 €, ročne platí poistenie bytu v sume 40,50 €, za komunálny odpad pre seba a dcéru G. 65,70 €, daň za byt 25,34 €, PZP na automobil 65 €, za ročnú generálku auta 300 €, za okuliare 200 €, poplatok pre komoru sestier 15 €, plánovaná operácia oka 550 €, výlety, prázdninové aktivity a letné tábory 900 €. Ďalej má navrhovateľka mesačné výdavky na maloletú E. - jazyková škola 20 €, školský klub 12 €, školská jedáleň 35 €, školské potreby 20 €, mestská knižnica 2 €, oblečenie 20 €, hygienické potreby 20 € strava doma a desiaty do školy 300 €, výlety 40 €, probiotiká 10 €, benzín, rozvoz denne 40 €. Polročné výdavky na maloletú E. predstavujú ZUŠ-hudobný odbor 96 €, ZUŠ- výtvarný odbor 78 €, ZUŠ-ZRPŠ 20 €, obuv 70 €, ortopedické prezúvky 30 € a úbor, resp. šaty na vystúpenia 30 €. Ročné výdavky na maloletú E. predstavujú: učebnice a školské potreby 50 €, ZRPŠ 20 €, dar škole 25 €, triedny fond 25 €, zubár 150 €, komunálny odpad 33 € a plánovaná kúpa notebooku 800 €. Navrhovateľka má vyživovaciu povinnosť aj k plnoletej dcére z prvého manželstva G., ktorá je študentkou vysokej školy, kde jej matka platí mesačne internát po 70 € a ostatné výdavky v sume 150 €. Manžel, ktorý nepodal návrh je t. č. práceneschopný, bol zamestnaný v zahraničí s príjmom okolo 2500 € mesačne. Do februára 2023 poukazoval na účet manželky 700 € mesačne, od tejto doby navrhovateľke neplatí nič a neprispieva ani na výživu dieťaťa.

3. Spolu s návrhom navrhovateľka doručila kópiu sobášneho listu manželov, rodného listu maloletej E. L., splnomocnenie, potvrdenie o príjme navrhovateľky, rozpis výdavkov navrhovateľky a maloletého dieťaťa.

4. Súd uznesením č.k. -32 zo dňa 28.8.2023 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletého dieťaťa v tomto konaní.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov na pojednávaní, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

6. Z obsahu správy kolízneho opatrovníka, ktorým vykonal šetrenie pomerov v rodine súd zistil, že matka pracuje ako zdravotná sestra v M. O. G. B. G. E. F. G. s čistým mesačným príjmom 900 eur. Je poberateľkou prídavku na dieťa a daňového bonusu. Matka má ešte dve dospelé deti z iného vzťahu. Navrhovateľka trvá na podanom návrhu, dôvodom rozvodu sú dlhodobé nezhody a nevhodné správanie otca smerom k matke, čoho bola dcéra pravidelným svedkom. Nezhody sa týkali rozdielnych názorov v otázke výchovy, spolužitia a hospodárenia. Manžel klamal, zatajoval skutočnosti ohľadne svojich financií. Všetky výdavky v domácnosti hradila navrhovateľka. Zo spoločnej domácnosti odišla s dcérou koncom roku 2016, neskôr prišiel otec mal. do matkinej domácnosti v E. F. G., pričom po hádke v marci 2023 odišiel. Od tej doby sú manželia iba v písomnom kontakte, nevedia sa na ničom dohodnúť. Maloletá E. L. je žiačkou tretej triedy Základnej školy na P. Q. G. E. F. G. a z jej pohovoru vyplynulo, že sa s otcom veľmi nestretáva, telefonujú spolu, no ide o nudné rozhovory, o ktoré nemá záujem. S mamou je väčšia zábava. Na oslave narodením sa však u otca cítila dobre, choval sa k nej milo. K mame je však otec zlý, kričí na ňu, škrtil ju, preto sa maloletá na otca hnevá a bojí sa. Veľmi ju vtedy táto situácia vyľakala. Otca má však rada, chce sa s ním stretávať, ak sa bude dobre správať k mame. Ďalej zo správy vyplývalo, že otec pracuje ako vodič z povolania v spoločnosti M. H. E. v E. F. G. s čistým mesačným príjmom vo

výške 800 eur. Býva v rodinnom dome a jeho mesačné výdavky sú úver na dom 99 eur, spotrebný úver na podnikanie 130 eur, elektrina 40 eur, internet 12 eur, plyn 80 eur, telefón 20 eur. Od septembra 2023 prispieva na výživu maloletej E. L. sumou vo výške 100 eur. S návrhom manželky na rozvod manželstva súhlasí, tiež so zverením dcéry do jej osobnej starostlivosti, nesúhlasil však s výškou výživného a žiadal upraviť styk. Dcéra je pod vplyvom matky, má ju rád, má záujem sa s ňou stretávať, podporovať ju a byť nápomocný v jej výchove.

7. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že trvá na písomne podanom návrhu a uviedla, že problémy sa týkali hlavne financií, manžel zarábal 2500 eur v F., nič neprispieval a svoju výplatu mal ako vreckové. Intímne sa už dlho nestýkajú, poplatky na maloletú neuhrádzal, neprispieva ani oblečením, darčekmi, raz maloletej urobil oslavu. Na výživné prispel sumou 100 eur za mesiace júl, august a sumou 150 eur za mesiac september, október. Dohodli sa na zriadení sporiaceho účtu pre maloletú, manžel prídavky v F. poberal dlhodobo vo výške 200 eur, no na zriadený účet nevkladal nič. K výdavkom uviedla, že školské obedy sa už neuhrádzajú, navýšili sa jej výdavky za internet a za bývanie na sumu 200 eur. Navrhovateľka krátkou cestou doručila súdu doklad o výške nároku na odškodné, manžel poberal daňové úľavy z F..

8. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal na pojednávaní uviedol, že ich manželstvo už od začiatku nefungovalo a bolo to spôsobené jeho prácou v F., často nebol doma. Je pravda, že mali finančné problémy, ale nie až také, aby nevedel ničím prispieť. Manželka stále chcela bývať v E. F. G., do spomínaného bytu prišiel o deň neskôr len kvôli tomu, že si potreboval dobaliť veci v J.. Preto tento presun nepovažoval za odchod zo spoločnej domácnosti, ale išlo iba o presťahovanie. Jeho city k manželke ochladli potom, čo mu prišla sms od manželky, ktorá však nebola adresovaná jemu. Podľa obsahu zistil, že neznámy muž sa pýtal manželky, nech mu povie pravdu, že čia je dcéra. Platí výživné tak, ako to uviedla manželka. Dcére kúpil nejaké oblečenie a je pravda, že nezaplatil výdavky na maloletú ale z dôvodu, že nevedel, aké poplatky treba zaplatiť a v akej výške, nakoľko mu to manželka nechcela povedať a mal si to zistiť sám. Okrem uvedených výdavkov platí poistku 35 eur mesačne, havarijnú poistku 75 eur, ročná splátka za auto 6000 eur, lieky 30 eur mesačne. Invalidný dôchodok poberá kvôli operácii srdca, má bajpas. Nesmie sa veľmi fyzicky namáhať, čo bol aj dôvod ukončenia práce v F.. Vlastní dom, auto v hodnote 24.000 eur, jeho úspory sú momentálne v sume 2000 eur.

9. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrhu niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

12. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

14. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

15. Podľa , konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

16. Navrhovateľka za príčiny rozvratu ich manželstva považovala dlhodobé nezhody, verbálne osočovanie, rozdielne názory na výchovu či spolužitie, práca manžela v zahraničí, finančné problémy. Navrhovateľka tiež poukázala na neplnenie základných spoločenských funkcií manželstva, ako je spoločná výchova maloletého dieťaťa, spoločné hospodárenie či vedenie intímneho života, pričom obidvaja manželia v súčasnosti spolu už nežijú.

17. Súd na základe vykonaných dôkazov uvádza, že vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli navrhovateľku k podaniu návrhu na rozvod. Súd je toho názoru, že manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní manželstvo funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

18. Súd má z výpovede navrhovateľky a vyjadrenia manžela za preukázané, že manželstvo dlhodobo neplní túto svoju spoločenskú funkciu, nakoľko manželia spolu netrávia spoločne voľný čas a navonok žiadnym spôsobom nepôsobia ako ucelená rodina. Nepotvrdilo sa ani to, že by uvedené manželstvo účastníkov plnilo naďalej aj svoju biologickú funkciu, ktorá sa prejavuje v ich intímnom spolunažívaní, keďže manželia zhodne uviedli, že nevedú spolu intímny život. Matka žije s maloletou dcérou v samostatnej domácnosti, čiže manželstvo neplní ani svoju výchovnú funkciu.

19. Rovnako je preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku funkciu, ktorá sa inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia, kam patrí prispievanie na úhradu potrieb rodiny podľa možnosti, schopností a majetkových pomerov toho-ktorého z manželov. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že manželia hospodária oddelene.

20. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V tomto konaní bolo preukázané, že navrhovateľka deklaruje, že sa chce rozviesť a z takéhoto jej správania sa je možné jednoznačne vyvodiť, že nemá záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva. Manžel s dôvodmi rozvodu a trvalosť rozvratu potvrdil a s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených funkcií už v súčasnosti neplní a je hlboko a vážne rozvrátené, preto je potrebné ich manželstvo rozviesť.

21. Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

22. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov konania pochádza maloletá E. L..

23. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

24. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

25. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

26. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

27. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

28. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

29. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

30. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

31. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

32. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

33. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

34. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

35. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

36. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

37. Podľa článku 4 Základných princípov , (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

38. Podľa , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje okrem iných aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, výžive maloletého a styku s maloletým.

39. Na pojednávaní dňa 27.10.2023 uzavreli rodičia dohodu týkajúcu sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Spornou otázkou ostala len výška výživného.

40. Súd sa pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva oboznámil s rodičovskou dohodou, listinnými dôkazmi, ako aj s výpoveďou oboch rodičov a správou kolízneho opatrovníka v smere zistenia aktuálnych potrieb maloletej. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre posúdenie základnej otázky konania spojeného s rozvodom manželstva a to, či rodičovská dohoda, ktorú účastníci zhodne navrhli a uzatvorili na pojednávaní spĺňa predpoklady vyžadované v § 24 ods. 3 Zákona o rodine, najmä či je v záujme a na prospech maloletej, a to po všetkých stránkach (citovej, vývinových potrieb, vzťahu rodičov k maloletej, výchovnej a ďalších). Na základe uvedeného súd dospel v intenciách vykonaného dokazovania k záveru, že navrhovaná rodičovská dohoda je v súlade so záujmami maloletej, v konaní neboli zistené žiadne nedostatky vo výchove či v starostlivosti zo strany oboch rodičov, preto ju v celom rozsahu schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody prihliadol aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka.

41. Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova (šatstvo, bielizeň, obuv) poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

42. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec je zamestnaný M. H. E. v E. F. G. s čistým mesačným príjmom vo výške 800 eur. Taktiež poberá invalidný dôchodok vo výške 303 eur. Býva v rodinnom dome a jeho mesačné výdavky sú úver na dom 99 eur, spotrebný úver na podnikanie 130 eur, elektrina 40 eur, internet 12 eur, plyn 80 eur, telefón 20 eur, strava, hygiena, oblečenie. Matka je zamestnaná s čistým mesačným príjmom 1129,58 €, mesačné výdavky na maloletú E. - jazyková škola 20 €, školský klub 12 €, školská jedáleň 35 €, školské potreby 20 €, mestská knižnica 2 €, oblečenie 20 €, hygienické potreby 20 € strava doma a desiaty do školy 300 €, výlety 40 €, probiotiká 10 €, benzín, rozvoz denne 40 €. Polročné výdavky na maloletú E. predstavujú ZUŠ-hudobný odbor 96 €, ZUŠ- výtvarný odbor 78 €, ZUŠ- ZRPŠ 20 €, obuv 70 €, ortopedické prezúvky 30 € a úbor, resp. šaty na vystúpenia 30 €. Ročné výdavky na maloletú E. predstavujú: učebnice a školské potreby 50 € (4,20 eur/mesiac), ZRPŠ 20 € (1,66 eur/ mesiac), dar škole 25 € (2,08 eur/mesiac), triedny fond 25 € (2,08 eur/mesiac), zubár 150 €, komunálny odpad 33 € a plánovaná kúpa notebooku 800 €. Spolu mesačné výdavky uvedené matkou na maloletú E. sú vo výške cca 489 eur (bez započítania nákladov na notebook, zubár a náklady na bývanie).

43. Po zhodnotení pomerov oboch pomerov bolo potrebné určiť rozsah vyživovacej povinnosti otca s prihliadnutím na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Základným kritériom pre určenie výšky výživného bola pre súd opodstatnenosť potrieb maloletého dieťaťa (po zohľadnení veku, rozsahu starostlivosti o dieťa, iných vyživovacích povinností, finančných možností rodičov). Výšku určeného výživného súd ustálil na sumu 180 eur mesačne, pričom vychádzal z čistého príjmu otca vo výške 1100 eur. Takto určená výška výživného spolu s výškou daňového bonus a prídavku na dieťa (380 eur) je spôsobilá pokryť životné výdavky maloletému dieťaťu (ošatenie, bývanie, strava, zvýšená socializácia, všestranný rozvoj, príprava na povolanie pod.). K predmetnej výške výživného súd dospel analýzou doterajších príjmov a výdavkov otca, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že po úhrade nevyhnutných výdavkov je v možnostiach otca platiť takto určené výživné. Treba poukázať na skutočnosť, že otec na základe schválenej rodičovskej dohody o úprave rodičovský práv a povinnosti bude vykonávať starostlivosť

o dieťa niekoľko po sebe nasledujúcich dní v mesiaci vrátane víkendov. Preto bolo potrebné pri určení výšky výživného prihliadnuť aj nato, že v tom čase musí otec dieťaťa disponovať finančnými prostriedkami, aby dokázal pokryť potreby dieťaťa. Pod tieto potreby netreba zahŕňať len stravu, oblečenie a pod. ale aj možnosť uskutočňovať výlety a rôzne akcie. Ak by súd určil výživné vo vyššej miere mohla by nastať situácia, kedy otec by nevedel počas starostlivosti ponúknuť dieťaťu žiadnu možnosť vyžitia a trávenia voľného času mimo domáceho prostredia. Týmto spôsobom by sa neumožnilo vytrvávať silnejšie väzbe medzi oboma a skôr by to viedlo k tomu, že dieťa by prestalo mať záujem tráviť čas s otcom pre jeho zlú finančnú situáciu.

44. Na margo výdavkov deklarovaných navrhovateľkou súd poukazuje na skutočnosť, že výdavky spojené s bývaním hradí matka, ktorá týmto spôsobom plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Naproti tomu otec, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti je povinný prispievať na dieťa výživným. Výška výživného sa odvíja aj od toho, či druhy rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti zabezpečuje dieťaťu starostlivosť. V predmetnom konaní bola dohodnutá starostlivosť aj zo strany otca a nie v zanedbateľnom rozsahu. Z tohto možno vyvodiť jednoznačný záver, že otec má záujem o dieťa a je vysoký predpoklad, že pokiaľ bude v jeho starostlivosti bude mu hradiť niektoré výdavky. Je potrebné dodať, že otec nehradil žiadne poplatky a iné náklady na maloletú z dôvodu, že navrhovateľka s ním nekomunikuje a neoznámila mu čo všetko je potrebné uhradiť. Preto nemožno klásť otcovi za vinu neochotu v hradení poplatkov, keďže o ich výške a spôsobe úhrady nevedel. Ak by sa zlepšila komunikácia oboch rodičov ohľadom ich dieťaťa je možné, že otec by nemal problém prispievať aj nad rámec výživného na zabezpečenie potrieb dieťaťa (poplatky za školu, pomôcky, notebook a pod. ). Týmto chce súd poukázať nato, že obaja rodičia majú svoje povinnosti voči ich dieťaťu a pokiaľ obaja rodičia chcú realizovať s dieťaťom styk mali by nájsť komunikačnú cestu, ktorou by sa vedeli dohodnúť na uhrádzaní niektorých výdavkov a predišli tým, situáciám, ktoré by boli nekomfortné pre dieťa.

45. Súd určil dlžné výživné od 26.6.2023 (podania návrhu) stým, že otec v júny neprispel na výživu maloletej a v mesiaci júl, august po 100 eur a mesiac august a september po 150 eur (( 80 eur x 2)(júl, august)) + ((30 x 2) (september, október)) = 220 eur s tým, že dlžné výživné vo júny počítal podľa dní (180 / 30 dní) x 6 = 30 eur. Na základe takto určeného dlžného výživného súd uložil povinnosť otcovi uhradiť dlžné výživné vo výške 250 eur v lehote 30 dní. Súd pri dĺžke výživného prihliadal jednak na finančnú situáciu otca ako aj na skutočnosť, že takéto dlžné výživné má byť uhradené v primeranej lehote, aby oprávnenému dieťaťu bola daná možnosť využiť ich na pokrytie aktuálnych potrieb.

46. Nakoľko určenie výživného navrhovateľkou v sume 500 eur a sporenia vo výške 250 eur presahuje rámec mesačných oprávnených potrieb maloletého dieťaťa, a tým presahuje spotrebný charakter výživného, ako aj na skutočnosť, že nie je v možnostiach otca uhrádzať takto navrhnuté výživné a sporenie, súd návrh matky v prevyšujúce časti zamietol.

47. Na záver k doloženým listinám zo strany navrhovateľky ohľadom nároku na odškodnenie, súd uvádza, že ide o doplatenie nevyčerpanej dovolenky z dôvodu práceneschopnosti otca. Keďže nejde pravidelný príjem otca súd pri určení výšky výživného nevychádzal z tohto príjmu.

48. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

49. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

50. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa v spojení s tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

52. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa v spojení s tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. ( , / ďalej len ako „ “/).

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie ( ).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( ) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( ).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode prehlásiť pred orgánom povereným viesť matriku, že opäť prijíma svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.