Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_47Ek-1402-2020.pdf
PDF · 94.31 KB
Case nature
Subarea
47Ek/1402/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar: 29.11.1999, C. XXX, XXX XX C., zast.: D. E. F., B. XXX/X, XXX XX C. D., IČO:42391059 proti povinnému: D. B., nar: 7.11.1973, G. H. XX, XXX XX G. H. o vymoženie zameškaného výživného vo výške 2519,55 Eur a bežného výživného vo výške 76,35 Eur mesačne od 08.09.2020 s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Ján Gasper, so sídlom exekútorského úradu M. R. Štefánika 43, 977 01 Brezno, IČO: 35 678 691, pod sp. zn. 45EX 533/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1. Dňa 08.09.2020 podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie výživného na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 6C/96/2005 zo dňa 20.09.2005, právoplatný a vykonateľný dňom 25.10.2005 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 22.09.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ing. Ján Gasper, so sídlom exekútorského úradu M. R. Štefánika 43, 977 01 Brezno, IČO: 35 678 691, ktorý ju vedie pod sp. zn. 45EX 533/20. 3. Súdny exekútor dňa 26.09.2022 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami. Povinnému bolo upovedomenia o začatí exekúcie doručené dňa 31.01.2021 (zverejnením na úradnej tabuli súdu v zmysel ust. § 61b. ods. 3 Exekučného poriadku). Poverenému súdnemu exekútori bol dňa 21.09.2022 doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie povinný podal po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. 4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie žiada o zastavenie exekúcie a vrátenie zrážky zo mzdy v sume 539,84 Eur. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, cit.: Dňa 9.9.2022 mi exekútor bez predošlého upozornenia a oznámenia zrazil neoprávnene sumu 539,84 Eur. Od zamestnávateľa som si vypýtal doklady exekučný príkaz zrážkami zo mzdy zo dňa 5.8.2022, Čim bolo porušene moje právo na obranu, keďže mi to exekútor nedoručil do vlastných rúk. Exekútor hrubo porušil zákon o exekúcií 233/1995 platný od 1.4.2017 a to v § 61 ods.(2), 61b. Na doručovacej adrese hore uvedenej som od roku 2003. A čo sa týka doručenia o spôsobe vykonania poznal adresu môjho zamestnávateľa, tak mi to mal doručiť cestou zamestnávateľa priamo na moje meno do vlastných rúk. Považujem konanie exekútora za zneužitie právomoci verejného činiteľa podľa trestného zákona 300/2005 Z. z.“ Povinný ďalej v návrhu uviedol, cit.: „Exekútor svojim konaním ohrozil moju rodinu, dostal ma do hmotnej núdze, tým, že mi zrazil sumu 539,84 Eur a na živobytie a výplatu výživného pre maloleté deti mi ponechal len sumu 218,38 Eur. Čo je v rozpore so zákonom. Uvedene výživne mam v celom rozsahu uhradené o čom predkladám dôkaz Okresnej prokuratúry Ružomberok č.: Pv 115/21/55086, EEČ: 242555021 zo dňa 12.08.2021 a taktiež doklady o úhradách. Dôkaz prikladám v prílohe. Z týchto dôvodov podávam Návrh žaloba na okamžite zastavenie exekúcie 45EX 533/20 žiadam exekúciu zastaviť, pretože vymáhané sumy sú v celom rozsahu uhradené a je klamstvo čo uviedol exekútor“ a povinný tiež uvádza, cit.: „Ku dňu 05.08.2022 bolo uhradené 3946,70 Eur. Keby
si exekútor plnil svoje povinnosti, tak by takto nekonal a taktiež mgr E. F. predpokladám, že advokát, ktorý podal v mene oprávnenej tuto frašku.“ Povinný tiež v návrhu na zastavenie exekúcie namietal, cit.: „Keďže uvedené výživné bolo uhradené v celom rozsahu pred exekučným príkazom a exekútor neoprávnene zrazil sumu 539,84 Eur, čím sa bezdôvodne obohatil odmena exekútorovi je 0,00 Eur. Žiadam zrazenú sumu 539,84 Eur vrátiť poštovou poukážkou na moju doručovaciu adresu: D. B., E. XX, XXX XX B.. Súd musí prihliadnuť na zákonný dôvod pri vydaní rozhodnutia a to nevykonateľnosť exekučného titulu. Súd konal v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie, ktoré malo byť podkladom na vykonanie exekúcie nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko nebolo doručované na adresu povinného, na ktorej sa zdržuje a z toho dôvodu je exekúcia nezákonná a nesprávne vedená. Rozsudok č. 6C/96/2005 zo dňa 20.09.2005 právoplatný 25.10.2005, ktorý vydal Okresný súd Ružomberok, ktorý mi nikdy nebol doručený, právoplatnosť nenadobudol “fikcie doručenia“ podávam Návrh na zrušenie takého rozhodnutia, ktoré sa stalo z dôvodu fikcie doručenia“ právoplatné.“ 5. Súdny exekútor vyzval na vyjadrenie k návrhu oprávneného. Oprávnený s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí a uviedol, cit.: „Zároveň Vám oznamujem, že povinný riadne neplní bežné výživné, pričom podľa informácie od oprávnenej ku dnešnému dňu dlží povinný na výživnom sumu 492 €.“ 6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie. 7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, a) ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61 k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne. 12. Podľa § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1 písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov. 13. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 14. Podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa napriek vykonanému šetreniu nepodarí upovedomenie o začatí exekúcie doručiť povinnému do troch mesiacov od začatia exekúcie, doručí sa mu oznámením v Obchodnom vestníku; súčasne sa upovedomenie o začatí exekúcie doručí súdu, ktorý
ho zverejní na úradnej tabuli alebo na webovej stránke. Upovedomenie o začatí exekúcie sa v takom prípade považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku. 15. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt. 16. Súd sa ako prvou zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, najmä či je návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a či bol podaný v lehote. Z predložených dokumentov mal súd za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo podľa doručenky doručené povinnému dňa 31.03.2021, čo je preukázané aj doručenkou predloženou súdnym exekútorom. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi 21.09.2022, čiže povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku však musí uplatniť včas, nakoľko pri návrhu na zastavenie exekúcie sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada, ktorej podstatou je, že určité (spravidla procesné) úkony sa musia všetky skoncentrovať v určitom štádiu konania. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, t.j. návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty okrem prípadu, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu nemôže prihliadnuť, t.j. návrh povinného na zastavenie exekúcie je teda v tejto časti právne neúčinný. 17. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie povinným od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie je 15 dní a začína plynúť od doručenia predmetného upovedomenia. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty, a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. 18. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že poverený súdny exekútor mu nedoručil upovedomenia o začatí exekúcie. Súd k vyššie uvedeným skutočnostiam uvádza, že poverený súdny exekútor dňa 02.02.2021 doručil súdu Žiadosť o zverejnenie Upovedomenia o začatí exekúcie v ktorom uviedol, cit.: V zmysle § 61b. odst.3 Vás žiadam o zverejnenie Upovedomenia o začatí exekúcie na webovej stránke okresného súdu. Súdnemu exekútorovi sa napriek vykonanému šetreniu nepodarilo doručiť Upovedomenie o začatí exekúcie povinnému do vlastných rúk. Súd na základe žiadosti zverejnil Upovedomenie o začatí exekúcie na úradnej tabuli dňa 09.02.2021. Súd tie konštatuje, že Podmienkou aplikácie predmetného postupu je uplynutie trojmesačnej lehoty od začatia exekúcie. Predmetnú trojmesačnú lehotu má súdny exekútor využiť na opakované snahy o doručenie upovedomenia o začatí exekúcie na zistené miesta pobytu. Po uplynutí trojmesačnej lehoty exekútor môže požiadať o uverejnenie oznámenia o upovedomení o začatí exekúcie v Obchodnom vestníku. Súdny exekútor doručí upovedomenie o začatí exekúcie aj exekučnému súdu, ktorý ho uverejní aj úradnej tabuli súdu alebo na webovej stránke. Fikcia doručenia nastáva, t. j. písomnosť sa považuje za doručenú uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku. Pre súdneho exekútora je preto relevantný dátum zverejnenia oznámenia o upovedomení o začatí exekúcie v Obchodnom vestníku, pričom dňom nasledujúcim začína plynúť lehota, s ktorou sa spájajú účinky fikcie doručenia povinnému ako fyzickej osobe.“ Na základe uvedeného súd námietku povinného pre nedoručenie Upovedomenia o začatí exekúcie považuje za nedôvodnú. 19. Súd považuje za nevyhnutné uviesť, že cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 20. Preštudovaním obsahu spisu súd dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. To znamená v čase jeho podania povinný nemal uhradenú svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému. Preto exekučný súd vydal poverenie príslušnému súdnemu exekútorovi, aby vykonal exekúciu voči povinnému na základe predloženého exekučného titulu. Ako už bolo spomenuté v napadnutom rozhodnutí, obrana povinného ohľadom platieb po podaní návrhu na vykonanie exekúcie (t.j. po 08.09.2020) nemala vplyv na zastavenie exekúcie súdom, pretože súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie posudzuje to, či exekučné konanie začalo dôvodne. Teda, ak v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie výživné uhradené riadne a včas nebolo, tak exekučné konanie začalo dôvodne. Následné platby sa zohľadnia v priebehu výkonu exekúcie. 21. K úhradám, ktoré povinný priložil k návrhu na zastavenie (10/2021,1/2022, 4/202211/2020) ako aj k trestnému stíhaniu vedeného Okresnou prokuratúrou Ružomberok č. Pv 115/21/5508 pre trestný čin: prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a úhradám s ním spojeným (splnenie vyživovacej povinnosti za obdobie od december 2017 do august 2021), súd poznamenáva, že k nim došlo po podaní návrhu. Zánik vymáhaného nároku v časti počas trvania exekúcie nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie (a to ani v časti), nakoľko toto konanie je sporom o tom, či sa exekučné konanie začalo oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekučného konania splnené všetky zákonné predpoklady. Skutočnosť, že povinný výživné, ktoré je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, čo je v danom prípade dňa 07.09.2020. V exekučných konaniach začatých po 31.03.2017 zákon rozlišuje tri možné spôsoby ukončenia exekúcie, a to: a) rozhodnutím exekučného súdu, b) rozhodnutím povereného súdneho exekútora c) zo zákona. Exekučný súd o zastavení exekúcie rozhoduje v sporných prípadoch, ktoré prináleží posúdiť výlučne súdu a nie iba poverenému súdnemu exekútorovi. Ustanovenie § 61k (zastavenie exekúcie súdom) upravuje tie najvšeobecnejšie formulované dôvody pre zastavenie exekúcie, ktoré vyplývajú jednak z tej skutočnosti, že exekučný súd síce preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti už v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie (t. j. pri rozhodovaní o vydaní alebo nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie), avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, z ktorých bude vyplývať, že exekúcia sa ani nemala začať (resp. nemala začať v časti). Je pravdou, že súd musí exekúciu zastaviť aj v prípade, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, napr. splnenie dlhu, avšak musí ísť o splnenie dlhu, ktoré nastalo po vydaní exekučného titulu a mimo rámca vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ak dôjde k splneniu (čo i len v časti) po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, návrh bol podaný dôvodne a teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku (a to ani v časti). 22. K bežnému výživnému vymáhanému v exekúcii (tzn. po doručení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi) súd účastníkov konania poučuje, že exekúciu na bežné výživné, ktorá bola začatá čo i len v časti dôvodne možno zastaviť len ak sú splnené predpoklady ustanovenia § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O splnení týchto podmienok však nerozhoduje exekučný súd, ale súdny exekútor. Vzhľadom na to, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods. 1 Ústavy SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom súdnemu exekútorovi a preto v danej procesnej situáciu nemá oprávnenie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie i pre bežné výživné rozhodnúť. Súd poskytuje poučenie v normovej časti toho uznesenia, a to v bodoch 11 a 12 odôvodnenia, uvedením znenia príslušného ustanovenia § 61h ods. 1 písm. e) a § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktoré stanovuje podmienky, ktoré musí splniť povinný a za ktorých súdny exekútor je povinný zastaviť exekúciu pri vymáhaní bežného výživného. 23. Súd pre úplnosť uvádza, že na povolenie odkladu exekúcie vznikne povinnému nárok za kumulatívneho splnenia nasledujúcich podmienok: zaplatenie výživného, ktoré povinný dlhuje ku dňu podania žiadosti o odklad (t. j. je potrebné brať do úvahy aj výživné, ktoré sa stalo splatným od podania návrhu na vykonanie exekúcie); zaplatenie alikvotnej časti trov exekútora, podanie žiadosti o odklad exekúcie; vyhlásenie o tom, že bežné výživné bude plniť prostredníctvom exekútora dobrovoľne. K poslednej podmienke je vhodné uviesť dve poznámky: 1. plnenie výživného (ako aj akejkoľvek inej vymáhanej pohľadávky všeobecne) povinným po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nie je možné považovať za dobrovoľné plnenie v pravom zmysle tohto slova, pretože povinný plní pod
procesným tlakom zo strany súdneho exekútora (v podobe ním vykonaných procesných úkonov a procesných úkonov, ktorých vykonanie „hrozí“) a 2. mesačná platba povinného bude musieť zahŕňať nielen samotnú výšku bežného výživného, ale aj alikvotnú časť odmeny súdneho exekútora, keďže platba s absenciou účinku splnenia dlhu (pozri § 61f) bude mať za následok zrušenie odkladu (§ 61j ods. 4). Na druhej strane, riadne plnenie bežného výživného počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov má za následok zastavenie exekúcie exekútorom [§ 61n ods. 1 písm. h)]. „Aktivácia“ tohto odkladu povinného nie je limitovaná lehotou, preto nemožno vylúčiť ani to, že povinný využije túto možnosť aj v neskoršom štádiu exekučného konania (Exekučný poriadok, C.H.BECK, Komentár, 3. vydanie). 24. Na záver považuje exekučný súd za dôležité zdôrazniť, že právo na výživné je zákonným oprávnením dieťaťa. Výživné platené povinným rodičom slúži k okamžitému uspokojovaniu potrieb oprávneného a povinný by mal zodpovedne pristupovať k plneniu svojej zákonnej povinnosti a dbať o to, aby vyživovaciu povinnosť plnil tak ako mu bola stanovená, najmä ak voči povinnému už bolo v minulosti vedené exekučné konanie z titulu neplatenia výživného oprávneným 25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (I. výrok) 26. Nakoľko si účastníci konania neuplatnili trovy v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, súd preto o trovách exekučného konania ani nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.