Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-26-2012.pdf
PDF · 79.91 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/26/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hušekovej a sudcov JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený JUDr. Marekom Czompolym, advokátom so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti odporcovi: U. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, o zaplatenie 1.156,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8C/168/2011-74 zo dňa 5. októbra 2011, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len OSP/. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 2 písm. a/, písm. b/, § 3 ods. 1 až 3, § 4 ods.5 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, § 4 ods.2 písm. g/ Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006, § 3 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, § 53 ods. 3 písm. a/, § 53 ods. 4, § 54 ods. 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka /ďalej len OZ/ v znení účinnom do 31.12.2007, § 879f ods.3, 4, OZ, ako aj zisteným skutkovým stavom veci na základe ktorého dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol nedôvodne podaný.
Súd prvého stupňa mal za preukázané zo Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru zo dňa 23.4.2002 že odporca požiadal o revolvingový úver vo výške 20.000,-Sk, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 1.000,-Sk. Navrhovateľ na odfinancovanie predmetného úverového prípadu odporcu uhradil odporcovi k 17.1.2009 sumu 2.639,39 Eur. Z potvrdenia navrhovateľa mal preukázané, že odporca k 14.12.2009 zaplatil navrhovateľovi sumu 3.582,36 Eur.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetná zmluva uzavretá medzi navrhovateľom ako podnikateľom a odporcom ako spotrebiteľom, má podobu štandardnej formulárovej zmluvy- formulárová predtlač, keď spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, podmienky zmluvy sú naformulované dodávateľom podľa jeho predstavy a spotrebiteľ je za daného stavu z hľadiska informovanosti alebo vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Poukázal na to, že daný právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol pred vstupom do Európskej únie /1.4.2004/ a v súlade s ustanovením § 879f ods.3 OZ spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 OZ uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona mali byť dané do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 OZ, ak ide o náležitosti zmluvy a s ustanovením § 57 OZ do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t.j. 1.4.2004. Súd prvého stupňa mal za to, že navrhovateľ ako dodávateľ spotrebiteľského úveru nedal ustanovenia o neprimeranej
sankcie do súladu s ochrannými ustanoveniami, preto po 30.6.2004 došlo zo zákona k zneplatneniu zmluvy. Navrhovateľ sa návrhom domáhal plnenia zo zmluvy, ustanovenia článku IV.3, 4, 5- zmluvná pokuta, úroky z omeškania stratili platnosť v celom rozsahu. Súd prvého stupňa ďalej dospel k záveru, že v súvislosti s poskytnutím úverovej karty na úverový rámec 20.000,-Sk zmluva neobsahuje povinný údaj uvedený v § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2006, teda ročnú percentuálnu mieru nákladov, preto sa považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej mal za to, že tvrdenie navrhovateľa, že úroky z omeškania sa posudzujú podľa Obchodného zákonníka neobstojí, pretože všetky opatrenia určené na ochranu spotrebiteľa platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodno-právnym vzťahom. Poukázal na to, že spotrebiteľské vzťahy, zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi pred 1.7.2009 pri úroku z omeškania spadali pod ochranu § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy ako upravuje OZ, vrátane jeho vykonávacieho nariadenia č. 87/1995 Z. z.. Navrhovateľ s úspechom nemohol uplatňovať sankcie podľa zmluvy, keďže tieto sa dostali do rozporu aj s § 54 OZ, z ktorého dôvodu stratili platnosť podľa ustanovenia § 879f OZ. Súd prvého stupňa dôvodil aj s poukazom na ustanovenie § 457 OZ dôvodiac, že navrhovateľ poskytol odporcovi plnenie vo výške 2.639,39 Eur a odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 3.582,36 Eur, ako aj s poukazom na § 3 ods. 1 OZ v tom, že akékoľvek ďalšie plnenie zo strany odporcu v prospech navrhovateľa by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že sa domáhal uplatneného nároku titulom neuhradených záväzkov odporcu z uzavretej zmluvy zo dňa 23.4.2002, na základe ktorej poskytol odporcovi úverovú kartu a poskytol mu úverový rámec 20.000,-Sk. Odporca vyčerpal v období od 3.6.2002 do 17.1.2009 sumu 2.736,09 Eur tak, že sumu 2.639,39 Eur čerpal výberom hotovosti a sumu 123,70 Eur predstavujú poplatky za výbery hotovosti z bankomatov a ďalšie poplatky spojené s užívaním karty, ktoré navrhovateľ účtoval v súlade s bodom III. 3.8. VÚP ako súčasť úverovej istiny. Odporca úver riadne a včas nesplácal, zaplatil na splátkach úveru len časť dlžnej sumy 3.582,36 Eur, ktorú navrhovateľ použil v súlade s bodom III.3.1.VÚP na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy, prípadne podľa sadzobníka poplatkov, poistného a splátku príslušnej úverovej istiny. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok navrhovateľ odstúpil od zmluvy 21.7.2010 čiastočne, odstúpenie bolo o doručené 23.7.2010 a dňa 31.8.2011 nadobudlo účinnosť a dlh sa stal splatným v celom rozsahu. Žalovaná istina pozostáva z dlžných mesačných splátok úveru vo výške 280 Eur, zo zvyšku dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach vo výške 827,57 Eur, z dlžných zmluvných poplatkov a pokút za omeškanie 49,07 Eur. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že úverová zmluva neobsahuje povinný údaj uvedený v § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2006. Uviedol, že údaj o RPMN je v pravej hornej časti lícnej strany zmluvy. RPMN pre tento úverový vzťah bola vypočítaná na 18,56 %. Poukázal na to, že odporca vyhlásil, že sa oboznámil so všeobecnými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru a vydanie úverovej karty. S poukazom na vyššie uvedené mala za to, že je údaj o RPMN uvedený v úverovej zmluve je platný a dostačujúci. Namietal, že súd mal prihliadnuť pri čiastočnom plnení záväzku aj na ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že odporca proti uplatnenému nároku nič nenamietal, uplatnený nárok nerozporoval a nespochybnil.
Odporca sa nevyjadril k podanému odvolaniu.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP.
Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pričom odôvodnenie jeho rozhodnutia je v súlade s ustanovením § 157 ods.2 OSP. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením § 219 ods.2 OSP.
Podľa § 25 ods.1 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods.1 písm. g/ vyššie citovaného zákona účinného k 30.6.2006 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa opovažuje za bezúročný a bez poplatkov.
Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetná spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania podľa Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch neobsahovala v čase uzavretia zmluvy údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, preto sa v súlade s ustanovením § 4 ods.1 písm. g/ tohto zákona považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Pokiaľ ide o odvolací dôvod navrhovateľa v tom smere, že predmetná zmluva obsahuje údaj o RPMN a tento je uvedený v pravom hornom rohu predmetnej zmluvy, odvolací sú dospel k záveru, že odvolanie v tomto smere nie je dôvodné, keďže údaj o RPMN sa nachádza mimo kontextu samotnej zmluvy, teda nie je jej súčasťou, je uvedený len ako príklad v štandardnej formulárovej zmluve - formulárovej predtlači zmluvy pri určitej výške úverová rámca. S poukazom na vyššie uvedené dôvody a s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ poskytol odporcovi plnenie vo výške 2.639,39 Eur a odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 3.582,36 Eur, potom návrh navrhovateľa nebol dôvodne podaný. Z vyššie uvedených dôvodov návrh navrhovateľa nebol dôvodne podaný ani v časti uplatnenej zmluvnej pokuty s poukazom na vyčíslenú výšku zmluvnej pokuty zo strany navrhovateľa a s poukazom na skutočnosť, že odporca zaplatil navrhovateľovi na istine viac, ako mu navrhovateľ poskytol, teda odporca nesporne potom zaplatil navrhovateľovi aj uplatnenú zmluvnú pokutu.
Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny vo veci samej, ako aj v časti náhrady trov konania, keď súd prvého stupňa vecne správne rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods.1 OSP.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 OSP a § 142 ods.1 OSP a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože si trovy odvolacieho konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.