Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_8C-114-2010.pdf
PDF · 83.67 KB
No categories available
8C/114/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti odporcovi: P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, L., naposledy bytom u T. W., B. č. XXX/XX, U., resp. H.-HAJ. ZOLSUM S. XX, HP XXX, D. W., t.č. na neznámom mieste, zastúpený súdom ustanoveným opatrovníkom C. P., o zaplatenie 6.754,01 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/114/2010-62 zo dňa 28. januára 2011, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku o trovách prvostupňového konania, p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu zostáva n e d o t k n u t ý v nenapadnutých výrokoch o zrušení platobného rozkazu a vo výroku, ktorým bolo žalobnému návrhu vyhovené.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil ním vydaný platobný rozkaz č.k. 1Ro/124/2010-34 z 30.3.2010 podľa § 173 ods.2 O.s.p. z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť do vlastných rúk odporcovi. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 5.559,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto istiny od 1.4.2009 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 259,20 eur. Vychádzal zo zistenia, že odporca vykonával pre navrhovateľa činnosť obchodného zástupcu na základe zmluvy o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia v univerzálnej sieti, uzatvorenej dňa 18.6.2008. Táto zmluva sa v dôsledku voľby práva spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ďalej konštatoval, že navrhovateľ pre porušenie zmluvných povinností odporcom platne od predmetnej zmluvy odstúpil a vzniklo mu právo na tzv. storno provízie. Tieto predstavujú žalovanú istinu, ktorá bola okresným súdom navrhovateľovi priznaná. Okrem toho sa navrhovateľ domáhal práva na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle článku 17 uvedenej zmluvy. Okresný súd konštatoval, že pokiaľ sa v ustanovení zmluvy odporca zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu v súlade so Smernicou reprezentantov, ktorá je jej neoddeliteľnou časťou, táto smernica súdu riadne predložená nebola, teda nemohol preskúmať uvedené zmluvné dojednanie a posúdiť jeho súlad s ustanovením § 544 ods.1, 2 Obč. zákonníka. Poukázal na to, že dohoda o zmluvnej pokute tak, ako je uvedená v tomto zmluvnom ustanovení (bez pripojenej smernice), je nedostačujúca, nakoľko z nej nie je zrejmá výška tejto pokuty alebo spôsob jej určenia.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.2 a § 151 ods.1 O.s.p.. Vychádzal z toho, že navrhovateľ bol v konaní úspešný v pomernej časti a pomer jeho úspechu a neúspechu predstavoval 64 %. V tomto rozsahu mu vzniklo právo na náhradu pomernej časti súdneho poplatku vo výške 259,2 eur. Iné trovy konania nevyčíslil, súd preto vychádzal z obsahu spisu, keď iné trovy nezistil.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ voči výroku, ktorým bol jeho žalobný návrh zamietnutý a v tejto časti žiadal jeho zmenu tak, že krajský súd žalobnému návrhu vyhovie. Poukazoval na inštitút zmluvnej pokuty a účel ktorý sleduje. Namietal, že nie je nutné, aby dohoda o zmluvnej pokute bola formálne spätá so zabezpečovacou zmluvou, žiadne zákonné ustanovenie nebráni tomu, aby bola obsiahnutá na samostatnej listine, oddelenej od hlavnej zmluvy. Uviedol, že pokiaľ sa so Smernicou reprezentantov riadne neoboznámil okresný súd, môže tak urobiť v rámci odvolacieho konania podľa § 213 ods.1 O.s.p. odvolací súd. Zdôraznil, že svoju neúčasť na pojednávaní pred okresným súdom dňa 28.1.2011 riadne ospravedlnil s tým, že pokiaľ by okresný súd dospel k záveru o nedostatočne preukázanom skutkovom stave, požiadal, aby bol vyzvaný na doplnenie dôkazového materiálu v nevyhnutnom rozsahu. Okresný súd tým, že ho nevyzval na pripojenie uvedenej smernice, postupoval v rozpore s ust. § 43 ods.1 O.s.p..
Pri doručovaní rozsudku prvostupňového súdu odporcovi sa okresnému súdu nepodarilo zistiť aktuálny pobyt odporcu, preto mu podľa ust. § 29 ods.2 v spojení s ods. 6 O.s.p. ustanovil zástupcu Obec Vavrišovo (uznesením č.k. 8C/114/2010-70 zo dňa 11.3.2011). Obci ako opatrovníkovi odporcu bolo doručené odvolanie navrhovateľa, vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods.1 O.s.p. (z toho titulu zostali nedotknuté výroky rozsudku, ktorým bolo žalobnému návrhu vyhovené a ktorým bol zrušený platobný rozkaz) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. za súčasnej aplikácie ust. § 156 ods.3 O.s.p. rozsudok okresného súdu v preskúmavanom výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobný návrh zamietol a v závislom výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p..
Odvolací súd sa (v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch) stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky navrhovateľa v podanom odvolaní.
Podľa § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktorý z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje základné práva a povinnosti účastníkov v občianskom súdnom sporovom konaní. Jednou z povinností, ktorá zaťažuje účastníka je označiť (príp. predložiť) dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. S nesplnením uvedenej povinnosti zároveň súvisí aj jeho zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena. Splnenie povinnosti označiť dôkazy nie je možné od účastníkov konania vynucovať, dokonca ani neoznačenie dôkazov v návrhu na začatie konania nie je takým nedostatkom, ktorý by bránil súdu pokračovať v konaní. Označenie dôkazov však nie je iba povinnosťou účastníkov konania, ale ich právo. Uplatnenie tohto práva je však limitované časom. Účastník konania môže toto právo v zásade uplatniť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada (§ 120 ods.4 O.s.p.). Pokiaľ si účastník túto povinnosť nesplní, je nositeľom zodpovednosti za neunesenie dôkazného bremena, teda nebude v konaní úspešný.
Ustanovenie § 120 ods.1 veta tretia O.s.p. umožňuje súdu, aby výnimočne vykonal aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli. Podmienkou pre takýto postup súdu však je, že vykonanie takéhoto dôkazu je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V zmysle tohto zákonného ustanovenia však nemožno
akceptovať vykonávanie dôkazov z vlastnej iniciatívy súdu za každých okolností, len pre prípad, že by nemohlo byť žalobnému návrhu bez vykonania takéhoto dôkazu vyhovené.
V prejednávanej veci navrhovateľ (odvolateľ) tvrdil, že medzi ním a odporcom bola riadne uzatvorená dohoda o zmluvnej pokute. Bolo vecou navrhovateľa okrem týchto tvrdení uvedené skutočnosti aj preukázať. Pokiaľ prvostupňovému súdu predložil zmluvu o obchodnom zastúpení, ktorá v časti o dojednaní zmluvnej pokuty zároveň odkazovala na Smernicu reprezentantov, mal tiež predložiť aj túto smernicu.
Navrhovateľ v odvolaní poukazoval na to, že dohoda o zmluvnej pokute nemusí byť súčasťou zmluvy ktorej povinnosti má zabezpečovať. Táto jeho námietka vo vzťahu k správnosti napadnutého rozhodnutia nie je právne významná. Okresný súd nevychádzal pri rozhodovaní o uplatnenom nároku zo skutočnosti, že dohoda o zmluvnej pokute nie je súčasťou „základnej“ zmluvy. Svoje rozhodnutie nezaložil na záveroch, že pokiaľ by dohoda o zmluvnej pokute nebola súčasťou tejto „základnej“ zmluvy, išlo by o neplatný právny úkon. Vychádzal z toho, že bez uvedenej smernice je predmetné zmluvné dojednanie neurčité a nemožno zistiť jeho súlad so zákonnými ustanoveniami o zmluvnej pokute. Správnosť uvedeného záveru odvolateľ nenamietal.
Pokiaľ žiadal, aby postupom podľa § 213 ods.1 O.s.p. doplnil dokazovanie odvolací súd a oboznámil sa s predmetnou smernicou, takýto postup za daných okolností nie je možný.
Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo za podmienok ustanovených v § 205a O.s.p. (§ 213 ods. 4 O.s.p.).
Navrhovateľ netvrdí a táto skutočnosť ani z obsahu spisu nevyplýva, že by prvostupňovému súdu navrhol vykonanie dôkazu oboznámením sa so Smernicou reprezentantov, ktorú predložil až v odvolacom konaní. Krajský súd tiež nezistil existenciu iných zákonných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 205a O.s.p., po splnení ktorých by mohol tento dôkaz v rámci odvolacieho konania vykonať.
Navrhovateľ namietal, že uvedený dôkaz nemohol predložiť pred okresným súdom, pretože v konaní pred ním došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Konkrétne tvrdil, že nebol v zmysle § 43 ods.1 O.s.p. riadne na jeho predloženie vyzvaný.
Túto námietku nepovažoval krajský súd za dôvodnú. Podľa tohto zákonného ustanovenia postupuje súd v prípade, že podanie účastníka nespĺňa zákonom predpísané náležitosti vyplývajúce z § 42 ods.3 O.s.p. (všeobecné náležitosti akéhokoľvek podania), prípadne osobitných ustanovení, ktoré upravujú osobitné náležitosti podaní, v prípade žalobného návrhu ide o § 79 ods.1 O.s.p. Skutočnosť, že si účastník nesplní dôkaznú povinnosť a na preukázanie svojich tvrdení neoznačí dôkazy, nespôsobuje neúplnosť žalobného návrhu. Okresný súd teda nepochybil, pokiaľ osobitne navrhovateľa na predloženie uvedenej smernice postupom podľa § 43 ods.1 O.s.p. nevyzýval.
Naviac krajský súd zistil, že v predvolaní na pojednávanie pred okresným súdom dňa 28.1.2011, ktoré navrhovateľ prevzal dňa 27.12.2010, bol o povinnosti označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení riadne poučený v zmysle § 120 ods.1 O.s.p., ako aj o tom, že na skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr v odvolacom konaní súd prihliada len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p..
Okresný súd vecne správne rozhodol aj o trovách prvostupňového konania, ich správnosť odvolateľ nenamietal, krajský súd preto rozsudok okresného súdu aj v tejto časti ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s § 151 ods.1 O.s.p.. Navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto nemal právo na náhradu trov konania. Naproti tomu odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, fakticky mu v súvislosti s terajším druhostupňovým konaním ani žiadne trovy nevznikli, preto mu krajský súd ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.