Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Er/125/2010

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnej C. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ.. O. XXXX/XX, XXX XX R. R., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 341,88 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, so sídlom Exekútorského úradu Námestovo, Miestneho priemyslu 561, 029 01 Námestovo, pod spis. zn. EX 3178/10, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Povinná je p o v i n n á uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 59,63 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 341,88 Eur s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., so sídlom v Bratislave, pobočky Banská Bystrica, č. k. -1 zo dňa 22. 10. 2009.

Poverením č. 5601 051958 * zo dňa 12. 03. 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, so sídlom Exekútorského úradu Námestovo, Miestneho priemyslu 561, 029 01 Námestovo, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 3178/10.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 06. 05. 2010, súdny exekútor v súlade s ustanovením § 50 ods. 2 Exekučné poriadku postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie podanie povinnej "Odvolanie", ktoré súd podľa obsahu podania vyhodnotil ako námietky proti exekúcii. Súdny exekútor zároveň uviedol, že námietky boli podané v zákonnej lehote.

Povinná vo svojom podaní uviedla, že vymáhanú pohľadávku oprávnenému hradila v plnej výške, a preto žiada, aby exekučné konanie voči jej osobe bolo zastavené. K podaniu povinná pripojila fotokópiu potvrdenky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa 23. 03. 2010 o uhradení vymáhanej pohľadávky v pokladni oprávneného.

K námietkam povinnej sa podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 25. 05. 2010 vyjadril oprávnený, kde uviedol, že povinná až po upovedomení o začatí exekúcie dňa 23. 03. 2010 uhradila 341,88 Eur. Oprávnený túto skutočnosť oznámil súdnemu exekútorovi a súhlasil, aby exekútor upustil od vykonania exekúcie a aby v exekučnom konaní pokračoval už len vo vymožení trov exekúcie.

Na výzvy súdu súdny exekútor podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09. 07. 2010, oznámil, že v zmysle § 46 ods. 3 Exekučného poriadku upustil od vykonania exekúcie a bude pokračovať len vo vymožení trov exekúcie.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 23. 08. 2010, súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie podanie povinnej. Súdny exekútor uviedol, že po tom, čo súdu oznámil, že od vykonania exekúcie upustil, zaslal povinnej výzvu na uplatnenie trov exekúcie, voči ktorej povinná vzniesla námietky.

Vo svojom podaní povinná uviedla, že nedoplatok na zdravotnom poistení uhradila dňa 23. 03. 2010 v plnej výške a že upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 14. 04. 2010 prevzala na pošte dňa 23. 04. 2010, t.j. presne 30 dní po úhrade uvedenej čiastky. Ďalej uviedla, že aj uvedená exekúcia sa začala niekoľko dní (21 dní) po úhrade uvedenej čiastky. Na základe týchto skutočností povinná žiadala o zastavenie exekučného konania.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "") exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí.

Súd má za to, že z vyššie citovaného zákonného ustanovenia nevyplýva oprávnenie súdneho exekútora čiastočne upustiť od vykonania exekúcie (v danom prípade v časti vymáhanej istiny) a pokračovať vo vymáhaní trov exekúcie. Keďže čiastočné upustenie od vykonania exekúcie nie je prípustné, súd rozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu zániku vymáhaného nároku a o trovách exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Najčastejším dôvodom na zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia je splnenie dlhu. Je potrebné uviesť, že aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie ( viď. rozhodnutie NS SR, sp. zn. ).

Súd z obsahu exekučného spisu, oznámenia oprávnenej o úhrade zo dňa 15. 04. 2010 a vyjadrenia oprávneného k námietkam povinnej zo dňa 20. 05. 2010 mal preukázané, že povinná uhradila sumu 341,88 Eur dňa 23. 03. 2010, t.j. po začatí exekučného konania, ktoré v súlade s ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 01. 03. 2010, t.j. deň kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnej.

S ohľadom na vyššie uvedené súd exekúciu vychádzajúc z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané a to splnením.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 68,65 Eur /z toho odmena 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov 24,50 Eur, 19 % DPH z celých trov, t.j. 10,96 Eur/.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnení pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Nakoľko v danom prípade nie je možné konštatovať, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd uložil povinnej uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.

Podľa MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, eura.

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje .

Podľa súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie. Nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky vyúčtované sumou 8,- Eur - predstavujúce náklady na kopírovanie spisu. Súd má za to, že sa jedná o náklady administratívnych prác, ktoré súdny exekútor vykonáva v súvislosti s exekučnou činnosťou a ich náhrada je v zmysle ust. už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Ďalej súd súdnemu exekútorovi nepriznal hotové výdavky vyúčtované sumou 0,90 Eur - predstavujúce náklady na telefonát oprávnenému. Totiž tieto položky musia byť hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu verifikované tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd

v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov.

Podľa o dani z pridanej hodnoty základná sadzba dane na tovary a služby je 19 % zo základu dane s výnimkou základnej sadzby dane ustanovenej v na obdobie podľa . V spojitosti s horeuvedeného zákona v období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným predpisom. Podľa o dani z pridanej hodnoty, ktorý bol do zákona vložený poslednou novelou (), pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti.

V súvislosti s vyššie uvedeným súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú DPH, pričom základnú sadzbu dane zvýšil na 20 %.

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil povinnej uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s a Exekučným poriadkom sumu 59,63 Eur /z toho odmena 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov 16,50 Eur, 20 % DPH z celých trov, t.j. 9,94 Eur/.

Súd konštatuje, že v exekučnom konaní môže dôjsť k situáciám, kedy o námietkach povinného nie je potrebné rozhodovať. Ako napríklad ak exekútor po podaní námietok upustí od vykonania exekúcie podľa § 46 Exekučného poriadku, alebo ak dôjde po podaní námietok proti exekúcií pred rozhodnutím o nich k zastaveniu exekúcie. Nakoľko súd zistil dôvody pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, bez ohľadu na obsah námietok proti exekúcií, o námietkach povinnej proti exekúcií zo dňa 15. 04. 2010 nerozhodoval.

Z ustanovenia vety druhej (ďalej len "") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach ( ). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu ( ).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.