Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/15/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hušekovej a sudcov JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. X., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: M. U., nar. XX.X.XXXX, bytom K. X. A. XXXX/XX, Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., O. XXXX/X, zastúpený JUDr. Dušanom Murínom, bytom Topoľčany, Hurbanova 1791, o určenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. -230 z 12. decembra 2011 takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému na čas od 1.9.2011 m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Q. sumou 150,-Eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a v časti určenia výživného za obdobie od 1.4.2010 do 31.8.2011 rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Zameškané výživné za obdobie od 1.9.2011 do 30.4.2012 vo výške 240,-Eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 40,-Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil vyživovaciu povinnosť otca na mal. Q. sumou 100,-Eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2010 do 31.08.2011 a od 01.09.2011 v sume 120,-Eur mesačne vždy do 15 dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zameškané výživné za obdobie od 01.04.2010 do 31.08.2011 má otec vyrovnané. Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2011 do vyhlásenia rozsudku v celkovej sume 80 eur uložil otcovi zaplatiť matke do 31.01.2012 spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil súd prvého stupňa s poukazom na vykonané dokazovanie a ust. § 62 ods. 1 - 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Konštatoval, že matka má priemerný mesačný zárobok 463,11 Eura a je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 351,50 Eura a poberateľkou príspevku vo výške 30,96 Eura mesačne z titulu zabezpečenia prevádzky osobného vozidla. Ďalej poberá kompenzačný príspevok na hygienu, šatstvo, bielizeň, bytové zariadenie 17,21 Eura mesačne. Obýva 3-izb. byt, kde platí nájom plus poplatky 220,-Eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s dcérou X., ktorá dovŕšila 25 rok svojho veku 12.03.2011. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. z 28.02.2011 bola zrušená vyživovacia povinnosť otca X. voči dcére s účinnosťou od 01.03.2011. Otec maloletého je živnostník, jeho mesačné náklady činia 880 eur t. j. nájom za byt, 188,20 Eura, 15,-Eur záloha na elektrinu, 12,-Eur investičné poistenie mal. Q., 22,90 Eura

vlastné úrazové poistenie, 150,-Eur odvody do poisťovne, 150,-Eur strava, 120,-Eur doprava do práce, 50,-Eur mobilný eur, 70,-Eur ďalšie bežné výdaje. Vyživovaciu povinnosť má iba k mal. Q.. Z daňového priznania za rok 2010 vyplýva, že mal príjmy vo výške 11.615,-Eur a výdavky 11.363 eur, rozdiel príjmov a výdavkov činil 253,-Eur. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že návrh je dôvodný, keď rodičia nezdieľajú spoločnú domácnosť, preto súd zveril mal. Q. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať sumou 100,-Eur mesačne od 01.04.2010 do 31.08.2011. V tom čase navštevoval maloletý 9. ročník základnej školy a od 01.09.2011, kedy bol prijatý na strednú školu, súd určil vyživovaciu povinnosť v sume 120,-Eur mesačne.

Uvedený rozsudok napadla odvolaním matka maloletého. Žiadala priznať výživné za obdobie od 01.04.2010 do 31.08.2011 vo výške 120,-Eur a od 01.09.2011 vo výške 150,-Eur. Nesúhlasila s postojom súdu prvého stupňa, ktorý sa neustále zameriaval len na daňové priznanie otca maloletého, s ktorým žila v spoločnej domácnosti 13 rokov a veľmi dobre pozná jeho príjmy. Daňové priznanie nekorešponduje s jeho skutočnými príjmami. Nesúhlasila s tým, že súd prvého stupňa si neoveril pravdivosť jej tvrdenia ohľadom stavov na účte otca maloletého k 01.05.2009 a k 01.01.2010. Tieto sumy, ktoré namietala si otec maloletého dokázal odložiť v priebehu 2 rokov a popri tom viesť nadštandardný život. Syna ničím za posledné tri roky neobdaroval, v čase jeho nástupu na strednú školu mu nijak nepomohol, hoci ho o to požiadal. Pôvodne sa dohodli na výživnom 165,-Eur a otec maloletého neustále tlačí sumu čo najnižšie a to nie je v dôsledku jeho finančnej neschopnosti, ale z dôvodu akéhosi postretania syna, že sa odmieta s otcom stretávať. V konaní jej bola podsúvaná myšlienka, že proces trvá už dlho a takýto postoj považovala za neprofesionálny.

K podanému odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý žiadal prehodnotenie rozsudku súdu prvého stupňa v prospech mal. dieťaťa.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ) a dospel k záveru, že je potrebné toto rozhodnutie podľa zmeniť, keďže nie sú podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

Matka maloletého na odvolacom pojednávaní uviedla, že otec prispieva na výživu mal. Q. tak, ako bolo určené súdom prvého stupňa a splatil aj zaostalé výživné. Pri predchádzajúcich dvoch rozhodnutiach súdu prvého stupňa, ktoré boli následne odvolacím súdom zrušené sa neodvolala, nakoľko si myslela, že do nástupu syna na strednú školu určené výživné postačí. Poukázala na to, že v čase, keď sa otec maloletého zo spoločnej domácnosti odsťahoval, zostal jej prázdny byt a musela si zobrať pôžičku, ktorú spláca po 94,-Eur mesačne. Prísľub otca z januára 2010, že bude platiť výživné vo výške 165,- Eur mesačne považovala až do dňa podania návrhu v danej veci o zvýšenie výživného za dohodu , na základe ktorej jej otec mal. syna rozdiel na výživnom doplatí. K príjmu otca sa presnejšie vyjadriť nevedela, ale uviedla, že vždy, aj v minulosti prispieval na domácnosť sumou 200,-Eur mesačne. Občas kúpil do bytu zariadenie, ako televízor, chladničku, prípadne iné veci, ale náklady súvisiace s chodom domácnosti platila výhradne ona. Dcéra X. býva s ňou v spoločnej domácnosti, externe študuje, na domácnosť neprispieva. Príjem má iba občas z brigádnickej činnosti. Výdavky na syna týkajúce sa len jeho vreckového, stužkovej, zakúpenia notebooku a iných obdobných vecí činia okolo 130 eur mesačne, čo ešte nezohľadnila stravu, oblečenie, hygienické a školské potreby.

Odvolací súd vypočul v konaní ako účastníka otca mal. Q.. Tento uviedol, že doposiaľ splnil v zmysle rozsudku súdu prvého stupňa svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi, a v tomto smere nemá podlžnosti. Od doby, čo syn študuje na strednej škole je ochotný prispievať na jeho výživu sumou 120,-Eur, keďže mu platí aj životné poistenie 12,-Eur mesačne. Poukázal na svoje náklady, ktoré sa pohybujú vo výške 188,20 Eura za nájomné za obecný byt, zálohu na elektrinu 16,-Eur mesačne, poistka na mal. 12,-Eur mesačne a strava ho vychádza okolo 180,-Eur mesačne. Okrem toho má náklady na oblečenie. Ďalej si platí svoje poistenie ročne v korunách 11.340,- Sk. Potvrdil, že pôvodne mali s matkou dieťaťa dohodu o výške výživného 165,-Eur mesačne, ale výživné v takejto výške finančne nezvládal. Osobne mu na jeho spotrebu zostáva mesačne asi 200-220,-Eur. K otázke, z čoho vykrýva svoje finančné osobné výdavky, ktoré podľa jeho vlastného udania prevyšujú to, čo mu z podnikateľskej činnosti na tieto výdavky ostáva uviedol, že berie priebežne finančne prostriedky zo svojho podnikateľského účtu. Vyživovaciu

povinnosť má len voči mal. Q.. Poprel, že by mal príjem tzv. „na čierno“, keď zákazníci, ktorým vykonáva elektrikárske práce, potrebujú mať na tieto práce doložený aj doklad.

Zvažuje zamestnanie u firmy, pre ktorú vykonáva servis ako živnostník, a kde by mohol zarábať okolo 700,-Eur netto mesačne a to vzhľadom k tomu, že podnikanie v jeho obore v rokoch 2010, 2011 a v súčasnosti nie je také, ako tomu bolo v rokoch 2008 a 2009. Podľa otca maloletý ako stredoškolák potrebuje na svoje mesačné náklady zhruba 200,-Eur.

Kolízna opatrovníčka na pojednávaní žiadala určiť výživné na maloletého Q. za obdobie od 1.4.2010 do 31.8.2011 sumou 130,-Eur mesačne a od 1.9.2011 vzhľadom na vyspelosť maloletého a jeho náklady súvisiace so štúdiom sumou 200,-Eur mesačne.

V časti zverenia maloletého Q. do osobnej starostlivosti matky bolo rozhodnuté právoplatne už v poradí prvým rozsudkom súdu prvého stupňa č. k. -95 zo dňa 29.11.2010. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému bol zrušený uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -118 zo dňa 24.2.2011 a ďalší rozsudok súdu prvého stupňa o určení výšky výživného na maloletého vo výške 120,-Eur mesačne od 1.4.2010 č. k. -154 zo dňa 4.5.2011 bol uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -190 zo dňa 29.7.2011 opätovne zrušený a vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom, ktorý je predmetom preskúmavania v tomto odvolacom konaní a ktorý v podstate riešil už výlučne otázku určenia výživného na maloletého Q..

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

Odvolací súd po doplnení dokazovania výsluchom účastníkov dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti určenia výživného za obdobie od 1.4.2010 do 31.8.2011 potvrdiť a za obdobie od 1.9.2011 zmeniť tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 150,- Eur mesačne. K tomuto záveru súd prvého stupňa dospel vychádzajúc z možností a schopností výživou povinného otca a odôvodnených potrieb maloletého syna, keď v čase do 31.8.2011 bol maloletý žiakom Základnej školy a až od 1.9.2011 sa stal žiakom Strednej školy a jeho výdavky v súvislosti s týmto štúdiom nepochybne vzrástli.

Odvolací súd bral do úvahy príjem matky s jej priemerný mesačným zárobkom 463,11 Eur a s invalidným dôchodkom 351,50 Eur, ako aj jej kompenzačné príspevky súvisiace so zdravotným postihnutím vyplácané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v celkovej výške 48,17 Eur. Vyživovaciu povinnosť má matka iba k maloletému Q.. Dcéra X.ije v spoločnej domácnosti s matkou bez vlastného príjmu. Súd však konštatoval, že je schopná vzhľadom na svoje vzdelanie a vek sa sama živiť. Otec maloletého vychádzajúc z daňového priznania za rok 2010 mal príjmy 11.615,-Eur a výdavky 11.363,-Eur, teda rozdiel príjmov a výdavkov činil 253,-Eur, ako sám však uviedol na odvolacom pojednávaní, jeho mesačné výdavky sa blížia do výšky 400,-Eur (188,20 nájomné, 16,-Eur záloha na elektrinu, poistka na maloletého 12,-Eur, strava 180,-Eur mesačne a okrem toho oblečenie).

Z uvedeného potom vyplýva, že príjem otca oficiálne uvádzaný v daňovom priznaní nezodpovedá jeho reálnym príjmom. Pokiaľ otec maloletého nie je schopný v dostatočnej miere pokrývať nevyhnutné potreby svojho syna, má možnosť ako aj sám uviedol, nastúpiť do pracovného pomeru, z ktorého je predpoklad, že by jeho príjem mohol činiť 700,-Eur netto mesačne. Z takto ustálenej sumy je potom súdom určené výživné 150,-Eur mesačne počnúc od 1.9.2011 adekvátne odôvodneným potrebám maloletého a možnostiam a schopnostiam výživou povinného otca.

Z hľadiska posúdenia návrhu matky podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine mal odvolací súd za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd akceptoval určenie výživného od 1.4.2010 a to napriek tomu, že návrh podávala matka dňa 2.8.2010, keď táto poukázala na dohodu rodičov o platení výživného vo výške 165,-Eur mesačne, ktorú dohodu otec maloletého pred súdom aj potvrdil, a keď matka predpokladala, že dlh na výživnom do tejto výšky otec maloletého dodatočne uhradí. Vzhľadom ku skutočnosti, že otec maloletého mal výživné vo výške 100,-Eur za obdobie od 1.4.2010 do 31.8.2011 vysporiadané, odvolací súd sa zaoberal so zameškaným výživným za čas od 1.9.2011 do 30.4.2012 a dospel k záveru, že pokiaľ si otec maloletého plnil vyživovaciu povinnosť vo výške 100,-Eur mesačne, ako to obaja rodičia maloletého potvrdili, za obdobie týchto 8 mesiacov dlhuje na výživnom 8 x 50,- Eur = 240,-Eur, ktorú sumu mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 40,-Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.