Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-22-2004.pdf
PDF · 112.76 KB
Case nature
Subarea
3T/22/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Halvoňovej a prísediacich Jarmily Fröhlichovej a Terézie Molnárovej v trestnej veci obžalovaného B. G. a spol. pre trestný čin podľa § 9 odsek 2, § 185 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.05.2012 v Bratislave takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1.) B. G. Á. B. R. P. W. S. Ý.: nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom I. č. XXX, prechodne bytom S., Za Š. č. X, súkromného podnikateľa, na slobode,
2.) Q. F. J. T. D. Z.: nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O., S. č. XX,
u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, že
1.) obžalovaní B. G. a Q. F.
v presne nezistenom čase asi o 22.00 hod dňa 18.03.2003 B. G. st. odovzdal obžalovanému B. mladšiemu igelitový sáčok s 8 kusmi šulcov hnedej farby o hmotnosti 1,200 kg a 2 ks elektrických rozbušiek a ten následne obžalovanému Q. F., pričom expertízou vykonanou KEÚ PZ Bratislava bolo zistené, že sa jedná o banskú skalnú trhavinu Gelamon 30 a priemyselné elektrické rozbušky,
2.) obžalovaný B. G.
ako konateľ spoločnosti U. Bratislava, s.r.o., so sídlom V. v Bratislave od mesiaca február roku 2002 do 8.4.2003 neplatil spoločnosti Slovgram, nezávislej spoločnosti výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov primeranú odmenu za použitie zvukových záznamov počas verejného prenosu pri usporiadúvaní diskoték, ktoré mu priamo vyplývali z § 47 ods. 2 písm. d), ods. 3 Autorského zákona č. 383/1997 Z.z. v platnom znení, čím spoločnosti Slovgram, „kolektívnej správe práv“ oprávnenej zastupovať aj práva výkonných umelcov, so sídlom Jakubovo námestie č. 14, Bratislava, spôsobil škodu vo výške najmenej 34.200,- Sk,
t e d a
v bode 1.) rozsudku obž. B. G. a Q. F.
- spoločným konaním bez povolenia sebe a inému zadovažovali výbušniny.
v bode 2.) obžalovaný B. G.
- so zvukovými záznamami, ktoré sú predmetom práva príbuzného autorskému právu neoprávnene nakladal spôsobom, ktorý patrí inému nositeľovi týchto práv.
č í m s p á c h a l i
v bode 1.) rozsudku obž. B. G. a Q. F.
spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku,
v bode 2.) rozsudku obžalovaný B. G. trestný čin porušovania autorského práva podľa § 152 odsek 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku. Za to sa o d s u d z u j ú
Obžalovaný B. G.
Podľa § 185 odsek 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, § 35 odsek 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 58 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku súd obvinenému výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku ukladá skúšobnú dobu v trvaní 2 ( dva) roky.
Obžalovaný Q. F.
Podľa § 185 odsek 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, § 35 odsek 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 58 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku súd obvinenému výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku ukladá skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Zároveň sa zrušuje rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T 59/2004 zo dňa 12.08.2004 vo výroku o treste ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce pokaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných B. G., Q. F., svedkov Q. G. U. W., E. V., H. X., K. Š., Q. G., oboznámením príkazu na domovú prehliadku, zápisnice o vykonaní domovej prehliadky s fotodokumentáciou, zápisnice o ohliadke miesta činu, odborného vyjadrenia, oprávnenia Ministerstva kultúry SR č. 3/2004, 1/1998, 1/2004, vyčíslenia škody poškodenou organizáciou SLOVGRAM, správy Ministerstva Kultúry, zmluvy o prenájme nebytových priestorov, úradných záznamov, hodnotení na obžalovaných, odpisov z registra trestov, ostatného spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho a zistil skutkový stav zhodný s výrokovou časťou tohto rozhodnutia.
K bodu 1 rozsudku.
Obžalovaný B. G. spáchanie trestného činu kladeného mu obžalobou za vinu v plnom rozsahu poprel. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že dňa 18.03.2003 sa v jeho podniku neudialo nič, čo sa píše v uznesení o vznesení obvinenia. Na upresnenie uviedol, že dňa 20.03.2003 v podniku zhorela chladnička a preto s kuchárom túto vymenil za druhú, ktorá bola funkčná. Keď dobrú chladničku odťahoval od steny v miestnosti vedľa kuchyne zbadal nejaké veci, ktoré boli hodené za ňou. Boli tam suché vianočky a igelitová taška žltej farby. Myslel si, že sú v nej suché rohlíky. Tašku zobral do rúk a otvoril ju. Zbadal tam nejaké šúlky červenej farby. Zavolal kuchára, aby prišiel dole a ukázal mu čo našiel. Kuchár Q. F. si obsah tašky pozrel a povedal, že je to nejaká výbušnina. V taške okrem toho našiel aj
nejaké kovové valčeky s dvoma drôtikmi. Uvedenú tašku položil vedľa na stoličku a kuchár prekladal mäso z pokazenej chladničky do dobrej. Následne odišiel on sám do Tatrabanky. Nevie koľko bolo hodín, keď v podniku začul krik. Keď prišiel do reštaurácie, videl policajtov, ktorí ho hneď volali do kuchyne, dali mu niečo podpísať. Videl, ako si dvaja policajti niečo ukazujú v tom zmysle, že niečo našli. Ukazovali na stoličku, na ktorej bola položená žltá igelitová taška s výbušninou, ktorú našiel. Neskôr sa pýtali na nejaké auto, on nevedel o čom hovoria. To, že výbušninu našli v otcovom aute, je pre neho záhadou.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný B. G. využil svoje zákonné právo a odmietol sa k veci vyjadriť.
Obžalovaný Q. F. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní najprv vypovedal zhodne ako obžalovaný B. G. mladší. Následne dňa 12.05.2003 a 19.08.2003 vypovedal, že po príchode B. G. staršieho prišiel za ním do kuchyne B. G. mladší, a pochválil sa mu, že má trhavinu neznámej značky a opýtal sa ho, či takéto niečo pozná a či by mu vedel niečo o tom povedať. Keď sa spýtal B. G. mladšieho načo mu je, tento odpovedal, že pre vlastnú potrebu. Medzi zubami povedal, že by radšej vyhodil podnik do luftu, než akoby ho mal niekomu dať alebo prenechať. Už si presne však nespomína, ale vtedy sedel za stolom s Q. G. a B. G., starším. Dodal, že videl, ako B. G. prišiel do podniku asi o 18.00 hod. s nejakou žltou igelitkou, ale nevenoval tomu pozornosť. Keď sa ho opýtali, odkiaľ to má povedal, že to mal schované u otca na povale v Košiciach. Na vysvetlenie rozporov vo svojich výpovediach uviedol, že jeho pravú výpoveď / má sa na mysli výpoveď zo dňa 21.03.2003/ spísal pod tlakom rodiny G. a vypovedal tak, ako tú trhavinu tam mal niekto podstrčiť.
Na hlavnom pojednávaní uviedol, že mal prísť za ním obž. B. G., ktorý mal niečo nájsť - boli to nejaké šulce zabalené v mastnom papieri. Povedal, že tašku so šulcami našiel za chladničkou v zadnom sklade. Podobalo sa to na nejakú výbušninu. Čo bolo ďalej s taškou nevedel.
Bol raz prítomný pri konflikte obžalovaného B. G. a G., kedy mal B. G. ml. povedať, že radšej podnik vyhodí do vzduchu, ako by mu ho mal dať.
Nákup tovaru uskutočňovali len motorovým vozidlom zn. Žiguli.
Pokiaľ ide o svedka Q. G., tak tento býval v podniku so súhlasom B. G. ml., mal v podniku otvorený účet na jedlo a pitie a táto suma sa mu strhávala z výplaty.
Na dotaz, aby odstránil rozpory vo svojich výpovediach obžalovaný Q. F. uviedol, že pravdivá je jeho výpoveď z 12.05.2003 - t.j. výpoveď z prípravného konania.
Svedok Q. G. - brat obžalovaného B. G. - vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že k výbušnine sa vyjadriť nevie. Nezbadal, že by jeho brat bol v kontakte s podozrivými osobami.
Na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetnej firme pracoval ako prevádzkar. Deň pred tým, ako došlo k nájdeniu výbušnín prišli osobným vozidlom zn. Renault spolu s bratom a otcom do Bratislavy. V predmetný deň sedeli v kancelárii, keď počuli buchot a následne zistili, že prišli policajti. Až keď odchádzal z podniku zistil, že sa mala v podniku nájsť nejaká výbušnina. O tom, že by sa predtým mala v podniku nejaká výbušnina nachádzať, vedomosť nemal.
Vozidlá Renault a Žiguli sa používali na rozvoz potravín, a nákup tovaru.
Svedok Q. G. v prípravnom konaní vypovedal, že v mesiaci marec 2003 sa dozvedel, že B. G. starší aj mladší mali pre sebe výbušniny a tieto zaniesli nejakému mužovi do reštaurácie U. v Bratislave, ktorý robí v kuchyni. Tento to aj ukazoval jednému mužovi pri stole v uvedenom podniku.
Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že mal vedomosť o tom, že v podniku sa majú nachádzať výbušniny a ktoré majú patriť B. G.. Uviedol, že to mal rozprávať Q. F., keď popíjali v reštaurácii, F. tam mal aj behať s igelitkou výbušnín
Na otázky svedok ďalej uviedol, že on oznámil polícii, že v reštaurácii sa majú nachádzať výbušniny. Po telefonickom oznámení prišli na miesto dvaja príslušníci PZ v civile s tým, aby preverili informáciu svedka G. a vtedy svedok ulomil kúsok z výbušniny, ktorá sa nachádzala v igelitovej taške pri kuchyni a
odovzdal ju policajtom. Výbušnina vyzerala ako plastové šulce. On sám má ukončenú vojenskú leteckú školu a pracoval 15 rokov ako zbrojár, takže v trhavinách sa vyzná.
Asi do 2 hodín prišli už na miesto viacerí policajti.
Na otázky obhajkyne svedok ďalej uviedol, že v predmetnej reštaurácii sa zdržiaval aj po marci 2003. Keď tam prišla polícia videl výbušniny a predtým videl igelitku, v ktorej boli výbušniny, ale konkrétne výbušniny nevidel. Nemal však vedomosť o tom, že by tieto výbušniny mal následne niekto použiť.
Svedok U. W. vypovedal v prípravnom konaní, že si pamätá, že niekedy v mesiaci február 2003 B. G. ml. behal po krčme a zákazníkom ponúkal výbušninu danubit aj s rozbuškami. G. pristúpil aj k nemu a povedal „ mám na predaj 5 kg výbušnín Danubit aj s rozbuškami, ale musím ich priviesť z východu, ak by bol o ne záujem“. Povedal mu, že spraví cenu a to 20.000,-Sk za 1 kilogram. Keď mu povedal, že s takými vecami nechce mať nič spoločné, G. pokračoval ďalej, to znamená, že znova začal behať, po krčme a pýtal sa ľudí, či nemajú o uvedené záujem. Nevidel a ani nepočul, že by podobný tovar okrem G. mladšieho ponúkal na predaj aj niekto iný. Ešte počul od B., že radšej vyhodí podnik do vzduchu, akoby mal vrátiť predchádzajúcemu majiteľovi.
Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol že sa na predmetnú vec moc dobre nepamätá. Mal vedomosť o tom, že v podniku niekto ponúkal nejaké výbušniny alebo zbrane. On osobne počul, že B. G. ponúkal Danubit. Mal byť pri tom prítomný aj G.. Uviedol, že je pravdou to, čo vypovedal v prípravnom konaní a zotrval na tvrdení, že mu mal obž. G. ponúkať Danubit.
Svedok E. V., ktorého ako svedka navrhol vypočuť obž. G., vo svojej výpovedi na otázky obhajkyne vypovedal, že obžalovaného pozná od roku 2003 alebo 2004, pričom nevedel, pri akej príležitosti sa zoznámili. O tom, že v podniku sa našli nejaké výbušniny sa len dopočul. Nie je pravdou, že by G. si od neho požičiaval peniaze.
Svedok H. X., ktorého výsluch taktiež navrhol obžalovaný na otázky obhajkyne uviedol, že bol konateľom spoločnosti IB. Presne k otázke akým spôsobom prebiehal výkon strážnej služby v areáli podniku presne uviesť nevedel. Kontrolu objektu vykonávali v čase od 21.00 do 03.00 hod, pričom zabezpečovali parkovisko a uzatvorenie objektu. Nemal hlásenie od svojich pracovníkov, že by sa v objekte mala nachádzať trhavina. Pri vykonávaní strážnej služby postupovali v súlade so zákonom.
Svedok ďalej uviedol, že nemal vedomosť o tom, že konkrétny strážený objekt mal byť prepadnutý neznámymi osobami. V takomto prípade SBS ani nemá oprávnenie konať, na to sú orgány činné v trestnom konaní.
Z listinných dôkazov súd poukazuje predovšetkým na záznamy o vykonaných domových prehliadkach ako i prehliadky iných nebytových priestorov. I keď pri domových prehliadkach obžalovaných výsledok bol negatívny, pri prehliadke predmetnej reštaurácie bol nájdený na chodbe z kuchyne pri plechových skriniach igelitový sáčok s 8 šulcami hnedej farby o hmotnosti 1,200 kg a 2 kusy elektrických rozbušiek.
Pri ohliadke osobného motorového vozidla zn. Renault Clio, červenej farby EČ: S. XXX O. bola nájdená pod sedadlom vodiča igelitová taška s nápisom TESCO, v ktorej sa nahádzali 3 kusy šulcou hnedej farby a pokladničný doklad z obchodného domu Tesco v Košiciach. Súčasťou obhliadky motorového vozidla je i fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé, že skutočne sa vo vozidle nachádzala predmetná taška s dokladom z pokladne z obchodného domu Tesco a jednalo sa o totožné výbušniny aké boli nájdené na chodbe reštaurácie U.
Skúmaním nájdených 11 predmetov z plastickej červenohnedej hmoty, ktoré boli rozdelené do 2 skupín podľa miesta zaistenia bolo zistené, že sa jedná o banskú skalnú trhavinu Gelamon 30 a priemyselné elektrické rozbušky. Trhavina Gelamon sa používala v banskom a ťažobnom priemysle, lesníctve, pri zemných prácach a na deštrukcie. Bola vyrábaná v bývalej NDR a v súčasnosti sa už nedováža. Na iniciáciu trhaviny Gelamon je potrebné pôsobenie detonačnej vlny, čo mohli urobiť predložené rozbušky.
Nadobúdanie, držba a používanie výbušnín a výrobkov obsahujúcich výbušniny podlieha zákonu SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov
a vyhláške SBÚ č. 71/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Legálne nadobudnutie trhaviny a rozbušky nepovolanou osobou nie je možné.
K bodu 2 rozsudku
Obžalovaný B. G. vo svojej výpovedi uviedol, že zo spáchania predmetného skutku sa necíti byť vinným. On podnik preberal vo februári v roku 2002a až do apríla 2002 diskotéky nevykonával. Uviedol, že on osobne sa na SOZ informoval ohľadom platenia poplatkov, avšak bolo mu oznámené, že poplatky platia tí, ktorí robia diskotéky, teda DJ, teda osoby , ktoré používajú nosiče. Z toho dôvodu so SLOVGRAMOM ani žiadnu zmluvu nepodpísal.
V apríli v roku 2003 mu bol zaslaný list zo Slovgramu, ktorým bol vyzvaný, aby si predmetné záležitosti dal do poriadku, následne sa skontaktoval s p. V., ktorému vysvetlil, že celú agendu jeho podniku mu zhabala organizovaná skupina V. a G.. Z jeho strany nebol úmysel porušovať zákon, čo zástupca Slovgramu podľa vyjadrenia obžalovaného pochopil.
Na otázky obhajkyne obžalovaný uviedol, že mal v podniku aj hracie automaty Juckbox, na ktorých boli ochranné známky Slovgramu ale poplatky za ich používania platil spoločnosť, od ktorej mal automaty zapožičané.
Svedkyňa K. Š. vo svojej výpovedi uviedla, že spoločnosť SLOVGRAM zabezpečuje alebo zastupuje výkonných umelcov na území Slovenskej republiky, pričom v zmysle autorského zákona sú organizácie, ktoré používajú zvukové záznamy, napríklad počas usporadovania diskoték, povinné platiť primeranú odmenu. Túto odmenu sú povinné platiť našej spoločnosti SLOVGRAM. V danom prípade v roku 2003 v U. D. BA dochádzalo k verejnému prenosu pri usporiadávaní diskoték v zmysle autorského zákona 2 x do týždňa neviem, či táto informácia bola získaná cestou externého pracovníka alebo z internetu. V danom prípade ž prevádzkovateľom U. BA nebola uzatvorená zmluva, bola tu len výzva na uzavretie zmluvy s našou organizáciou. Ja mám spise doklad o tom, že návrh tejto zmluvy bol zaslaný do U. BA následne bol pre poslaný do Košíc, kde ju adresát prevzal avšak, ku kontakte s nami nedošlo. Pokiaľ sa obžalovaná bráni tým, že platil poplatky Soze. Soza zastupuje autorov a cez Sozu nie je možné vysporiadať práva a výkony umelcov a výrobcov. Výkonný umelec jen napríklad hudobník, spevák a výrobca ten čo zachytil zvuk na záznam.
Svedkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ ide o DJ, tento môže požiadať Slovgram o bezplatnú licenciu, avšak poplatky je povinný platiť prevádzkovateľ z dôvodov, že k nemu chodia návštevníci a on má z toho tržby a je používateľom predmetu ochrany. Obvykle DJ neplatí ochranárskym spoločnostiam poplatky, ale môže dôjsť k dohode medzi DJ a prevádzkovateľom s tým, že tieto poplatky bude platiť DJ. Táto zmluva v danom prípade medzi B. G. a DJ uzatvorená nebola. Slovgram striktne vychádza z ustanovení Autorského zákona, kde sa hovorí, že povinnosť platenia poplatkov má prevádzkovateľ, avšak v rámci slobodných zmluvných vzťahov túto povinnosť môže na seba prevziať i iná osoba po dohode s povinným subjektom.
Svedkyňa ako príklad uviedla, že je to tak napr. v prípade kultúrnych domov, kde si DJ prenajme priestory na vykonanie diskotéky a vtedy on je platcom poplatkov na základe dohody, pretože on získal zisk.
Na otázky obhajkyne svedkyňa ďalej uviedla, že i DJ používa predmet ochrany avšak musí mať licenciu na uskutočňovanie verejného prenosu nosičom, ale nie je povinným subjektom na primeranú odmenu ako prevádzkovateľ.
Spoločnosť Slovgram zaslala v danom prípade výzvu na uzatvorenie zmluvy do sídla spoločnosti podľa výpisu z obchodného registra do Košíc dňa 28.03.2003 a táto výzva bola riadne i prevzatá dňa 02.05.2003.
Spoločnosť Slovgram údaje o kapacite prevádzok získava jednak z údajov prevádzkovateľa alebo z údajov napr. požiarnej správy, kde sa hovorí o kapacite zariadenia.
Pokiaľ ide o získavanie informácii o počte podujatí, tieto sa získavajú napr. kontrolou podujatí zverejnených na internete alebo na základe zákona o nahlasovaní verejných kultúrnych podujatí.
Obžalovaný mal v to čase uzatvorenú zmluvu so SOZOU, takže i odtiaľ spol. Slovgram získavala informácie.
Pokiaľ ide o vyčíslenie škody, poškodená organizácia uviedla, že ak vychádza zo skutočnosti, že spoločnosť U., s.r.o., prevádzkuje diskotéky bez vysporiadania nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoorazových záznamov od 12.02.2002 / podľa Výpisu z Obchodného registra/ v rozsahu 2 podujatí za týždeň, tak do 16.09.2003 / deň podania trestného oznámenia/ by sa v zariadení U. malo uskutočniť celkom 166 diskoték. V zmysle Sadzobníka SLOVGRAM-u pre nezmluvných partnerov je poplatok za verejný prenos na diskotéke s kapacitou do 50 osôb /najnižšia kapacita/ 300,- Sk za jedno podujatie. Výška škody sa určuje ako súčin ceny jedného podujatia v zmysle Sadzobníka pre nezmluvných partnerov a počtu usporiadaných podujatí za určité obdobie. Celková výška škody v tomto prípade by teda bola 49.800,- Sk /166 x 300= 49.800,- Sk/.
Na základe dostupných ukazovateľov však možno výšku škody určiť len predbežne, nakoľko nevie spoľahlivo určiť všetky činitele potrebné na jej výpočet.
Podľa § 46 odsek 2 písmeno a) Autorského zákona výkonný umelec má výhradné právo udeľovať súhlas na vysielanie alebo iný verejný prenos svojho umeleckého výkonu, súhlas výkonného umelca nie je potrebný, ak ide o vysielanie už vysielaného umeleckého výkonu; vysielanie záznamu umeleckého výkonu, verejný prenos vysielaného umeleckého výkonu alebo o verejný prenos záznamu umeleckého výkonu / ustanovenie za bodkočiarkou sa netýka práva výkonného umelca na primeranú odmenu § 46 odsek 3/.
Podľa § 46 odsek 3 Autorského zákona výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za každé použitie svojho umeleckého výkonu; tohto práva sa nemožno vopred vzdať.
Podľa § 47 odsek 2 písmeno d) Autorského zákona výrobca zvukového záznamu má výhradné právo udeľovať súhlas na verejný proces zvukového záznamu alebo jeho rozmnoženiny prostredníctvom technického zariadenia.
Podľa § 47 odsek 3 Autorského zákona za každé použitie záznamu alebo je rozmnoženiny má výrobca právo na primeranú odmenu.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno d) Autorského zákona výrobca zvukovoobrazového záznamu má výhradné právo udeliť súhlas na verejný prenos zvukovoobrazového záznamu alebo jeho rozmnoženiny prostredníctvom technického zariadenia.
Podľa § 49 odsek 2 Autorského zákona za každé použitie zvukovoobrazového záznamu alebo jeho rozmnoženiny má výrobca na primeranú odmenu.
Podľa § 48 odsek 1 Autorského zákona primeranú odmenu uhradí ten. Kto vysielaním, opakovaným vysielaním, káblovou retransmisiu, verejným predvedením alebo iným verejným prenosom použije zvukový záznam alebo jeho rozmnoženinu. Táto odmena sa rozdelí medzi výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd mal v plnom rozsahu za preukázané, že obžalovaní B. G. a Q. F. sa dopustili žalovanej trestnej činnosti. Na základe záverov vykonaného dokazovania súd upravil i znenie skutkovej vety.
Obžalovaný Q. F. spáchanie trestnej činnosti kladenej mu obžalobou za vinu v bode 1 v podstate priznal.
Naopak obžalovaný B. G. spáchanie trestnej činnosti ako v bode 1, tak i v bode 2 rozsudku poprel.
Pokiaľ ide o bod 1 uviedol, že za chladničkou, ktorú odťahoval z dôvodov výmeny za novú, zbadal tašku, do ktorej keď pozrel zavolal kuchára F., ktorý mu povedal, že je to nejaká výbušnina. Následne na to odišiel do Tatrabanky. Keď sa vrátil, počul v podniku krik, videl policajtov, ktorí ho zavolali do kuchyne a dali mu niečo podpísať.
Obžalovaný Q. F. vypovedal, že G. sa mu chválil, že má trhavinu a že ju má pre vlastnú potrebu. Medzi zubami povedal, že by podnik najradšej vyhodil do luftu, než aby ho niekomu mal dať.
Výpoveď obžalovaného F. v podstate potvrdzujú i výpovede svedkov U. W. a Q. G.. U. W. uviedol, že G. mu mal povedať, že má na predaj 5 kg výbušniny zn. Danubit s rozbuškami. Túto výbušninu ponúkal i ostatným zákazníkom v podniku.
Svedok Q. G. uviedol, že mal mať vedomosť o tom, že G. mal výbušniny, ktoré mal zaniesť nejakému mužovi, ktorý robil v kuchyni U., a ktoré mal ukazovať i v uvedenom podniku.
Ďalej súd poukazuje na listinné dôkazy a to predovšetkým vykonanú ohliadku motorového vozidla zn. Renault Clio, EČ: S. XXX O., kde pod sedadlom vodiča bola nájdená igelitová taška s nápisom TESCO, v ktorej sa nachádzali 3 ks. šulcov hnedej farby a pokladničný doklad z obchodného domu TESCO v Košiciach. Následným skúmaním bolo zistené, že sa jednalo o banskú skalnú trhavinu. Ako vyplýva z výpovede sv. Q. G. predmetným vozidlom prišli deň pred tým do Bratislavy z Košíc on, jeho otec a obžalovaný.
Taktiež pri prehliadke reštaurácie bol nájdený v chodbe z kuchyne pri plechových skriniach igelitový sáčok s 8 šulcami hnedej farby - podľa následného skúmania sa tiež jednalo o banskú skalnú trhavinu a totožnú trhavinu aká sa našla pri ohliadke motorového vozidla zn. Renault Clio (uvedené vyššie).
Pokiaľ ide o skutok v bode 2 rozsudku, i spáchanie tohto skutku obžalovaným B. G., mal súd v plnom rozsahu za preukázaný.
Súd poukazuje predovšetkým na výpoveď zástupcu pošk. org. Slovgarm, K. Š., ktorá jednoznačne uviedla, že spoločnosť Slovgram zaslala do sídla spoločnosti U. v Bratislave výzvu na uzatvorenie zmluvy a táto výzva bola riadne i prevzatá dňa 02.05.2003 avšak spoločnosť U. na výzvu nereflektovala.
Spoločnosť Slovgram zastupuje výkonných umelcov na území Slovenskej republiky, pričom v zmysle Autorského zákona sú organizácie, ktoré používajú zvukové záznamy povinné platiť primeranú odmenu. V danom prípade v spoločnosti U. v Bratislave dochádzalo v roku 2003 k verejnému prenosu zvukových záznamov pri usporiadúvaní diskoték v zmysle autorského zákona, dvakrát do týždňa.
Na námietku obhajoby že povinnosť platiť poplatky v danom prípade má DJ, svedkyňa uviedla, že DJ požíva predmet ochrany avšak musí mať licenciu na uskutočňovanie verejného prenosu nosičom, ale nie je povinným subjektom na primeranú odmenu ako prevádzkovateľ. Obvykle DJ neoplatí ochranárskym spoločnostiam poplatky, ale môže dôjsť k dohode medzu DJ a prevádzkovateľom s tým, že DJ bude platiť poplatky, V tomto prípade tak však tomu nebolo. Nebola o tom predložená žiadna zmluvy a ani obžalovaný neuviedol skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by takáto zmluva bola uzavretá.
Obžalovaní B. G., ml. a Q. F. tým, že sebe a inému zadovážili výbušniny, ktoré ponúkali na predaj, naplnili po stránke objektívnej a subjektívnej všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.
Pri hodnotení osoby obžalovaných súd zistil, že obžalovaný B. ml., doteraz súdne trestaný nebol, z miesta bydliska bližšie nie je hodnotený.
Obžalovaný Q. F. bol do teraz 3 krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava 4 pre trestný čin podľa § 213 ods. 1 trestného zákona k podmienečnému trestu odňatia slobody. Z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je.
Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výške, vychádzal súd z ustanovení § 31 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku sledujúc pri tom účel trestu vymedzený v § 23 odsek 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku. Súd pri to prihliadol na stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaných, na druhej strane súd zohľadnil v prípade obžalovaného B. ml., že tento nebol doteraz súdne trestaný. V neposlednom rade súd zobral do úvahy i časové hľadisko kedy došlo ku spáchaniu skutkov.
Keďže obžalovaný Q. F. sa trestnej činnosti dopustil v súbehu s trestným činom, pre ktorý už bol právoplatne odsúdený, súd v jeho prípade použil ustanovenia platné preukladanie súhrnného trestu v zmysle § 35 odsek 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že na nápravu a prevýchovu obžalovaných bude dostatočné pôsobiť trestom nespojeným s obmedzením osobnej slobody a ktorý súd vymeral na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 2 rokov. Výkon uloženého trestu súd obžalovaným odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. V prípade obžalovaného G. ml., súd použil pri ukladaní trestu ustanovenia platné pre ukladanie úhrnného trestu, pretože súd odsudzoval obžalovaného za spáchanie dvoch skutkov.
Počas skúšobnej doby súd bude skúmať správanie sa obžalovaných a keď zistí, že títo viedli v skúšobnej dobe riadny život vysloví, že sa osvedčili. V opačnom prípade súd nariadi výkon uloženého trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 8 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Krajský súd v Bratislave cestou Okresného súdu Bratislava III.