Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-216-2011.pdf
PDF · 109.65 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/216/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletého V. Z., D.. X.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I, na návrh matky: A.. G. Z., D.. XX.X.XXXX, N. Z. XX, G., zast. advokátkou JUDr. Kristínou Piovarčíovou, so sídlom Štúrova 20, Košice, za účasti otca: L.. O. B., D.. XX.X.XXXX, N. N. X, G., v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Z v y š u j e výživné pre maloletého V. Z., D.. X.XX.XXXX od 18. 10. 2011 do budúcnosti zo sumy 120 € na sumu 160 € mesačne, ktoré je otec povinný posielať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
D l ž n é v ý ž i v n é, ktoré vzniklo jeho zvýšením od 18.10.2011 do 30.4.2012 vo výške 256,77 € súd povoľuje otcovi splácať spolu s bežným výživným v 20 € mesačných splátkach až do zaplatenia.
Tým m e n í výšku výživného určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. 11P/151/2008-70 zo dňa 18.3.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 7CoP/158/2009-93 zo dňa 25.6.2009.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého podala dňa 18.10.2011 návrh na zvýšenie výživného zo strany otca pre maloletého zo sumy 120 € na sumu 250 € mesačne počnúc dňom 1.9.2011. Vo svojom návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. 11P/151/2008-70 zo dňa 18.3.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 7CoP/158/2009-93 zo dňa 25.6.2009 bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 120 € mesačne počnúc dňom 1.10.2008. Takto určenú vyživovaciu povinnosť si otec riadne plní.
Od poslednej úpravy výživného sa potreby maloletého zmenili a náklady na ich úhradu zvýšili. Otec maloletého nie je ochotný výživné dobrovoľne zvýšiť sám.
Maloletý je od septembra 2011 žiakom 1. ročníka Gymnázia Park Mládeže v Košiciach. So začiatkom štúdia boli spojené náklady na doučovanie zo slovenského jazyka a matematiky, spolu v sume 210 € a doučovanie organizované školou v sume 100 € jednorazovo. Maloletému uhrádza poplatok za kartu ISIC v sume 20 € mesačne, obedy v sume 21,50 € mesačne, poplatok za ZRPŠ 20 € ročne. Za učebnice na slovenský a španielsky jazyk spolu s pracovnými zošitmi na začiatku školského roka uhradila približne 80 €.
Matka maloletého je zamestnaná ako vedúca lekárne na sídlisku Ťahanovce s priemerným mesačným zárobkom 1340 €. So synom bývajú v 2 - izbovom byte, za ktorý uhrádza nájomné v sume 143 € mesačne, poplatok za odpad 20 € každý tretí mesiac. Medzi jej ďalšie výdavky patrili dioptrické okuliare pre syna v sume 70 €, grafická karta pre syna do počítača 44 €. V lete boli spolu na dovolenke v Chorvátsku, celkové výdavky za zájazd a pobyt boli približne 750 € na osobu. V súvislosti s liečbou ochorenia heliobakterom uhrádza synovi približne 10 € raz za šesť mesiacov, za ošetrenie zubov približne 40 € ročne. Maloletý obľubuje bicyklovanie a v roku 2010 mu bolo zakúpené kompletné vybavenie - bicykel v sume 667 €, prilba 100 €, cyklistické nohavice 25 €, chrániče 30 € a okuliare 20 €.
Otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti TORY CONSULTING a.s. ako programátor. Okrem výživného otec neprispieva ničím, ani materiálnymi plneniami. Okrem maloletého V. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletému M.. Otec býva v 2 - izbovom byte.
Z vyjadrenia otca súd zistil, že jeho základný plat predstavuje 767 € mesačne, k čomu sa pripočítavajú prémie za realizované a zákazníkmi uhradené zákazky. Manželka V. B. je živnostníčka a pracuje pre firmu Merino Slovakia, s.r.o., so sídlom Polárna 2, Košice. Jej príjem je približne na úrovni minimálnej mzdy. Mladší syn M. je vo X. ročníku základnej školy. Za obedy v školskej jedálni platí 20 € mesačne. Navštevuje výtvarný odbor na základnej umeleckej škole, kde dochádza autobusom. Pomerne často býva chorý a má zvýšené náklady aj za zubné ošetrenia. V lete roku 2011 boli na dovolenke v bulharskom letovisku Primorsko, pobyt stál celú rodinu približne 1000 €. Pred zakúpením zájazdu pozýval na túto dovolenku aj syna V.. Bývajú v 2 - izbovom družstevnom byte. Mesačne za nájomné, elektrinu, plyn, rozhlas a televíziu uhrádzajú 176 €, s poplatkom za odpad 208 €.
Na maloletého V. prispieva mesačne sumou 120 € od 1.8.2009 a dlžné výživné za obdobie od 10/2008 do 7/2009 uhradil jednorazovo.
Otec nesúhlasil s vyjadrením matky, že synovi ničím neprispieva, pretože príležitostne mu dáva vreckové. Stretnutia so synom ponecháva na synovej iniciatíve, je kedykoľvek k dispozícii na zavolanie. Odkedy syn dochádza zo sídliska na gymnázium niekedy sa vídajú a porozprávajú v autobuse. Otec maloletého uznal, že potreby syna sa zvýšili, avšak nesúhlasil so zvýšením výživného do výšky 250 €, ako navrhovala matka.
Z potvrdenia od zamestnávateľa matky Lekáreň Remedia Košice, spol. s r.o., so sídlom Čapajevova 23, Prešov súd zistil, že priemerný čistý príjem matky maloletého za rok 2011 predstavoval 1347,84 €.
Z potvrdenia od zamestnávateľa otca spoločnosti TORY CONSULTING, a.s., so sídlom Slovenskej jednoty 10, Košice súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie 12/2010 - 11/2011 predstavoval 1.313,67 €. Z tejto sumy mu bolo mesačne zrážané v priemere 15 € na stravu a 120 € na výživné.
Zo správy kolízneho opatrovníka, okrem už vyššie uvedeného súd zistil, že matka maloletého je vedúcou lekárne na Budapeštianskej ulici v Košiciach. Otec sa so synom nestýka, približne dvakrát do roka mu zatelefonuje. Otec maloletého je od roku 2001 ženatý. Okrem maloletého V. má vyživovaciu povinnosť voči maloletému M. B., nar. 14.8.2001, ktorý je žiakom 4. ročníka základnej školy. Jeho manželka je živnostníčka s príjmom na úrovni minimálnej mzdy. Otec je zamestnaný v spoločnosti TORY CONSULTING a.s. ako programátor. Jeho priemerný mesačný príjem za rok 2011 činí 1.460 €. Za 2 - izbový byt uhrádza mesačne od 190 €. Otec maloletého uviedol, že styk s V. je na iniciatíve maloletého, stretávajú sa asi raz za dva mesiace. Okrem výživného dal synovi v lete 20 € a na meniny a narodeniny spolu 70 €.
Z výpovede matky súd zistil, že naposledy požiadala o zvýšenie výživného dňa 29.9.2008. Okresný súd Košice I rozhodol rozsudkom 11P/151/2008-70 dňa 18.3.2009 tak, že výživné zo sumy 3.000 Sk, čo je 99,58 € zvýšil na 150 € mesačne a dlžné výživné vo výške 302,50 € povolil otcovi dieťaťa splácať v 30 € mesačných splátkach. V tom čase syn V. mal 13 rokov a bol žiakom 7. ročníka základnej školy. Matka pracovala ako farmaceut v lekárni Remedia s príjmom 1.327,76 €. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala
a otec ich syna bol zamestnaný vo firme TORY Consulting a. s. ako programátor s čistým priemerným mesačným zárobkom 730,27 €, okrem toho poberal prémie. V tom čase už bol ženatý, mal syna M., ktorý navštevoval 1. ročník základnej školy a jeho manželka bola nezamestnaná. Po odvolaní, ktoré podal otec dieťaťa Krajský súd Košice zmenil tento rozsudok vo výroku o zvýšení výživného tak, že výživné zvýšil na sumu 120 € mesačne od 1.10.2008 do budúcnosti a výrok o dlžnom výživnom zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Otec už platil výživné v sume 120 € mesačne, dlh nevznikol a dlžné výživné určené nebolo.
Návrh na zvýšenie výživného podala z toho dôvodu, že syn prešiel na iný stupeň školy od 1.9.2011, je študentom gymnázia na ulici Park Mládeže v Košiciach, kam dochádza MHD, mesačne si z toho titulu dobíja kredit vo výške 10 €. Na začiatku školského roka, v septembri vynaložila 140 € len na jeho knihy, kartu ISIC, knihy z anglického a španielskeho jazyka, slovníky a pracovné zošity. Zápisné do gymnázia bolo 7 €. Vo voľnom čase sa syn začal venovať kick boxu, kde chodí približne od 9/2011, za tento krúžok sa tiež platí mesačne 10 € a raz za pol roka 30 €. K tomu potreboval zakúpiť športové oblečenie, obuv a rôzne športové potreby. Len za boxovacie vrece zaplatila 100 €. Keďže sa učí anglicky jazyk, kupuje si aj knihy v anglickom jazyku, v čom ho matka podporuje. Na konci školského roka v 9. ročníku základnej školy mu musela uhrádzať doučovanie z matematiky a zo slovenského jazyka. Chodil tam dvakrát za týždeň, pričom začiatkom každého týždňa platila 16 € a chodil tam 3 mesiace. Na imatrikuláciu mu kúpila oblek za 130 €, topánky za 90 €, košeľu, viazanku a podobne. Otec sa so synom nekontaktuje. Veľmi sporadicky mu iba telefonuje, ak idú spolu na nejakú prechádzku, otec vždy zoberie aj svojho mladšieho syna a syn vraví, že potom sa celá pozornosť prenesie na mladšieho súrodenca a on si otca ani neužije. Preto sa v poslednom čase syn o otca už ani nezaujíma. Matka žije sama so synom v dvojizbovom byte, za ktorý mesačne platí 145 € aj s inkasnými poplatkami. Za internet platí 20 €. Pracuje naďalej na tom istom mieste a v súčasnej dobe je jej čistý priemerný mesačný zárobok 1.340 €. Bola by rada, keby sa výživné pre syna zvýšilo tak, ako uviedla v návrhu na sumu 250 €. V týchto peniazoch je už zahrnutá aj suma, ktorú vynakladá na stravovanie syna. Snaží sa zabezpečovať mu pestrú a bohatú stravu už len vzhľadom k jeho športovým aktivitám. Tak isto sú to aj príspevky na hygienu a na bývanie a na zabezpečovanie jeho voľnočasových aktivít. Maloletý vo voľnom čase veľmi rád bicykluje, v roku 2010 sa mu za koncoročné vysvedčenie kúpil bicykel a v súčasnosti si stále dokupuje nejaké súčiastky, prilby, rukavice a podobne. Za bicykel zaplatila vyše 600 €. Syn Andrej má meniny aj narodeniny v novembri a decembri, kedy sú už aj vianočné sviatky a pri týchto príležitostiach mu otec zvykol poslať 70 €. Okrem toho mu posiela len súdom určené výživné.
Z výpovede otca súd zistil, že nie je pravdou, že by sa vôbec nezaujímal o potreby syna a tak isto sa snaží mu prispievať nad rámec súdom určeného výživného. V čase keď sa ten bicykel kupoval mu napríklad dal k tomu 100 € a keď sa spolu stretnú dostane od neho 20 €. Tak ako už spomenula jeho matka, pred Vianocami mu poslal 70 €. Otec sa nebráni tomu, aby prispieval na potreby syna, ale myslí si, že má rovnaký príjem ako jeho matka, niekedy je to o niečo viac a dostanú dvakrát v roku odmeny. Jeho príjem závisí od toho, aké má firma zákazky. Pracuje ako programátor vo firme TORY CONSULTING a. s. a zaoberajú sa vyvíjaním softvéru pre železničné spoločnosti. Ako už uviedol, v jeho príjmoch sú rôzne výkyvy, ktoré sú spôsobené tým, koľko práce, resp. zákaziek dostane. V priemere zarobil v roku 2011 1.300,04 €. Žije v dvojizbovom byte s rodinou, za ktorý platí mesačne 154 € a uhrádza inkaso vo výške 178 € v priemere za elektrinu, rozhlas a televíziu, plyn.
Druhý syn Jakub je vo 4. ročníku základnej školy. Tak isto navštevuje umeleckú školu, chodí na výtvarný odbor, s čím sú ročne výdavky 106 €. Jeho manželka pracuje ako živnostníčka, robí strihy a šije. Jej príjmy sú 254 € mesačne v priemere. Je si vedomý toho, že s prechodom syna na vyššiu formu štúdia sa jeho potreby zmenili a bol by som schopný na jeho výživu prispievať sumou 140 € mesačne. Je pravdou, že sa v poslednom čase menej stretávajú, ale syn už má 16 rokov a myslí si, že sám vie najlepšie, kedy by sa chcel so svojím otcom stretnúť. Aj keď ho v poslednom čase viackrát pozval na nejaké výstavy, ktoré boli v obchodnom centre Galéria a určite by ho zaujímali, neprišiel, čo otca dosť mrzelo. Všimol si, že mu ani nezablahoželal k meninám, v minulosti aspoň tieto sviatky neopomenul a blahoželal mu aspoň telefonicky. Rád by s ním zašiel na nejakú pizzu alebo na výstavu a podobne, ale keď on nemá o to záujem, tak nevie ako by to mal realizovať.
Otec predložil súdu potvrdenie o výške príjmu, v januári 2012 zarobil 1.735,06 €, vo februári 2.695,44 €, v marci podľa jeho výplatnej pásky bol čistý príjem 1.078,66 €. Otec predložil súdu aj daňové priznanie svojej manželky za rok 2011, z ktorého súd zistil, že jej príjmy boli 1.600 € ročne, za poistné uhradila 552,72 € a bez akýchkoľvek výdavkov je jej čistý príjem 253,94 € mesačne.
Otec uviedol, že aj napriek tomu, že sa zvýšil príjem do rodiny, žijú skromne, nemajú ani osobné motorové vozidlo. Na dovolenky ak idú, tak sa snažia čo najlacnejšie, chodia do Bulharska. Nechodia často na výlety, tak ako tomu bolo v minulosti, keď ešte pracoval na železnici a mohol si to dovoliť. Otec nevlastní žiadne nehnuteľnosti a čo sa týka hnuteľných vecí, cennejšiu má akurát zbierku známok, ktoré sú jeho zábezpekou na staré kolená.
Z výpovede právnej zástupkyne matky súd zistil, že sumu navrhovanú otcom ako zvýšené výživné nemôžu akceptovať. Poukázala na zvýšený príjem otca, na to, že manželka sa zamestnala a že tak isto má, i keď minimálny, príjem. Tak isto poukázala na zvýšené výdavky v súvislosti s potrebami maloletého Andreja, ktorý začal študovať na strednej škole, z čoho vyplývajú vyššie nároky. Či už na štúdium, na voľnočasové aktivity alebo na aktivity, ktoré sú zabezpečované školou a rodičia ich musia hradiť. Uspokojili by sa so sumou 250 € mesačne. Navrhli zohľadniť aj tú skutočnosť, že maloletý sa dostal do veku, kedy je vo vrchole svojho vývinu, či už čo sa týka rastu a podobne. Tak isto sa tomu musí pridať jeho výživa, ktorá potrebuje oveľa viac, napríklad na stravu a aj oblečenie mu matka kupuje ako pre dospelého muža. V súčasnosti už maloletý meria 178 cm.
Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého
dieťaťa,
b)zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, strava, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory a podobne tak, aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov.
Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní výšky výživného vychádzal a prihliadal na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.
Matka maloletého je zamestnaná v spoločnosti Lekáreň Remedia Košice, spol. s r.o., so sídlom Čapajevova 23, Prešov a jej priemerný čistý príjem za rok 2011 predstavoval 1347,84 €. Zároveň zabezpečuje plnú osobnú starostlivosť o maloletého, poskytuje mu stravu, bývanie a iné vecné plnenia súvisiace s potrebami dieťaťa.
Otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti TORY CONSULTING, a.s., so sídlom Slovenskej jednoty 10, Košice a jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 12/2010 - 11/2011 predstavoval 1313,67 €. V súčasnosti je ženatý a žije v spoločnej domácnosti s manželkou a druhým synom, ku ktorým riadne plní vyživovaciu úroveň.
Pri určovaní životnej úrovne oboch rodičov vychádzal súd aj z platových pomerov rodičov, ktoré sú v podstate zhodné. Otec má zvýšené výdavky súvisiace s druhou vyživovacou povinnosťou, ktorú má voči mladšiemu synovi. Matka zabezpečuje o maloletého Andreja plnohodnotnú osobnú starostlivosť, na čo súd taktiež prihliadal. Obaja rodičia žijú v 2 - izbovom byte. Z výdavkov predniesli len výdavky bežné, spojené s vedením domácnosti a starostlivosťou o rodinou. Na základe takto porovnaných majetkových pomerov rodičov má súd za to, že životná úroveň oboch je približne rovnaká. Taktiež má súd za to, že v súčasnosti sa maloletý podieľa na tejto životnej úrovni rodičov. Okrem jeho nevyhnutných potrieb spojených s dieťaťom jeho veku, sa venuje voľnočasovým aktivitám, ktoré predstavujú zvýšené výdavky, nie však neopodstatnené životnej úrovni rodičov. Súd súhlasí s tvrdením matky, že tým, že maloletý dovŕšil vyšší vek a začal navštevovať strednú školu, vzrástli výdavky na jeho výživu a starostlivosť. Nemožno požadovať, aby suma určená v roku 2009 pokrývala tieto zvýšené výdavky. Navyše má súd za preukázané, že rodičia sa na výnimočných zvýšených nákladoch na syna nepodieľajú v rovnakej miere. Najmä pri jednorazových zvýšených výdavkoch spojených napríklad s prípravou syna na štúdium alebo súvisiace s voľnočasovými aktivitami, nie je jeho príspevok rovnocenný príspevku matky. Preto súd neočakáva ani v budúcnosti dohodu rodičov v tejto oblasti a má za to, že je potrebné zvýšiť sumu výživného tak, aby pokryla potreby maloletého primerané jeho veku a životnej úrovni rodičov. Matka požadovala zvýšenie tejto sumy na 250 € mesačne. Takáto suma by však predstavovala 1/5 príjmu otca, čo súd nepovažuje pri existencii ďalšej vyživovacej povinnosti a starostlivosti o rodinu za primeranú výšku. Navyše má za to, že spolu s osobnou starostlivosťou matky a jej vyživovacou povinnosťou nie je táto suma dôvodná vzhľadom na vek maloletého a životnú úroveň rodičov. Súd zvýšil výživné na sumu 160 € mesačne, pričom má za to, že táto suma zodpovedá majetkovým možnostiam, schopnostiam a pomerom otca, ale najmä, že je schopná spolu so starostlivosťou matky a jej výživou zabezpečiť potreby maloletého.
Pri určení dlžného výživného postupoval súd nasledovne.
Matka podala návrh dňa 18.10.2011. Súd určoval dlžné výživné od tohto dňa, aj keď matka požadovala jeho určenie od 1.9.2011. Súd však nezistil žiadnu prekážku, ktorá by jej bránila podať návrh ku dňa 1.9.2011 a ani ona sama takúto neuviedla.
Keďže súd zvýšil výživné na sumu 160 €, rozdiel medzi pôvodne určenými 120 € predstavuje 40 €. Dlžné výživné určil súd za obdobie 6 mesiacov (november - apríl), čiže 6 x 40 € predstavuje 240 €. Za mesiac október vzniklo toto dlžné výživné za 13 dní, čo predstavuje sumu 16,77 € (40 € / 31 dní v mesiaci = 1,29 € na deň; 1,29 € x 13 dní = 16,77 €). Celkové dlžné výživné preto predstavuje sumu 256,77 €.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).