Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-194-2011.pdf
PDF · 90.05 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/194/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, advokátom so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovaným v 1. rade: O. G., D.. XX.X.XXXX, N. Š. X, A., S. X. F.: O. H., D.. XX.X.XXXX, N. Z. XX, A., právne zastúpený JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom Hlavná 11, Prešov, o zaplatenie 7.279,95 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 7.279,95 EUR spolu s 9%-tným ročným úrokom z omeškania od 5.7.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 1.801.91 EUR, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 1.365,41 EUR a iných trov (zaplatený súdny poplatok) v sume 436,50 EUR, na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou dňa 29.4.2011 navrhol žalobca zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 7.279,95 EUR spolu s 9%-tným ročným úrokom z omeškania od 5.7.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázal na to, že žalovaný v 2. rade ako vodič vozidla zavinil dopravnú nehodu, z ktorej vznikla ujma na zdraví žalovanému v 1. rade, ktorý je prevádzkovateľom (držiteľom) motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Zo žaloby zároveň vyplýva, že predmetné vozidlo nebolo ku dňu dátumu nehody povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu tak ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/200 Z.z. v platnom znení. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca poskytol dňa 22.4.2010 z poisteného garančného fondu poistné plnenie v žalovanej sume, navrhol s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. zaviazať na náhradu tejto sumy žalovaných, a to spoločne a nerozdielne. Žalobca ďalej poukázal na to, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 4 ods. zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení) a v danom prípade sa poistenie zodpovednosti vzťahovalo nielen na zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla, ale aj vodiča, pretože ide o dva odlišné subjekty. Žalovaný v 1. rade zodpovedá za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný v 2. rade zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.
Z vyčíslenia nákladov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Prešov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia zavineného treťou osobou vyplýva, že náklady vynaložené na liečenie poškodeného O. G. (žalovaného v 1. rade) predstavovali sumu 7.279,95 EUR.
Z oznámenia o poistnom plnení, likvidačnej správy a výpisu z účtu žalobcu zo dňa 22.4.2010 vyplýva, že žalobca plnil prostredníctvom spoločnosti Kooperativa Vienna Insurance Group Všeobecnej zdravotnej poisťovni žalovanú sumu.
Súd v predmetnej veci vydal dňa 28.6.2011 platobný rozkaz voči ktorému obaja žalovaní podali odpor. Žalovaný v 1. rade v rámci odporu poukázal na to, že pri dopravnej nehode bol ako spolujazdec - poškodený a nesúhlasí so zaplatením žalovanej sumy. Žalovaný v 2. rade v rámci odporu poukázal na to, že pohľadávku žalobcu neuznáva ani čo do dôvodu, ani výšky a má za to, že nie je daná jeho pasívna legitimácia s poukazom na platnú právnu úpravu.
Z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 2.2.2010 sp. zn. 3T/7/2009 vyplýva, že žalovaný v 2. rade O. H. bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 347 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b), c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dva roky. Zároveň mu bol uložený zákaz činnosti viesť všetky druhy vozidiel po dobu troch rokov. Poškodených O. G. (žalovaný v 1. rade), Sociálnu poisťovňu Bratislava, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. Bratislava súd s nárokom na náhradu odkázal na občianske súdne konanie. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.2.2010.
Žalovaný v 1. rade O. G. v rámci výsluchu pred súdom poukázal na to, že nehodu zavinil O. H., teda žalovaný v 2. rade a on aj má niesť zodpovednosť za škodu, ktorá vlastne v tejto súvislosti vznikla. Uviedol, že obaja spoločne popíjali a keď už mal dosť vypité, išiel si sadnúť na miesto spolujazdca, pričom žalovaný v 2. rade musel nasadnúť do vozidla a odísť, avšak on sa prebral až keď ho nakladali do sanitky. Zároveň uviedol, že je si vedomý skutočnosti, že nemal zaplatené povinné zmluvné poistenie, avšak podľa jeho názoru, kto si sadá do auta, má si skontrolovať všetky doklady, teda aj to, či je zaplatená poistka.
Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení, o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len cit. zákon), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, /6a/ v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
Podľa § 24 ods. 2 písm. b) cit. zákona, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Podľa § 24 ods. 3 cit. zákona, poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.
Podľa § 24 ods. 7 cit. zákona, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. a písm. a). Kancelária
je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).
Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
Na základe vykonaného dokazovania (z pripojeného trestného spisu) mal súd jednoznačne preukázané, že žalovaný v 2. rade zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej okrem iného došlo k poškodeniu zdravia žalovaného v 1. rade ako spolujazdca, v dôsledku čoho všeobecná zdravotná poisťovňa vynaložila liečebné náklady v sume 7.279,95 EUR, ktorú žalobca refundoval zdravotnej poisťovni. Zároveň je nesporné, že žalovaný v 1. rade ako prevádzkovať a držiteľ vozidla, ktorým bola spôsobená škoda nemal uhradené v čase vzniku dopravnej nehody povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 cit. zákona má kancelária (žalobca) právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu na náhradu toho, čo za neho plnila. Náhradu v zmysle tohto ustanovenia má teda žalobca voči osobe, ktorá zodpovedá za škodu, pričom to môže byť jednak prevádzkovateľ motorového vozidla, ako aj vodič v čase vzniku škody. Za osobu bez poistenia v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) cit. zákona je potrebné považovať každú osobu, ktorá zodpovedá za škodu a teda nielen osobu, ktorá nesplní povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, pretože by bolo proti zmyslu tejto právnej úpravy, pokiaľ by nebol možný postih aj proti osobe, ktorá za škodu zodpovedá na základe zavinenia, keďže opačný výklad by možnosť postihu žalobcu neprimerane zúžil. Ustanovenie § 24 ods. 7, veta prvá v spojení s § 24 ods. 1 písm. b) cit. zákona je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 134/2009). Zodpovednosť za spôsobenú škodu a tým aj zodpovednú osobu, voči ktorej je možné požadovať náhradu vyplateného poistného plnenia je potrebné ustáliť v zmysle Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný v 1. rade zodpovedá ako prevádzkovateľ vozidla v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka na základe objektívnej zodpovednosti a žalovaný v 1. rade ako vodič predmetného vozidla na základe všeobecnej zodpovednosti (zavinenia) v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd zaviazal oboch žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd žalobcovi priznal taktiež zákonný úrok z omeškania, keďže mal za preukázané, že žalobca dňa 22.4.2010 plnil poisťovni Kooperativa, ktorá vysporiadavala nárok poškodeného - všeobecnej zdravotnej poisťovne, žalovanú sumu (vrátane spracovateľského poplatku, ktorý nie je predmetom žaloby), pričom výzva na náhradu poistného plnenia bola žalovanému v 1. rade doručená 17.5.2010 a žalovanému v 2. rade 4.7.2010, preto k 5.7.2011, od kedy si žalobca uplatnil úrok z omeškania, už boli obaja žalovaní v omeškaní.
Súd v prejednávanej veci konal v neprítomnosti žalovaného v 2. rade, u ktorého bolo na vytýčený termín pojednávania dňa 9.5.2012 vykázané doručenie predvolania a taktiež aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil podaním súdu doručeným osobne dňa 7.5.2012 z dôvodu jeho práceneschopnosti. Súd však toto ospravedlnenie neakceptoval, keďže nespĺňa náležitosti ustanovenia § 119 O.s.p.. Právnemu zástupcovi žalovaného v 2. rade bol termín pojednávania oznámený ešte 17.4.2012, pričom jeho práceneschopnosť začala 23.4.2012, avšak až podaním súdu doručeným dňa 7.5.2012 oznámil dôvod odročenia pojednávania, čo podľa názoru súdu nemožno považovať za oznámenie dôvodu odročenia bez zbytočného odkladu. Návrh na odročenie pojednávania zároveň
neobsahuje deň, kedy sa právny zástupca žalovaného v 2. rade o dôvode na odročenie dozvedel a vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd konal v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného v 2. rade.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní 4.4.2012, účasť na pojednávaní 9.5.2012), z toho 4 x po 237,40 EUR za jeden úkon a 1 x 59,33 EUR za účasť na pojednávaní dňa 4.4.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania veci. Za tento úkon teda súd nepriznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, ale iba 1/4 t.j. trovy právneho zastúpenia v sume 59,33 + 20% DPH = 71.20 EUR. Súd zároveň priznal žalobcovi režijný paušál 3 x 8,89 EUR + 2 x 9,16 EUR = 44,99 EUR, ako aj náhradu za stratu času v súlade s 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za 4 začaté polhodiny po 12,71 EUR = 61,01 EUR. Ďalej priznal žalobcovi náhradu preukázaných cestovných výdavkov podľa § 16 ods. 4 cit. vyhlášky a zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za cestu Košice - Prešov a späť na pojednávania konané dňa 4.4.2012 a 9.5.2012 (76 km x 0,183 = 13,91 EUR + spotreba PHM pri spotrebe 5,9 l/100 km = 6,50 EUR + 20% DPH x 2 pojednávania) = 48,98 EUR. Celkovo teda trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1.365,41 EUR, čo spolu so zaplateným súdnym poplatkom v sume 436,50 EUR predstavuje sumu 1.801.91 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.