Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17P-69-2011.pdf
PDF · 74.25 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/69/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. vo veci starostlivosti o maloletú: I.. narodená XX.X.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L., dieťa otca: T. P., narodený XX.X.XXXX, vo výkone trestu odňatia slobody Ústav na výkon trestu odňatia slobody, V. nad L. a matky: N. N., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. T., V. o zníženie výživného takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Otec maloletej sa návrhom doručeným súdu dňa 12.12.2011, ktorý doplnil svojím podaním doručeným súdu dňa 12.1.2012, domáhal od 1.11.2011 zmeny rozsudku, ktorým bola určená jeho vyživovacia povinnosť k maloletej z doteraz určených 80,- eur mesačne na minimálnu výšku. Tvrdil, že v dôsledku toho, že vykonáva trest odňatia slobody, nemôže plniť vyživovaciu povinnosť tak, ako bolo určené doteraz.
Matka maloletej sa k návrhu vyjadrila svojím podaním doručeným súdu dňa 11.1.2012, v ktorom uviedla, že so znížením výživného nesúhlasí, pričom poukázala na náklady spojené so zabezpečovaním potrieb maloletej.
Opatrovník maloletej žiadal návrh otca zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi, a to: lustráciou otca v ZVJS (čl. 4), správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (čl. 13), správou o výške príjmu otca (čl. 16 - 18, 46 - 49), záznamom zo šetrenia pomerov (čl. 19 - 20), rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 24.11.2010, č.k. 13P/539/2010-10 a listinami z tohto spisu, trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza zo dňa 1.6.2010, č.k. 0T/32/2010-103 a uznesením zo dňa 23.2.2012, listinami zo spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 2T/182/2011 (čl. 28 - 43) a výsluchom matky maloletej. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca maloletej bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 24.11.2010, č.k. 13P/539/2010-10, a to schválenou rodičovskou dohodou na 80,- eur mesačne, pričom otec maloletej práve nemal stále zamestnanie, no práve mal možnosť sa zamestnať. Matka maloletej bola s maloletou na rodičovskej dovolenke.
Matka maloletej býva v rodinnom dome, ktorého je vlastníčkou z dôvodu, aby bolo možné zobrať úver na prerobenie tohto domu. Spolu s ňou v dome býva jej starý otec, predchádzajúci vlastník domu, ktorý na sebe nemohol zobrať úver, maloletá a ďalšie dieťa matky maloletej. Náklady na užívanie domu predstavujú 255,- eur mesačne. Matka maloletej je na materskej dovolenke, pričom má prijem z materskej vo výške 190,- eur mesačne a 44,- eur mesačne sú prídavky na deti. Okrem toho na dohodu
ako upratovačka na čiastočný úväzok zarobí 112,- eur mesačne. Na staršiu dcéru od jej otca dostáva výživné vo výške 100,- eur mesačne. Maloletá trpí alergiami a má detskú anorexiu, čo si vyžaduje časté návštevy u lekára.
Otec maloletej bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza zo dňa 1.6.2010, č.k. 0T/32/2010-103 odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky na trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov, pričom dňa 23.2.2012 bolo nariadené, že tento podmienečne odložený trest sa vykoná. Otec maloletej bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza zo dňa 3.12.2010, č.k. 3T/211/2010-53, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.8.2011, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy, keďže si neplnil vyživovaciu povinnosť k maloletej J. I. a to na odňatie slobody v trvaní osem mesiacov nepodmienečne, pričom výkon tohto trestu nastúpil dňa 4.11.2011. Otec maloletej bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.1.2012, č.k. 2T/182/2011-115, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy, keďže si neplnil vyživovaciu povinnosť k maloletej I. N., a to na odňatie slobody v trvaní 15 mesiacov nepodmienečne. Otec maloletej je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v V. nad L., kde pracuje pričom za mesiac december 2011 dosiahol hrubý príjem vo výške 1,80 eur, za mesiac január vo výške 13,70 eur a za mesiac február 2012 18,10 eur, z čoho na výživné mu bolo zrazené v mesiaci január 2012 3,61 eur a v mesiaci február 2012 4,76 eur.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z hľadiska skutkových zistení bolo pre rozhodnutie o návrhu otca maloletej rozhodné posúdenie toho, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá by znamenala zmenu schopností, možností a majetkových pomerov otca, matky a odôvodnených potrieb maloletej. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k zásadným zmenám na strane matky a maloletej nedošlo. Matka maloletej je naďalej na rodičovskej dovolenke, pričom náklady na maloletú sú zvýšené rovnako ako pri poslednom určovaní výživného v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu maloletej.
K zmene pomerov došlo na strane povinného otca maloletej, ktorý bol pri poslednom určení výživného na slobode s možnosťou sa zamestnať. Jeho pomery sa však zmenili v súvislosti s tým, že je vo výkone trestu odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy v trvaní ôsmych mesiacov a je mu uložený trest za iný prečin v trvaní dvoch mesiacov, pričom vo výkone trestu odňatia slobody nie je schopný dosahovať príjem, ktorý by mu umožňoval platiť doteraz určené výživné. Zároveň mu hrozí ďalšie odsúdenie za prečin zanedbania povinnej výživy. Otec maloletej je vo výkone trestu odňatia slobody pre skutok, spáchanie ktorého bezprostredne súvisí s jeho vyživovacou povinnosťou. Páchaním tejto úmyselnej trestnej činnosti otec maloletej znížil svoje schopnosti prispievať na výživu maloletej. Skutočnosť, že zákon si plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým vynucuje aj prostriedkami trestného práva, nemôže viesť k tomu, že v dôsledku dôvodného použitia týchto prostriedkov dôjde k zníženiu životnej úrovne maloletej osoby. Preto ani nemožno považovať stav, v ktorom sa v súčasnosti nachádza otec maloletej a do ktorého sa dostal v súvislosti so svojim protiprávnym konaním, za takú skutočnosť, ktorá by mala viesť k zmene doterajšieho rozhodnutia o výživnom. Preto súd návrh otca maloletej na zníženie jeho vyživovacej povinnosti zamietol. K tomu treba uviesť, že doteraz určené výživné k maloletej, je len v takej výške, v ktorej matke maloletej umožňuje hradiť len základné životné potreby maloletej, akými sú ubytovanie, stravovanie a základná zdravotná starostlivosť. Všetky tieto potreby má otec maloletej v súčasnosti zabezpečené vo výkone trestu odňatia slobody. Odhliadnuc od neslobody, ktorú si svojim úmyselným konaním privodil otec maloletej, preto aj doteraz určené výživné
zabezpečuje to, že jeho životná úroveň je v zásade rovnaká ako v prípade maloletej. V tejto súvislosti treba uviesť, že vyživovaciu povinnosť k maloletej za otca, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody pre neplnenie vyživovacej povinnosti, preberie štát prostredníctvom náhradného výživného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.