Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_15C-22-2008.pdf
PDF · 124.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/22/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci žalobkyne I. T., T.. XX.X.XXXX, bytom v Y., O. X, proti žalovanému Q. I., T.. X.X.XXXX, bytom v Košiciach, Y. X, v konaní o zaplatenie 9.958,18 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu v časti o zaplatenie 8.909,05 € s prísl. z a m i e t a.
V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa domáhala podanou žalobou zaplatenia sumy 300.000.- Sk (9.958,18 €)
s úrokom z omeškania od 31.1.2004 do zaplatenia a náhrady trov konania, na základe dlhu žalovaného v zmysle čestného prehlásenia zo dňa 28.12.2003.
Nakoľko podanie navrhovateľky malo vady, na výzvu súdu podaním z 2.7.2008 žalobkyňa špecifikovala petit žaloby aj s úrokom z omeškania tak, že žiadala priznať 295.180.- Sk s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 18.2.2008 do zaplatenia, ktoré podanie súd podľa jeho obsahu považoval za čiastočné späťvzatie žaloby. Pred začatím pojednávania 12.6.2009 žalobkyňa znovu znížila žalovanú sumu na 276.400.- Sk s prísl. a podaním doručeným súdu 13.7.2009 v priebehu konania opäť znížila žalovanú čiastku na 268.394.- Sk (8.909,05 €) s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 18.2.2008 do zaplatenia, čo súd tiež považoval za späťvzatie žaloby, proti ktorému žalovaný nemal námietky na výzvu súdu zo dňa 13.8.2009.
Žalobkyňa podanú žalobu zdôvodnila tým, že žalovaný podpisom čestného prehlásenia zo dňa 28.12.2003 uznal voči jej osobe dlhy, uvedené pod bodmi 1-5, a to 1/ dlh
za byt na O. X D. Y., ktorý žalovaný odpredal B. H. Z. pri spätnom odkúpení bytu žalobkyňa spolu s manželom vyplatili z úveru od ČSOB, a.s. dlh do výšky 200.000.- Sk Túto čiastku sa domáhala priznať titulom vydania bezdôvodného obohatenia, 2/ dlh 33.597.- Sk v byte na O. X D. Y., ktorý uhradila 30.1.2004 Bytovému podniku mesta Košice za žalovaného, čo mal plniť sám, tiež titulom bezdôvodného obohatenia, 3/ zaplatenia sumy 8.000.- Sk sa domáhala titulom náhrady škody, lebo žalovaný predal jej obývaciu stenu, čím jej spôsobil škodu, čo zistila v OC Astória, kde bola stena vyložená na predaj za 12.000.- Sk, pričom žalovaný tvrdil, že 4.000.- Sk išlo predajcovi, 4/ náhradu za vozidlo Mazda nepožadovala od žalovaného, pretože uvedené vozidlo je predmetom vyporiadania
BSM medzi žalovaným a dcérou žalobkyne, 5/ sumu 30.000.- Sk za mobil vrátane všetkých úrokov, ktoré boli neskôr vyčíslené, ktorú žalobkyňa zaplatila za žalovaného 23.11.2005 sumu 29.061.- Sk a na úrokoch zaplatila 24.5.2007 sumu 24.522.- Sk. Zaplatenia tejto sumy sa domáhala tiež titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Svoj nárok špecifikovala tak, že celkove titulom bezdôvodného obohatenia požaduje od žalovaného sumu 287.180.- Sk a titulom náhrady škody sumu 8.000.- Sk, čo spolu predstavuje 295.180.- Sk, vo zvyšnej časti vzala žalobu späť a navrhla konanie zastaviť.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že čestné prehlásenie zo dňa 28.12.2003 nikdy nenapísal, ani nepodpísal, že žalobkyňa sa domáha od neho plnenia dlhu na základe sfalšovaného čestného prehlásenia, ktorým dlhy svojim podpisom nikdy neuznal. Uviedol, že žalobkyňa, aj jej dcéra I. T. - bývalá manželka žalovaného, sa duplicitne od neho domáhajú plnenia toho istého dlhu v dvoch rozdielnych súdnych konaniach, a to v predmetnom konaní a v konaní o vyporiadanie BSM. Citoval vyjadrenia jeho bývalej manželky I. T. k žalobe o vyporiadanie ich BSM, v ktorých sa vyjadruje odlišne ako žalobkyňa k dlhom vzniklým za byt na Uralskej, dlhu voči BPMK, ktoré sú uvedené pod bodom 1 a 2 čestného prehlásenia zo dňa 23.12.2003 s tým, že dlh BPMK vyrovnal žalovaný, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad zo dňa 30.1.2004, ktorý predložila sama žalobkyňa súdu. Pokiaľ ide o sumu 8.000.- Sk, ktorú požaduje od neho žalobkyňa za obývaciu stenu z dôvodu, že obývacia stena vlastnícky patrila jej, uviedol, že aj táto vec je predmetom vyporiadania BSM medzi ním a jeho bývalou manželkou a poprel tvrdenie žalobkyne, že obývaciu stenu predal za 8.000.- Sk a peniaze jej nevydal, pretože tá bola vyhodená pri kontajneroch na smeti. V bode 4 čestného prehlásenia sa žalobkyňa pôvodne domáhala duplicitne so svojou dcérou plnenia dlhu za vozidlo Mazda, ale v tomto bode žalobu stiahla, keďže Mazda je taktiež predmetom vyporiadania BSM žalovaného s dcérou žalobkyne. K bodu 5 čestného prehlásenia žalovaný zopakoval, že žalobkyňa sa domáha plnenia dlhu na základe sfalšovaného čestného prehlásenia. Navrhol zastaviť konanie v celom rozsahu.
Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu súd zistil tento skutkový stav:
Z čestného prehlásenia zo dňa 28.12.2003 vyplynulo, že žalovaný prehlásil, že na 100 % vyplatí všetky dlhy, ktoré má voči rod. T. a exmanželke I. T., a to 1./ uhradí dlh za byt v hodnote 200.000.- Sk do konca januára 2004, 2/ vyplatí všetky nezaplatené šeky od 5. mesiaca roku 2003- nájom, inkaso plus nedoplatok šek 8.500.- Sk za kúrenie, vodu z roku 2002, 3/ vyplatí sumu 8.000.- Sk za obývaciu stenu, ktorú predal a tie peniaze sa použijú jeho deťom na rozťahovací gauč na spanie, 4/ vyplatí cca 15.000.-
- 20.000.- Sk polovicu sumy za predané auto Mazda svojej exmanželke I., 5/ vyplatí tiež polovicu zo sumy 30.000.- Sk za mobilný telefón úrok, ktorý vznikol za ten čas, ktorý ešte
nie je známy, pretože tento jeho telefón je dlhom nevyplateným od r. 2001 spolus exmanželkou I. na jej meno a vie, že to budú vyžadovať splatiť od nej. Ďalej že vyplatené všetky šeky dá do rúk I. T..
Z výpovede žalobkyne pred súdom vyplynulo, že čestné prehlásenie z 28.12.2003 písala vlastnoručne na požiadanie žalovaného- jej bývalého zaťa, že v ten deň jej žalovaný prisľúbil, že uhradí dlh za byt 200.000.- Sk, vyplatenú žalobkyňou s manželom za neho realitnej kancelárii B. H. z úveru v ČSOB, a. s, ktorý vybrali v sume 280.000.- Sk, že na meno Q. I. vyplatili z týchto peňazí aj dlh na BPMK v sume 33.597.- Sk dňa 30.1.2004, že svojej dcére sporili peniaze a tie jej poskytli na obývaciu stenu ešte, keď neboli manželia so žalovaným, z tých peňazí kúpila počas manželstva dcéra obývaciu stenu, ale nemali ju kde dať, tak žalovaný ju odniesol k bratrancovi uskladniť. Tvrdila, že obývacia stena patrila ich dcére, lebo bola zakúpená za jej výlučné peniaze a tvrdenie žalovaného, že stena bola vyhodená ku kontajneru, považovala za nepravdivé, že dcéra žalobkyne súhlasila s tým, aby žalovaný predal jej obývaciu stenu a tak ju žalovaný odviezol do OC Astória do predaja starého nábytku, kde bola vystavená za sumu 12.000.- Sk, z čoho 4.000.-Sk malo ostať predajcovi, že žalovaný sa vyjadril, že všetky dlhy bude platiť žalobkyni, lebo nekomunikoval s ich dcérou, preto verila žalovanému, ale sklamala sa, pretože za obývaciu stenu jej absolútne nič neuhradil. Tvrdila, že žalovaný neplatil účty za mobil, preto požiadal jej dcéru, aby vybrala mobil z Orange na seba, spočiatku platil účty za hovorné, ale potom prestal platiť, prišla výzva dcére zaplatiť 29.792.- Sk a potom 24.522.- Sk úrok, preto zaplatila dcéra z peňazí žalobkyne dlhy
za žalovaného, preto sa domáha od neho polovice z celkového vyplateného dlhu voči Orange, čo činí 26.800.- Sk.
Žalovaný vo svojej výpovedi tvrdil, že čestné prehlásenie zo dňa 28.12.2003 prvýkrát videl pri vypočúvaní na OO PZ Košice - Juh ohľadne výživného niekedy v apríli r. 2004. Poprel, aby vlastnoručne podpísal toto čestné prehlásenie. Podľa neho jeho exmanželka, t.j. dcéra žalobkyne sfalšovala jeho podpis na tomto čestnom prehlásení. Tvrdil, že on nemal žiaden dlh za byt na O., z ktorého odišiel 17.11.2003 pre nezhody s manželkou, že v r. 1998 si vybral spotrebný úver od Slovenskej sporiteľne vo výške 250.000.- Sk, zakúpili motorové vozidlo zn. Mazda a peniaze použili s manželkou aj na rekonštrukciu bytu a potreby domácnosti, po 3 rokoch úver nevedeli splácať, lebo manželka bola nezamestnaná, ostal dlh asi 250.000.- Sk, že banka im povolila odklad splátok, ale neskôr postúpila dlh na vymáhanie nejakej spoločnosti a tá ich vyzvala vyplatiť zvyšok pôžičky, inak ich vysťahujú z bytu na Uralskej, preto jednal s majiteľom realitnej kancelárie p. H. Z. dohodli sa, že odkúpi od neho byt na O., nechá ich tam bývať a vyplatí za nich dlh za úver vymáhajúcej spoločnosti, čo sa aj realizovalo, byt na Uralskej bol prepísaný na Ota Boďa a v byte ďalej bývali, ale ostal dlh voči H.. Hypotekárny úver mu už nedali , preto došlo k dohode s p. H., že žalobkyňa ako svokra má byt na Z. ( ten pôvodne patril žalovanému a vymenili ho so svokrovcami za byt na O.), že byt na Z. sa predá, vyplatí sa dlh H. Z. prepíše sa spätne byt na O. na žalobkyňu s manželom. Žalovaný nevedel o tom, že žalobkyňa s manželom dali splnomocnenie realitke na predaj bytu na Z. a za koľko sa predal a po čase p. H. X.hcel viac peňazí, aby mohol vrátiť žalovanému byt na O.. Žalovaný tvrdil, že nemal vedomosť o tom, že B. H. nakoniec byt na O. predal späť T. za 980.000.-Sk, aj keď bola dohoda o predaji bytu na Z. za sumu 700.000.- Sk, ktorú dlhoval žalovaný H. za byt na O.. Pokiaľ ide o dlh voči BPMK, nevedel sa vyjadriť, aký dlh žalobkyňa mala vyplatiť za neho, lebo pri predaji bytu na Z. sa mali vyrovnať všetky podlžnosti. Čo sa týka obývacej steny tvrdil, že stenu kúpili počas manželstva s exmanželkou zo spoločných peňazí, nie z peňazí z poistky, ako
tvrdila žalobkyňa, obývacia stena preto patrí do vyporiadania BSM s jeho exmanželkou. Trval na tom, že nikto mu žiadne peniaze nevyplatil za obývaciu stenu, ktorú on ponechal známemu, lebo ju svokrovci vyhodili ku kontajnerom na ulicu. K úhrade za mobilný telefón uviedol, že bývalej manželke kamarátka vzala 2 telefóny na akciu z T-Mobile, ktoré žalovaný používal, ale dohodli sa na splátkach a splácal ich kamarátke. Pripustil, že bývala manželka si zobrala od Orange nejaký mobil, ale koľko pretelefonovala, to nemal vedomosť.
Žalobkyňa predložila súdu doklady o vyplatení finančných čiastok tvrdiac, že za žalovaného, a to príjmový pokladničný doklad zo dňa 30.1.2004 na sumu 33.597.- Sk od BPMK, kde je uvedené: prijaté od I. Q., O. X, Y., ako účel platby: zálohy za služby, poplatky z omeškania, vrátené súdne trovy bez bližšej špecifikácie. Podľa nej ide o dôkaz o zaplatení dlhu na nájomnom žalobkyňou za žalovaného. Ďalší doklad o vklade hotovosti do Tatra banky, a.s. dňa 23.11.2005 v prospech majiteľa účtu Orange Slovensko, a.s. vo výške 29.061.- Sk, vkladateľ T. I., príjmový pokladničný doklad súdneho exekútora JO.. C. I. zo dňa 24.5.2007 o prijatí o sumy 24.522.- Sk od T. I.. Ďalej predložila upomienku z 30.1.2004 od BPMK na meno I. Q., podľa ktorej sú neuhradené platby v byte na O. X D. Y. Y. X1.12.2003, a to nedoplatok 21.251.- Sk a penále 11.846.- Sk s výzvou na vyplatenie do 7 dní. Žalobkyňa predložila aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi ČSOB, a.s.a žalobkyňou a jej manželom dňa 28.1.2004 o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 280.000.- Sk za účelom kúpy bytu, ktorý mali dlžníci splácať v 84 mesačných splátkach po 5.093,75 Sk s tým, že posledná splátka bude splatná 28.1.2011. Dňa 14.1.2004 uzavrel ako kupujúci manžel žalobkyne Y. T. G. B. H. ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol byt č. X T. O. X D. Y. za dohodnutú kúpnu cenu 700.000.- Sk, ktorú mal kupujúci zaplatiť v hotovosti pri podpise vo výške 420.000.-Sk a 280.000.- Sk zo spotrebného úveru ČSOB, a.s. Vklad tejto zmluvy bol povolený 9.2.2004.
Žalovaný predložil súdu vyjadrenie jeho exmanželky k návrhu na vyporiadanie ich BSM, vedeného pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 45C/166/06, v ktorom sa dcéra žalobkyne vyjadrila okrem iného aj k obývacej stene s tým, že bola zakúpená za 25.000.- Sk pred uzavretím manželstva z jej finančných prostriedkov, predaná žalobcom za 8.000.- Sk, ktoré spotreboval, vyjadrila sa aj k motorovému vozidlu Mazda, ktoré žalobca predal a poukazovala v tomto konaní na čestné prehlásenie zo dňa 28.12.2003 a záväzok žalovaného vyplatiť polovicu hodnoty vozidla. V súvislosti s bytom na O. X D. Y. exmanželka
žalovaného o vyjadrení uviedla, že dlh voči B. H. v sume 964.000. - Sk bol splatený ňou za pomoci jej rodičov, že táto suma bola vynaložená na spoločný majetok oboch manželov, preto je oprávnená požadovať žalovaného úhradu polovice takto zaplateného dlhu, t.j. 482.000.- Sk. V súvislosti s uvedeným bytom tiež uviedla, že bola nútená vyplatiť dlh voči BPMK vo výške 33.597.- Sk, čo v polovici mal zaplatiť žalovaný, takže je oprávnená požadovať od manžela zaplatenie polovice tohto dlhu, t.j. 16.798,50 Sk.
Súd lustráciou technických pomôcok zistil, že konanie o vyporiadanie BSM, vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 45C/166/2006 medzi žalovaným a jeho bývalou manželkou I. T., nie je právoplatne skončené, že vo veci bol vyhlásený rozsudok 27.1.2011 a z jeho obsahu je zrejmé, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn.20C 360/2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 6. 2003, že predmetom vyporiadania BSM boli aj položky označené pod č. 1 až 4 čestného prehlásenia zo dňa 28.12.2003, ktoré neboli medzi žalovaným a jeho bývalou manželkou sporné.
Z oznámenia BPMK s r.o. Košice z 3.3.2009 súd zistil, že skutočne bola prijatá do pokladne BPMK dňa 30.1.2004 platba 33.597.- Sk a na pokladničnom doklade je uvedené, že bola od Q. I., že podľa praxe BPMK sa platby účtujú vždy na mená osôb, z ktorých sa tieto platby boli realizované a nevedia preukázať skutočne, kto túto hotovosť uhradil, iba v prípade osobitnej žiadosti osôb sa na pokladničnom bloku v poznámke uvádza uhradenie platby konkrétnou osobou. V danom prípade príjemka bola vystavená na meno Q. I., Ú.hrady boli za vlastníka bytu na O. X I. Q., kde došlo k prevodu vlastníckeho práva v r. 2004 na p. T..
Žalovaný navrhol v konaní vykonať znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisu na čestnom vyhlásení z 28.12.2003, pričom oznámil súdu, že podal v tej súvislosti aj trestné oznámenie na políciu. Súd šetrením zistil od ORPZ v Košiciach, že v rámci trestného konania bol pribratý znalec na vypracovanie znaleckého posudku z oblasti kriminalistiky - odvetvie ručné písmo, či sporný podpis na čestnom prehlásení zo dňa 28.12.2003 vyhotovil Q. I.. Uvedený policajný orgán doručil súdu aj právoplatné uznesenie zo dňa 25.7.2011, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vedené na podnet žalovaného za zločin marenia spravodlivosti, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie na základe oznámenia žalovaného, že žalobkyňa podala na neho na Okresnom súde Košice II žalobu o plnenie z čestného prehlásenia o vyplatení dlhov z 28.12.2003, ktoré on nenapísal a nikdy nepodpísal. V trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok. Znalec vo svojom posudku uviedol, že sporný podpis na čestnom prehlásení zo dňa 28.12.2003 vyhotovil Q. I., teda bolo preukázané, že uvedené čestné prehlásenie podpísal oznamovateľ Q. I. a nedošlo tak k naplneniu znaku skutkovej podstaty žiadneho trestného činu v zmysle Trestného zákona.
Súd nepovažoval za účelné a hospodárne aj v rámci toho konania vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva na posúdenie pravosti podpisu žalovaného na čestnom prehlásení z 28.12.2003, na základe ktorého podľa žalobkyne žalovaný uznal tam uvedené pohľadávky a predmetnú listinu podľa nej je potrebné posúdiť ako uznanie dlhu, pretože obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 558 OZ, keďže žalovaný uvádza presne aké sumy, z akého titulu a komu uhradí v tam uvedenej lehote v prípade bodu 1.
V priebehu konania žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú považovala žalobkyňa za irelevantnú vzhľadom na to, že žalovaný uznal dlh a tak mu začala od tohto uznania plynúť 10 ročná premlčacia doba, v rámci ktorej žalobkyňa podala predmetnú žalobu na súde.
Súd vykonané dokazovanie vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. a právne posudzoval prejednávanú vec v súlade s Občianskym zákonníkom (ďalej len OZ), najmä podľa týchto ustanovení.
Podľa ustanovenia § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Zisťovanie obsahu právneho úkonu, hoci aj za pomoci výkladu prejavu vôle, je skutkovým zistením. Právnym posúdením je až úvaha o tom, aké práva či povinnosti z obsahu právneho úkonu pre toho, kto ho robí, vyplývajú. Na platnosť uznania dlhu ako jednostranného právneho úkonu dlžníka adresovaného veriteľovi sa vyžaduje písomná forma, prísľub zaplatenia dlhu a špecifikácia dlhu uvedením jeho dôvodu a výšky.
Podľa § 558 OZ, ako niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Vychádzajúc z citovaného ustanovenia uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Ide o samostatný zabezpečovací inštitút, ktorý svoju zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Na to, aby písomné uznanie práva veriteľa dlžníkom malo právne dôsledky uvedené v § 558 OZ, t.j. dôsledky v podobe prerušenia plynutia premlčacej doby takým spôsobom, že začína plynúť vždy nová premlčacia doba, ktorá je podľa § 110 ods. 1 OZ 10 ročná a jej plynutie sa začína dňom, keď došlo k uznaniu dlhu, alebo ak v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, keď uplynula lehota na plnenie, je potrebné, aby došlo k uznaniu tohto práva čo do dôvodu aj výšky. Pretože uznanie dlhu je právnym úkonom, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma (§ 40 ods. 1 OZ), určitosť prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky musí byť daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal dôvodne vzbudzovať pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb.
Súd v prvom rade posudzoval obsah listiny- čestného prehlásenie z 28.12.2003, o ktoré opierala žalobkyňa svoj uplatnený nárok. Vychádzajúc z výsledkov znaleckého dokazovania v trestnom konaní, ktoré bolo zastavené ( § 135 O.s.p), súd považoval za nepochybne preukázané, že vlastnoručný podpis na tomto čestnom prehlásení patrí žalovanému. Listinu z 28.12.2003 podľa názoru súdu ale nemožno považovať za uznanie dlhu podľa § 558 OZ vzhľadom na to, že aj keď je vyhotovené v písomnej forme, jednak neobsahuje výslovné vyhlásenie žalovaného o uznaní dlhu čo do dôvodu a jeho výšky, taktiež nespĺňa požiadavku určitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ, keďže z neho nemožno zistiť s určitosťou, komu mal vyplatiť žalovaný všetky dlhy, ak neuvádza konkrétne mená v časti „ M.. T., W. J. I. T. ako konkrétnu osobu, tiež v bode 1/ čestného vyhlásenia nie je možné zistiť, za aký byt mal uhradiť dlh 200.000.-Sk a z akého právneho dôvodu, v bode 2./ neuvádza jasne ani výšku dlhu, ani jeho dôvod a ani presné obdobie, len že vyplatí všetky nezaplatené šeky. Taktiež v bode 5./ nemožno zistiť výšku sumy, z ktorej sa mali úroky vypočítavať, pričom úrok mal vzniknúť za čas, ktorý ešte nie je známy. Ani použitím výkladových pravidiel (§ 35 OZ) tak nemožno spochybniť, že citovaná listina „čestné prehlásenie z 28.12.2003" nie je uznaním dlhu podľa § 558 OZ. Záväzok, ktorého sa uznanie týka, treba vždy identifikovať takým spôsobom, aby nebol zameniteľný s iným, napr. uvedením jeho dôvodu, odkazom na listinu, v ktorej je ďalej špecifikovaný a pod. V posudzovanom čestnom prehlásení nie je uvedené ani to, z akého záväzkového vzťahu sú pohľadávky vyvodzované. Určitosť uznávacieho záväzku musí pritom vyplývať z písomného prejavu dlžníka a nemôže sa vyvodzovať z toho, že účastníkom muselo byť známe, aký záväzok dlžník uznáva.
Čestné prehlásenie z 28.12.2003 nespĺňa náležitosti uznania dlhu v zmysle § 558 OZ a z dôvodu jeho neurčitosti považoval ho súd za neplatný právny úkon, nakoľko sa nedá z neho
zistiť, aby žalovaný uznal dlhy konkrétne voči žalobkyni. Formulácia " rod. T. N. neurčitá z hľadiska subjektov, ktorým má vyplatiť všetky dlhy, zrejmé je len označenie mena jeho exmanželky, voči ktorej
smeroval uznávací prejav, avšak tiež neurčitý, taktiež z hľadiska neurčitosti dôvodu, aj jeho výšky. Naviac žalobkyňa nemôže byť nositeľom tých istých práv, ako jej dcéra I. T., ktorá na základe toho istého čestného prehlásenia riešila so žalovaným úhradu totožného dlhu pod položkami 1 až 4 čestného prehlásenia v konaní o vyporiadanie BSM, kde súd už vo veci aj rozhodol, aj keď neprávoplatne.
Uznanie dlhu ako právny titul záväzku zakladá právnu domnienku, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvratiteľná dôkazom opaku, t.zn. že súd má za preukázaný záväzok, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Na dlžníkovi teda je, ak chce byť v konaní úspešný, preukázať, že dlh nevznikol alebo zanikol. Predpokladom existencie dlhu je jeho vznik. Ak sa preukáže, že dlh vôbec nevznikol, potom je táto skutočnosť spôsobilá vyvrátiť právnu domnienku existencie dlhu, keďže je jej opakom.
Súd za podstatnú v danej veci považoval otázku, či na strane žalovaného je daný právny dôvod na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom žalobkyni.
Podľa ust. § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k tomu záveru, že v konaní nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobkyne, t.j. také právne postavenie vyplývajúc z hmotného práva, ktoré by jej dávalo oprávnenie uplatňovať si zaplatenie žalovanej sumy od žalovaného. Žalovaný a dcéra žalobkyne I. T. neboli už manželmi dňom 12. 6. 2003, kedy bolo ich manželstvo právoplatne rozvedené. V spomínanom konaní o vyporiadanie ich BSM dcéra žalobkyne sa jasne vyjadrila, že celú dlžnú sumu voči veriteľovi Otovi Boďovi v súvislosti s pôžičkou v celkovej výške 964.000.-Sk kvôli založenému bytu na O. zaplatila ona /bod 1 čestného prehlásenia/, v dôsledku čoho je oprávnená požadovať od žalovaného úhradu polovice takto zaplateného spoločného dlhu vo výške 482.000.-Sk, že bola nútená vyplatiť dlh voči BPMK vo výške 33.597.-Sk / bod 2 čestného prehlásenia/, čo v polovici má znášať žalovaný, tiež žiadala zaplatiť od žalovaného polovicu hodnoty vozidla Mazda /bod 4 čestného prehlásenia/ a že obývaciu stenu / bod 3 čestného prehlásenia/ kúpila ona zo svojich výlučných prostriedkov pred uzavretím manželstva so žalovaným, ktorú žalovaný predal za 8.000.-Sk a peniaze jej nevydal. Z uvedeného bolo preukázané, že pohľadávky v bodoch 1,2 a 4 čestného prehlásenia boli už riešené ako spoločné dlhy žalovaného s jeho exmanželkou v konaní o vyporiadanie ich BSM, že spoločné ich záväzky vyplatila exmanželka žalovaného a nie žalobkyňa, ktorá ani nefiguruje ako platiteľ na žiadnom predloženom doklade o vyplatení vymáhaných dlhov. Žalobkyni podľa názoru súdu nemohla ani vzniknúť škoda za obývaciu stenu /bod 3 čestného
prehlásenia/, lebo jej hodnota bola prisúdená v konaní o vyporiadanie BSM na podiel žalovaného spolu aj s hodnotou mot. vozidla Mazda, v ktorej časti žalobkyňa vzala z toho dôvodu žalobu späť / bod 4 čestného prehlásenia/.
V prejednávanej veci z dokazovania súd považoval za nepreukázané, aby dlhy, ktoré žalovaný uvádzal v čestnom prehlásení z 28.12.2003 v bodoch 1,2 a 5 k tomuto dňu vôbec existovali. Ak neexistoval dlh, nemohol žalovaný ani nič platne uznať. Dlh za byt 200.000 Sk v bode 1/ mohol vzniknúť najskôr čerpaním úveru 28.1.2004 potom, ako žalobkyňa s manželom vybrali od ČSOB, a.s. úver 280.000 SK dňa 14.1.2004 a z neho banka previedla túto sumu na účet B. H.. Žiaden dlh žalovaného voči žalobkyni za
byt k 28.12.2003 neexistoval. Ak by aj zaplatila žalobkyňa k 28.1.2004 sumu 200.000 Sk p. H. ako tvrdila za žalovaného a tým plnila za neho, čo mal plniť sám, čo preukázané nebolo, nakoľko sama jej dcéra tvrdila, že dlh vyrovnala ona, nie žalobkyňa, je tento dlh navyše aj premlčaný. Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania celého nároku žalobkyne, na ktorú súd musel prihliadať z úradnej povinnosti.
Podľa ust. §100 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 107 ods. 1,2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkon obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Pre začiatok plynutia 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby 3 ročnej je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.
Objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobkyne u pohľadávky v bode 1 čestného prehlásenia začala plynúť podľa názoru súdu nasledujúcim dňom po 28.1.2004, t.j od poskytnutia plnenia B. H. a subjektívna premlčacia doba začína plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bezdôvodné obohatenie bolo získané a kto ho získal. Žalobkyňa tak mohla svoj nárok voči žalovanému uplatniť z bodu 1 čestného prehlásenia najneskôr v 3 ročnej objektívnej lehote, t.j. do 28.1.2007, v rámci ktorej jej uplynula aj subjektívna premlčacia doba. Keďže žalobný návrh bol podaný na súd až 18.2.2008, stalo sa tak až po uplynutí premlčacej doby. Vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného bola preto podľa súdu opodstatnená.
Tak je to aj u dlhu vo výške 33.597 Sk, ktorý vymáha žalobkyňa od žalovaného ako platbu za neho BPMK v bode 2/ čestného prehlásenia. Z pokladničného dokladu predloženého žalobkyňou od BPMK, ako aj z oznámenia BPMK súdu je zrejmé, že táto suma bola uhradená až dňa 30.1.2004, t,j k 28.12.2003 taký dlh žalovaného voči žalobkyni tiež neexistoval, a ak, tak ten mali voči správcovi bytu žalovaný spolu s exmanželkou a nie voči žalobkyni. Dlh
33.597.- Sk prijal BPMK, ako to potvrdil v správe súdu zo dňa 3.3.2009 od Q. I., nie od žalobkyne, takže nepreukázala žalobkyňa, aby tento dlh plnila vôbec ona a aby plnila len za žalovaného. Aj tento nárok z bezdôvodného obohatenia uplatnila žalobkyňa po 3 ročnej objektívnej premlčacej lehote na súde. Ak by plnila 30.1.2004 za žalovaného, čo preukázané nebolo v konaní, do 30.1.2007 najneskôr mala podať žalobu na súd. Źalobu ale podala až 18.2.2008, t.j po uplynutí premlčacej doby. Nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne je daný aj na vymáhanie zaplatenej sumy z bodu 5 čestného prehlásenia, keďže predložené doklady z 23.11.2005 na sumu 29.072.-Sk a z 24.5.2007 na sumu 24.522.-Sk svedčia o tom, že platcom bola I. T., nie žalobkyňa.
Pokiaľ ide o nárok týkajúci sa obývacej steny / bod 3 čestného prehlásenia/, ten súd posúdil z titulu náhrady škody, ktorá mala žalobkyni vzniknúť konaním žalovaného tým spôsobom, že túto vec predal. Ako bolo vyššie uvedené, obývacia stena patrila vlastnícky dcére žalobkyne, čo zhodne tvrdila sama žalobkyňa, aj exmanželka žalovaného v konaní o vyporiadanie BSM, preto žalobkyni predajom tejto veci žalovaným, s ktorým súhlasila vlastníčka veci - dcéra žalobkyne, žiadna škoda nemohla ani vzniknúť, takže aj u tejto pohľadávky nie je daná vecná aktívna legitimácia žalobkyne v tomto konaní. Pri právach na náhradu škody sa ustanovuje tiež jednak subjektívna premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a objektívna 3 ročná premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď došlo k škodnej udalosti. Túto objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by boli ešte podmienky pre plynutie subjektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Žalobkyňa preukázateľne vedela o tom, že žalovaný ponechal kamarátovi obývaciu stenu už skôr, ako podpísal čestné prehlásenie 28.12.2003, mohla si jej náhradu uplatňovať najneskôr dňom nasledujúcim po vyhotovení čestného prehlásenia opäť v objektívnej 3 ročnej premlčacej lehote na náhradu škody, k čomu taktiež nedošlo v zákonnej lehote vzhľadom na podanie žaloby na súd až 18.2.2008, teda dňom 29.12.2006 uplynula zákonná 3 ročná objektívna lehota aj na vymáhanie prípadnej náhrady škody od žalovaného za obývaciu stenu, na ktoré premlčanie súd opäť musel prihliadať ex offo.
Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie sumy 8.909,05 € s prísl, týkajúcej sa bodov 1,2 3 a 5 čestného prehlásenia z 28.12.2003 vzhľadom na to, že nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne v konaní a navyše vznesením námietky premlčania zo strany žalovaného došlo k zániku súdnej vymáhateľnosti nároku žalobkyne, ktorý nemožno žalobkyni priznať, aj keby bola žaloba dôvodná.
Na základe čiastočného späťvzatia žaloby pred začatím pojednávania, aj počas konania, keď žalobkyňa znížila žalovanú sumu z 9.958,18 € s prísl. /300.000.Sk/ na 8.909,05 € s prísl, súd v prevyšujúcej časti o zaplatenie istiny 1.049,13 € s prísl. konanie v tejto časti zastavil v zmysle § 96 ods. 1až 3 O.s.p, nakoľko žalovaný nemal námietky proti tomuto späťvzatiu žaloby.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods.1 O.s.p. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi v konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobkyňa nebola úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov, pričom jej preukázateľne žiadne trovy ani nevznikli, z toho dôvodu súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.