Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoP-105-2011.pdf
PDF · 89.89 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/105/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z.E. Q., nar. XX.XX.XXXX (teraz plnoletú), bytom u matky, dieťa rodičov: otec - F. Q., F. XX, B., matka - T. N., F. XX, B., o určenie výživného, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P 85/2010-216 zo dňa 22.09.2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že otec je povinný platiť na výživu maloletej (teraz plnoletej) Z., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,- eur mesačne od 19.04.2010 do 02.08.2010 k rukám matky maloletej. Zročné výživné v sume 346,40 eur odvolací súd povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok.
Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 22.09.2011 uložil otcovi povinnosť platiť na výživu Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, sumu 100,- eur mesačne od 22.09.2011 vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám maloletej, teraz plnoletej Z., vo zvyšnej časti návrh na určenie výživného od 01.01.2009 zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak na základe podaného návrhu matky maloletej, ktorý podala dňa 19.04.2010 na súde a ktorým žiadala, aby súd určil otcovi povinnosť platiť výživné v sume 300,- eur mesačne od 01.01.2009. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletej boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25C 1/10-41 zo dňa 14.06.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2010. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd návrh na určenie výživného od 01.01.2009 zamietol a výživné priznal od rozhodnutia súdu od 22.09.2011 v sume 100,- eur mesačne s tým, že táto suma zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca platiť výživné s tým, že ak matka zaplatí tiež sumu 100,- eur mesačne, Z. bude mať spolu 200,- eur a rodinné prídavky, ktorá suma na pokrytie jej výdavkov musí stačiť, pretože výživné má zodpovedať možnostiam a schopnostiam jej rodičov. Predchádzajúce obdobie súd hodnotil tak, že otec nie je na výživu Z. nič dlžný. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Z. sa riadne na budúce povolanie od 01.01.2009 nepripravovala, mala množstvo neospravedlnených hodín v škole a preto bola opakovane zo škôl vylúčená, napriek tomu si otec vyživovaciu povinnosť riadne od 01.01.2009 plnil. Hradil výdavky maloletej podľa svojich možností a schopností a od rozvodu manželstva posielal Z. 90,- eur mesačne. Súd neprihliadol na tvrdenie matky, že otec jej od 01.01.2009 neplatil výživné a neprihliadol ani na výpoveď Z., ktorá až do 22.09.2011 tvrdila, že otec jej nie je dlžný spätné výživné, ale že keď sa pohádali a nekomunikuje s ňou, nech jej spätné dlžné výživné doplatí. Na určenie výživného od 01.01.2009 do septembra 2011 súd nezistil žiadny zákonný dôvod, ani dôvody osobitného zreteľa, keď matka podala návrh až 19.04.2010 a preto súd návrh na určenie výživného za
uvedené obdobie zamietol. Od septembra 2011, odkedy Z. znovu študuje súd výživné určil s tým, že túto povinnosť majú rodičia dovtedy, kým sa bude Z. pripravovať na budúce povolanie a v prípade, ak bude zo štúdia vylúčená, vyživovacia povinnosť zanikne. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
Proti rozsudku podala odvolanie matka maloletej, teraz plnoletej Z., ktorá žiadala, aby súd určil výživné pred rozvodom a nie v čase po rozvode a teda v roku 2009 až do mája 2010. V odvolaní uviedla, že otec neplatil žiadne výživné za rok 2009 až do mája 2010. Dňa 19.04.2010 podala návrh na určenie výživného na dcéru, nakoľko jej otec neprispieval ani na domácnosť a ani na jej výživu a žiadala určiť výživné spätne za rok 2009 až máj 2010. Pokiaľ ide o príjmy rodičov v rozsudku sú uvedené nepravdivé informácie, pretože jej mesačný príjem nie je 500,- eur, ale 450,- eur a otec má príjem viac ako 400,- eur mesačne. V roku 2010 mal príjem za 8,5 mesiaca viac ako 5.300,- eur brutto, čo odporca aj zdokladoval. Z. v školskom roku 2009, 2010 školu navštevovala, ale z dôvodu nefunkčného rodinného spolužitia začala robiť problémy, pretože ťažko znášala napätú situáciu v domácnosti. Potvrdenia o návšteve školy sa nachádzajú v spise. Žiadala, aby jej súd priznal výživné za obdobie od 01.01.2009 do mája 2010, pretože v školskom roku 2009, 2010 Z. riadne študovala na strednej škole. Za obdobie jún 2010 až august 2011 otec výživné neplatil a nezaplatil ani cent, pričom nepredložil žiaden doklad, ktorý by potvrdil, že jej ako matke na výživu Z. prispieval. Nesúhlasila s tým, aby aj ona platila výživné v sume 100,- eur mesačne, pretože ona kupuje dcére oblečenie, obuv a všetky potrebné veci a preto nemôže okrem toho ešte 100,- eur navyše zaplatiť. Otec s dcérou vôbec nekomunikuje, nezaujíma sa o ňu. Dáva jej iba výživné 100,- eur a prestal jej platiť poistku. Výživné bolo určené rozsudkom o rozvode manželstva vo veci sp. zn. 25C 1/2010 a preto súd mal v tomto konaní riešiť platenie výživného pred rozvodom, teda v roku 2009 až do mája 2010 a nie v čase po rozvode jún 2010 až 2011. Žiadala preto odvolaniu vyhovieť.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. na pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky Natálie Sýkorovej je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny.
V danej veci sa matka, vtedy maloletej Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, podaným návrhom domáhala, aby súd určil výživné na maloletú v sume 300,- eur mesačne od 01.01.2009 z dôvodu, že otec maloletej na výživu neprispieva a do podania návrhu jej na výživu maloletej finančne neprispel. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 22.09.2011 uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej Z. sumu 100,- eur mesačne od 22.09.2011, teda od rozhodnutia súdu vo veci a vo zvyšnej časti od 01.01.2009 návrh zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že suma 100,- eur mesačne zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca s tým, že ak aj matka prispeje sumou 100,- eur mesačne na maloletú a spolu s rodinnými prídavkami bude táto suma zodpovedať odôvodneným potrebám maloletej. Za predchádzajúce obdobie teda do 22.09.2011 súd bol toho názoru, že otec nie je na výživu maloletej matke nič dlžný. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že maloletá sa na budúce povolanie riadne nepripravovala, mala množstvo neospravedlnených vyučovacích hodín a bola opakovane zo škôl vylúčená. Podľa názoru súdu i napriek tomu si otec vyživovaciu povinnosť riadne od 01.01.2009 plnil, hradil výdavky maloletej podľa svojich možností a schopností a od rozvodu manželstva posielal maloletej 90,- eur mesačne. Súd neprihliadol na tvrdenie matky, že otec jej od 01.01.2009 neplatil výživné a neprihliadol ani na výpoveď maloletej, ktorá až do 22.09.2011 tvrdila, že otec jej nie je dlžný spätné výživné, ale, že keď sa pohádali a nekomunikuje s ňou nech jej spätné výživné doplatí. Na určenie výživného od 01.01.2009 do septembra 2011 súd nezistil žiaden dôvod a preto návrh za toto obdobie zamietol. Výživné súd určil od septembra 2011, teda od vyhlásenia rozsudku vo veci od 22.09.2011.
Odvolaciemu súdu nie je z rozsudku súdu prvého stupňa zrejmé, na základe čoho súd tak rozhodol, keď matka podala návrh dňa 19.04.2010 a žiadala určiť výživné od 01.01.2009 s tým, že v časti rozhodnutia o spätnom výživnom súd rozhodol správne, pretože matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného od 01.01.2009 do podania návrhu na súd, keď podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania a tiež výživné pre maloleté dieťa možno priznať spätne odo dňa začatia konania ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V zmysle uvedeného ustanovenia matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa a preto súd rozhodol
správne. Nie je však zrejmé z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, prečo súd určil výživné dňom 22.09.2011, teda dňom keď súd vo veci vyhlásil rozhodnutie. Je potrebné prihliadnuť na to, že súd skúma majetkové pomery povinného, teda v danom prípade otca maloletej pri rozhodnutí o výživnom, jeho možnosti a schopnosti platiť určené výživné a tiež odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. V danom prípade, keď súd určil výživné od 22.09.2011 nie je z rozsudku zrejmé, ako mohol zistiť, že k uvedenému dňu sú splnené podmienky pre určenie výživného v tejto sume. Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto je nepreskúmateľné, nie je správne a súd rozhodol nesprávne, keď návrh do vyhlásenia rozsudku zamietol z nepochopiteľných dôvodov a z nepochopiteľných dôvodov rozhodol o výživnom až od dňa vyhlásenia rozsudku.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Deň začatia konania procesný predpis určuje ako deň, keď bol súdu doručený návrh na jeho začatie, resp. v prípade vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, keď konanie možno začať aj bez návrhu, ak súd toto konanie začne, to bude deň vydania uznesenia o začatí konania bez návrhu. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh alebo z úradnej povinnosti.
Zákon č. 36/2005 Z.z. doplnil do normatívneho textu podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu a z ich existenciou sa musí súd vysporiadať v odôvodnení rozsudku. Zákon striktne vyžaduje preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa aj v prípade, ak by sa v návrhu požadovalo výživné, napríklad počnúc jedným dňom pred začatím konania.
Z uvedených dôvodov preto nebolo možné priznať výživné od 01.01.2009 do 18.04.2010 tak, ako matka žiadala v podanom návrhu, pretože neboli splnené podmienky v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa vyžadované zákon pre priznanie spätného výživného.
Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo rodičov Z. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25C 1/10-41 zo dňa 14.06.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2010. Odvolací súd poukazuje na to, že účinnosť rozhodnutia vydaného v tomto konaní zaniká okamihom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa. Z uvedených dôvodov preto vyživovacia povinnosť k maloletej bola upravená rozsudkom právoplatným dňa 03.08.2010 tak, ako aj matka potvrdila na pojednávaní a keď súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol o vyživovacej povinnosti dňom 22.09.2011, práva a povinnosti rodičov k Z. týkajúce sa vyživovacej povinnosti sú upravené dvoma rozsudkami súdu.
V danej veci súd pri určení výšky výživného v sume 100,- eur mesačne prihliadol na skutočnosť, že rodičia maloletej žijú v spoločnej domácnosti a nie je možné preukázať tvrdenie ani jedného z rodičov, keď otec tvrdí, že na výživu prispieva a matka tvrdí, že na výživu Z. neprispieva. V konaní neboli preukázané o tom písomné doklady a tak tento stav zostal sporný. Súd vychádzal z odôvodnených potrieb Z., ktoré vyčíslila matka aj Z.. Ako vyplýva z obsahu spisu matka vyčíslila náklady na maloletú za mesiac apríl a to stravu 120,- až 150,- eur, vreckové 80,- eur, mobil 20,- eur, tenisky 50,- eur, drogéria 10,- eur. V mesiaci máj strava 120,- až 150,- eur, vreckové 80,- eur, mobil 20,- eur, oblečenie 35,- eur a tieto náklady sú podľa vyčíslenia matkou v jednotlivých mesiacoch približne rovnaké. Otec maloletej tvrdil, že sa podieľal čiastočne na úhrade poplatkov maloletej za telefón, dával jej vreckové, takže z vykonaného dokazovania možno ustáliť, že obidvaja rodičia sa primerane podieľali na výžive maloletej, pričom však tieto skutočnosti vzájomne namietajú. Pri určení výšky príjmu otca maloletej súd vychádzal z predložených dokladov v spise, keď otec mal príjem v apríli 2010, teda za obdobie od podania návrhu v sume 294,37 eur čistá mzda, máj 2010 v sume 410,34 eur, jún 2010 v sume 413,24 eur, júl 2010 v sume 413,24 eur a august 2010 v sume 414,51 eur s tým, že súd prihliadol tiež na skutočnosť, že otec od augusta 2010 dobrovoľne platí matke sumu 90,- eur na účet, preto je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť určené výživné 100,- eur mesačne s tým, že na výžive maloletej sa čiastočne
finančne podieľa aj matka, keď vzhľadom na vek Natálie už nie je osobná starostlivosť potrebná v takom rozsahu, ako keď je dieťa maloleté. Príjem matky za uvedené obdobie bol v sume 467,82 eur a 508,28 eur mesačne, z čoho je schopná čiastočne prispievať na výživu Natálie.
Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho
- ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a možností rodičov.
Odvolací súd určil vyživovaciu povinnosť v sume 100,- eur s prihliadnutím na uvedené s tým, že za obdobie od podania návrhu od 19.04.2010 do 02.08.2010, teda dovtedy kým rozhodnutie súdu o rozvode manželstva rodičov maloletej nadobudlo právoplatnosť s tým, že za toto obdobie vzniklo zročné výživné v sume 346,40 eur, ktorú sumu povolil otcovi splácať podľa § 160 ods. 1 O.s.p. v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Odvolací súd splátky povolil s prihliadnutím na to, že otec si musí plniť vyživovaciu povinnosť od 03.08.2010 k Z. právoplatným a vykonateľným rozsudkom súdu o rozvode manželstva , s prihliadnutím na jeho príjem, ktorého výška mu neumožňuje zaplatiť celú sumu jednorázove.
Odvolací súd vzhľadom na uvedené dôvody a zistený skutkový stav veci po preskúmaní rozsudku podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil vyživovaciu povinnosť od podania návrhu od 19.04.2010 vo výške 100,- eur mesačne do 02.08.2010 a nárok matky na určenie spätného výživného zamietol s poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď matka dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného nepreukázala. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.