Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/30/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti V.: I., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L., pracovisko X. B. X., deti rodičov: T. V., bytom P. S. č. XX a T. V., bytom X., V. XX/X, zastúpený Y.. I. U., H., so sídlom v X., P. XX, o návrhu matky na zverenie detí a určenie vyživovacej povinnosti a o návrhu otca na zverenie I. a určenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca detí proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 23. februára 2012, č.k. - 75, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletú I. a maloletého L. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otec je povinný platiť výživné na I. po 80 Eur mesačne k rukám matky detí, vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred s účinnosťou od rozhodnutia súdu. Otec detí je povinný platiť výživné na maloletého L. po 60 Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred s účinnosťou od rozhodnutia súdu. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou I. každý párny víkend od piatka od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod., s tým, že matka dieťaťa je povinná I. v stanovený čas pripraviť a otcovi odovzdať v mieste trvalého bydliska matky, kam ju otec v stanovenú dobu privedie späť. Otec detí je oprávnený stretávať sa s maloletým L. každý párny týždeň v piatok od 14:00 hod. do 16:00 hod. a každý párny týždeň v nedeľu od 16:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky maloletého. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 5, § 25 ods. 1, 2, 4, § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 6 Zákona o rodine, ako aj § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností súd má povinnosť prihliadať vždy na záujem dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu, vývinové potreby, ako aj stabilitu budúceho výchovného prostredia. Uskutočňuje sa to tým, že pri tomto rozhodovaní súd vychádza najmä z návrhov a vyjadrení rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, z ktorého správ o predpokladoch na výchovu dieťaťa a o vhodnosti výchovného prostredia čerpajú súdy podklad pre svoje rozhodnutie alebo rozhodnutie o schválení dohody rodičov. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia v čase podania návrhu na súd nežili v spoločnej domácnosti, maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti so svojou matkou a starou matkou. Súd vykonaným dokazovaním nezistil také nedostatky na strane matky, ktoré by jej aj naďalej bránili v starostlivosti o maloleté deti. Matka detí je schopná v plnom rozsahu zabezpečiť obom deťom riadnu

starostlivosť, čo vyplynulo zo správ a vykonaného šetrenia kolízneho opatrovníka. Súd poukazuje aj na závery psychologickej správy L.. Y. L., z ktorej vyplýva, že obaja rodičia majú obe deti radi, avšak I. k matke prejavuje prirodzenejší vzťah, pretože pred otcom bola I. spočiatku opatrná, postupne sa osmelila a v prítomnosti matky reagovala na otca s odstupom, čo je dôsledkom toho, že dieťa bolo svedkom častých hádok medzi rodičmi. Čo sa týka striedavej starostlivosti, za striedavú osobnú starostlivosť sa považuje úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu. Za podstatu striedavej starostlivosti sa považovala tá skutočnosť, že dieťa sa zverí do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne určené časové obdobie opakovane, čím ide o striedanie miesta pobytu dieťaťa, prelomový spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktoré zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozchode. Avšak sám zákon hovorí, že zveriť dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov je možné, iba ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Za súčasného stavu veci dospel súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady k tomu, aby súd zveril deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, resp. aby zveril I. do výchovy a opatery otca, tak, ako navrhoval otec detí. Poukázal na tú skutočnosť, že sa jedná o deti vo veľmi útlom veku, kedy I. má 3 roky a L. 1 rok, pre ktoré je matka veľmi dôležitá v období vývinu do 10 rokov, pričom súd je toho názoru, že deti budú mať u matky vytvorené optimálne podmienky pre svoj zdravý rast a vývoj detskej osobnosti. Súd tiež prihliadol aj na značnú vzdialenosť bydlísk oboch rodičov, s tým, že I. má nastúpiť do materskej školy a nie je v záujme ani maloletej, aby po dvoch týždňoch striedala zariadenia materskej školy a kolektív detí, čo by bolo v rozpore s potrebou stability výchovného prostredia. Je pravdou, že súd musí rešpektovať právo detí na zachovanie ich vzťahu k obom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem detí, najmä na ich citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a dbať na to, aby sa rešpektovalo právo detí na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, ako aj právo detí na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Otec sa podieľal na výchove detí až dovtedy, kým matka s deťmi v novembri 2011 neodišla zo spoločnej domácnosti. Od novembra sa stretávanie otca s deťmi vôbec nerealizovalo, pričom otec prejavil záujem na stretávaní sa s deťmi, čo mu bolo podľa jeho vyjadrenia znemožňované zo strany matky. Šetrením prostredníctvom úradu práce bolo zistené, že otec má vytvorené podmienky pre starostlivosť o deti. Súd je preto toho názoru, že styk otca s deťmi, tak, ako ho upravil vo výrokovej časti, je v záujme oboch detí, aby mali možnosť stretávať sa so svojím otcom, prípadne, aby medzičasom nedošlo k oslabeniu vzájomných citových väzieb s nimi. Uvedený rozsah styku súd považuje za dostatočný s cieľom zachovania vzájomnej kontinuity vzťahov medzi otcom a deťmi, pričom súd rovnako prihliadol na útly vek detí a s tým súvisiaci režim detí a ich potreby. Pokiaľ ide o výživu detí, súd mal za preukázané, že otec pracuje, s priemerným mesačným príjmom 558,54 Eur, matka je na rodičovskej dovolenke s príspevkom 190,10 Eur. Je preto v možnostiach a schopnostiach otca detí, aby platil výživné na I. po 80 Eur mesačne a L. vo výške 60 Eur mesačne, s účinnosťou od rozhodnutia súdu. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec detí, ktorý namietal, že napádané rozhodnutie vychádza zo zaužívaného stereotypu, bez hodnotenia vplyvov na zdravý vývoj detí. Nezohľadňuje záujem detí, ignoruje stanovisko najvyššieho orgánu štátnej správy pre oblasť rodiny. Pokiaľ ide o samotnú správu psychologičky, v tejto absentuje nesporná skutočnosť odmietania spolupráce matky detí s psychologičkou. Poukázal na psychickú nevyrovnanosť, labilitu matky, negatívny prístup starej matky zo strany matky. Poukázal na „macerovanie“ maloletej v prostredí nepriateľsky naladenom voči otcovi, čo musí zanechať zákonite negatívny následok. Súd sa tiež nezaoberá prostredím, v ktorom deti až do októbra vyrastali a prostredím, v ktorom v súčasnosti vyrastajú. Poukázal na diskrimináciu jedného z rodičov a ochudobnenie detí. Poukázal na vzdialenosť bydliska 320 km, kedy absolvovanie tejto cesty s maloletou je nemysliteľné. Už vonkoncom nie je reálne, aby sa otec venoval počas 8-hodinovej jazdy autom dieťaťu. Zastával ten názor, že práve v tomto prípade jednoznačný priestor na striedavú starostlivosť v rozsahu 2 týždňov, najmä z dôvodov, že týmto nie je zaťažované maloleté dieťa, umožňuje maloletej dodržiavať jej režim bez akéhokoľvek trmácania sa celým Slovenskom, vytvára priestor pre bezproblémovú a kľudnú starostlivosť otca, s tým, že navrhované obdobie umožňuje absorpciu podnetov otcovského prostredia v dlhšom časovom horizonte, vek maloletých detí a proklamované delenie nepredstavuje bariéru, ktorá by mohla zanechať negatívny vplyv na ich duševný alebo fyzický vývoj, pričom ide o rozhodnutie svojim spôsobom dočasnej povahy do rozhodnutia o rozvode, ktoré prebieha na Okresnom súde v Trebišove. Žiadal preto napadnutý rozsudok zmeniť a nariadiť striedavú starostlivosť do rozvodu manželstva účastníkov.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril opatrovník, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. V súčasnosti nie je možné zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov z dôvodu nízkeho veku detí a veľkej vzdialenosti bydlísk oboch rodičov.

Matka podala k odvolaniu písomné vyjadrenie, v rámci ktorého uviedla, že sa stotožňuje v celom rozsahu so závermi prvostupňového súdu. Je presvedčená, že striedavá starostlivosť nie je s ohľadom na ich terajší nízky vek a vzdialenosť bydlísk oboch rodičov vhodnou formou starostlivosti.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa.

V prejednávanej veci je nepochybné, že otec maloletej prejavil záujem o zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti otca a matky dieťaťa. Striedavá výchova znamená, že dieťa po určitý časový úsek bude s každým z rodičov. Na druhej strane je však nutné zdôrazniť, že poznatky psychológov ukazujú, že striedavá výchova nie je vhodná pre všetky deti. Kladie rovnako značné požiadavky na výchovnú spôsobilosť rodičov a ich schopnosť sa na výchove dohodnúť. Nevyhnutným predpokladom, aby súd schválil dohodu o striedavej výchove, príp. samotnú striedavú výchovu je, že dieťa nebude meniť školu, príp. predškolské zariadenie, ktoré navštevuje. Predovšetkým v prípade detí predškolského veku rozhodnutie o striedavej výchove je tiež značne závislé na osobnosti dieťaťa a výchovnom prostredí obidvoch rodičov a nariadenie striedavej výchovy by malo byť skôr výnimkou. Pokiaľ rodičia nezvládnu jednotný výchovný postup voči dieťaťu, potom striedavá výchova so sebou nesie značné úskalia ako pre rodičov, tak predovšetkým pre dieťa. Súd rovnako nemôže rozhodovať o striedavej výchove, ak rodičia nie sú dohodnutí na tom, u ktorého z nich bude mať dieťa trvalé bydlisko, avšak najpodstatnejšou okolnosťou a ukazovateľom pri zverení dieťaťa do striedavej výchovy je predovšetkým záujem dieťaťa.

V prejednávanej veci je nepochybné, že súd prvého stupňa dôsledne zvážil okolnosti na strane oboch rodičov, ako aj oboch maloletých detí.

Faktom je a podstatnou okolnosťou pri rozhodovaní o striedavej výchove detí je tá skutočnosť, že miesto bydliska otca detí je vo veľmi veľkej vzdialenosti od miesta bydliska matky a maloletých detí. Za týchto okolností v záujme zachovania jednotného výchovného prostredia neprichádza do úvahy nariadenie striedavej starostlivosti za stavu, kedy ako sám otec uvádza vo svojom odvolaní, jeho trvalé bydlisko je vo vzdialenosti 320 km od bydliska matky detí. Okrem toho, v rámci záujmu maloletého dieťaťa, v žiadnom prípade pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa nemožno hovoriť o jeho záujme za stavu, kedy by zverením maloletej do striedavej starostlivosti rodičov boli prerušené súrodenecké vzťahy medzi maloletou I. a maloletým L.. Zachovanie súrodeneckých vzťahov je ďalším podstatným ukazovateľom pri skúmaní záujmu maloletého dieťaťa.

Okrem toho ako správne konštatoval súd prvého stupňa, odvolací súd sa s týmto konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje, jedná sa v oboch prípadoch o deti útleho veku, kedy I. má 3 roky a L. 1 rok, kedy matka hrá dôležitú a podstatnú úlohu pri ich výchove.

Neobstoja preto námietky otca uvedené v odvolaní, že súd by vychádzal zo zaužívaného stereotypu. Súd sa v prejednávanej veci dôsledne zaoberal ako návrhmi otca, tak aj stanoviskami matky, zabezpečil všetky potrebné dôkazy na to, aby mohol danú skutkovú situáciu vyhodnotiť, pričom samotné ustanovenie zákona upravuje, za akých podmienok možno nariadiť striedavú starostlivosť rodičov, pričom v prejednávanej veci v tomto štádiu konania tieto podmienky na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti splnené neboli. Súd prvého stupňa sa tiež dôsledne zaoberal aj osobnosťou samotnej matky, pričom na jej strane neboli zistené žiadne zásadné nedostatky v starostlivosti o deti, s tým, že otec si musí byť vedomý tej skutočnosti, že jednou z ďalších podmienok pre to, aby mohla byť nariadená striedavá starostlivosť je tá skutočnosť, že rodičia sú ochotní a schopní vzájomne spolu komunikovať a vychovávať dieťa v jednotnom prostredí. Zo samotného obsahu spisu ani z odvolania sa však v zhode so súdom prvého stupňa odvolaciemu súdu nejaví, že by v tomto štádiu konania boli rodičia schopní spolu komunikovať a spolupracovať v takom rozsahu, aby nedochádzalo medzi nimi ku konfliktom, tak, aby dieťa bolo vychovávané v jednotnom prostredí.

Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvého stupňa v časti, kde bola stanovená vyživovacia povinnosť otca voči deťom a zároveň nebolo zistené ani pochybenie pri úprave styku otca s deťmi, kedy opätovne s prihliadnutím na útly vek detí na prerušenie kontaktu otca s predovšetkým maloletou I. za daného stavu veci nie je v súčasnosti žiaduce upravovať styk v širšom rozsahu. Pokiaľ sa styk bude realizovať riadne a bezproblémovo, nič nebráni otcovi, aby požiadal o rozšírenie úpravy styku s maloletou v širšom rozsahu.

Vo zvyšku, ako bolo vyššie konštatované, odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .